Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/245/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201799 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201799.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: H. U., L. X, Z., právne zastúpený: JUDr. Erik Šablatúra, advokát, Holíčška 13, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Drieňová 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. SVS-230-2010/01218/TJM zo dňa 28.07.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 08.10.2010 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. SVS-230-2010/01218/TJM zo dňa 28.07.2010, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Senec, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-Pr-401/209-ILL zo dňa 25.02.2010. Vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutím správny orgán uznal vinnou obvinenú O. M., nar. XX.X.XXXX, Z., L. X, zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o priestupkoch"). Priestupku sa dopustila tým, že dňa 08.10.2009 o 13.20 h pred domom na Inoveckej ulici v Senci, nazvala žalobcu „špinavý hajzel príživnícky, špinavý príživník, špina", teda týmto svojím konaním inému ublížila na cti tým, že ho urazila. Za spáchanie priestupku uložil prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch obvinenej pokutu vo výške 10,- €. Zároveň obvinenej v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil povinnosť uhradiť trovy priestupkového konania vo výške 16,- €. Žalobca v žalobe namieta, že nezákonnosť rozhodnutí a ukrátenie na svojich právach vidí v tom, že správne orgány kvalifikovane neuplatnili ust. § 34 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o správnom konaní) v súčinnosti s § 81 ods. 1 a § 60 ods. 1 písm. c.) zákona o priestupkoch. Žalobca uviedol, že nie je jeho cieľom, aby obvinená bola pokutovaná peňažnými trestami, ale jeho snahou bolo a je docieliť prostredníctvom prvostupňového správneho orgánu, aby sa zistilo, či na neadekvátne a neprimerané chovanie a konanie obvinenej nemá vplyv jej duševná choroba a ak odborné vyjadrenie ošetrujúceho psychiatra takúto chorobu preukáže, aby bola liečená. Žalobca poukazuje, že aj z Trestného rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného Obvodným úradom Senec, zo dňa 04.11.2009, č.k. OVVS-Pr-400/2009-IL, ktorým bola O. M. uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, kedy sa dňa 17.08.2009 vyhrážala žalobcovi slovami „aj tak ťa raz zabijem, mne sa nič nestane, ja som chorá", sa dá usúdiť, že trpí duševnou poruchou. Ďalej žalobca poukazuje aj na občianskoprávnu vec o zrušení vecného bremena, ktorého účastníkmi sú O. M. a žalobca, vedenej pred Okresným súdom Pezinok, spis. zn. 4C 175/2008, kde vypovedal v konaní dňa 22.07.2008 ako svedok M. G., nar. XX.XX.XXXX (syn O. M.), ktorý okrem iného vypovedal, že jeho matka má dlhodobo asi 25 zdravotné problémy a mala by byť psychiatricky liečená. Už v konaní na prvom stupni žalobca namietal tieto skutočnosti, avšak žalovaný konajúci o odvolaní sa námietkami žalobcu dostatočne nezaoberal, zdôvodnil svoje rozhodnutie všeobecne, neprehľadne a iba odkazom na čísla a znenie zákonov (§ 59 ods. 1 zákona o správnom konaní a § 81 ods. 4 zákona o priestupkoch). Z tohto dôvodu žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a navrhuje ho zrušiť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.11.2010 uvádza, že považuje právne posúdenie veci za správne, pretože táto vec bola riadne zadokumentovaná, dostatočne a bez pochýb preukázaná priznaním obvinenej, výpoveďou navrhovateľa a bola prejednaná na základe všetkých podkladov, ktoré sa nachádzajú v spise. Žalobca v žalobe spochybňuje úplné zistenie skutkového stavu veci v tom, že správny orgán si nezabezpečil vyšetrenie psychiatra za účelom nariadenia ústavnej lekárskej starostlivosti. Podľa vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu obvinená počas konania o priestupku nejavila známky nepríčetnosti, svoje konanie si v plnej miere uvedomovala, vyjadrovala sa spontánne a správny orgán nemal potrebu do konania prizvať znalca z odboru psychiatria. Lekársky nález vystavený MUDr. O. C., ktorý je tiež založený v spise nenasvedčuje o dlhodobej psychickej poruche obvinenej. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.k. SVS-230-2010/01218/TJM zo dňa 28.07.2010, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Senec, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS- Pr-401/209-ILL zo dňa 25.02.2010, ktorým prvostupňový správny orgán uznal obvinenú Máriu M. vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 08.10.2009 bol žalobcom podaný návrh na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť jeho exmanželka O. M.. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 13.10.2009 vyplýva, že p. O. M. sa dopustila priestupku tým, že dňa 08.10.2009 o 13.20 h pred domom na Inoveckej ulici v Senci, nazvala žalobcu „špinavý hajzel príživnícky, špinavý príživník, špina", teda týmto svojím konaním inému ublížila na cti. Na základe priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Senec č.p.: ORP-p-828/H-SC-09 zo dňa 13.10.2009 začal prvostupňový správny orgán konanie o priestupku. Správny orgán vytýčil ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.2.2010. Na ústnom pojednávaní vypočul navrhovateľa a obvinenú. Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 15.02.2010 vyplýva, že navrhovateľ - (žalobca) na ústnom pojednávaní uviedol, že na svojom návrhu trvá a navrhovaný zmier nepripúšťa, pričom jeho právny zástupca navrhoval, aby od psychiatra MUDr. C. bolo zabezpečené odborné vyjadrenie ohľadom zdravotného stavu obvinenej p. M.. Obvinená O. M. sa k spáchaniu skutku na ústnom pojednávaní priznala a oľutovala ho. Súd ďalej zistil, že dňa 25.02.2010 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, v ktorom uznal obvinenú vinnou, uložil jej sankciu a povinnosť uhradiť trovy konania. Dňa 09.04.2010 bol Ministerstvu vnútra SR, sekcii verejnej správy, odboru priestupkov, ako odvolaciemu orgánu doručený predmetný priestupkový spis spolu s odvolaním žalobcu. Žalovaný po preštudovaní spisu zistil, že prvostupňový správny orgán nevykonal procesný úkon doručenia rozhodnutia právnemu zástupcovi navrhovateľa, a preto spis zaslal dňa 03.06.2010 prvostupňovému správnemu orgánu na vykonanie procesného úkonu. Žalovaný po opätovnom doručení priestupkového spisu od prvostupňového správneho orgánu preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či: a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb, b) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, c) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, d) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov. Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Cieľom priestupkového konania je zabezpečiť, aby sa objektívne, včas a bez zbytočných prieťahov zistilo, či došlo k spáchaniu priestupku, kto a kedy ho spáchal, za akých okolností a či vôbec a akú sankciu treba uložiť páchateľovi priestupku za jeho protiprávne konanie. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, z obsahu ktorej vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Súd má za to, že dôkazná situácia, nachádzajúca sa v spisovom materiáli a vykonané dokazovanie (správa o výsledku objasňovania priestupku, zápisnica z ústneho pojednávania, výpovede svedka a žalobcu) dostatočne preukazuje skutočnosť, že obvinená sa dopustila priestupku podľa ust § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku. Zo strany správneho orgánu pre objasnenie predmetného priestupku, preto nebol dôvod si zabezpečiť ako dôkaz odborné vyjadrenie znalca z odboru psychiatrie. Súd musí preto odmietnuť námietku žalobcu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 191a až 191g osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti súdom (tzv. detenčné konanie). V zmysle právneho poriadku SR sa ústavná starostlivosť poskytuje na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, alebo rozhodnutia súdu alebo žiadosti osoby aj bez odporúčania ošetrujúceho lekára, ak si zmena zdravotného stavu osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny orgán nemá kompetenciu nariaďovať ústavnú starostlivosť, tak ako to navrhuje žalobca, keďže to je v kompetencii súdov. Navyše z vyjadrenia správneho orgánu vyplýva, že p. M. počas priestupkového konania nejavila známky nepríčetnosti, svoje konanie si plne uvedomovala a na ústnom pojednávaní sa k spáchaniu priestupku priznala a ešte ho aj oľutovala. Aj lekársky nález vystavený MUDr. C., ktorý je založený v spise, nenasvedčuje o dlhodobej psychickej poruche p. M.. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že súd mal za to, že zo strany žalovaného pri jeho postupe a rozhodnutí nedošlo k porušeniu zákona, resp. jeho postup a rozhodnutie boli v rozsahu žaloby v súlade so zákonom a žalobu preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 OSP vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom právny zástupca oznámil súdu dňa 10.11.2010 súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Rovnako žalovaný súdu písomným podaním zo dňa 15.11.2010 súdu oznámil, že netrvá na nariadení pojednávania vo veci. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 OSP. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.