Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/289/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201630 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201630.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade: F.. M. V., E. XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Jamrila Hajachová, advokátka N. N. AK K. E.J. S. XX, XXX XX G. I. X. V.: O. A., E. č. XX, XXX XX G., v 3. rade: S. A., E. XX, XXX XX G., v 4. rade: P. G., G. XX, XXX XX G., v 5. rade: X. G., G. Č.. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava 45, za účasti: F.. H. L. a F.. F. L., so sídlom obaja K. X, XXX XX G., obaja zastúpení: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/1858-HLO zo dňa 07.07.2010 a súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia č. ÚKaSP-2009/550-KON-750 zo dňa 15.3.2010, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie v časti o návrhu žalobcov v rade 2. až 5. z a s t a v u j e. Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu v rade 1. z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : V čas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.9.2010 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/1858-HLO zo dňa 7.7.2010, ktorým bolo vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. ÚKaSP-2009/550-KON-750 zo dňa 15.3.2010 o umiestnení stavby „ Novostavba rodinného domu“ na G. W. v G. pre navrhovateľov F.. H. L. a F.. F. L. obaja bytom K. Č.. X, G., zmenené takto: „ Na tretej strane rozhodnutia časť IV. PODMIENKY UMIESTNENIA A PROJEKTOVEJ PRÍPRAVY STAVBY dopĺňa o podmienku: 1.5 TERÉNNE A SADOVÉ ÚPRAVY POZEMKU projektová dokumentácia rodinného domu pre stavebné povolenie musí obsahovať riešenie terénnych a sadových úprav, nezastavanej časti pozemku vrátane projektu oplotenia. 1.6 ÚPRAVA PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie vylúčiť okná z obytných miestností, resp. ich upraviť tak, aby bolo zamedzené priamym pohľadom na nehnuteľnosť parcely č. XXXX/X, XXXX/X, katastrálne územie I.. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ponechal nezmenené a potvrdil ich. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to JUDr. Dušana Pálku, so sídlom v Bratislave, rozsiahlym popisom skutkového stavu, teoretických a právnych súvislostí a ďalším rozpisom jednotlivých rozhodnutí mali zato, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nerešpektuje ich práva vyplývajúce z Ústavy SR, nie je zosúladené so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku a taktiež nesúhlasí ani so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) ani s vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR, č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecno-technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z.z.“). Žalobcovia namietali formu zvolenia prejednania územného konania správnym orgánom, ktorý oznámil začatie územného konania bez ústneho prejednania veci a vykonania miestneho zisťovania, t.j. vykonania obhliadky na mieste za účelom zistenia skutkového a reálneho stavu veci. Preto majú zato, že v tomto prípade Stavebný úrad porušil zásadu materiálnej pravdy v správnom konaní v zmysle § 3 ods. 5 správneho poriadku. Ďalej žalobcovia poukazovali na to, že stanoviská dotknutých orgánov tak hlavného mesta SR Bratislava z 3.7.2009 a Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto z 3.3.2009 (záväzné stanovisko) nie sú v súlade so všeobecným záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy z 31.5.2007. Mali zato, že v tomto prípade správny orgán nepostupoval v zmysle § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona. Ďalej poukázali na to, že v priebehu správneho konania vzniesli viacero námietok, ktoré vyplývali z poškodzovania ich vlastníckych práv a pohody bývania a ktoré mali byť podľa ich názoru riešené dohodou medzi účastníkmi. Ich podstatnou námietkou bolo, že umiestnením stavby budú podstatne zhoršené podmienky z hľadiska zachovania pohody ich bývania, dôjde k tieneniu susedných pozemkov a rodinných domov, obmedzenia výhľadu a k celkovému zhoršeniu stavu bývania. Svetlo-technický posudok vypracovaný F.. K., U.. zo dňa 17.9.2010 podľa žalobcov nie je vypracovaný v súlade s STN730580 a STN734301 nakoľko posudok sa obmedzil len na výpočet ekvivalentu uhla zatienenia, ale neuvádza sa v ňom diagram preslnenia, diagram zatienenia a nebol presne vyčíslený čas preslnenia. Podľa záverečného predloženia posúdenia navrhovaná stavba svojim objemovým a výškovým riešením nezasiahne do insolačných pomerov okolitých rodinných domov. Žalobcovia namietajú, že žalovaný ani Stavebný úrad sa nevysporiadali s otázkou zachovania pohody bývania žalobcov v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Žalobcovia rovnako namietali, že v územnom konaní nebola dodatočne na základe ich námietok doplnená a upresnená „Technická správa“ z hľadiska požiarnej bezpečnosti, ktorá pôvodne neodrážala skutkový stav t.j. vzdialenosti od okolitých rodinných domov, susedné stavby a únikové cesty. Zároveň zistili, že nebola predložená dokumentácia prepracovaná vo veci „Odolnosť a zabezpečenie z hľadiska požiaru a jej ochrany“. Žalobcovia tiež namietali výkresy súvisiace s územným konaním, ktoré podľa nich vytvárajú nesprávnu predstavu o podstatných skutkových okolnostiach, pretože nie sú v nich zohľadnené stavby stojace samostatne na pozemkoch číslo XXXX/X a čísla XXXX/X a preto sú podľa nich príčinou nepresností. Žalobcovia ďalej namietajú, že deklarovaná šírka príjazdovej komunikácie má byť 8 metrov, zatiaľ čo v skutočnosti ide len o šírku 5 metrov, pričom parkujúce autá zužujú tento priestor na 3,5 metra. Ďalej žalobcovia poukazujú na rozpory územného konania a výsledných rozhodnutí s § 4 ods. 2 vyhlášky č.532/2002 Z.z. a to v tom zmysle, že umiestnením stavby nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých komunikáciách a musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Na podporu svojich argumentov žalobcovia uvádzajú stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. 532/2004-920 zo dňa 2.4.2004 (S.. S. L.). Z predmetného stanoviska odvodzujú aj zanedbanú povinnosť Stavebného úradu nariadiť ústne konanie a miestne zisťovanie v danej veci. Záverom žaloby žalobcovia namietajú zákonnosť rozhodnutí o umiestnení stavby pre ich rozpor podľa § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník ďalej len „OZ“), pričom v podstate ide o pohodu bývania. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadali napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie a tiež priznať im náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.11.2010 zotrval v celom rozsahu na svojom stanovisku. Krajský stavebný úrad v Bratislave ako žalovaný poukázal na to, že vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, pričom zohľadnil tú skutočnosť, že pre dotknuté územie nie je spracovaný územný plán zóny a podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je podľa ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona územný plán hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2007. Hlavné mesto SR Bratislava ako orgán územného plánovania a dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona predmetný návrh na umiestnenie stavby odborne posúdilo a záväzným stanoviskom č. MAG S ORN-44459/09-256345 zo dňa 3.7.2009 potvrdilo súlad návrhu s platným územným plánom. Ďalej uviedol, že v čase konania a vydania rozhodnutia o umiestnení stavby predmetného rodinného domu bolo stanovisko magistrátu platné. S poukazom na ust. § 140b ods. 3 stavebného zákona uviedol, že platnosť záväzného stanoviska dotknutého orgánu je viazaná na podstatnú zmenu skutkových okolností, resp. zmenu právnych predpisov, podľa ktorého bolo záväzné stanovisko vydané. Upozornilo na to, že platnosť Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy stále trvá a rovnako sa nezmenilo ani územným plánom stanovené funkčné využitie stabilizovaného územia, t.j. v tomto prípade viac podlažná bytová zástavba prevažne rodinnými domami, maximálne do 4 nadzemných podlaží. Územným plánom predpokladaná miera stavebných zásahov do 15 % celkovej podlažnej plochy v území bola žalovaným preverená a predmetný návrh ju neprekračuje, rovnako ani daný limit podlažnosti. Uviedol žalovaný, že stavba sa umiestňuje čiastočne na mieste terajšej dvojgaráže pri dodržaní podmienok daných stavebným zákonom a vykonávacou vyhláškou č. 532/2002 Z.z., preto žalovaný trvá na tom, že nebol dôvod požadovať na účely konania nové záväzné stanovisko hlavného mesta SR Bratislavy. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcov, že nepostupoval v súlade s § 36 ods. 1 a 2 stavebného zákona. Na základe riadne oznámeného začatia územného konania žalobcovia mohli uplatniť svoje právo a na Stavebný úrad podali aj námietky voči podanému návrhu. Zdôraznil, že navrhovateľovi stavebný zákon neukladá povinnosť pred požiadaním o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby realizovať dohodu s dotknutými účastníkmi konania tak ako to mali na mysli žalobcovia v prípade, že stavba neobmedzuje ich vlastnícke práva. Pokiaľ ide o svetlo-technický posudok a aj projekt požiarnej ochrany, tak tu žalovaný uviedol, že tento zohľadňuje susedné stavby rodinných domov, sú zakreslené v dokumentácii pre územné konanie. Poukázal na to, že projekt požiarnej ochrany spracoval špecialista na základe pripomienok uplatnených v konaní vlastníkmi susedných nehnuteľností - žalobcov. Uviedol, že v projekte je uvažované s 5 metrovou šírkou prístupovej komunikácie, nie ako je uvedené v žalobe 8 metrov. Objekty nachádzajúce sa na susedných pozemkoch sú zachytené v snímke z katastrálnej mapy a v situáciách do ktorých zakreslili svoje záujmy správcovia inžinierskych sieti a sú zakreslené aj v odborných posudkoch, čiže argumentáciu žalobcu, že svetlo-technický posudok neakceptoval susedné stavby, neobstojí. Tak isto poukázal na to, že rodinné domy žalobcov sú umiestnené bližšie k hlavnej ulici, rodinný dom navrhovateľov je orientovaný k G. W.. Zo záverov svetlo-technického posudku je potom zrejmé, že v žiadnom z okolitých rodinných domov nedôjde v dôsledku realizácie novostavby rodinného domu osadenému podľa Stavebným úradom potvrdenej situácie, k neprípustnému ovplyvneniu svetlo- technických alebo insolačných podmienok v zmysle platných normatívnych ustanovení. Na základe riadne zisteného skutkového stavu ako aj správneho právneho posúdenia veci žiadajú žalobu zamietnuť, pretože tvrdenia žalobcov nezodpovedajú skutočnosti. Dňa 24.11.2010 žalobcovia podali žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorému tunajším súdom nebolo vyhovené, čo bolo aj oznámené právnemu zástupcovi žalobcov. Uznesením 4S 289/2010- 110 dňa 18.9.2012 súd pribral do konania účastníkov stavebníkov F.. H. L. a manželku F.. F. L. obaja bytom PX. Č.. X, G.. Pribratí účastníci zastúpení právnym zástupcom advokátom, zaslali písomné vyjadrenie k žalobe dňa 16.10.2012, kde k jednotlivým žalobným bodom uviedli nasledovné skutočnosti. V súvislosti s námietkou nenariadenia miestneho zisťovania a ústneho pojednávania poukázali na § 61 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v zmysle ktorého pokiaľ sú Stavebnému úradu známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie, čo je na úsudku Stavebného úradu, umožňuje sa upustiť od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania v konkrétnom konaní. Mali za to, že nijakým spôsobom neboli porušené práva žalobcov, pretože riadne so Stavebným úradom komunikovali, podávali písomné námietky s ktorými sa správne orgány podľa nich aj náležite vysporiadali. Nesúhlasili s názorom, že Stavebný úrad sa mal snažiť priviesť účastníkov konania k dohode, keďže aj stavebníci ako vlastníci pozemku si uplatňovali svoje právo v súlade so zákonom, a Stavebný úrad nemal žiadnu povinnosť prihliadať na „emocionálne susedské vzťahy“. V ostatných bodoch sa jednoznačne stotožnili s vyjadrením Krajského stavebného úradu v Bratislave. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že aj zo stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja pani S.. S. L. vyplývalo, že osadením stavby sa vytvoria „stiesnené podmienky“ upozornili, že je potrebné uviesť zároveň, že bolo odporúčané v tejto súvislosti si vyžiadať stanovisko všetkých dotknutých orgánov a osobitný postup spočívajúci v individuálnom komplexnom hodnotení vrátane potrebných výpočtov a meraní. Právny zástupca staviteľov poukázal na to, že tieto požiadavky v priebehu správneho konania splnené boli. Táto okolnosť napokon vyplýva ako uviedol aj z doložených listín jednotlivých odborných posudkov na to špecializovaných, vypracovaných špecializovanými inštitúciami. Ďalej poukázal na to, že zo samotných námietok žalobcov nevyplýva jednoznačne v čom pociťujú poškodenie svojich vlastných práv. Argumentáciu žalobcov považuje za účelovú a neodôvodnenú. Zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania. Dňa 26.10.2012 právny zástupca žalobcov (JUDr. Pálka) doručil súdu oznámenie, že dňa 5.10.2012 vypovedal splnomocnenia žalobcov. Zároveň upozornil na to, že z uvedeného dôvodu sa nezúčastní pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 26.10.2012. Po oboznámení sa s touto skutočnosťou súd pojednávanie odročil na 14.12.2012 s tým, že vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní predložili plnomocenstvá svojich advokátov v zmysle § 250a O.s.p. s poučením o zastavení konania v prípade neuposlúchnutia výzvy. Dňa 14.12.2012 sa na pojednávanie dostavil iba žalobca v 1. rade so splnomocnenou advokátkou JUDr. Jarmilou Hajachovou, ktorá súhlasila s prejednaním veci. Žalobcovia v rade 2. až 5. na výzvu súdu nijako nereagovali ( výzvy doručené dňa 13.11.2012), preto súd konanie v časti o návrhu žalobcov v rade 2. až 5. zastavil (§ 250d ods. 3 O.s.p.). Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“), ako aj konanie ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V prípadoch, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 32 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené z pravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak, že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplné (§ 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Podľa ods. 2 cit. ustanovenia od miestneho zisťovania, prípadne od ústneho pojednávania môže Stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak Stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní (§ 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa ods. 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípade predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa ods. 3 Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia (§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku v rátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 137 ods. 1 Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci Stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov v štátnej správy. Podľa § 4 (umiestňovanie stavieb) ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. pri umiestňovaní stavby a jej začleňovanie do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. Podľa odseku 2 umiestením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Podľa § 6 (odstupy stavieb) odsek 1 vyhlášky 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákona č. 71/1967 Zb.). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto ako príslušný Stavebný úrad oznámil začatie konania o umiestnení stavby pod číslom ÚKaSP-2009-550OZ-KON dňa 28.7.2009. Uvedeným dňom začal teda územné konanie s upustením od ústneho konania s tým, že účastníci konania mohli svoje námietky uplatniť do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia o začatí územného konania. Túto príležitosť využil žalobca, ktorý vzniesol námietky na základe ktorých potom správny orgán upravil dokumentáciu a to posunul navrhovaný dom od parcely číslo XXXX/X, XXXX/X a doplnil svetlo-technický posudok „Vplyv stavby na denné osvetlenie a presvetlenie okolitých rodinných domov“ od F.. Q.. K., U.. zo dňa 17.9.2009. Následne potom Stavebný úrad oznámil pokračovanie územného konania zo dňa 28.10.2009. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že navrhnutý rodinný dom „Novostavba rodinného domu“, na G. W., G. - H. je situovaný na pozemku parcely č. XXXX/X, XXXX/X katastrálne územie I., Mestská časť Bratislava - Nové Mesto. Teda uvedený navrhnutý rodinný dom je v území, kde je platná územnoplánovacia dokumentácia - územný plán hlavného mesta SR Bratislavy z roku 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov. Táto bola schválená uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy pod číslom XXX/XXXX zo dňa 31.5.2007 so zmenami a doplnkami schválenými Mestským zastupiteľstvom hlavného mesta SR Bratislavy pod číslom 600/2008 zo dňa 15.12.2008. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia Stavebného úradu na str. 6 vyplýva, že sú mu známe podmienky z územného plánu hlavného mesta SR Bratislava z roku 2007 k predmetnej parcele (teda vo vymedzenom území) a aj skutočnosti získané z iných konaní v okolitom území, preto rozhodol tak, že oznámenie o začatí územného konania bude bez ústneho prejednania a miestneho zisťovania. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 36 ods. 2 stavebného zákona v zmysle ktorého je v kompetencii príslušného správneho Stavebného úradu, aby posúdil či je potrebné nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Prehlásenie správneho orgánu o poznaní stavu veci neboli žalobcom nijako vyvrátené či spochybnené, preto ani námietku žalobcu uvádzanú týmto smerom súd nepovažoval za dôvodnú. Súčasťou administratívneho spisu je aj záväzné stanovisko hlavného mesta SR Bratislava k investičnej činnosti zo dňa 3.7.2009 v zmysle ktorého hlavné mesto SR Bratislava ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. vydal záväzné stanovisko podľa § 140a ods. 3, § 140b citovaného zákona a § 4 ods. 3 písm. d) a písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Z uvedeného záväzného stanoviska vyplýva, že posúdením investičného zámeru vo vzťahu k územnému plánu hlavného mesta SR Bratislavy, (rok 2007) „Pre územie, ktorého súčasťou sú záujmové parcely č. XXXX/ X, XXXX/X, funkčné využitie územia: malopodlažná zástavba obytného územia, kód 102, tabuľka C2 priložená k uvedenému záväznému stanovisku uvádza, že ide o územie slúžiace pre bývanie v rodinných domoch a malopodlažných bytových domoch s odkazom, že v stabilizovaných územiach prihliadať na jestvujúci charakter prostredia - malopodlažené bytové domy do 4 podlaží. Premiešané formy rodinné a malopodlažné bytovej zástavby sa preferujú v nových rozvojových územiach. Malopodlažné formy do 4 nadzemných poschodí umiestňovať ako prechodové formy medzi VBZ a rodinnou zástavbou. V danom území prevláda bývanie v rodinných typoch objektov a minimálny podiel prevládajúcej funkcie 70 % - podiel celkových nadzemných podlažných plôch. Ďalej je uvedené, že parcely sú súčasťou územia, ktoré je definované ako stabilizované územie, kde sa ponecháva súčasné funkčné využitie, predpokladaná miera stavebných zásahov je prevažne do 15 % celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území. Z uvedeného vyplýva, že uvažovaný zámer je v súlade s citovaným platným a účinným územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, preto hlavné mesto SR Bratislava vydalo súhlas s navrhovaným zámerom. Ďalej súd zistil, že z hľadiska urbanisticko-architektonického riešenia predmetnej stavby Úrad nevyslovil žiadne námietky resp. podmienky. Z hľadiska riešenia dopravného vybavenia uviedol pripomienku, ktorá bola do rozhodnutí zapracovaná a z hľadiska ochrany životného prostredia odporúčal predložiť v rámci stavebného konania a kolaudačného konania projektovú dokumentáciu stavby na posúdenie malého zdroja znečistenia ovzdušia a vymedzil ďalšie podmienky, ktoré správne orgány zapracovali do svojich rozhodnutí. Z oznámenia o pokračovaní územného konania a upustenia od ústneho konania zo dňa 28.10.2009 vyplýva, že v danom prípade sa bude riešiť predovšetkým upravená dokumentácia a to hlavne odsadenie navrhovaného domu od parcely č. XXXX/X, XXXX/X a navyše žiadosť stavebníkov bola doplnená o svetlo-technický posudok už vyššie citovaný. V určený čas doložili svoje stanoviská aj dotknuté orgány a organizácie. Následne potom príslušný Stavebný úrad vydal dňa 15.3.2010 rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom podkladom pre jeho vydanie boli predovšetkým pre správny orgán záväzné stanoviská dotknutých orgánov, čo presne špecifikoval na str. 2, 3 vo výroku svojho rozhodnutia, pričom rovnako sa zaoberal aj s námietkami účastníkov medzi inými aj s námietkami žalobcu, ktorý v podstate namietal totožné skutočnosti ako uviedol v žalobnom návrhu. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie zmenil v časti na 3 strane rozhodnutia IV. Podmienky umiestnenia a projektovej prípravy stavby, kde doplnil dve podmienky a to terénne a sadové úpravy pozemku a úpravu projektovej dokumentácie, kde požadoval vylúčiť okná z obytných miestností resp. upraviť ich tak, aby bolo zamedzené priamym pohľadom na nehnuteľnosti parcely č. XXXX/X, XXXX/X katastrálneho územia I.. Ostatné časti ponechal v platnosti. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.7.2010. Z administratívneho spisu súd mal preukázané, že do napadnutých rozhodnutí boli zapracované všetky stanoviská dotknutých subjektov a bez výhrad preukazujú, že umiestnená stavba nebude mať negatívny vplyv na existujúcu zástavbu ani na budúce možné využitie okolitého územia a nenarúšajú ani urbanisticko-architektonický charakter daného prostredia. Podmienky, ktoré správne orgány zakotvili do jednotlivých rozhodnutí sú pre stavebníkov záväzné a v priebehu stavebného procesu aj kontrolovateľné. Z predmetného stavebného konania bolo preukázané, že pre dotknuté územie nie je spracovaný územný plán zóny a preto bolo potrebné postupovať podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, kde základným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je územný plán hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2007. V tomto prípade hlavné mesto SR Bratislava ako orgán územného plánovania a v danom prípade aj dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona predmetný návrh na umiestnenie stavby odborne posúdil a záväzným stanoviskom následne potom pod číslom MAG S ORM-44459/09-256345 zo dňa 3.7.2007 potvrdil súlad návrhu s platným územným plánom. Je treba prisvedčiť názoru žalovaného, že podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona platnosť záväzného stanoviska dotknutého orgánu je viazaná na podstatnú zmenu skutkových okolnosti resp. zmenu právnych predpisov podľa ktorého bolo záväzné stanovisko vydané. Preto je možné konštatovať, že platnosť územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy naďalej trvá a rovnako sa nezmenilo ani územným plánom stanovené funkčné využitie stabilizovaného územia teda pripúšťa sa viac podlažná bytová zástavba prevažne rodinnými domami, maximálne do 4 nadzemných podlaží. Miera stavebných zásahov je do 15 % celkovej podlažnej plochy, túto predpokladá územný plán. Táto skutočnosť bola aj odvolacím orgánom preverená a predmetný návrh staviteľov ju neprekračuje. Navyše je uvedené, že táto stavba sa umiestňuje čiastočne na mieste terajšej dvojgaráže pri dodržiavaní podmienok daných stavebným zákonom a vykonávacou vyhláškou č. 532/2002 Z.z.. Preto námietka žalobcu, že bolo potrebné požadovať pre účely samotného stavebného procesu nové záväzné stanovisko hlavného mesta SR súd považuje za nedôvodnú a to predovšetkým vzhľadom na § 140b ods. 3 stavebného zákona, keď žalobca nepreukázal, že by došlo k zmene skutkových okolnosti alebo právnych predpisov, na podklade ktorých by bolo potrebné meniť už spomínané záväzné stanovisko. Súd nepovažoval za dôvodnú ani požiadavku žalobcu o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi konania. Podľa názoru súdu v zmysle § 137 stavebného zákona, kde sa majú na mysli občiansko-právne a iné námietky, sa určujú iba osobitné pravidlá pre procesný postup pri tých námietkach účastníkov konaní vykonávaných podľa stavebného zákona, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám alebo prekračujú rozsah právomoci Stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy a v prípade, že v týchto otázkach nedôjde k dohode medzi účastníkmi konania potom je tu odkaz aby sa účastníci konania podľa povahy námietky, ale len vyššie menovaného charakteru obrátili na súd alebo na iný príslušný orgán (napr. Katastrálny úrad) na doriešenie prípadných nezhôd. Z predložených žalobných námietok však ani v jednom prípade súd nezistil, že by bolo potrebné podobné otázky riešiť, takéto dôkazy žalobca v konaní neprodukoval, resp. pokiaľ boli aj výhrady (situácia s posúvaním parciel) tieto správny orgán v priebehu konania odstránil, preto mohol sám Stavebný úrad urobiť si úsudok o samotných námietkach a rozhodnúť vo veci. Z vyjadrenia stanovísk dotknutých orgánov nevyplynula žiadna pochybnosť o nepriaznivom vplyve stavby na riadne užívanie susedných nehnuteľností ani o tom, že by navrhovaná stavba bola v území nevhodnou resp., že by obmedzovala alebo zasahovala do vlastníctva susedných nehnuteľností. Druhostupňový správny orgán na strane 7 odôvodnenia v poslednom odseku vyrozumel žalobcu vzhľadom na stiesnené pomery v území a to tak, že nemohli byť dodržané podmienky dané § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., preto poukázal na to, že umiestnenie stavby bolo posúdené na základe odborných výpočtov a meraní. Stanoviská dotknutých orgánov a organizácii pričom v tejto súvislosti neboli protichodné ani záporné. Toto bol tiež dôvod prečo druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o umiestnení stavby. Do administratívneho spisu je založené stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Odboru štátnej stavebnej správy vypracované dňa 2.4.2004 pod číslom 532/2004-920 na ktoré sa vo svojom žalobnom návrhu odvoláva aj žalobca vo veci odporúčania nariadenia ústneho konania a miestneho zisťovania. Avšak zo stanoviska takáto požiadavka nevyplýva, takže túto argumentáciu súd považuje za zavádzajúcu a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody o možnosti správnej úvahy žalovaného vo výbere formy prejednania územného rozhodnutia za bezdôvodnú. Vyhláška č. 532/2002 Z.z. umožňuje stavbu aj v stiesnených podmienkach avšak za situácie, že je treba pristúpiť k osobitnému postupu spočívajúcemu v takzvanom individuálnom komplexnom hodnotení. Podmienky umiestnenia a projektovej prípravy stavby sú zachytené v prvostupňovom rozhodnutí Stavebného úradu a sú upravené ako v odôvodnení tak aj vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Z odborného stanoviska k posunu stavby oproti umiestneniu podľa svetlo-technického posudku zo dňa 17.9.2009 (F.. Q. K., čo bolo súčasne aktualizované ku dňu 15.3.2010) vyplýva, že predkladané riešenie nijako nezmení závery formulované v danom posudku. Záverom je, že pokiaľ ide o denné osvetlenie navrhované výškové a tvarové riešenie novostavby rodinného domu na G. W. je vo vzťahu k okolitým objektom v súlade so znením článku 4.4. V žiadnej obytnej miestnosti v okolitej zástavbe nedôjde k prekročeniu normou stanoveného limitu 30 stupňov, čo podrobne je rozpísané v texte stanoviska a čo sa týka doby insolácie je uvedené, že navrhovaná stavba svojim objemovým a výškovým riešením nezasiahne negatívne do insolačných pomerov okolitých rodinných domov. Teda osadenie stavby je v súlade s požiadavkami normatívneho predpisu. Do administratívneho spisu je založená aj dokumentácia pre územné rokovanie a to súvisiaca so súhrnnou technickou správou vypracovanou v r. 2009, kde sa zapracovali už aj pripomienky susedov. V konečnom dôsledku ide o rodinný dom, trojpodlažný objekt obdĺžnikového pôdorisového tvaru (toto korešponduje s územným plánom mesta, ktoré je súčasťou záväzného stanoviska hlavného mesta SR). Odolnosť a zabezpečenie z hľadiska požiarnej ochrany je zapracované tiež a je súčasťou technickej dokumentácie zapracovanej na str. 13, 14 a 15 a tiež nebol vytýkaný nesúlad zo strany odborných posudkov. Obsahom vlastníckeho práva je takzvaná triáda oprávnení formulovaná klasickou rímskou právnou vedou. Ide o právo vec držať (ius possidendi), vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi). Za inherentné právo vlastníka sa pokladá aj právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. Právo držby poskytuje vlastníkovi právnu možnosť mať danú vec fakticky vo svojej moci. Na rozdiel od držby veci samotnej, ktorá je len faktickým stavom, je právo držby výslovným oprávnením vlastníka veci. Právo vec užívať a požívať vyjadruje právo realizovať úžitkovú hodnotu veci. V tomto zmysle môže ísť o zmeny veci, spotrebovanie veci alebo aj zničenie veci. Súčasťou je právo nakladať s plodmi veci (ak je plodonosná) a to s plodmi prirodzenými (ovocie) alebo s plodmi civilnými (úroky z peňazí). Dispozičné právo umožňuje vlastníkovi nakladať s vecou medzi živými (inter vivos) právnymi úkonmi (napríklad predaj) ako aj pre prípad smrti (mortis causa) formou závetu. Žalobca porušenie svojich vlastníckych práv videl predovšetkým v tom, že svojim rozhodnutím Stavebný úrad zasiahol do samotnej podstaty ich vlastníckeho práva a to obmedzil ich právo disponovať so svojím pozemkom, tento názor dokladali tým, že ak by chcel vlastník pozemku v území s umiestnenou stavbou svoj pozemok alebo stavbu predať bude vzhľadom na existenciu tejto stavby v právnej pozícii neporovnateľne horšej ako vlastník nehnuteľností na území bez umiestnenia navrhovanej stavby. Dôsledkom rozhodnutia stavebných úradov preto bude také drastické obmedzenie ich vlastníckeho práva, že realizácia rozhodnutia fakticky vylúči jeden z hlavných atribútov vlastníckeho práva - ius dispondendy. Z hľadiska vyššie citovaných možností nakladania s vecou, je potrebné poznamenať, že súd nezistil, že by v tejto súvislosti boli vlastnícke práva žalobcu napadnutým rozhodnutím poškodené. Zo záverov tak napadnutého rozhodnutia ale aj z doložených listín do administratívneho spisu z ktorých Stavebné úrady vychádzali je potrebné povedať, že žalobca v skutočnosti nenamietal žiadne také konkrétne okolnosti, ktoré by bezprostredne zasahovali do jeho subjektívnych práv. V súvislosti s narúšaním životného prostredia resp. pohody bývania všetky predložené odborné vyjadrenia smerovali k záveru, že v nijakom prípade uvedená rodinná stavba čo do územného rozhodnutia ich práva namietaným smerom nenarušia. Úlohou súdu bolo v danom prípade preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného a to konkrétne so zameraním sa na otázku, či územné rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnení stavby - bolo spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho práve na priaznivé životné prostredie a práve na súkromie, najmä v súvislosti s jeho dôrazom kladeným na pohodu bývania. Rozhodujúcim kritériom pre toto posúdenie je charakter rozhodnutia o umiestnení stavby na ktorý poukázal už vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR (viď uznesenie sp. zn. 5Sžp 3/2011) a tiež ustálená judikatúra Ústavného súdu SR (II.ÚS22/02, III.ÚS176/3, II.ÚS72/2007) z ktorej vyplýva, že „Z charakteristicky rozhodnutia o umiestení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch), t.j. k porušeniu práva žalobcov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy SR týmto rozhodnutím nemôže dôjsť... Rozhodnutie o umiestnení stavby nemôže spôsobiť ani bezprostredné porušenie vlastníckeho práva včítane žalobcami namietanej pohody bývania, keďže len vytvára možnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov pozemkov alebo stavieb môže dotknúť. Otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých rodinných domov sa teda bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní....“Vydaním územného rozhodnutia správne orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť žalobcu na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie, na hygienických a ani na občianskych právach ani práve na súkromie, či zničiť štandard ich bývania (pohodu bývania) ...“. Na základe vyššie uvedeného Krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu za nedôvodné a za také ktoré neboli spôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie. Správne orgány oboch stupňov pri skúmaní či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom postupovali zákonným spôsobom, námietky žalobcu v priebehu správneho konania boli v zákonnom rozsahu zapracované a je treba povedať, že žalovaný pre svoje rozhodnutie tak isto aj stavebný orgán si zadovážil dostatok skutkových podkladov, ktoré potom náležite aj vyhodnotili. S uplatnenými námietkami žalobcu sa riadne vysporiadali a venovali mu dostatočnú pozornosť pri skúmaní či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania v danej lokalite. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží. Vzhľadom na okolnosť, že predmetné ustanovenie piatej časti, druhej hlavy O.s.p. neupravuje rozhodovanie o trovách pribratých účastníkov konania (upravuje len trovy žalobcu a žalovaného), súd postupoval podľa § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nastali okolnosti osobitného zreteľa vzhľadom na povahu predmetu konania a pribratému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Okolnosťami osobitného zreteľa je podľa názoru súdu skutočnosť, že súd preskúmal rozhodnutia a postup žalovaného správneho orgánu, pričom stavebníci boli pribratí do konania z dôvodu, že by ako účastník stavebného konania t.j. správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Jedná sa o konanie vo vzťahu k nemu za nesporové v rámci konania pred súdom nebolo vykonané dokazovanie a všetky úkony pribratého účastníka konania po podaní žaloby nemali vplyv na výsledok súdneho konania, pretože jeho činnosť bola posudzovaná len v rámci skúmania jeho postupu pred podaním opravný prostriedkov žalobcu. Teda v zásade súd vychádzal z ust. § 250 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k pribratému účastníkovi konania a to, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Ďalej treba povedať, že pribratý účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade ak realizuje svoje práva na právne zastúpenie v tomto postavení je povinný si náklady spojené s týmto zastúpením znášať sám (Uznesenie NS SR sp. zn. 2Sžp 25/2011 z 30.5.2012). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.