Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/262/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201959 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201959.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: O. H., bytom K. X/a, XM.X D., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Kuruc, advokát, AK so sídlom ul. 29. augusta 5, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP- P-156/DI-BCP-2009 zo dňa 21.10.2010, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. KRP-P-156/DI-BCP-2009 zo dňa 21.10.2010 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 3 OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 149,22 € do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 2.11.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-156/DI-BCP-2009 zo dňa 21.10.2010, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I č.p. ORP-P-329/ I-DI-BCP-2010 zo dňa 26.7.2010 tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia vypustil znenie „zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 25 mesiacov, pričom lehota zákazu činnosti začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia“ a nahradil ho znením „zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 mesiace, pričom lehota zákazu činnosti začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia“. V ostatnej časti ponechal rozhodnutie nezmenené.
Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 12.5.2010 na služobnej ceste do Prahy ako vedúci zastupiteľského úradu Seychelskej republiky na Slovensku vo funkcii honorárneho konzula ho v čase o 14:25 hod. zastavila na diaľnici D2 smer Brno hliadka PZ SR z dôvodu prekročenia maximálne povolenej rýchlosti jazdy stanovenú pre jazdu po diaľnici na 130km/h o 32 km/h. Žalobca predložil hliadke svoj služobný preukaz honorárneho konzula č. HK XXXXXX a odmietol prejednanie priestupku s tým, že požíva výsady a imunity a požiadal o umožnenie pokračovať v ceste, čo mu hliadka umožnila. Okresný dopravný inšpektorát v Skalici predložil vec na ďalšie konanie Okresnému dopravnému inšpektorátu OR PZ Bratislava I a začal správne konanie. Prvostupňový správny orgán na uvedenom skutkovom základe vydal rozhodnutie č. ORP-P-329/I-DI-BCP-2010 zo dňa 26.7.2010 a uznal navrhovateľa vinným z priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán žalobcovi vymeral pokutu vo výške 200,- € a uložil mu zákaz viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 25 mesiacov. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a následne druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí č. KRP-P-156/DI-BCP-2009 zo dňa
21.10.2010 zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že namiesto 25 mesiacov zákazu vedenia motorového vozidla určil dobu zákazu na tri mesiace.
Na základe diplomatickej nóty 1495/98-Dipl. Seychelskej republiky podpísanej MZV SR dňa 3.12.1998 podpísal prezident Seychelskej republiky F.A.W. dňa 19.12.1998 Konzulský patent, ktorým žalobcu vymenoval do funkcie honorárneho konzula Seychelskej republiky na území SR, po ktorého obdržaní minister zahraničných vecí SR dňa 8.12.1999 podpísal časovo neobmedzený exequatur, ktorým bol žalobca prijímajúcim štátom vymenovaný na výkon funkcie honorárneho konzula. Právny status žalobcu ako konzulárneho úradníka vo funkcii honorárneho konzula sa spravuje Viedenským dohovorom, Vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Z.z. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch (ďalej len dohovor). Z čl. 43 a čl. 71 možno konštatovať, že žalobca ako honorárny konzul vysielajúceho štátu Seychelskej republiky v prijímajúcom štáte, ktorým je SR, požíva výsady a imunity v ustanovenom minimálnom rozsahu, ktorý je tvorený okrem iného aj vyňatím z jurisdikcie podľa čl. 43 ods. 1 dohovoru.
V žalobe poukazuje žalobca na rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava I č. ORP-640/DI-2-2005-V-I zo dňa 27.7.2005, ktorým správny orgán rozhodol o odložení veci z dôvodu vyňatia honorárneho konzula z jurisdikcie súdnych a správnych orgánov prijímajúceho štátu v obdobnom prípade.
Žalobca je toho názoru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, nakoľko žalobca jurisdikcii podľa čl. 43 Dohovoru nepodlieha. Odôvodnenie výroku rozhodnutia žalovaného nemožno považovať za náležité, nakoľko neponúka skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Podľa rozhodnutia pražského Vrchného súdu sp.zn. S 27-SP 2/1994 musí byť z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nesprávne, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostierané účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené, podľa akej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil a aké úvahy ho viedli k výške uloženej sankcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca požadoval, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal trov konania.
Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí s tým, že rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci vyplývajúcich zo spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I. Žalovaný uvádza, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Žalovaný si prostredníctvom Diplomatického protokolu MZV SR vyžiadal stanovisko k rozsahu diplomatických výsad týkajúcich sa žalobcu. Honorárni konzulárni úradníci, ktorí sú občanmi prijímajúceho štátu, alebo v ňom sú trvalo usadení, používajú vyňatie z jurisdikcie súdnych a správnych orgánov a osobnú nedotknuteľnosť iba v súvislosti s úradnými úkonmi spojenými s výkonom konzulárnych funkcií. Vzhľadom na štátoobčiansky zväzok honorárnych konzulárnych úradníkov s prijímajúcim štátom, výsady a imunity, osobitne výhody osobnej povahy, sa na území SR na nich nevťahujú v takom rozsahu, ako na konzulárnych úradníkov z povolania. Znenie Dohovoru zaväzuje rovnako konzulárnych úradníkov rešpektovať zákony a predpisy prijímajúceho štátu a ich nárok na výsady a imunity podmieňuje priamym výkonom konzulárnych činností. Z predmetného stanoviska nie je jednoznačne zrejmé, že by žalobca nemohol byť postihnuteľný za priestupok, ktorého sa dopustil. Žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že sa dopustil priestupku v súvislosti s plnením si pracovných povinností vyplývajúcich z výkonu konzulárnych funkcií.
Odôvodnenie je podľa žalovaného dostačujúce, nakoľko je z neho zrejmá podstata veci a to, akého skutku sa žalobca dopustil. Skutkový stav vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a teda
mal žalovaný dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku v zmysle § 22 ods. 1 na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalovaný, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a rozhodnutie žalovaného potvrdil.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (§ 246 ods. 1 OSP) rozhodol o žalobe bez pojednávania podľa § 250f ods. 3 OSP rozsudkom z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 OSP jednomyseľne odsúhlaseným všetkými členmi senátu.
Miesto a termín vyhlásenia rozsudku bol zákonným spôsobom zverejnený na úradnej tabuli súdu a jeho internetovej stránke.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve, súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KRP-P-156/DI-BCP-2009 zo dňa 21.10.2010, ktorým žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že namiesto 25 mesiacov zákazu vedenia motorového vozidla určil dobu zákazu na tri mesiace. Zároveň úlohou súdu bolo preskúmať, či správny orgán je oprávnený uznať osobu v statuse honorárneho konzula Seychelskej republiky, ktorá požíva diplomatické výsady, za vinnú zo spáchania priestupku pri prekročení zákonom povolenej maximálnej rýchlosti na diaľnici.
Súd z administratívneho spisu zistil, že podľa správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobca na osobnom motorovom vozidle zn. K. D. P. s E. Hz dňa 12.5.2010 o 14:25 hod. prekročil maximálne povolenú rýchlosť na D2 o 32 km/h. Nameraná rýchlosť bola 162 km/h. Žalobca je držiteľom identifikačného preukazu honorárnych konzulárnych úradníkov č. HK XXXXXX a požíva výsady a imunity v zmysle medzinárodných zmlúv. V čase spísania priestupku sa odmietol ku skutku vyjadriť s tým, že podľa medzinárodných zmlúv požíva výsady a imunity. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26.7.2010 je zrejmé, že správny orgán došiel k záveru, že žalobca spáchal priestupok a teda bol uznaný za vinného. Správny orgán vo svojom rozhodnutí č. ORP-P-329/I-DI-BCP-2010 zo dňa 26.7.2010 rozhodol o uložení pokuty vo výške 200,- € a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu po dobu 25 mesiacov. Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že rozsah výsad a imunít konzulárnych úradov a ich úradníkov obmedzenejší s ohľadom na odlišné funkcie. Konzulárny úradník s titulom honorárneho konzula je podriadený ktorémukoľvek konzulovi z povolania a teda je na poslednom mieste v rámci hierarchie konzulov. Honorárny konzul disponuje obmedzeným okruhom výhod, ktoré sú inak kariérnym konzulom podľa medzinárodných zmlúv priznávané. Honorárneho konzula sa nedotýkajú ani ustanovenia medzinárodného dohovoru o nedotknuteľnosti a daňového oslobodenia. Vyňatie konzulárnych úradníkov a zamestnancov z trestnej, civilnej a správnej jurisdikcie prijímajúceho štátu sa týka len ich úkonov uskutočňovaných pri plnení konzulárnych funkcii. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Druhostupňový správny orgán, resp. žalobca vo svojom rozhodnutí č. KRP-P-156/DI-BCP-2009 zo dňa 21.10.2010 zmenil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I č.p. ORP-P-329/I-DI-BCP-2010 zo dňa 26.7.2010 tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia vypustil znenie „zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 25 mesiacov, pričom lehota zákazu činnosti začína plynúť ňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia“ a nahradil ho znením „zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 mesiace,
pričom lehota zákazu činnosti začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia“. V ostatnej časti ponechal rozhodnutie nezmenené.
Ďalej z administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovi vydalo Ministerstvo zahraničných vecí SR potvrdenie o tom, že súhlasí s výkonom funkcie žalobcu ako honorárneho konzula Seychelskej republiky v Slovenskej republike s tým, že žalobca požíva pri výkone svojich funkcií všetky výsady a imunity, ktoré prináležia vedúcim honorárnych konzulárnych úradov v Slovenskej republike na základe slovenských zákonov a predpisov, ako aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ministerstvo zahraničných vecí podalo žalovanému stanovisko k rozsahu diplomatických výsad honorárneho konzula dňa 13.10.2010. V stanovisku ministerstvo uviedlo, že honorárni konzulárni úradníci, ktorí sú občanmi prijímacieho štátu, alebo sú v ňom natrvalo usadení, požívajú na základe čl. 71 ods. 1 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch vyňatie z jurisdikcie súdnych a správnych orgánov a osobnú nedotknuteľnosť iba v súvislosti s úradnými úkonmi spojenými s výkonom konzulárnych funkcií a výsady uvedené v čl. 44 ods. 3. Vyňatie z jurisdikcie je viazané na osobu, ktorá funkciu konzula vykonáva a podmienené je tým, že k porušeniu zákonodarstva došlo pri výkone resp. plnení konzulárnych funkcií. Ministerstvo ponechalo na zváženie žalovaného či prekročenie maximálne povolenej rýchlosti bude považovať za priestupok, nakoľko Dohovor rovnako zaväzuje konzulárnych úradníkov na dodržiavanie právnych predpisov prijímajúceho štátu.
Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Správny orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutku, t.j. či sú pre zistený skutkový stav upotrebiteľné. To znamená, že dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Ak správny orgán vyradí určitý dôkaz ako bezvýznamný, už sa týmto dôkazom ďalej nezaoberá. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Aj napriek tomu, že Ministerstvo zahraničných vecí SR ponechalo žalovanému na voľnej úvahe, či v danom prípade uzná za vinného honorárneho konzula zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch, mal žalovaný dostatočne zistiť skutkový stav, nakoľko nie všetky diplomatické výsady môže honorárny konzul požívať. Podľa názoru krajského súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok.
Konzul je zástupca ministra zahraničných vecí vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte a tvorí súčasť tzv. Corps Consulaire (CC) - konzulárneho zboru s tým, že konzuli nie sú súčasťou diplomatického zboru. Medzi úlohy konzula patrí ochrana, pomoc a administratívne služby občanom vysielajúcej, ako aj prijímajúcej krajiny. V prípade konzulov sa žiada pred ich vyslaním do prijímajúcej krajiny o udelenie "consequatur" (súhlasu) a po príchode sa konzul preukazuje "konzulským patentom" a odovzdáva
ho do rúk ministra zahraničných vecí prijímajúcej krajiny. Medzi konzulárne funkcie patrí: generálny konzul, konzul, vicekonzul, konzulárny jednateľ a honorárny konzul. Honorárny konzul je spravidla príslušníkom prijímajúceho štátu, funkciu konzula vykonáva bezplatne. V predmetnej veci treba však prihliadať na to, o akú osobu požívajúcu diplomatické výsady ide, štátnym občanom, ktorého štátu je a aké medzinárodné zmluvy sa na túto osobu vzťahujú. Na osobu honorárneho konzula, ktorý je štátnym občanom prijímajúceho štátu, teda Slovenskej republiky, sa vzťahujú iba obmedzené výsady podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch.
Nepredložením úplného administratívneho spisu žalovaný súdu znemožnil preskúmať jeho postup konaní. Dodržanie, či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho doklad či dôkaz o tom, či žalobca v čase spáchania priestupku naozaj plnil úlohy vyplývajúce z funkcie honorárneho konzula. Prípadné nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu v konaní, tým, že nedostatočne zistil skutkový stav veci je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Nepredložením úplného administratívneho spisu žalovaného bolo súdu znemožnené preskúmať dôvodnosť žalobcom uplatnených námietok v súdnom konaní, teda nebolo možné preskúmať, či žalobca v čase spáchania priestupku bol na služobnej ceste ako honorárny konzul, alebo cestoval do Prahy ako súkromná osoba. Prehlásenie žalobcu o tom, že požíva medzinárodné výsady a imunity v danom prípade nepostačuje na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Z tohto dôvodu bolo potrebné považovať napadnuté rozhodnutia správneho orgánu za nepreskúmateľné, a preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Úlohou správneho orgánu v predmetnej veci bude preskúmať, či žalobca v čase spáchania priestupku si plnil svoje služobné povinnosti (ako cestoval, kam cestoval, dôvod cestovania, resp. riadna špecifikácia výkonu služobnej povinnosti v čase spáchania priestupku) v statuse honorárneho konzula, alebo cestoval ako súkromná osoba, či vedie konzulárny úrad a ak áno, kde má tento konzulárny úrad sídlo, dopytom na konzulárny úrad Seychelskej republiky.
Ďalej správny orgán sa bude musieť vysporiadať s otázkou, ktoré články Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch sa na osobu honorárneho konzula vzťahujú, resp. či sa na honorárneho konzula, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky vťahuje aj Hlava III. Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch ako aj s otázkou, či cesta do Prahy je cestou služobnou a či spadá pod pojem „pri výkone ich funkcií“ podľa čl. 71.
V neposlednom rade, správny orgán na Ministerstve zahraničných veci SR vykoná dopyt o tom, či Slovenská republika ako prijímajúcu štát neposkytla žalobcovi ďalšie výhody, výsady a imunity.
Nad rámec vyššie uvedeného Krajský súd v Bratislave dodáva, že žalobca ako honorárny konzul Seychelskej republiky, ktorá mu odovzdala svoju dôveru pri výkone funkcie honorárneho konzula, je jeho povinnosťou dodržiavať právne predpisy. Žalobca sa vo svojej žalobe odvolával na „obdobný“ prípad, kedy rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I č. ORP-P-556/I-DI-BCP-2010 zo dňa 2.12.2010 voči generálnemu honorárnemu konzulovi Fínska sa konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch zastavilo. V riadnom odôvodnení tohto rozhodnutia však správny orgán počas konania doplnil oznámenie generálneho
konzulátu Fínska v SR o tom, že obvinený v čase spáchania priestupku si plnil svoje konzulárne povinnosti s vozidlom EČ ZZ-44121.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal právo na ich náhradu v sume 149,22 €, pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zo dňa 26.10.2010 a žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 2.11.2010 vo výške 2 x 55,49 € + režijný paušál 2x 7,21 € + 19 % DPH v súlade s ustanovením § 11 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania vo výške 149,22 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.