Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/311/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201695 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201695.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: B. I. zastúpený: JUDr. Jozef Švarc, advokát, Horná ul. 41, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Hasičského a záchranného zboru, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č.: PHZ-001-2010/000074-003 zo dňa 30.07.2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PHZ-001-2010/000074-003 zo dňa 30.07.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 398,67 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.09.2010 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č.: PHZ-001-2010/000074-003 zo dňa 30.07.2010, ktorým bolo na základe odvolania žalobcu zmenené rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici č.p.: KRHZ-796-005/2010 zo dňa 24.05.2010 o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi podľa § 77 písm. c/ zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 315/2001 Z.z.) - prepustenia zo stálej štátnej služby. Prezident Hasičského záchranného zboru napadnutým rozhodnutím zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že disciplinárne opatrenie - prepustenie zo stálej štátnej služby uložil žalobcovi za závažné služobné previnenie podľa § 75 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že porušil povinnosti vyplývajúce z § 69 ods. 3 písm. a/, b/ uvedeného zákona a z čl. 12 ods. 2, 3 Pokynu riaditeľa Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene, ktorým sa vydáva Poriadok spojovacej služby Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene č. 5/2008, tým, že dňa 25.09.2009 o 00:11 hod. a 00:35 hod. po nahlásení požiaru rodinného domu v obci Korytárky nedostatočne vyťažil nahlasovateľa V. O., nevykonal spätný dopyt a na miesto požiaru nevyslal hasičskú jednotku tak, ako mu to ukladá za povinnosť čl. 12 uvedeného pokynu. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť postupu správneho orgánu druhého stupňa i vydaného rozhodnutia spočívajúcu v tom, že odvolací orgán síce zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak vo svojich záveroch uviedol, že ide o rozhodnutie vecne správne. Poukázal na to, že formálno-právne bolo jeho konanie posúdené ako závažné služobné previnenie podľa § 75 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., avšak z hľadiska aplikácie právnych noriem, ktoré mal porušiť, bolo jeho konanie posúdené prvostupňovým a odvolacím orgánom rozdielne, čo podľa názoru žalobcu vyvoláva oprávnené pochybnosti o tom, akú právnu normu porušil. Žalobca ďalej namietal, že v priebehu pôvodného prvostupňového konania a po zrušení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odvolacím orgánom i v priebehu opakovaného prvostupňového konania nebol vôbec oboznámený s tým, aké závažné služobné previnenie sa mu kladie za vinu, z akých dôvodov, a ktoré konkrétne ustanovenie zákona, resp. služobných predpisov, mal porušiť. Toto kvalifikoval žalobca ako porušenie jeho práva na právnu obranu, nemožnosť konať a brániť sa zodpovedajúcim spôsobom. Ďalšiu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl žalobca v tom, že v odvolacom konaní žalovaný odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy - odborný posudok zisťovateľa príčin požiaru Ing. N. O. zo dňa 09.11.2009, stanovisko psychológa B.. V. J. z 27.11.2009, a to z dôvodu, že priamo nesúvisia s porušením povinnosti žalobcu. Žalobca mal zato, že ide o závažné dôkazy majúce úzku súvislosť s komplexným a objektívnym preskúmaním skutočného stavu veci a nesúhlasil s tým, že tieto dôkazy nemajú vzťah k nevyslaniu jednotky na miesto požiaru. Žalobca tiež namietal, že odvolací orgán sa dôsledne nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami a nesúhlasil s názorom, že navrhované dôkazy sú súčasťou tendenčnej a účelovej obrany žalobcu. Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou žalovaného skúmať a vyhodnotiť správu zisťovateľa príčiny požiaru, najmä z hľadiska príčiny vzniku požiaru, rýchlosti jeho rozšírenia a možností uchránenia majetku v prípade vyslania jednotky na zásah v čase primárneho nahlásenia udalosti V. O.. Za závažný nedostatok vyhodnotenia celej dôkaznej situácie pred prvostupňovým i odvolacím orgánom bolo podľa žalobcu to, že sa vôbec nehodnotil prepis záznamu č. 1 v trvaní 112 sekúnd o 00:11 hod. a prepis záznamu č. 2 v trvaní 25 sekúnd z 00:34 hod. s V. O. zo dňa 25.09.2009, z ktorých podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že postupoval štandardne a profesionálne. Namietal, že pozornosti konajúcich orgánov ušla skutočnosť, že ohlasovateľ požiaru na podrobné otázky žalobcu týkajúce sa okolností požiaru a jeho miesta doslovne uvádzal, že: „alebo počkajte voláko to teraz začalo utlmovať, a viete čo, kašlite na to, prepáčte, kašlite na to!“. Žalobca tvrdil, že neporušil Poriadok spojovacej služby č. 5/2008- článok 12 ods. 2,3, nakoľko spomenutý prepis záznamu z 25.09.2009 jasne a bezpečne preukazuje, že ohlasovateľovi požiaru kládol otázky podľa uvedeného pokynu - čo horí, kto volá, číslo telefónu, z ktorého sa volá a presnú adresu miesta požiaru. Z telefonátu bolo podľa žalobcu jasné, že ide o zneužitie tiesňového volania na linku 150 a keďže v čase hovoru ani po jeho skončení nikto iný udalosť neohlásil, vyhodnotil žalobca tento hovor ako planý poplach a nakoľko nemal žiadne pochybnosti o svojom rozhodnutí, telefonát neoveroval. Žalobca uviedol, že činnosť operačného dôstojníka podľa služobného pokynu hovorí o nepretržitom prijímaní tiesňového volania a jeho vyhodnocovaní, teda v žiadnom prípad nemôže ísť o činnosť, kedy je v každom prípade nutné aplikovať služobný predpis tak, že je vyslaný výjazd. Žalobca sa nestotožnil s čiastkovým záverom žalovaného, že u žalobcu nemôže ísť o jednorazové a náhodné pochybenie, nakoľko v kritickom čase bol 17 hodín a vykonával nočnú prácu, čo je podľa jeho názoru v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES, podľa ktorej pracovníci v noci, ktorých práca je spojená s osobitnými rizikami alebo ťažkou fyzickou alebo duševnou námahou, nepracujú viac ako 8 hodín v ktorejkoľvek dobe 24 hodín, počas ktorej vykonávajú nočnú prácu. Poukázal nato, že ako operačný dôstojník vykonával nočnú prácu nepretržite od 22:00 hod. do 6:00 hod. Žalovanému žalobca vytýkal, že vyčerpávajúco nevyhodnotil jeho právnu obranu spočívajúcu v tom, že postup žalobcu pri zmätočnom a zavádzajúcom (a v kritickom čase nevierohodnom) oznámení o požiare nemožno považovať za konanie, ktoré svojim rozsahom a intenzitou vo vzťahu k eventuálnemu porušeniu služobných povinností zakladá všetky zákonom predpokladané podmienky pre záver o závažnom služobnom previnení v zmysle § 75 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z.. Žalovaný sa podľa žalobcu len obmedzil na to, že žalobca mal konať podľa služobných predpisov, pričom nedostatočne vyhodnotil všetky skutočnosti údajne protiprávneho konania a okolnosti, za ktorých sa ho mal žalobca dopustiť, jeho následky a mieru zavinenia. V napadnutom rozhodnutí nie je podľa žalobcu zohľadnený reálny následok, ale následok predpokladaný, ktorý však nehrozil a to s ohľadom na skutočnosť, že v čase nahlasovania požiaru už bol požiar v konečnom štádiu a ani pri okamžitom výjazde by nemohlo dôjsť k zvráteniu alebo zmierneniu jeho následkov. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že po meritórnej stránke rozhodnutia nedošlo v odvolacom konaní k žiadnej materiálnej zmene výrokovej časti, ale len k formálnej úprave výroku rozhodnutia a následne k spresneniu odôvodnenia. Dôvodom zmeny rozhodnutia neboli podľa žalovaného žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili priebeh udalosti, ktorá bola predmetom disciplinárneho konania. Žalovaný dôvodil, že všetky okolnosti disciplinárneho previnenia, ako aj jeho právna kvalifikácia, boli žalobcovi oznámené na zasadnutí disciplinárnej komisie dňa 03.05.2010, kde bolo zároveň žalobcovi umožnené vyjadriť sa k veci. K žalobcom navrhovaným dôkazom žalovaný uviedol, že tieto so služobným previnením žalobcu nesúvisia a teda nemohli prispieť k zisteniu skutočného stavu veci. V konaní bolo podľa žalovaného nepochybne zistené, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia, čo nespochybnil ani sám žalobca. K tvrdeniu žalobcu, že bolo povinnosťou služobného orgánu vyhodnotiť správu zisťovateľa príčin požiaru, najmä z hľadiska vzniku požiaru, rýchlosti jeho šírenia a možnosti uchránenia majetku v prípade vyslania jednotky na zásah, žalovaný uviedol, že v čase, keď k udalosti došlo, žalobca tieto informácie nemal k dispozícii a teda jeho konanie nemohli nijako relevantne ovplyvniť. Mal zato, že pri pochybeniach tohto druhu, kde hrozia rozsiahle škody na životoch, zdraví či majetku, nie je priestor pre chyby, reálny následok nie je smerodajný. Záverom poukázal žalovaný na zmätočnosť celej žaloby a uviedol, že žalobca najskôr tvrdí, že nič neporušil a následne chce toto neporušenie ospravedlňovať, resp. spochybňovať posudkom psychológa. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v nižšie naznačenom smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na podnet Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene bolo začaté voči žalobcovi disciplinárne konanie, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 02.10.2009. Po prejednaní veci v disciplinárnej komisii vydalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici dňa 02.11.2009 rozhodnutie č.p.: KRHZ-1598-2009, ktorým podľa § 77 písm. c/ zákona č. 315/2001 Z.z. a čl. 2 ods. 3 písm. b/ bodu nariadenia ministra vnútra SR č. 23/2006 uložilo žalobcovi disciplinárne opatrenie -prepustenie zo stálej štátnej služby, za závažné služobné previnenie podľa § 75 ods. 2 uvedeného zákona, ktorého sa žalobca dopustil ako technik špecialista - operačný dôstojník dňa 25.10.2009 tým, že porušil služobnú prísahu a základné povinnosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru podľa § 22 ods. 1 a § 69 ods. 3 písm. a/, b/ zákona č. 315/2001 Z.z.. Na základe odvolania žalobcu prezident Hasičského a záchranného zboru zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vec vrátil služobnému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa vec opätovne prejednal v disciplinárnej komisii, na ktorej bol žalobca oboznámený so skutkom, ktorý sa mu kládol za vinu a bolo mu umožnené sa k veci vyjadriť a navrhnúť dôkazy. Rozhodnutím č.p.: KRHZ-796-005/2010 zo dňa 24.05.2010 Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici na rovnakom skutkovom a právnom základe opätovne uložilo žalobcovi disciplinárne opatrenie -prepustenie zo stálej štátnej služby, za závažné služobné previnenie podľa § 75 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že nechránil majetok občana pred požiarom a porušil základné povinnosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru podľa § 69 ods. 3 písm. a/, b/ uvedeného zákona, keď si svoje služobné úlohy neplnil zodpovedne, riadne a včas. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorého obsah bol obdobný ako dôvody neskôr podanej žaloby. V závere svojho odvolania navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil a sám vo veci rozhodol uložením miernejšieho disciplinárneho opatrenia. Prezident Hasičského a záchranného zboru rozhodnutím PHZ-001-2010/0074-003 zo dňa 30.07.2010 na odvolanie žalobcu zmenil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici zo dňa 24.05.2010 v jeho výrokovej časti, tak ako je uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán konštatoval, že konanie žalobcu považuje za závažné služobné previnenie z dôvodu nesplnenia si povinností riadneho vyťaženia nahlasovateľa požiaru, nevykonania spätného dopytu a predovšetkým nevyslania hasičskej jednotky na miesto požiaru, a to aj napriek tomu, že škoda na majetku poškodeného by sa podľa odborného posudku N.isťovateľa príčin požiarov Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene a odborného posudku R.. N. O. - špecialistu požiarnej ochrany, ani v prípade okamžitého vyslania jednotky na miesto udalosti neznížila, nakoľko hlavnou a prioritnou náplňou služobných povinností operačného dôstojníka je prijímanie nahlasovaných udalostí, vyťažovanie nahlasovateľa, vyslanie jednotky na miesto udalosti, aj keď vzniknú pochybnosti o vierohodnosti správy. Keďže takéto konanie, resp. nekonanie môže mať s veľkou pravdepodobnosťou za následok stratu na majetku, zdraví alebo životoch, je závažnosť služobného previnenia žalobcu odôvodnená, pričom zvýšená škodlivosť tohto konania je daná priamym ohrozením plnenia primárnych úloh Hasičského a záchranného zboru a s tým súvisiacimi možnými škodami na majetku, ľudských životoch, ako aj životnom prostredí. Obranu žalobcu vyhodnotil odvolací orgán ako tendenčnú a účelovú a konštatoval, že zo znenia nahrávok telefonického kontaktu s nahlasovateľom požiaru nevyplýva, že by bol žalobca v takom psychickom rozpoložení, aby nevedel objektívne posúdiť všetky okolnosti nahlásenej udalosti. Žalobcom navrhnuté dôkazy odvolací orgán nepoužil, nakoľko sa podľa jeho názoru oba posudky vzťahujú na vzniknutú škodu, nie na nevyslanie jednotky v čase nahlásenia udalosti. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takého konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. služobným previnením je zavinené porušenie povinnosti príslušníka. Príslušník zodpovedá za služobné previnenie. Podľa ods. 2 závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená. Podľa § 77 zákona č. 315/2001 Z.z. za závažné služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení: a) zníženie služobného platu až o 30 % najviac na tri mesiace, b) odvolanie nadriadeného z funkcie, c) prepustenie zo stálej štátnej služby, d) prepustenie z dočasnej štátnej služby, e) prepustenie z prípravnej štátnej služby. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na skutočnosti protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých sa ho príslušník dopustil, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajšie plnenie služobných povinností. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či bol skutkový stav zistený dostatočne a či zodpovedá obsahu spisu, ďalej či bol skutkový stav správne vyhodnotený a adekvátne právne posúdený a nakoniec či boli závery správneho orgánu náležite odôvodnené. Na podklade záznamu z telefonických hovorov nahlasovateľa požiaru V. so žalobcom ako operačným dôstojníkom zo dňa 25.09.2009 je súd toho názoru, že žalobca pri prvom hovore (00:11 hod.) začal postupovať podľa stanovených pokynov v tom zmysle, že zisťoval identitu nahlasovateľa, jeho telefónne číslo, miesto a rozsah požiaru. Hovor bol ukončený najmä z dôvodov na strane nahlasovateľa, ktorý korigoval svoje hlásenie o rozsahu požiaru a hovor ukončil, čo žalobca akceptoval, hoci tak urobiť nemal. Bol tu teda opodstatnený dôvod pre pochybnosti o dôveryhodnosti hlásenia, najmä za situácie, že nikto iný požiar v danej lokalite nenahlásil. Tieto skutočnosti, ktoré majú podľa názoru súdu nepochybne vplyv na disciplinárnu zodpovednosť žalobcu, neboli v napadnutom rozhodnutí nijako vyhodnotené, a to ani v súvislosti s ustálením zodpovednosti žalobcu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, ani v súvislosti s posudzovaním adekvátnosti uloženého disciplinárneho opatrenia. Obrana žalobcu zameraná na uvedené okolnosti skutku bola bez bližšieho zdôvodnenia posúdená ako účelová a bola kvalifikovaná prakticky rovnako, ako keby pochybnosti o dôveryhodnosti hlásenia požiaru neexistovali. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie podľa názoru súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom ide o okolnosti, ktoré považuje súd pre právne posúdenie konania žalobcu a pre rozhodnutie o uložení sankcie za mimoriadne dôležité. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca pri vyhodnotení situácie v súvislosti s ohlásením požiaru nepostupoval dôsledne a správne a to najmä pri opakovanom hlásení od toho istého nahlasovateľa (záznam z hovoru uskutočneného o 00:34 hod), keď bez dostatočných informácií vyhodnotil hlásenie ako tzv. planý poplach (zneužitie tiesňového volania na linku 150). Napriek tomu je však súd toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, ako aj na ďalšie zákonné kritériá, na ktoré musí správny orgán pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia prihliadať (následky protiprávneho konania, miera zavinenia a doterajšie plnenie služobných povinností), sa uloženie najprísnejšieho disciplinárneho opatrenia - prepustenie zo stálej štátnej služby, javí súdu ako neprimerane prísne. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že správny orgán sa pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia nemôže zbaviť povinnosti skúmať a vyhodnotiť následky protiprávneho konania žalobcu a nepripustiť dôkazy o nich (možnosti zmiernenia následkov požiaru v prípade včasného vyslania hasičskej jednotky na miesto požiaru). To platí aj napriek pravdivému konštatovaniu žalovaného, že o týchto okolnostiach žalobca v čase skutku nemohol vedieť. Posúdenie následkov, ku ktorým došlo v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalobcu, je totiž jedným z povinných zákonných kritérií rozhodovania správneho orgánu o uložení disciplinárneho opatrenia. Preto správny orgán nemôže ne tieto skutočnosti neprihliadať. Všetky ostatné žalobné námietky považoval súd za nedôvodné, pretože na podklade obsahu administratívneho spisu mal zato, že žalobca bol v opakovanom prvostupňovom konaní riadne oboznámený so skutkom, ktorý sa mu kládol za vinu, ako aj s jeho právnym posúdením a rovnako aj so všetkými dôkazmi, na základe ktorých správny orgán vo veci rozhodoval. Zmena výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní, ku ktorej došlo doplnením podzákonného predpisu, ktorý mal žalobca svojim konaním taktiež porušiť, nemohla mať podľa názoru súdu za následok porušenie práv žalobcu ani nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie prezidenta Hasičského a záchranného zboru ako odvolacieho orgánu je vo vyššie uvedenom smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom odvolací orgán opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku bude odvolací správny orgán právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil v konaní na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2010 po 120,23 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,21 € paušálna náhrada, a za jeden úkon v roku 2012 - účasť na pojednávaní v sume 127,16 €, 7,63 € paušálna náhrada. Súd nepriznal žalobcovi náhradu výdavkov na cestovnom a strate času právneho zástupcu, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov právny zástupca nepreukázal. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 398,67 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.