Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/281/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201593 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201593.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: npor. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.N. XX, Q., právne zast. advokátom JUDr. Pavlom Nechalom, so sídlom AK Nitrianska 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.06.2010, č.p.: SLV-PK-70/2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PK-70/2010 zo dňa 18.06.2010 z r u š u j e podľa ust.§ 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súd žalobu v časti o náhradu škody z a m i e t a. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 293,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Pavla Nechalu. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručovanou súdu dňa 30.08.2010 (na pošte 27.08.2010) sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania druhostupňového rozhodnutia vydaného dňa 18.06.2010, pod č.p.: SLV-PK-70/2010 riaditeľom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR (ďalej len „ÚOÚČ“), ktorým rozhodnutím bolo o odvolaní žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Odboru dopravnej ochrany Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR (ďalej len „ODO ÚOÚČ“) č. 6 zo dňa 14.04.2010 rozhodnuté tak, že konajúci správny orgán podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov odvolanie zamietol z dôvodu zmeškania zákonnej 8 dňovej lehoty na podanie odvolania, keď mal za to, že v danom prípade zákonná lehota na podanie odvolania žalobcovi začala plynúť dňa 15.04.2010 a uplynula dňom 22.04.2010, v ktorý tento deň žalobca síce odvolanie podal, avšak neriadil sa pritom poučením v prvostupňovom rozhodnutí uvedenom, keď odvolanie nebolo podané u riaditeľa ODO ÚOÚČ, ale ako to osvedčuje prezenčná pečiatka Ministerstva vnútra SR, v podateľni MV SR a riaditeľovi ODO ÚOÚČ následne postúpené dňa 23.04.2010. V dôsledku tejto skutočnosti potom uvedený disciplinárny rozkaz žalovaný považoval dňom 22.04.2010 za právoplatný. Žalobca nestotožňujúc sa s názorom tu konajúceho druhostupňového orgánu namietal, že v danom prípade lehota bola zachovaná, pretože s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy je treba obidve tieto rozhodnutia považovať za rozhodnutie ministerstva, odkazujúc tu aj na ust. § 232 zákona č. 73/1998 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov. Ak potom bolo odvolanie podané v podateľni Ministerstva vnútra v rámci zákonnej lehoty dňa 22.04.2010, je toto odvolanie považovať za odvolanie podané včas. Ďalej žalobca druhostupňovému rozhodnutiu, tak i disciplinárnemu rozkazu konajúceho správneho orgánu 1. stupňa vytýkal, že tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzajú, je v rozpore s obsahom spisov, toto je nedostačujúce na posúdenie veci a napokon, že obidve rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že konanie samotné obsahuje vady, ktoré mohli mať vplyv na ich zákonnosť. Z uvedených dôvodov potom žiadal, aby súd po preskúmaní obidvoch napadnutých rozhodnutí tieto ako vecne nesprávne a nezákonné zrušil. V spojitosti s preskúmaním napadnutých rozhodnutí sa žalobca domáhal, aby súd s poukazom na ust. § 250j ods. 5 O.s.p. zaviazal žalovaného k náhrade škody spôsobenej svojim postupom vo forme ušlého zisku vo výške 15 % služobného platu žalobcu za kalendárne mesiace, v ktorých sa zrážka zo mzdy vykonala a k zaplateniu bližšie neurčenej nevyplatenej odmeny tak ako túto súd v priebehu konania ustáli. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 27.09.2010 zotrval na názore o zmeškaní zákonnej lehoty na podanie odvolania proti disciplinárnemu rozkazu, ktoré bolo podané síce v posledný deň lehoty, ale na nepríslušnom mieste, keď žalobca sa neriadil poučením obsiahnutým v disciplinárnom rozkaze, podľa ktorého by zákonná 8 dňová lehota bola dodržaná len v prípade, ak by žalobca podal odvolanie osobne do protokolu na úrade riaditeľa ODO ÚOÚČ, alebo ho odovzdal poštovému podniku na poštovú prepravu najneskôr v posledný deň tejto lehoty t.j. 22.04.2010, čo však neučinil. V spojitosti s týmto sa žalovaný odvolal na článok 2 ods. 1 a článok 5 písm. m/ nariadenia MV SR č. 57/2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR, podľa ktorých základnou organizačnou zložkou ministerstva je útvar, za ktorý treba považovať aj ÚOÚČ, tento sa organizačne ďalej člení na odbory a oddelenia. Námietkou žalobcu obsiahnutou v žalobe vo vzťahu k § 53 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov a tiež v spojitosti s § 3 zákona o štátnej službe policajtov sa žalovaný bližšie nezoberal a ani oprávnenosť konať vo veci a vydať rozhodnutie riaditeľom ODO ÚOÚČ a riaditeľom ÚOÚČ právne bližšie neozrejmil a ani pod žiadne zákonné ustanovenie nesubsumoval. Žalobu v časti priznania náhrady škody žalovaný navrhol pre nedostatok podmienok podľa § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. zastaviť, keď má za to, že v rámci správneho súdnictva o takto formulovanom návrhu súd ani nie je oprávnený rozhodnúť, uvedené bližšie neodôvodňujúc. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. V danom prípade Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie pre potreby preskúmania napadnutých rozhodnutí vydaných vo veci žalobcu dňa 14.04.2010 a 18.06.2010 dňa 02.09.2010 vyzval označeného žalovaného, aby v lehote 30 dní sa jednak vyjadril k žalobe a zároveň, aby v určenej tejto lehote pre potreby súdneho prieskumu predložil v danej veci úplný, žurnalizovaný a originálny zväzok listín, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí s poučením o následkoch nevyhovenia tejto výzvy a nepredloženia kompletného administratívneho spisu, t.j. aj o možnosti zrušenia napadnutého rozhodnutia pre neúplnosť spisov správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Podľa § 250j ods.3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Základnou podmienkou preto, aby súd mohol napadnuté rozhodnutie správneho orgánu na základe včas podanej a kvalifikovanej žaloby riadne preskúmať, je predloženie administratívneho spisu ako podkladu preskúmania. Pod pojmom „spis žalovaného správneho orgánu“ je treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí, riadne žurnalizovaný tak, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu, keď nepredloženie administratívneho spisu vôbec alebo predloženie neúplného administratívneho spisu zákonodarca sankcionuje okrem peňažných pokút zrušením napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. V danej preskúmavanej veci výzva súdu bola žalovanému doručená dňa 09.09.2010 a tento dňa 30.09.2010 doručil súdu zväzok, ktorý však nie je úplnou dokumentáciou vzťahujúcou sa ako k žalobcovi, tak aj k rozhodovacej činnosti konajúcich správnych orgánov, keď v danom prípade zo strany žalovaného nebola predložená žiadna dokumentácia, ktorá by súdu osvedčovala právomoc riaditeľa ODO ÚOÚČ a riaditeľa ÚOÚČ ako orgánov prvého a druhého stupňa vo veci konať, keď v prípade žalobcu sa jedná o príslušníka policajného zboru, a potom súdu ničím nebola osvedčená ich oprávnenosť vo veci služobného pomeru žalobcu vo vzťahu k § 3 zákona o štátnej službe policajtov konať. Navyše z druhostupňového rozhodnutia č.p. SLV-PK-70/2010 zo dňa 18.06.2010 vyplýva, že toto rozhodnutie je síce opatrené zrejme podpisom riaditeľa ÚOÚČ, avšak v záhlaví rozhodnutia sa ako konajúci orgán druhého stupňa uvádza MV SR (prezenčná pečiatka) a odtlačok okrúhlej pečiatky je obsiahnutý aj na samotnom rozhodnutí. Za uvedených okolností potom pre absenciu vytýkanej dokumentácie ani nebolo možné, keď súdu ani nie je zrejmé, či sa má jednať len o nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 57/2007 o organizačnom poriadku MV SR, na ktoré sa žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe dňa 27.09.2010 odvoláva, avšak ktoré súdu v rámci administratívneho spisu nebolo predložené, či sa má jednať o právomoc vyplývajúcu len z tohto nariadenia alebo vzhľadom na predmet konania je treba oprávnenosť konajúcich správnych orgánov odvodiť od prípadných ďalších nariadení či rozkazov Ministerstva vnútra SR. A potom za týchto okolností aj s poukazom na neurčitosť, kto je konajúcim druhostupňovým orgánom s výhradou záhlavia a jemu zrejme nekorešpondujúcim podpisom osoby za orgán konajúcej, nebolo možné vzhľadom na neúplnosť administratívneho spisu nad akúkoľvek pochybnosť súdom ustáliť, či skutočne bolo odvolanie žalobcu, ak tento za daných okolností podal odvolanie v posledný deň zákonnej lehoty v podateľni Ministerstva vnútra SR, ktorá odvolanie postúpila konajúcemu správnemu orgánu prvého stupňa dňa 23.04.2010, či odvolanie bolo podané skutočne na nepríslušnom orgáne, a potom na orgáne v zmysle poučenia príslušnom oneskorene, prípadne či tu nie sú splnené podmienky predpokladané ust. § 242 ods. 4 zákona č. 73/1998 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (tzv. fikcia včasnosti). Vzhľadom na vyššie uvedené potom bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného, len formálno- procesne podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, keď súd tak učinil verejným vyhlásením rozsudku dňa 27.03.2012 vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre tento postup súdu tak ako sú tieto predpokladané ustanovením § 250f ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. S poukazom na ostatnú vetu § 250j ods.3 O.s.p., v danom prípade súd rozsahom a dôvodmi žaloby nie je viazaný. Za týchto okolností nebolo ani možné vyhovieť žalobcom uplatnenému žalobnému návrhu, t.j. zaviazať žalovaného k náhrade škody vo forme ušlého zisku vo výške 15 % služobného platu za kalendárne mesiace, ktorých sa zrážka zo mzdy vykonala a nevyplatenú odmenu vo výške ako súd ustáli, keď súd zároveň poukazuje na nepresnosť a neurčitosť tejto časti žalobného petitu, keď žalobca náhradu škody vôbec nevyčíslil, ani obdobie, za ktoré si ušlý zisk mienil uplatniť a tiež, že v tejto časti žaloby je neurčitý aj petit o nevyplatenej odmene, keď v tomto štádiu ani nebolo možné posúdiť a zároveň zo strany žalovaného ani neboli predložené podklady, či v prípade žalobcu, ak si tento uplatňuje nárok na nevyplatenú odmenu, či sa vôbec jedná o nárokovateľnú zložku príjmu príslušníka policajného zboru. Z uvedeného dôvodu potom súd v tejto časti žalobu a v uvedenom štádiu konania ako bezpredmetnú ako podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a § 250j ods. 5 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a súd priznal v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania bez jej krátenia s poukazom na vetu druhú ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2012. spočívajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia celkom vo výške 293,- Eur, ktorú sumu predstavuje: · odmena za 2 úkony právnej služby 1. prevzatie a príprava zastupovania dňa 25.08.2010 ...................... 115,90 Eur 2. podanie žaloby dňa 27.08.2010 ................................................... 115,90 Eur Spolu odmena .................................................................................... 231,80 Eur · režijný paušál k 2 úkonom právnej služby á 7,21 Eur ......................... 14,42 Eur · 19% DPH ............................................................................................. 46,78 Eur Trovy právneho zastúpenia celkom ........................................................................ 293,- Eur, k zaplateniu, ktorých súd zaviazal žalovaného k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd žalobcovi nepriznal právnym zástupcom uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby poskytnuté v správnom konaní, keď vychádzajúc z platného znenia ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v rámci súdneho prieskumu je možné žalobcovi priznať len náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti a v rámci tohto prebiehajúceho preskúmavacieho konania pred súdom a nie pred správnym orgánom. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zrušení napadnutého rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§250ja ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku v časti o zamietnutí žaloby a o náhrade trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu písomne na Najvyšší súd slovenskej republiky v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.