Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/316/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201875 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201875.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu, JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: F. M., nar. XX.X.XXXX, R. XX, XXX XX Z., zastúpená advokátom, Mgr. Martinom Berecom, Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava s pribratým účastníkom konania: W. M., R. XX, XXX XX Z. o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. A/2010/1775/MRV zo dňa 13.8.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2010/1775/MRV zo dňa 13.8.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 255,81 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronickou formou dňa 19.10.2010, písomne dňa 22.10.2010 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č A/2010/1775/MRV zo dňa 13.8.2010, ktorým ako odvolací správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. DNV 2008-09/789/ O/1/Šo zo dňa 18.1.2010, ktorým správny orgán nariadil odstránenie stavby „Ateliér s garážou - R. XX“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXX/X k.ú. X.I. I. O., terénne úpravy na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX v k.ú. X. I. O. a betónové oplotenie na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX v k.ú. X. I. O. žalobkyni a jej manželovi ako stavebníkom a vlastníkom stavby. Podľa jej názoru je napadnuté rozhodnutie nezákonné z dôvodov uvedených v ust. § 250j ods. 2 písm. a) až e) O.s.p. Uviedla, že správny orgán postupoval nezákonne, keď najprv postupoval podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) a začal konanie o dodatočnom povolení stavby a následne začal konanie o odstránení stavby po tom, ako bolo stavebné povolenie zrušené v dôsledku úspešného protestu prokurátora. Takémuto postupu bránilo neukončené predchádzajúce stavebné konanie, ktoré bolo neskôr zrušené. Podľa jej názoru mal stavebný úrad pokračovať v pôvodnom stavebnom konaní z úradnej povinnosti. Stavba bola postavená na základe vydaného stavebného povolenia a nebolo teda možné postupovať podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, vykladať ho reštriktívne, čo je v rozpore s ústavou a právnou istotou účastníkov konania. Správny orgán nesprávne posúdil skutkový a právny stav, keď na ťarchu žalobcu pričítal začatie stavby bez stavebného povolenia, ktoré však bolo dodatočne vydané a protiprávny stav tak bol zhojený. Žiadosťou o vydanie stavebného povolenia z júna 2002 žiadali stavitelia o vydanie stavebného povolenia na dve samostatné stavby, a to rodinný dom a ateliér s garážou. Rodinný dom začali stavať pred vydaním stavebného povolenia a druhú stavbu začali stavať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. Vo vydanom stavebnom povolení stavebný úrad riadne popísal stav rozostavanosti rodinného domu v súlade s projektovou dokumentáciou, a preto pre umiestnenie stavby neboli stanovené žiadne podmienky. Pre umiestnenie ateliéru boli stanovené podmienky, kde sa má stavba umiestniť, z čoho je zrejmé, že v tom čase na stavbe ateliéru neboli vykonané žiadne stavebné práce. Na základe uvedeného dôvodu žiadala žalobkyňa napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe po zhrnutí jej obsahu uviedol, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v konaní boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. V súlade s ust. § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Citoval ust. § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 1, 2, 6 písm. a) stavebného zákona a uviedol, že nebol povinný vykonať vlastné zisťovanie, ak na základe postúpeného spisového materiálu dospel k záveru, že skutkový stav bol náležite zistený. Zdôraznil, že na stavbu „Rodinný dom a ateliér s garážou“ žalobkyni stavebné povolenie nebolo vydané. Po zistení, že stavebníci začali stavbu bez stavebného povolenia, bolo im rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 vydané dodatočné stavebné povolenie na stavbu, „Rodinný dom a ateliér s garážou ako objekt umiestnený na pôdoryse asanovaného objektu rodinného domu - R. XX. Konanie o dodatočnom povolení stavby má iný režim na posudzovanie ako konanie o vydanie stavebného povolenia podľa § 66 stavebného zákona. Stavebný úrad v danom prípade rozhodnutím zo dňa 22.10.2003 zrušil na základe podaného protestu prokurátora dodatočné stavebné povolenie. Dodatočné stavebné povolenie bolo zrušené aj z toho dôvodu, že stavebníci začali realizovať stavbu bez stavebného povolenia, stavebný úrad nezačal z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby, nevyzval stavebníkov na predloženie chýbajúcich dokladov, ktorými by preukázali, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, nepožadoval doloženie žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Predmetné rozhodnutie zo dňa 22.10.2003 bolo potvrdené odvolacím orgánom. Dňa 8.3.2004 podali stavebníci žiadosť o dodatočné povolenie stavby na rodinný dom, nie však na stavbu ateliér s garážou. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 17.8.2006 stavbu rodinného domu dodatočne povolil. Zo spisového materiálu bolo zistené, že stavebníci začali realizovať stavbu rodinného domu aj ateliéru s garážou už v roku 2002, t.j. ešte pred vydaní dodatočného stavebného povolenia z 22.4.2003. Žalovaný v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a postup stavebného úradu a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s právnymi predpismi, zabezpečil procesné práva účastníkov konania, dostatočne zistil skutkový stav veci a preto nebol dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia. Listom zo dňa 2.12.2010 žalovaný opravil zrejmú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v čísle prvostupňového správneho rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Termín vyhlásenia rozsudku bol zákonným spôsobom zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách tohto ustanovenia súd preskúmava, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Z predloženého spisového materiálu súd zistil, že listom doručeným stavebnému úradu, žiadali stavebníci o vydanie stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu a rekonštrukciu pôvodného rodinného domu na R. XX, Z.. Podaním zo dňa 26.8.2002 oznámil správny orgán spojenie územného a stavebného konania pre stavbu: Rodinný dom - R. XX, nadstavba a prestavba pôvodného objektu a novostavba samostatne stojaceho rodinného domu na pozemkoch parc. č. XXXX a XXXX v k.ú. X. I. O.. Účastníkom konania bolo listom zo dňa 24.9.2002 oznámené začatie spojeného stavebného a územného konania. V spise je založené oznámenie Mestského úradu ochrany pamiatok zo dňa 3.9.2002, v zmysle ktorého bola pracovníkmi predmetného úradu zistená realizácia stavebných prác na pôvodnej stavbe, ako i realizácia zemných prác a základov novej stavby na predmetnom pozemku stavebníkmi bez stavebného povolenia. Na deň 13.12.2002 nariadil stavebný úrad štátny stavebný dohľad na stavbe rodinného domu v rámci ktorého bola zistená realizácia prác bez príslušného povolenia. Stavebníci boli vyzvaní na okamžité zastavenie prác až do vydania dodatočného stavebného povolenia. Rozhodnutím č. SUTV-2003/926/A/22/Kt zo dňa 22.4.2003 stavebný úrad dodatočne povolil stavbu „Rodinný dom a ateliér s garážou ako objekt umiestnený na pôdoryse asanovaného objektu rodinného domu - R. XX“ na pozemku parc. č. XXXX a XXXX v k.ú. X. I. O.. V rozhodnutí bolo uvedené, že obhliadkou vykonanou dňa 13.12.2002 bolo zistené, že novostavba rodinného domu je rozostavaná, je hotová hrubá stavba so zastrešením podľa pôvodnej projektovej dokumentácii. Pôvodný objekt rodinného domu je zasanovaný okrem uličnej fasády, ktorá je súčasťou oplotenia. Boli určené podmienky pre umiestnenie stavby ateliéru s garážou ako i pre realizáciu stavby. Súd ďalej skúmaním obsahu predloženej dokumentácie zistil, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad z obdobia rokov 2003 až do vydania rozhodnutia stavebného úradu č. DNV 2008-07/85/O/1/Šo. V spise teda chýba rozhodnutie o zrušení dodatočného stavebného povolenia č. SUTV-2003/926/A/22/ Kt zo dňa 22.4.2003, rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.1.2004, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zrušení dodatočného stavebného povolenia, chýba žiadosť žalobcov o vydanie dodatočného stavebného povolenia zo dňa 8.3.2004, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby „Rodinný dom“ zo dňa 17.8.2006, oznámenie zo dňa 25.5.2007 o začatí konania o odstránenie stavby „Ateliér s garážou“ so zápisnicou z miestneho zisťovania zo dňa 2.3.2007. O existencii predmetných dokladov sa súd dozvedel z obsahu rozhodnutí vydaných od roku 2008. Z dôvodu absencie vyššie uvedených dokladov súd nevie posúdiť a preskúmať postup správneho orgánu predchádzajúci vydanému rozhodnutiu. Svoje zistenia môže zakladať len na predloženom administratívnom spise obsahujúcom rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby rodinného domu a ateliéra s garážou zo dňa 22.4.2003 a následných neúplných písomností. Skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo zrušené zo spisu preukázaná nie je. Z dôvodu neúplnosti spisu súd nemá preukázaný obsah žiadosti žalobcov o dodatočné povolenie stavby podanej dňa 8.3.2004 a správnosť ďalšieho postupu správnych orgánov. Podľa § 250d ods. 1 O.s.p. predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa. Výzvou doručenou žalovanému dňa 15.11.2010 bol žalovaný v prejednávanej veci vyzvaný, aby sa v lehote 30 dní písomne vyjadril k pripojenej žalobe a zároveň predložil svoj spis týkajúci sa veci i spis prvostupňového správneho orgánu, pričom bol poučený, že pod spisom treba rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúci sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Pod spisom teda bolo potrebné rozumieť kompletný originálny zväzok listín týkajúci sa predmetnej veci, vrátane všetkých rozhodnutí vydaných vo veci od začatia konania až po posledný doklad, ktorý bol založený do spisu pred doručením výzvy na predloženie spisového materiálu pre potreby súdneho preskúmavacieho konania. Iba za predpokladu, že by mal súd úplný, chronologicky radený a žurnalizovaný zväzok listín tvoriaci administratívny spis v prejednávanej veci, mohol byť kvalifikovaným a pochybnosť nevzbudzujúcim spôsobom posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Každý orgán verejnej správy je povinný viesť administratívny spis naznačeným spôsobom, teda radiť všetky listiny tvoriace súčasť spisu (podania účastníkov, úkony správneho orgánu, listinné dôkazy, zápisnice, rozhodnutia a pod. ) v časovom slede od najstaršej po najmladšiu, evidovať, kedy bol ktorá listina do spisu doručená alebo založená, pretože iný postup nevyhnutne znamená zásah do transparentnosti postupu a rozhodovania správnych orgánov, prípadne do práv účastníkov správneho konania. Ak správny orgán, ktorý vystupuje v súdnom preskúmavacom konaní ako žalovaný, obdrží od súdu výzvu na predloženie administratívnych spisov, je povinný predložiť súdu úplný administratívny spis, bez toho, aby sám selektoval, ktoré písomnosti dá súdu k dispozícii a ktoré nie. Súd má totiž pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu verejnej správy nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Inými slovami, na podklade administratívneho spisu musí súd poznať skutkový stav veci na základe tých istých podkladov, ktorými disponoval žalovaný ako správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. Pokiaľ túto možnosť súd nemá, nemôže napadnuté rozhodnutie kvalifikovane preskúmať. V danom prípade si žalovaný povinnosť predložiť súdu administratívny spis v náležitej forme nesplnil, súd neinformoval o skutočnosti, že by niektoré na vec sa vzťahujúce doklady nemal v držbe, resp. ich zapožičal inému orgánu. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že časť spisu bola v priebehu konania zapožičaná prokuratúre a okresnému súdu, pričom zapožičaný spis z prokuratúry bol vrátený a medzi dokladmi zapožičanými okresnému súdu neboli rozhodnutia a podania, ktoré súd citoval vyššie a ktoré sú dôležité pre súdny prieskum. Nepredložením žurnalizovaného a úplného administratívneho spisu žalovaný súdu znemožnil preskúmať jeho postup v odvolacom konaní ako aj v konaní predchádzajúcom vydaniu jeho rozhodnutia ako i dodržanie podmienok konania pred správnym orgánom. Dodržanie, či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne doklady o doručení písomnosti správneho orgánu účastníkom. Prípadné nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 3 Os.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Nepredložením originálneho administratívneho spisu žalovaného bolo súdu znemožnené preskúmať dôvodnosť žalobcom uplatnených námietok v súdnom konaní. Z tohto dôvodu bolo potrebné považovať napadnuté rozhodnutia správneho orgánu za nepreskúmateľné, a preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p., súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 66,-€ a v náhrade právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. v zmysle vyčíslenia predloženého právnym zástupcom žalobcu, a to 2 x po 55,49 € za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie veci, spísanie žaloby), 1 x 57 € za úkon podľa § 14 ods. 3, písm. a) vyhlášky (žiadosť o odklad vykonateľnosti po podaní žaloby). Súd náhradu za úkony priznal vo výške vyčíslenej v podaní zo dňa 24.4.2012, t.j. v zmysle návrhu v sume nižšej ako by prislúchala za úkony advokáta podľa § 11 ods. 4, prvá veta vyhlášky (1/6 výpočtového základu). Žalobcovi súd priznal aj paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky náležiacu úkonom, a to 2 x 7,21 € a 1 x 7, 41 €. Súd nepriznal žalobcovi náhradu DPH k úkonom a náhradám advokáta, pretože právny zástupca žalobcu nepreukázal, že je platcom DPH. Celková priznaná náhrada predstavuje sumu 255,81 €. Žalovaný priznané trovy uhradí na účet právneho zástupcu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v G. Z. F..M.. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250ja ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, druhá veta O.s.p.).