Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/291/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201650 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201650.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, so sídlom: Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava - Dúbravka, IČO: 421 767 78, adresa na doručovanie: P.O.BOX 13, 840 11 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Juríkom so sídlom Račianska 62, 831 02 Bratislava 3, proti žalovanej: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Ei 102/10-6 zo dňa 29.06.2010, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Ei 102/10-6 zo dňa 29.06.2010, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. Ei 102/10-2 zo dňa 10.06.2010, ktorým ako povinná osoba nesprístupnila niektoré zo žiadaných informácií z dôvodu, že ich nemá k dispozícii, resp. žiadosť žiadateľa obsahuje požiadavku, ktoré si vyžaduje zber a spracovanie požadovaných informácií, ktorými nedisponuje. Žalobca tvrdí, že ako zástupca veľkého množstva občanov poškodzovaných spoločnosťami POHOTOVOSŤ, s.r.o. a RVD a.s. (ktorých sa žiadané informácie týkajú) má vedomosť o tom, že žalovaná so žiadanými informáciami disponuje, vie, že podania a podnety občanov SR alebo štátnych orgánov boli adresované a doručené priamo žalovanej alebo jej jednotlivým podriadeným zložkám (napr. Okresná prokuratúra Brezno, Trenčín, Košice). Preto je toho názoru, že žalovaná postupovala vo veci formalisticky, arogantne a nezákonne, keď tvrdila, že s požadovanými informáciami v zásade nedisponuje. Žalobca poukazujúc na § 17 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií) sa nestotožnil s výkladom zákona o slobode informácií žalovanej, že “…zo zákona o informáciách nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov z nespočetného množstva spisov podľa požiadaviek žiadateľa”. Za rovnako nepreskúmateľné pokladá žalobca tie časti napadnutého rozhodnutia, ktoré nijako nezdôvodňujú zamietnutie žiadosti, hoci tieto sa týkali aj činnosti žalovanej, jej právomocí a výkonu. Za neakceptovateľné a priamo v rozpore s vyššie citovaným ustanovením (§ 17) považuje žalobca aj ďalšie vyjadrenie žalovanej, že: “…je zrejmé, že za informáciu je možné považovať len taký dokument, ktorý je u povinnej osoby už vytvorený a jestvuje v konkrétnej podobe…”, pretože žalovaná mala za to, že v predmetnom prípade by musela požadovanú informáciu vytvoriť, keďže ňou nedisponuje. Bol toho názoru, že žalovaná mala povinnosť poskytnúť žalobcovi požadované informácie napriek tomu, že sprístupnenie informácií by si zrejme vyžiadalo okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít príslušného organizačného útvaru žalovanej. Ťažkosti súvisiace s vyhľadaním a spracovaním požadovaných informácií, najmä vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií, prípadne technické či personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií, mohli byť v zmysle § 17 zákona o slobodnom prístupe k informáciám dôvodom pre predĺženie lehoty na vybavenie žalobcovej žiadosti, nezbavili však žalovanú povinnosti informácie sprístupniť. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 19 S 3102 (zrejme malo správne byť uvedené 31/02) zo 16.05.2002 z obsahu ktorého vychádzal pri posudzovaní veci a žiadal, aby aj v tomto prípade bolo postupované rovnako. Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec žalovanej vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať náhradu trov konania. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 28.10.2010 zotrvala na svojich doterajších rozhodnutiach a preto žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že povinná osoba nie je povinná spracovávať prehľady informácií ani zhromažďovať dielčie informácie a tieto vyhodnocovať za účelom poskytnutia požadovanej informácie. Zopakovala, že v relevantnom čase žalovaná nedisponovala s požadovanými informáciami, neexistovali u nej prehľady, či zoznamy, ktorých sa žalobca domáhal, preto mu nemohla vyhovieť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.04.2012, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky H..B..W..sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 OSP). Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie a zamietnuté odvolanie žalobcu vo veci jeho žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií. Z obsahu žiadosti o informáciu zo 07.06.2010 vyplýva, že žalobca ňou požiadal o poskytnutie nasledujúcich informácií: 1/ koľko podaní od občanov SR alebo štátnych orgánov, ktoré sa týkajú spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. obdržala Prokuratúra SR za obdobie od 1.1.2008 do 31.5.2010, akým spôsobom boli vybavené, 2/ koľko podaní od občanov SR alebo štátnych orgánov, ktoré sa týkajú spoločnosti RVD a.s. obdržala Prokuratúra SR za obdobie od 1.1.2008 do 31.5.2010, akým spôsobom boli vybavené, 3/ vykonala Prokuratúra SR v rámci svojej právomoci voči spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. za obdobie 1.1.2008 do 31.5.2010 nejaké opatrenia; ak áno aké, 4/ vyvodila Prokuratúra SR nejaké opatrenia alebo či efektívne postúpila podania od občanov SR v súvislosti s neuvedením údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov alebo v súvislosti s neprimeranou kompenzáciou za porušenie záväzku spotrebiteľa Slovenskej obchodnej inšpekcii, 5/ vykonala Prokuratúra SR v rámci svojej právomoci voči spoločnosti RVD a.s. za obdobie 1.1.2008 do 31.5.2010 nejaké opatrenia; ak áno aké, 6/ boli doposiaľ na Slovensku zo strany Prokuratúry podané obžaloby pre trestný čin “poškodzovania spotrebiteľa” a pre trestný čin “nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi”, 7/ koľko podaní od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. na občanov SR alebo na štátne orgány obdržala Prokuratúra SR za obdobie od 1.1.2008 do 31.5.2010. V koľkých z nich došlo k trestnému stíhaniu spotrebiteľov, 8/ koľko podnetov postúpila Prokuratúra SR v období od 1.1.2008 do 31.5.2010 na Slovenskú obchodnú inšpekciu alebo živnostenský úrad z dôvodu porušenia spotrebiteľského práva zo strany Pohotovosť, s.r.o. , 9/ koľko podnetov postúpila Prokuratúra SR v období od 1.1.2008 do 31.5.2010 na Slovenskú obchodnú inšpekciu alebo živnostenský úrad z dôvodu porušenia spotrebiteľského práva zo strany RVD a.s.. Žalovaná rozhodnutím Ei 102/10-2 zo dňa 10.06.2010 oznámila žalobcovi, že nesprístupní mu informácie žiadané v bodoch 1-5 a 7-9 a to z dôvodu, že žiadosť obsahuje požiadavku, ktorá vyžaduje zber a spracovanie požadovaných informácií z nespočetného množstva spisov, pričom zo znenia zákona o informáciách nemožno vyvodzovať a ani povinnej osobe nevyplýva z uvedeného predpisu povinnosť, ktorá by jej ukladala získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať požadované materiály, ak sa v originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Listom pod číslom Ei 102/10-3 zo dňa 10.06.2010 zároveň žiadateľovi oznámila informáciu k požadovanému bodu 6. Na žalobcove odvolanie (obsahovo v zásade zhodné so žalobou) žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení poukázala najmä na ustanovenia § 15 ods. 1 a § 18 zákona o slobode informácií a rozviedla správnu úvahu k obsahu pojmu “informácia” pre účely citovaného zákona. V tejto súvislosti poukázala na to, že vychádzala z definície informácie (dokumentu) uvádzanej v Smernici 2003/98/ES Európskeho parlamentu a rady zo 17.11.2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (ďalej len Smernica), ktorá bola transponovaná do zákona o slobode informácií. Poukázala na to, že v danej Smernici pod pojem “dokument” sa subsumujú všetky záznamy konaní, skutočnosti alebo informácie a všetky súbory takých konaní, skutočností alebo informácií bez ohľadu na formu nosiča. Informácia verejného sektora má dokumenty, ktoré sú v držbe subjektu verejného sektora a sú vytvorené, zhromažďované, ukladané a spracované subjektmi verejného sektora.”. V rámci správnej úvahy žalovaná poukázala na to, že vychádzajúc z dikcie Smernice je toho názoru, že za informáciu je možné považovať len taký dokument, ktorý je u povinnej osoby už vytvorený a existuje v konkrétnej podobe. Základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií je, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona o slobode informácií). V danom prípade Krajský súd v Bratislave uvádza, že zákon o informáciách pojem „informácia“ nedefinuje. Ak vychádza z obsahu slova, potom je možné zadefinovať, že informáciou je správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov. V danom prípade predmetom žiadosti o poskytnutie informácie boli požiadavky o poskytnutie informácie, ktoré jednoznačne vyžaduje zber a spracovanie žalobcom požadovaných informácií v agende žalovanej, čo by si zrejme vyžiadalo okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít príslušného organizačného útvaru žalovanej. Zo znenia zákona o informáciách však nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Takisto nevyplýva zo zákona o informáciách jeho využívanie na získanie takých informácií, ktoré by následne žiadateľ (resp. iné subjekty) využil na získanie napríklad rôznych dokumentov o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov či postupov rozličného charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú. Nemôže sa na požiadavky takéhoto druhu vzťahovať preto, lebo odpoveď by si vyžiadala okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít príslušného organizačného útvaru žalovaného na vyhľadanie a spracovanie odpovede (poskytnutie informácie) a spôsobila by technické a personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií; bolo by tiež potrebné predĺženie lehoty na vybavenie žalobcovej žiadosti. Väčšie množstvo žiadostí, podobných žalobcovej, adresovaných viacerým žalovaným by mohli ochromiť chod týchto inštitúcií. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného zodpovedá požiadavkám zákona, lebo povinná osoba podľa zákona o informáciách môže odmietnuť poskytnúť informácie, na ktorých poskytnutie nemá žalobca právo, lebo sú z okruhu informačnej povinnosti vylúčené. Zo zákona o slobode informácií nevyplýva žalovanému povinnosť zhromaždiť a vyhľadať pre žalobcu informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú (bližšie pozri rozhodnutie NS SR 2 Sžo 190/2008). Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250 j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.