Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/319/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201766 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201766.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Z.. T. S., D. XX, Q., zastúpený: JUDr. Namir Alyasry, advokát, ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábr. 3, Bratislava, o preskúmanie odstránenia motorového vozidla zo dňa 02.08.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného o odstránení motorového vozidla Renault Clio, EČ: NR XXX DM, ktorého prevádzkovateľom je žalobca zo dňa 02.08.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 320,88 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 04.10.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia príslušníka Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky, vydaného dňa 02.08.2008, bez spisovej značky, ktorým nariadil odstránenie vozidla žalobcu N. O., EČ: NR-XXX DM zo M.e dňa 02.08.2008 o 15:25 hod. z dôvodu jeho státia na chodníku s neponechaním voľnej šírky 1,5 m od okraja chodníka. Žalobca žiadal zrušiť toto rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný uviedol, že odstránenie vozidla bez jeho súhlasu bolo vážnym zásahom do jeho vlastníckych práv. Tvrdil, že vozidlo nepredstavovalo prekážku v zmysle § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (cestný zákon), ustanovenie zákona, na ktorého podklade bolo vozidlo odstránené (§ 52 ods. 2 cestného zákona) neoprávňuje k takémuto postupu a rozhodnutie bolo prijaté neoprávnenou osobou, ktorá nekonala v súlade s článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Ku skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že dňa 01.08.2010 približne o 19:00 hod. zaparkovala dcéra žalobcu motorové vozidlo N. O., EČ: NR-XXX DM patriace žalobcovi na M. ulici a to tak, že stála časťou motorového vozidla na chodníku, pričom meraním Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy bolo zistené, že priestor ponechaný chodcom bol aspoň 118 cm z plochy chodníka. Dňa 02.08.2010 príslušníkom mestskej polície bolo rozhodnuté o odstránení vozidla. Žalobca nepopieral skutočnosť, že vozidlo stálo tak, že neostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5m. Odstránenie vozidla však nebolo objektívne nutné, žalovaný konal v rozpore so zákonom a vážne zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. V zázname o zistení priestupku spísanom mestskou políciou, ako aj v samotnom rozhodnutí o odstránení vozidla, je ako dôvod odstránenia vozidla označené ustanovenie § 52 ods. 2 Cestného zákona. Žalobca namietal, že zákon neumožňuje správcovi komunikácie odstránenie vozidla len z toho dôvodu, že vozidlo stojí menej ako 1,5m od okraja chodníka. Podmienkou na odstránenie vozidla je to, aby vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky. Taktiež žalobca uviedol, že príslušník mestskej polície nie je oprávnený vykonávať oprávnenia správcu cesty a to ani na základe splnomocnenia od žalovaného, nakoľko tento právny úkon je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátnej orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 25.11.2010. Zotrval na svojom doterajšom právnom názore a žalobu žiadal zamietnuť. K námietke žalobcu týkajúcej sa oprávnenosti príslušníkov mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidiel žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu cesty o odstránení vozidla nie je rozhodnutím vydaným podľa zákona o správnom konaní. Odstránenie vozidla, tvoriaceho prekážku cestnej premávky je bezprostredným zásahom, faktickým úkonom príslušného orgánu (správcu cesty) vo veci, ktorá neznesie odklad a obnovenie normálneho žiaduceho stavu nie je možné dosiahnuť inak. V danom prípade nebolo možné dosiahnuť obnovenie žiaduceho stavu inak, než bezodkladným odstránením vozidla. Bezprostredný úkon uskutočňuje sa na mieste samom bez toho, aby zákon ukladal príslušnému orgánu povinnosť vyhotoviť formálne rozhodnutie. Písomnosť označená ako rozhodnutie o odstránení vozidla nepredstavuje autoritatívny prejav vôle správcu cesty, ktorý vyvolal v konkrétnom prípade právne účinky. Ide v podstate o záznam o odstránení vozidla, vyhotovený najmä pre evidenčné potreby správcu cesty, nemajúci však navonok voči spravovaným subjektom žiadnu právnu relevanciu. Rozhodnutie o odstránení vozidla nie je správca cesty povinný vyhotovovať v písomnej forme, nie je povinný ho doručovať a nie je ani možné sa voči nemu odvolať formálnym postupom podľa správneho poriadku. Mestská polícia je poriadkový útvar Hlavného mesta SR Bratislavy bez vlastnej právnej subjektivity, vykonávajúci svoju pôsobnosť v rámci štruktúry Hlavného mesta SR Bratislavy. Poverenie žalovaného na zabezpečenie odstránenia vozidiel pre príslušníkov mestskej polície nie je preto prenesením kompetencie, ani delegovaním právomoci na iný, nepríslušný subjekt, ale len ustálenie a pridelenie výkonu danej kompetencie v rámci vlastnej štruktúry Hlavného mesta SR Bratislavy. Rozhodovanie o odstránení vozidiel príslušníkmi mestskej polície je riadnym výkonom zákonom danej kompetencie správcu cesty osobami na túto činnosť materiálne a technicky vybavenými a odborne spôsobilými a vždy ide o činnosť vykonávanú správcom cesty. K námietke žalobcu o dôvodnosti odstránenia vozidla žalovaný uviedol, že cestný zákon považuje za prekážku cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov. Citovaný zákon ustanovuje, že iný účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať. Výnimku z tejto zásady predstavuje skutočnosť, ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Zákon teda výslovne ustanovil minimálnu voľnú šírku chodníka, nedodržaním ktorej dochádza k obmedzeniu pohybu chodcov - teda k vytvoreniu prekážky cestnej premávky. Žalobca preukázateľne porušil zákon, keď neponechal voľnú šírku chodníka pri zastavení svojho motorového vozidla najmenej 1,5m, čím vytvorilo motorové vozidlo preukázateľne prekážku cestnej premávky a táto prekážka bola v súlade so zákonom bezodkladne odstránená tak, ako to správcovi cesty prikazuje zákon. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 02.08.2010 vydala Mestská časť Bratislava - Staré mesto rozhodnutie o odstránení vozidla (bez spisovej značky), ktorým sa nariadilo odstránenie motorového vozidla žalobcu zo M. ulice v U., dátum a čas odstránenia vozidla: 02.08.2010 o 15:25hod. Rozhodnutie vyplnil a podpísal príslušník Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy. V ten istý deň, o 17:50 hod. bolo motorové vozidlo vrátené dcére žalobcu, o čom bol spísaný protokol o odovzdaní vozidla č. XXXXXXXXXX. V spise sa ďalej nachádza protokol o stave vozidla pred technickou realizáciou núteného odťahu, v ktorom je uvedené, že dôvodom odťahu bolo státie na chodníku. Ďalej zo služobného záznamu zo dňa 27.08.2010 spísaného starším strážmajstrom Jurajom R., príslušníkom Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava - Staré mesto súd zistil, že vozidlo žalobcu stálo na chodníku pre chodcov a neponechalo voľné šírku 1,5 m ale len 118 cm. Podľa § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov; za prekážku cestnej premávky sa nepovažuje vozidlo stojace alebo pomaly sa pohybujúce z dôvodov vyvolaných cestnou premávkou, spojených najmä s údržbou alebo opravou cesty, dopravnou nehodou alebo inou udalosťou. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1, 5 m. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je v danom prípade daná právomoc súdov v správnom súdnictve. Žalobou bolo napadnuté rozhodnutie príslušníka Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky zo dňa 02.08.2008 (bez spisovej značky), ktorým nariadil odstránenie vozidla žalobcu. Na odstránenie prekážky cestnej premávky sa všeobecný predpis o správnom konaní nepoužije (§ 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z.). Súd nemal pochybnosti, napriek nesúhlasu žalovaného, že úkon príslušníka mestskej polície označený ako „Rozhodnutie o odstránení o odstránení vozidla“ zo dňa 02.08.2010 zasahuje do individuálne určených oprávnení alebo povinnosti konkrétneho subjektu, teda že je individuálnym správnym aktom. I rozhodnutia, ktoré neboli vydané v správnom konaní, ktoré však zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinností fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, sú spôsobilé prieskumu v správnom súdnictve i keď to osobitný predpis priamo neustanovuje. Je nepochybné, že žalobou napadnuté rozhodnutie do práv žalobcu zasiahlo a je teda preskúmateľná jeho zákonnosť podľa druhej hlavy priatej časti O.s.p. Žalobca namietal, že príslušník mestskej polície nie je oprávnený vykonávať oprávnenia správcu cesty a to ani na základe splnomocnenia od žalovaného, nakoľko tento právny úkon je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. S touto námietkou sa súd nestotožnil. Mestská (obecná) polícia je poriadkový útvar zriadený obcou pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Súd je toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané žalovaným, pričom jeho vydanie zabezpečil príslušník mestskej polície, zamestnanec žalovaného. K takémuto postupu ho oprávňovalo poverenie žalovaného zo dňa 20.10.2009, ktoré bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, nebolo nad rámec zákona, ani v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Mestská polícia je organizačným útvarom žalovaného, má pridelený výkon predmetnej kompetencie v rámci vlastnej štruktúry žalovaného, ku ktorým patrí i rozhodovanie o odstránení vozidiel. Takýto postu považoval súd za štandardný. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu ďalej posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Rozhodnutie žalovaného nie je síce rozhodnutím vydaným v správnom konaní a Správny poriadok sa na uvedený postup nevzťahuje, perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písanej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Určité rozhodnutie bez ohľadu na jeho závažnosť, či plošný následok vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. Cestný zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami. Chodníkom je komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. Chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. Chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá vozík (alebo sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím) s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera (§ 2 zíkona č. 8/2009 Z.z.). V kontexte s ustanovením § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. je povinnosťou správneho orgánu posúdiť, či vozidlo ktoré zastavilo alebo stojí na chodníku, pričom neostala voľná šírka chodníka najmenej 1, 5 m, tvorí zároveň prekážku cestnej premávky. Cestný zákon, a v tom súd prisvedčil námietke žalobcu, totiž nestotožňuje porušenie právnej povinnosti uloženej § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. s podmienkou oprávňujúcou správcu komunikácie odstrániť vozidlo podľa § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. Pokiaľ porušenie § 52 ods. 2 citovaného zákona má za možný následok sankciu za spáchyný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), odťah vozidla, oprávnenie správcu cesty podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., je možné vykonať len vtedy, pokiaľ má správny orgán preukázané, že vozidlo stojace na chodníku tvorí zároveň prekážku cestnej premávky definovanej v § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. Zákonodarca vo vyššie opísanej definícii pojmu chodec mimo iné naznačuje i približnú šírku priestoru, ktorú potrebujú osoby idúce (samy, oproti sebe) po chodníku na plynulý a bezproblémový prechod. Môže nastať situácia, že i v prípade, že vozidlom stojacim na chodníku nie je ponechaná od okraja šírka chodníka minimálne 150 cm a napriek tomu takéto vozidlo netvorí prekážku predpokladanú § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. Bude tomu tak napríklad vtedy, keď za okrajom chodníka sa bude nachádzať voľná a spevnená plocha. Naopak, v prípade, že kraj chodníka hraničí napríklad s budovou, múrom, či oplotením, v takom prípade by ponechaná šírka menšia ako 150 cm, bola nedostatočnou a bolo by na mieste vozidlo stojace na chodníku považovať za prekážku cestnej premávky. Súd si nemohol nevšimnúť, že žalobou napadnuté rozhodnutie je mimoriadne stručné, neobsahuje vôbec opis skutkového stavu, ani to, či ho správny orgán zisťoval a ako zistený skutkový stav hodnotil. Absencia riadneho odôvodnenia robí preto rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba bola dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného o odstránení motorového vozidla Renault O., EČ: NR XXX DM, zo dňa 02.08.2010 ako nezákonné s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu bude postupovať v naznačenom smere. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatený súdny poplatok 66,- Eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (10/2010) v sume 120,23 Eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,21 Eur - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (04.10.2010) v sume 120,23 Eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,21 Eur Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 320,88 Eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.