Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/278/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201470 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201470.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: D.EXPRES, a.s., Vrútocká 48, 821 04 Bratislava, zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:RL/28/2010 zo dňa 11.05.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. RL/28/2010 zo dňa 11.05.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. ? Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, z toho trovy právneho zastúpenia v sume 467,61 € a ostatné trovy v sume 66,- € , na účet jeho právneho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, doručenou súdu dňa 10.08.2010, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/28/2010 zo dňa 11.05.2010 v správnom konaní vedenom pod č. 82-PLO/ O-1536/2010, ktorým žalovaný rozhodol, že žalobca porušil povinnosť stanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) tým, že dňa 19.01.2010 cca o 18:00 hod. odvysielal v rámci programu „Infoexpres“ príspevok „Šéf Najvyššieho súdu má kúpeľňu za milión korún“, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, za čo žalobcovi bola uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. - upozornenie na porušenie zákona. Žalobca sa nestotožnil so závermi žalovaného, podľa ktorých konal v rozpore so zákonom a jeho vysielanie bolo neobjektívne a jednostranné. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, pričom poukázal na to, že žalovaný v danej veci nevykonal žiadne dokazovanie a reflektoval len konkrétny príspevok a čiastočné vyjadrenie žalobcu. Žalovaný podľa žalobcu nezískal dostatočný skutkový základ pre posúdenie veci, pričom mal posudzovať nielen samotný príspevok, ale tiež skutočnosti súvisiace s uverejnením príspevku a jeho tvorbu. ? Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, ktorý podľa jeho názoru nezohľadnil dostatočne úlohu médií v spoločnosti a všeobecne zaužívané definície objektívnosti a nestrannosti používané v rozhodovacej činnosti žalovaného, ako i okolnosti tvorby príspevku. Poukázal na to, že úlohou médií v demokratickej spoločnosti je dopĺňať sústavu bŕzd a protiváh v štruktúre verejnej moci a zabezpečovať jej verejnú kontrolu. Pri výkone tejto úlohy využívajú médiá ako základný prostriedok kritiku, ktorou prispievajú k tomu, aby verejnosť vedela to, čo by orgány verejnej moci a osoby vykonávajúce verejnú moc samé od seba nikdy nezverejnili. Verejná kontrola vynakladania rozpočtových prostriedkov je jedným zo základných záujmov spoločnosti, ktorý pomocou zisťovania a informovania vykonávajú médiá. Žalobca v danom prípade postupoval v medziach slobody prejavu a zverejnením príspevku neporušil zákon. Žalobca ďalej uviedol, že podľa rozhodnutia žalovaného nebolo sporným chápanie všeobecne zaužívaných definícií objektívnosti a nestrannosti. Tieto pojmy nie sú definované v zákone ani v iných súvisiacich právnych predpisoch a žalovaný ich vymedzil vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, keď citoval napríklad D. McQuaila, podľa ktorého hlavnými rysmi objektivity sú osvojenie si pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva (vylúčenie subjektívneho pohľadu, či osobného zaujatia), absencia stranenia (nestavať sa v sporoch na nikoho stranu a zdržať sa akejkoľvek predpojatosti), oddanosť presnosti a ďalším kritériám spravodlivosti (relevancia, úplnosť), absencia skrytých motívov alebo služby tretej strane. Hlavnými zložkami objektivity sú faktickosť a nestrannosť (Westerstahl). Podľa žalobcu predmetný príspevok vyššie uvedené parametre objektivity a nestrannosti napĺňal. Reagoval na aktuálnu skutočnosť - efektívnosť využívania verejných prostriedkov na NS SR pri rekonštrukcii vodoinštalácie budovy, zahŕňal vyjadrenia hovorcu NS SR O. O., ako aj bývalého predsedu NS SR B.. M. C.. V príspevku bola teda daná možnosť vyjadriť sa viacerým osobám, vrátane osoby priamo dotknutej príspevkom. Neboli použité žiadne subjektívne zložky, ako napríklad hodnotiace úsudky autora príspevku, ktoré by vyjadrovali jeho názor na hodnotu a spôsob odstraňovania havárie a rekonštrukcie. Nemožno podľa žalobcu dospieť k záveru, že zverejnením príspevku došlo k porušeniu jeho zákonnej povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko- publicistických programov. Autor príspevku postupoval pri jeho tvorbe objektívne a nestranne. Príspevok bol uverejnený na základe vyjadrenia hovorcu NS SR, pričom nie je možné spochybňovať vyjadrenia hovorcov jednotlivých orgánov verejnej správy. Autor príspevku nemal dôvod overovať obsah informácií, ktoré poskytol hovorca NS SR. I napriek tomu sa snažil získať ďalšie informácie na základe e-mailu, ktorý zaslal hovorcovi NS SR. Potom ako hovorca nereagoval na otázky ohľadom použitia verejných prostriedkov, autor príspevku uverejnil už skôr poskytnuté informácie. V žiadnom prípade nešlo o bulvarizáciu spravodajstva, pretože išlo o zverejnenie informácií z oficiálnych zdrojov. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že neuviedol v príspevku všetky relevantné informácie, hoci ich mal z denníka Pravda. Taktiež nesúhlasil s tým, že predmetný príspevok vyvolával dojem, že uvedená suma milión korún je cena za rekonštrukciu kúpeľne predsedu NS SR Z. I.. Žalobca namietal, že nie je možné a spravodlivé od neho požadovať úplné zverejnenie všetkých nuáns prípadu. Pre správne právne posúdenie objektívnosti a nestrannosti informovania musí žalovaný posúdiť, či je dané médium spravodajským, ktorého cieľom je prinášať verejnosti vyčerpávajúce informácie o aktuálnom dianí, alebo je to médium, ktoré nie je primárne zamerané na spravodajstvo a teda verejnosti prináša iba podstatu skutočnosti bez vykresľovania podrobností. Formát Infoexpresu - relácie žalobcu, v ktorej bol príspevok uverejnený, je krátkym spravodajstvom, v rámci ktorého je potrebné zhutniť podstatné informácie a tieto v tejto forme predniesť verejnosti. Pri tvorbe krátkeho spravodajstva, ktorým Infoexpres je, možno uvádzať len zhutnené informácie a tak prispôsobiť spravodajstvo dĺžke jeho vysielania. Toto však žalovaný podľa žalobcu do úvahy nevzal. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu žalovaný v rozhodnutí neuviedol skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu vo veci. Neuvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ktoré z nich mal za preukázané a ktoré nie, ani akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jeho niekoľkými podstatnými tvrdeniami. Žalobca ďalej poukázal na to, že podklad pre rozhodnutie - správu o prešetrení sťažnosti, pre žalovaného pripravila jeho kancelária a v tejto konštatovala, že odvysielaním príspevku nedošlo ku porušeniu zákona. Je zjavné, že žalovaný sa odklonil od podkladu pre rozhodnutie, nerešpektoval výsledky prešetrenia danej sťažnosti a odôvodnenie jeho rozhodnutia neobsahuje dôvod, prečo nerešpektoval výsledky prešetrenia sťažnosti a správu kancelárie. Žalobca poukázal na okolnosti, ktoré predchádzali uverejneniu príspevku a preukazovali snahu o objektívne informovanie, avšak žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal skutočnosťou, že NS SR si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 15b zákona č. 308/2000 Z.z.. V tejto súvislosti sa žalovaný v rozhodnutí nevyjadril k objektívnym možnostiam žalobcu na získanie informácií. Opomenul tiež argumenty žalobcu o potrebe a nutnosti informovania verejnosti o využívaní verejných prostriedkov. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že predmetný príspevok vyvolával dojem, žalobca však tvrdil, že nemôže zistiť ani ovplyvniť, aký dojem bude mať konkrétny poslucháč z jednotlivých príspevkov. Namietal, že žalovaný nevykonal dokazovanie, na základe ktorého by mohol dospieť k záveru, že príspevok mohol vyvolať akýkoľvek dojem. Záverom žalobca namietal, že nedostatočné zistenie skutkového stavu bolo takou vadou v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. ? Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Na pojednávaní pred súdom dňa 24.10.2012 žalobca rozšíril žalobné dôvody o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť spočívajúcu v nedostatočnom skutkovom vymedzení protiprávneho konania žalobcu vo výrokovej časti rozhodnutia. Na túto námietku súd v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. nemohol prihliadnuť z dôvodu, že išlo o rozšírenie rozsahu napadnutia rozhodnutia žalovaného, avšak žalobca tento žalobný dôvod neuviedol súdu v dvojmesačnej prekluzívnej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. ? Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne podaním doručeným súdu dňa 19.10.2010, zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, žalovaný uviedol, že skutkový stav - teda to, čo bolo odvysielané, bolo z podkladu pre rozhodnutie - záznamu vysielania a jeho prepisu, zistené úplne a presne. Nebolo potrebné vykonávať žiadne iné dôkazy, resp. obstarávať iné podklady, ktoré by ozrejmili skutkový stav. K námietke žalobcu o nezohľadnení posúdenia sťažnosti, ktoré uskutočnila kancelária rady, žalovaný uviedol, že išlo o pracovný materiál, ktorý netvorí podklad pre rozhodnutie a má pre žalovaného len odporúčajúci charakter. Mal za to, že odvysielaný príspevok žalobcu neobsahoval všetky relevantné informácie a recipientovi sprostredkoval nepravdivú informáciu, že cena rekonštruovanej kúpeľne bola milión korún. Z podkladov, ktoré mal žalobca k dispozícii, však vyplýva, že išlo o náklady na rekonštrukciu havarijného stavu zapríčineného opotrebovanosťou vodoinštalácie, čo si vyžadovalo sekacie a búracie práce. Z uvedeného podľa žalovaného jasne vyplýva, že odvysielaná informácia „Šéf Najvyššieho súdu I. má kúpeľňu za milión korún“, je nepravdivá. Žalovaný súhlasil so žalobcom, že nemal povinnosť odvysielať citácie v nezmenenej podobe a že vysielateľ je pri tvorbe obsahu programov slobodný a nezávislý, avšak pri vysielaní spravodajských programov musí zachovávať princíp objektívnosti a nestrannosti, ktorého esenciálnou zložkou je pravdivosť, resp. presnosť. V dôsledku absencie uvedených informácií však predmetný príspevok túto zložku nevykazoval. Taktiež žalovaný súhlasil s tým, že nie je možné a spravodlivé od žalobcu požadovať úplné zverejnenie všetkých nuáns prípadu, rovnako však pripomenul fakt, že sankcia žalobcovi nebola udelená z dôvodu neodvysielania všetkých nuáns, ale z dôvodu odvysielania nepravdivej a teda neobjektívnej informácie. Táto skutočnosť nemôže byť ospravedlnená ani tvrdením žalobcu, že nie je médiom, ktoré by bolo zamerané na spravodajstvo a preto na informovanie verejnosti o aktuálnom dianí má vyčlenený len krátky čas. K námietkam žalobcu týkajúcim sa skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že procesný inštitút dokazovania slúži na zistenie a objasňovanie skutočného stavu veci v prípade, že sú o ňom pochybnosti. V správnom konaní sa dokazujú skutočnosti sporné, pochybné alebo spochybnené. Žalobca v konaní nenavrhol žiadne dôkazy, preto žalovaný mal za to, že z podkladov pre rozhodnutie (záznamu a prepisu/popisu programu) bol skutkový stav zistený úplne a presne. Nestotožnil sa ani s námietkou žalobcu, že absencia uvedenia dôkazov, resp. úvah o nich, znamená absenciu skutkového základu a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalovaný bol toho názoru, že úvahy, na základe ktorých rozhodol, sú jasne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a preto nie je potrebné citovať, resp. uvádzať predchádzajúce rozhodnutia žalovaného v podobných veciach, ako to namietal žalobca. K námietke o nedostatočnom vysporiadaní sa so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v konaní žalovaný uviedol, že jeho povinnosťou bolo vysporiadať sa len s tou časťou vyjadrenia žalobcu, ktorá je relevantná pre posúdenie dôvodov na udelenie sankcie. K námietke žalobcu, že žalovaný v rozhodnutí použil termín „vyvolával dojem“, pričom nevykonal žiadne dokazovanie, ktorým by preukázal, že by príspevok mohol akýkoľvek dojem vyvolávať, žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za nenáležitú, nakoľko zo znenia odôvodnenia jasne vyplýva, že žalovaný nepoukázal na dojmy konkrétnych poslucháčov, ale poukázal na fakt, že príspevok uvádza nepravdivú informáciu o cene kúpeľne. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie žalovaného je z nižšie uvedených dôvodov pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Preto podľa § 250j ods.2 písm. c) a d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. ? Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.05.2010 žalovaný rozhodnutím č. RL/28/2010 v správnom konaní vedenom pod č. 82-PLO/O-1536/2010 rozhodol o tom, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 19.01.2010 o cca 18:00 hod. odvysielal v rámci programu „Infoexpres“ príspevok „Šéf Najvyššieho súdu má kúpeľňu na milión korún“, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, za čo mu bola uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000Z.z. - upozornenie na porušenie zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa konštatuje, že jedným zo znakov objektívnosti je vyjadrenie skutočnej pravdy - pravdivosť a presnosť. Po oboznámení sa so skutkovým stavom žalovaný dospel k záveru, že odvysielaný príspevok tento znak objektívnosti nevykazoval. Podkladom pre rozhodnutie bol článok v denníku Pravda, ktorý žalobca aj ako zdroj informácie uvádza. V tomto článku je uvedené vyjadrenie hovorcu NS SR O. „Nešlo o žiadnu prestavbu, došlo k havarijnému stavu a to k vytopeniu ministerstva spravodlivosti, ktorého príčinou bola stará vodoinštalácia“. Hovorca NS SR ďalej pre denník Pravda uviedol: „Náklady na opravu havarijného stavu predstavovali 32.7 tisíc eur“. Denník Pravda v článku tiež uviedol: „Podľa O. sa porucha nedala odstrániť inak, ako za cenu sekacích a búracích prác“. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že suma 32,7 tisíc eur, čiže približne milión korún, boli náklady na rekonštrukciu havarijného stavu zapríčineného opotrebovanosťou vodoinštalácie, nie náklady na rekonštrukciu jednej kúpeľne. Žalobca teda v príspevku neuviedol všetky relevantné informácie, hoci ich mal z denníka Pravda, dôsledkom čoho bolo, že predmetný príspevok vyvolával dojem, že uvedená suma milión korún je cena za rekonštrukciu kúpeľne predsedu NS SR. Podľa názoru žalovaného tým, že žalobca uviedol, že rekonštrukcia kúpeľne stála milión korún, uviedol nepravdivú a zavádzajúcu informáciu, ktorá mohla mať negatívny dopad na dobrú povesť NS SR, resp. jeho predsedu Z. I.. V administratívnom spise sa nachádza prepis dotknutého programu, z ktorého vyplýva, že moderátorka Infoexpresu informovala : „Šéf Najvyššieho súdu I. má kúpeľňu za milión korún. Podľa hovorcu O. musel totiž odstrániť haváriu. Stará vodoinštalácia vytopila ministerstvo spravodlivosti, ktoré sídli v budove o poschodie nižšie. Najvyšší súd podľa neho ešte aj ušetril, keďže viac ako 95% práce robili väzni. I. predchodca C. Pravde potvrdil, že toaleta síce nebola luxusná, mala asi 2 x 3 metre, ale nemal potrebu ju meniť. Do malých priestorov sa musia naopak zmestiť sudcovia. Jedny z najväčších kancelárií majú 5 x 2 metre“... Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Podľa ods. 2 rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Podľa § 64 ods.1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie, či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený a či malo vydané rozhodnutie všetky zákonom predpísané náležitosti. Z ustanovenia § 4 zák. č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, pričom zároveň dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom citovaným zákonom. Do jeho pôsobnosti patrí aj ukladanie sankcií vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, stanovených §§ 64-67 zákona č. 308/2000 Z.z. Na konanie podľa tohto zákona sa podľa § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. vzťahuje Správny poriadok, s výnimkou jeho ustanovení § 23 (v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní) a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68. Pojmy objektívnosť a nestrannosť, ktorých porušenie v spravodajskom programe žalobcu bolo základom napadnutého rozhodnutia, nie sú v zákone č. 308/2000 Z.z. ani v súvisiacich právnych predpisoch legálne definované. Ide o tzv. právne neurčité pojmy, ktorých naplnenie a aplikácia pri rozhodovaní o tom, či došlo zo strany vysielateľa k zabezpečeniu nestrannosti a objektívnosti spravodajských a publicistických programov, je zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu a závisí od jeho uváženia, pri rešpektovaní kritérií stanovených zákonom. Chápanie pojmu objektivita v kontexte zákona č. 308/2000 Z.z. nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Za hlavné atribúty objektivity možno považovať presnosť, úplnosť, vyváženosť, vecnosť, transparentnosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, neutralita vo vzťahu k predmetu spravodajstva a absencia stranenia. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vo veci dospel k záveru, že žalobca v uverejnenom príspevku neuvádzal pravdu, pretože z materiálu, ktorý mal pri jeho tvorbe k dispozícii (článok v denníku Pravda), vyplývalo niečo iné ako žalobca v príspevku uviedol. Podľa názoru súdu nemožno poprieť, že odvysielaný príspevok s názvom „Šéf Najvyššieho súdu I. má kúpeľňu za milión korún“ upriamuje svojim názvom pozornosť poslucháča na to, že predseda NS SR si dal vybudovať za sumu „milión korún“ kúpeľňu, pričom v chápaní prevažnej časti populácie takáto suma je považovaná za mimoriadne vysokú, najmä ak je uvedená v slovenských korunách. Skrátené vyjadrenie hovorcu NS SR, tak ako bolo vložené do príspevku, nevypovedá o tom, že v skutočnosti bol za sumu cca 33 tis. Eur vykonaný širší rozsah prác - rekonštrukcia vodoinštalácie, nielen kúpeľne, ako to interpretoval žalobca v predmetnom príspevku. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že zostručnením preberanej informácie z iného média došlo k jej nežiaducemu skresleniu (tzv. bulvarizácii), čoho znakom je najmä názov príspevku, a to smerom od informačnej hodnoty príspevku k hodnote zábavnej. Posudzovanie miery takéhoto skreslenia a jej prípustnosti v súvislosti s kontrolou objektivity spravodajstva, či ochrana dobrej povesti štátneho orgánu resp. jeho predsedu, zrejme nebude úlohou žalovaného v konaní podľa zákona č. 308/2000 Z.z., nakoľko týmto účelom slúžia predovšetkým prostriedky súkromnoprávnej ochrany cti či dobrej povesti fyzickej alebo právnickej osoby. Pri rešpektovaní ústavnej zásady rovnosti ľudí pred zákonom by totiž žalovaný nemal odoprieť podobnú „ochranu“ každej fyzickej či právnickej osobe, ktorá sa cíti odvysielaným spravodajstvom rozhlasového média dotknutá na svojich právach a podá podnet žalovanému na začatie konania podľa zákona č. 308/200 Z.z. Pokiaľ žalovaný posudzoval predmetný príspevok odvysielaný žalobcom z hľadiska kritérií pravdivosti, nemôže podľa názoru súdu vziať za takéto kritérium len informácie zverejnené v denníku Pravda. Musí pravdu spoznať, zistiť objektívny stav veci, o ktorej mal žalobca nepravdivo a neobjektívne informovať a na tento účel vykonať prípadne aj dokazovanie, pričom jeho výsledok by mal porovnať s obsahom príspevku, ktorý žalobca odvysielal. Ak teda žalovaný uzavrel, že žalobca v príspevku neuviedol všetky relevantné informácie a naopak uviedol nepravdivú a zavádzajúcu informáciu, mal vykonať také dôkazy, ktoré by takýto záver odôvodňovali. Skutkový stav však nebolo potrebné doplniť vo vzťahu k výstupu žalobcu - odvysielanému príspevku, ale k tomu, čo bolo tým objektívnym, skutočným stavom, o ktorom žalobca informoval. Až potom, ako žalovaný skutočnosť objektivizuje a prípadne doloží dôkazmi, môže túto objektivizovanú skutočnosť porovnať s obsahom spravodajského príspevku žalobcu a urobiť o tom právny záver. Z rozhodnutia žalovaného, ani zo spisového materiálu nevyplýva, že sa dostatočne zaoberal materiálom slúžiacim na tvorbu príspevku a tiež podnetom na konanie. Nevyhodnotil ani skutočnosť, že dotknutej osobe (NS SR) dal žalobca priestor na vyjadrenie, ktorý táto osoby nevyužila. Za daných okolností preto nebol splnený jeden z predpokladov zákonnosti rozhodnutia, a to že nebol v preskúmavanom konaní dostatočne zistený skutkový stav tak, aby bolo z neho možné vyvodzovať jednoznačné závery. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí. Nie je ani úlohou súdu domýšľať dôvody rozhodnutia za správny orgán, ktorý ich dostatočne a preskúmateľne nevyjadril vo svojom rozhodnutí. Popri nedostatočne zistenom skutkovom stave považoval súd za dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného postráda vysvetlenie, akými úvahami sa žalovaný spravoval pri posudzovaní príspevku zverejneného žalobcom, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a právne relevantné a ktoré naopak (predovšetkým tvrdené žalobcom vo vyjadrení ku začatému konaniu) za preukázané nepovažoval a z akého dôvodu a na aké okolnosti prihliadol pri právnom hodnotení zisteného skutkového stavu. Žalovaný nezdôvodnil, v čom spočíva verejný záujem na sankcionovaní žalobcu za odvysielaný príspevok a prečo je za daných okolností záujem na ochrane objektívnosti spravodajstva prevažujúci nad záujmom na ochrane slobody prejavu a informovania verejnosti o otázkach nakladania s verejnými prostriedkami. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Nie je potrebné, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, vrátane takých, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, ktorý znamená porušenie ústavne garantovaného základného práva na súdnu ochranu. Bez toho, aby žalovaný riadne odôvodnil svoju úvahu pri posudzovaní porušenia zákona žalobcom, je nadbytočné cieľu súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia vyjadrovať sa k ďalším námietkam týkajúcim sa obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. RL/28/2010 zo dňa 11.05.2010 je v rozpore so zákonom a preto podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatený súdny poplatok 66,- € a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, , §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (august 2010) v sume 120,23 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,21 € - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (10.08.2010) v sume 120,23 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,21 € - Účasť na pojednávaní (17.10.2012) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €. Nakoľko právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy. Celková náhrada trov konania predstavuje sumu 533,61 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet vedený v Tatra banka, a.s., č. účtu: 2622712722/1100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.