Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/276/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201575 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201575.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Soni Langovej a členov senátu, JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: PaeDr. V. N., nar. X.X.XXXX, W. č. XXX, zastúpenej advokátkou, JUDr. Evou Gleneky Hencovskou, Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňova 22, 826 86 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b) c) d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 336,30 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobkyne vedený v E. Q. P., a.s., č.: XXX XXXX XXX/ XXXX. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. p. SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Spišská Nová Ves, č. 2010/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 vo veci uznania viny z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), za čo je bolo uložené pokarhanie a povinnosť uhradiť trovy konania. Priestupku sa mala dopustiť tým, že dňa 12.1.2010 v čase okolo 10,00 hod. v meste Gelnica, na chodbe Obvodného úradu Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, sa hrubo správala voči L. W., bytom G. XX, B. tak, že ho mala asi trikrát sotiť rukou do oblasti hrude. Týmto konaním mala hrubým spôsobom naplniť skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. V podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietala jeho nezákonnosť, nepreskúmateľnosť, nedostatok dôvodov ako i nesplnenie náležitostí podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe subjektívnych pocitov správneho orgánu bez starostlivého zváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj komplexne, nereagoval na skutkové okolnosti ani na právne posúdenie veci. Jej konanie nespadá pod definíciu predmetného ustanovenia, nebolo úmyselné. Vystretie ruky voči poškodenému malo len zamedziť jeho bližší prístup k jej osobe, jednalo sa o náznak obranného mechanizmu. Skutok, ktorý jej bol pripísaný nenapĺňal podstatu priestupku. Správny orgán nevzal do úvahy proporcie postavy poškodeného a jej, ako i skutočnosť tvrdenú oznamovateľom, že si situáciu nahrávala na mobil, čo vylučuje popísané správanie žalobkyne. K sácaniu popísanému poškodeným nedošlo. Okolnosť, že sa p. W. odrazil od jej ruky bolo spôsobené tým, že v okamihu, keď sa rozbehol k jej manželovi, ktorému bolo nevoľno so slovami ...“ešte toto Vám poviem pán N....“, postavila sa mu do cesty s rukou od ktorej sa odrazil. V žiadnom prípade sa nejednalo o útočné konanie, ktoré možno považovať v rozpore s riadnym správaním. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri svojom rozhodnutí výlučne z nevierohodných výpovedí svedkov, A. G., U. F., F. F. vyhodnotených jednostranne v jej neprospech. Dokladmi predloženými žalobkyňou sa správny orgán nezaoberal ani ich nevyhodnotil, neodstránil rozpory vo výpovediach a teda dostatočne nezistil skutočnosti dôležité pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu. Poukázala na výpoveď p. G., podľa ktorého nedošlo k sácaniu z jej strany do p. W., ktoré bolo v rozpore s jeho výpoveďou zo dňa 1.3.2010. Podľa jej názoru výpoveď nasledujúca bezprostredne po skutku bez dodatočného ovplyvňovania bola dôveryhodnejšia a správny orgán rozpory riadne neodstránil. Uvedený svedok nerozlišuje medzi sácaním a drganím, pričom podľa názoru žalobkyne drganie nenapĺňa skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Poukázala v tejto súvislosti na ovplyvniteľnosť a špekulatívnosť predmetného svedka, ktorého tvrdenia sa v rôznych štádiách konania menili. Žalobkyňa ako prvá podala trestné oznámenie na p. W. a jeho trestné oznámenie bolo len odvetou. Správny orgán porušil v konaní jej práva, keď ju na prvý výsluch predvolal ako poškodenú a až na výsluch ju oboznámil, že zároveň bude vypočutá aj ako obvinená, pričom v tom čase nemala vedomosť o tom, že bolo podané trestné oznámenie na jej osobu, nebola oboznámená s obsahom spisu pred vypočutím, pripraviť si otázky, príp. dať sa zastupovať. Svedkovia boli vypočutí v jej neprítomnosti, nemohla im klásť otázky a využiť ďalšie práva obvineného. Až na jej naliehanie boli úkony zopakované za prítomnosti jej právnej zástupkyne, pri ktorých sa prejavili rozpory vo výpovediach svedkov. Žalobkyni a jej manželovi bolo odopreté predložiť dôkaz svedčiaci o jej nevine. So vznesenými námietkami sa správny orgán nevysporiadal a z dôvodu rozporov nebolo možné jednoznačne ustáliť vinu žalobkyne. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal a vyhodnotil dôkazy, akými úvahami bol vedený, z akého dôvodu nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou. Žalovaný vo svojom rozhodnutí len skonštatoval, že prvostupňový správny orgán konal v súlade so zákonom a predmetný priestupok bol výpoveďami dostatočne preukázaný. Žalovaný si osvojil zistenia prvostupňového správneho orgánu bez náležitého odôvodnenia, čím porušil ust. § 47 ods. 3 ako i § 3 ods. 1 až 4 správneho poriadku. Na základe uvedených dôvodov žiadala žalobkyňa napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení po popise obsahu žaloby a dôvodov napadnutého rozhodnutia uviedol, že správny orgán začal vo veci konať na základe správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 11.2.2010 Obvodného oddelenia PZ Gelnica a vydal vyššie citované prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný preskúmal predložený spisový materiál a zistil, že napadnutým rozhodnutím nebol porušený zákon. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, v zmysle ktorých bolo v konaní preukázané výpoveďami svedkov konanie žalobkyne spočívajúce v niekoľkonásobnom sotení do hrude p. W.. Prvostupňový správny orgán podľa jeho názoru postupoval v súlade s ust. § 32 správneho poriadku a skutočný stav bol zistený dostatočne. Tvrdenie žalobkyne o neúmyselnom drgnutí považoval žalovaný za účelovú obranu, pretože v prípade, ak by sa oznamovateľ odrazil od jej vystretej ruky, nemohlo dôjsť k odrazeniu oznamovateľa. Konanie žalobkyne správny orgán považoval za neprimerané a nevhodné, porušujúce osobnú integritu oznamovateľa. Na manžela žalobkyne nikto neútočil, p. W. k nemu chcel len podísť, aby mu niečo povedal. Vypočutí svedkovia boli povinní pravdivo a úplne opísať situáciu pri ktorej boli prítomní, boli poučení o povinnosti pravdivej výpovedi aj možnosti odoprieť výpoveď. Ovplyvňovanie svedkov nebolo v konaní preukázané. V konaní boli vysvetlené aj rozpory vo výpovedi svedka G.. V priestupkovom konaní žalobkyňa nenavrhla vykonanie dôkazov vo svoj prospech, bola oboznámená s podkladmi rozhodnutia. So všetkými námietkami vznesenými v rámci odvolania sa žalovaný riadne vysporiadal. Žalovaný vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 34 správneho poriadku výsluchom troch svedkov, ktorí potvrdili správanie žalobkyne. Táto mala možnosť dôkazmi navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, vyjadriť sa k nim, pričom správny orgán od nej nepožadoval preukázanie neviny. V závere svojho vyjadrenia žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2,3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s prejednávaným priestupkom žalobkyne. Z obsahu predloženého spisu súd zistil, že dňa 16.2.2010 bola na Obvodný úrad Spišská Nová Ves doručená správa o výsledku objasňovania priestupku. V nej bolo uvedené, že dňa 12.1.2010 L. W. oznámil OO PZ Gelnica spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, z ktorého bola podozrivá žalobkyňa. Tá sa mala dňa 12.1.2010 v doobedňajších hodinách na chodbe budovy Obvodného úradu v Gelnici hrubo a urážlivo správať tak, že rukami sotila do oznamovateľa. Šetrením bolo ďalej zistené, že A. G., I. C. a L. W. sa v ten istý deň a na tom istom mieste správali hrubo a urážlivo voči žalobkyni, pričom táto rukou sotila do p. W.. V správe sa ďalej uvádzalo, že L. W. žalobkyňu dňa 19.9.2009 spôsobom jazdy ohrozil motorovým vozidlom. V správe bolo konštatované, že uvedené osoby svojim konaním naplnili skutkovú podstatu priestupku podľa uvedeného ustanovenia. Súčasťou správy boli: Záznam o podaní oznámenia o spáchaní priestupku L. W. zo dňa 12.1.2010, Záznam o podaní vysvetlenia žalobkyne zo dňa 9.2.2010, Záznam o podaní vysvetlenia T. N. zo dňa 9.2.2010, Záznam o podaní vysvetlenia A. G. zo dňa 9.2.2010, Záznam o podaní vysvetlenia F. F. zo dňa 9.2.2010, Záznam o podaní vysvetlenia U. F. zo dňa 9.2.2010, Záznam o podaní vysvetlenia I. C. zo dňa 9.2.2010. Podľa vyjadrení svedkov incidentu zo dňa 12.1.2010, ktorý sa odohral medzi žalobkyňou a p. W. zaznamenaných oddelením PZ, , p. G., p. F., p. F., (p. C. nebol prítomný na chodbe - mieste incidentu) ku kontaktu medzi nimi došlo tak, že p. W. šiel niečo povedať manželovi žalobkyne, na čo sa ona postavila medzi nich a v snahe zabrániť p. W. pristúpiť k jej manželovi, tohto drgla. Listom doručeným dňa 18.2.2010, bola predvolaná na prejednanie priestupku, pričom bola zároveň informovaná o začatí priestupkového konania v danej veci. Za účelom dodržania procesných práv žalobkyne boli výsluchy účastníkov a svedkov dňa 1.3.2010 opakované dňa 12.3.2010 za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu Výpovede svedkov sa podstatne odlišovali od ich výpovedí pred policajným orgánom o tom, akým spôsobom došlo k fyzickému kontaktu medzi žalobkyňou a p. W.. V konaní pred správnym orgánom svedkovia uvádzali, že p. W. sedel a žalobkyňa ho viacnásobne (3 - 4 x) sotila a bránila mu sa postaviť. Podľa § 49 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupku, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. V danom prípade žalobkyňa namietala spôsob dokazovania, jeho nedostatočnosť a vyhodnotenie dôkazných prostriedkov. Podľa § 49 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupku, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. V danom prípade žalobca v odvolaní ani v žalobe nenapadol druh uloženej sankcie, namietal spôsob dokazovania, jeho nedostatočnosť a vyhodnotenie dôkazných prostriedkov. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 až 4 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 až 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 1 až 5 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 47 ods. 1 až 4 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd zistil, že správny orgán vykonaným dokazovaním zisťoval okolnosť, či sa žalobkyňa dopustila narušenia občianskeho spolunažívania hrubým správaním na základe oznámenia L. W.. Hrubé spolunažívanie malo byť realizované správaním sa žalobkyne, ktorá ho mala viacnásobne sotiť a bránila mu tak v postavení sa zo stoličky. Podľa názoru súdu nebolo svedeckými výpoveďami vierohodne a dostatočne preukázané že popísaného skutku sa dopustila, a ak áno tak v miere, ktorá charakterizuje hrubé správanie. Rozpory vo výpovediach sa správny orgán nesnažil odstrániť a v prvostupňovom ani v odvolacom rozhodnutí neuviedol, z akého dôvodu neprikladal dôležitosť skorším výpovediam svedkov k predmetu konania zaznamenaných policajnými orgánmi. V rozhodnutí nerozviedol úvahu na základe ktorej dospel k záveru, že fyzický kontakt medzi žalobkyňou a p. W. mal charakter intenzívneho konania voči osobe poškodeného, ktoré narušilo jeho osobnú integritu. Za rozporné považuje súd tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktoré vychádzalo z vykonaného dokazovania prvostupňového správneho orgánu spočívajúce v konštatovaní, že: ...“zo strany žalobkyne sa nemohlo jednať o náznak obranného mechanizmu, pretože na jej manžela nikto neútočil, L. W. k nemu podišiel, lebo mu niečo chcel povedať...“. Žalovaný nerozviedol, prečo nedal za pravdu p. W., ktorý tvrdil, že v čase fyzického kontaktu so žalobkyňou sedel a na základe akej úvahy dospel teda k pravdepodobnému priebehu incidentu, ktorý sa popísaným priebehom nezhoduje s obsahom výpovedí poškodeného a svedkov podaných v správnom konaní. Napriek tomu však dospel k záveru, že žalobkyňa je vinná zo spáchania priestupku podľa popisu poškodeného. Podľa názoru súdu je zistenie polohy poškodeného v čase ataku žalobkyne voči nemu podstatné pre určenie intenzity, a teda neprimeranosti a hrubosti konania žalobkyne. Správny orgán síce skonštatoval, že svedkovia boli pred výsluchom v správnom konaní poučení o povinnosti pravdivej výpovede, avšak takéto poučenie im bolo dané aj pred výsluchom na OO PZ Gelnica, kde sa ich výpovede značne odlišovali od ich prejavov pred správnym orgánom. Správny orgán nevenoval pozornosť okolnosti, že v neskôr podaných výpovediach sa popisy deja svedkami nápadne zjednotili a boli odlišné od ich vnímania popísaného vo výpovediach zo dňa 9.2.2010. Správny orgán nevyhodnotil tieto rozpory s ohľadom na ich dôveryhodnosť. Podľa názoru súdu nemožno z vykonaného zisťovania a z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov nad akúkoľvek pochybnosť konštatovať naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch spočívajúceho v hrubom správaní sa žalobkyne voči p. W., ktorého mala asi trikrát sotiť do oblasti hrude. Pochybnosti vyplývajúce z podaných výpovedí (vykonaného dokazovania) spočívajú v spôsobe akým došlo k fyzickému kontaktu, či tento mal intenzitu hrubého konania, príp. bežného dotyku. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. (judikát NS SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 126/2006). Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). V predmetnej právnej veci nebol nado všetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Na základe uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b), c) d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O trovách rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorý mala úspech v konaní priznal ich náhradu spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 33 € a odmene právnej zástupkyne podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za 2 úkony (prevzatie veci, spísanie žaloby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky) vykonané v roku 2010 v sume 2 x 120,23 €, podľa § 11 ods. 4, druhá veta vyhlášky vo výške 1/13 z výpočtového základu, paušálnej náhrade, 2 x 7,21 € (§16 ods. 3 vyhl.), DPH v sume 48,42 € vo výške 19% z priznaných náhrad (výška DPH platná v čase vykonania úkonov). Priznaná náhrada trov konania žalobcu predstavuje celkom 336,30 €. Ďalšie trovy spojené s účasťou na pojednávaní, ktoré si právna zástupkyňa žalobkyne v konaní uplatnila podaním zo dňa 10.9.2010, jej v konaní nevznikli a súd jej ich z tohto dôvodu nepriznal. Súd nepriznal žalobkyni ani náhradu právneho zastúpenia za uplatnený úkon v zmysle podania doručeného súdu dňa 23.2.2012 - porada s klientom zo dňa 6.2.2012, pretože k predmetnému dátumu sa nevyskytli žiadne nové okolnosti, ktoré by si vyžadovali zmenu v príprave veci, nebol potvrdený časový rozsah porady (náhrada patrí za každú skončenú hodinu). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.