Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/316/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201744 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201744.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: R. L. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť P. islamská republika, zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SLV-OLVS-3/2010 zo dňa 27.07.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý jeho rozklad a bolo potvrdené rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. MU-103-8/PO-Ž-2010 zo dňa 14.04.2010, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) zastavené konanie vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území SR. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného, považoval ho za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu správny orgán má povinnosť skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu na území SR a ak má za to, že tieto nie sú splnené, má povinnosť skúmať splnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany na území SR. Rozhodnutie o zastavení azylového konania teda možno vydať po splnení dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že v konaní o azyle už existuje právoplatné rozhodnutie a druhou, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z prvostupňového rozhodnutia však nejakým spôsobom nevyplýva splnenie druhej podmienky a nie je z neho zrejmé, prečo a ako tento dospel k právnemu názoru, že v prípade žalobcu sa skutkový stav sa nijakým spôsobom nezmenil. Žalobca namietal, že ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, prečo takto rozhodol, pretože v napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek podloženie vysloveného právneho názoru a súčasne z neho nevyplýva splnenie si zákonom stanovenej povinnosti riadne skúmať skutočný stav veci. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nenáležite odôvodnené, v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ďalej žalovaný podľa žalobcu nesprávne právne vyhodnotil posudzovaný prípad, keď iba jednoducho konštatoval, že skutkový stav sa podstatne nezmenil a to len na základe pohovoru uskutočneného so žalobcom a predchádzajúcich azylových konaní, bez toho, aby sa riadne zaoberal tým, či sa skutkový stav naozaj nezmenil. Svojim rozhodnutím a jemu predchádzajúcim postupom tak žalovaný podľa žalobcu zasiahol do jeho garantovaných práv. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, pričom zotrval na svojom právnom názore a žalobu žiadal zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že v prípade žalobcu sa jednalo už o piatu žiadosť o udelenie azylu na území SR. Počas vstupného pohovoru k jeho žiadosti v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu dňa 12.04.2010 žalobca uviedol tie isté dôvody svojej žiadosti ako v konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu (rozhodnutie č. MU-586-14/PO-Ž-2008). Na otázku, či chce doplniť nejaké iné dôvody, ktoré v predchádzajúcich konaniach neuviedol, žalobca odpovedal: „Nie, toto sú skutočne všetky moje dôvody.“. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že v prípade žalobcu sa skutkový stav v súvislosti s jeho pôvodne uvádzanými dôvodmi na udelenie azylu nezmenil. Žalovaný poukázal na to, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku má správny orgán len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom zhromažďoval príslušné skutkové zistenia. Ak teda neboli v poslednom konaní žalobcom uplatnené žiadne nové dôvody, ktoré by v tomto prípade v podstate zmenili skutkový stav v danej veci, správny orgán postupoval správne, ak skutkový stav vyhodnotil ako nezmenený. Týmto boli naplnené aj právne podmienky pre postup podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona. V danom prípade teda žalovaný nerozhodol o neudelení azylu, ale konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca celkom 5 (päť) krát podal žiadosť o udelenie azylu na území SR. Prvý krát svoju žiadosť podal dňa 19.09.2008. Pri pohovore vykonanom na objasnenie žiadosti žalobca uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany, ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. Dôvodom jeho odchodu z Pakistanu mala byť obava o vlastnú bezpečnosť pred náboženskou majoritou sunnitskej vetvy v mieste jeho bydliska. Tvrdil, že jeho rodina hlásiaca sa k šiitskej menšine bola v priebehu roka 2007 opakovane fyzicky napádaná sunnitmi. Po komplexnom zhodnotení všetkých skutočností uvedených žalobcom vo vzťahu k všeobecnej situácii v krajine jeho pôvodu, dospel správny orgán k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu ani poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR ustanovené v § 8, § 10, § 13a alebo v § 13b zákona a dňa 13.10.2008 vydal rozhodnutie č. MU-586-14/PO-Ž-2008, ktorým žalobcovi azyl na území SR neudelil a zároveň mu nebola poskytnutá ani doplnková ochrana. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie na Krajský súd v Košiciach, ktorý rozhodnutie žalovaného potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sža 16/2009 zo dňa 14.05.2009 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil. Žalobca opätovne žiadal o azyl, konkrétne dňa 30.06.2009, dňa 14.09.2009, dňa 15.01.2010 a napokon dňa 04.03.2010. Pokým v druhej a tretej svojej žiadosti sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov, ktoré už uviedol v predchádzajúcich konaniach, vo svojej štvrtej žiadosti žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR z dôvodu, že v krajine svojho pôvodu bol údajne členom politickej strany Pakistan U. G. - krídlo Q, pričom mal problémy z členmi vládnucej strany P. P.'s P.. Podľa jeho vyjadrenia mal byť žalobca členmi vládnucej politickej strany unesený a následne fyzicky napadnutý. Konflikt údajne vyvrcholil vraždou jedného z členov Pakistan P.'s P., kedy sa žalobca z bezpečnostných dôvodov odsťahoval do mesta G. a následne na radu matky krajinu svojho pôvodu opustil. Správny orgán dospel k záveru, že tieto skutočnosti vzhľadom na to, že ich žalobca uviedol až pri svojej v poradí štvrtej žiadosti, ako tiež aj na rozporuplnosť jeho tvrdení, možno považovať za nevierohodné a účelové. Rozhodnutím č. MU-46/PO-Ž-2010 zo dňa 16.01.2010 Migračný úrad Ministerstva vnútra SR konanie o udelenie azylu žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 15.01.2010 zastavil podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu nepodal rozklad a tak dňa 04.03.2010 toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Po podaní v poradí piatej žiadosti bol so žalobcom taktiež vykonaný pohovor, pri ktorom uviedol, že sa v plnej miere pridržiava dôvodov, ktoré už uviedol v predchádzajúcich azylových konaniach. Opätovne poukázal na problémy s členmi vládnucej politickej strany P. P.'s P., ako aj obavu z možného návratu do krajiny pôvodu. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. MU-103-8/PO-Ž-2010 zo dňa 14.04.2010 konanie zastavil podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLV-OLVS-3/2010 zo dňa 27.07.2010 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný obdobne ako vyjadrenie k žalobe, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo KS 124/2005. Žalovaný konštatoval, že nakoľko žalobca pri svojej piatej žiadosti neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v jeho veci, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona bolo vydané v súlade so zákonom. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Predmetom preskúmania zákonnosti v súlade s vymedzenými žalobnými dôvodmi bolo posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Súd konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané zákonné náležitosti, je náležite odôvodnené, vydal ho orgán na to príslušný a žalovaný sa v ňom dostatočne vyhodnotil so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý postupoval v zmysle judikatúry NS SR v azylových veciach (napr. 1Sžo KS 124/2005), podľa ktorej povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 Správneho poriadku má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca ako žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol. Zo žiadneho ustanovenia zákona totiž nemožno vyvodiť, že by žalovaný mal povinnosť sám si domýšľať právne relevantné dôvody na udelenie azylu, ktoré sám žiadateľ neuplatnil a následne k týmto dôvodom vykonať príslušné zistenia. Podľa názoru súdu sa situácia v krajine pôvodu žalobcu ako účastníka konania posudzuje vo vzťahu k tomuto účastníkovi konania a k dôvodom, ktoré uviedol v azylovom konaní. Taktiež aj k poskytnutiu doplnkovej ochrany, ktorá má subsidiárny charakter, musí účastník konania uviesť dôvody na jej poskytnutie, t.j. poskytnutie takejto ochrany je taktiež založené na individuálnom prístupe s dôrazom na subjektívne dôvody žiadosti. Súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že je v súlade so zákonom a v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie druhostupňového správneho rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Je nepochybné, že v predchádzajúcich správnych konaniach bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalobcovi sa azyl neudeľuje a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vo svojej v poradí už piatej žiadosti o udelenie azylu neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali podstatnú zmenu skutkového stavu. Dôvodmi jeho žiadostí o udelenie azylu, predchádzajúcich i opakovanej, bola obava o jeho život vzhľadom na roztržky stúpencov konkurenčných politických (názorových) zoskupení opísaných vyššie v texte. Žalobca však správnemu orgánu svoje obavy z perzekúcie v prípade návratu do krajiny pôvodu ničím nedoložil. Na viac vo svojich prvých troch žiadostiach o udelenie azylu žalobca pri pohovore vykonanom na objasnenie žiadostí žalobca uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. Zmenu v žalobcovej výpovedi je možné považovať za nedôveryhodnú a účelovú, podmienenú neúspešnosťou jeho predchádzajúcich žiadostí. V preskúmavanom azylovom konaní sa nepreukázala sa opodstatnenosť obáv z akéhokoľvek prenasledovania žalobcu odôvodňujúca udelenie azylu. Žalobca nesplnil podmienky predpokladané v § 8 až 10 zákona č. 480/2002 Z.z. Správny orgán mal v konaní dostatočne preukázané, že žalobca pri svojej novej žiadosti o udelenie azylu, oproti žiadosti predchádzajúcej, neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu a keďže v predchádzajúcom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí jeho žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, bolo konanie v súlade s § 19 ods. 1 písm. i/ zák. č. 480/2002 Z.z. zastavené. Rozhodnutie vydané na základe uvedených dôvodov bolo dostatočne, zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnené, súd preto neprisvedčil žalobcovi v jeho námietke o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány vo veci dostatočne zistili skutkový stav, tento i po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili. Námietky žalobcu teda neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.