Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/333/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201962 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201962.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD, v právnej veci žalobcu: mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 6, U., zákonne zastúpený matkou V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, právne zastúpenou: JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., Hlavná 6, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, s vedľajšími účastníkmi: Ladislav F. a A. F., obaja bytom B. XX/X, U. - W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. KaVSÚ-8-51-11/2009 zo dňa 12.10.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KaVSÚ-8-51-11/2009 zo dňa 12.10.2009 a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65407041125210/9 zo dňa 07.08.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 605 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ostatným účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 16.12.2009, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2010, sa maloletý žalobca zastúpený matkou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. KaVSÚ-8-51-11/2009 zo dňa 12.10.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. 654070411125210/9 zo dňa 07.08.2009 o nepriznaní sirotského výsluhového dôchodku žalobcovi podľa § 103 ods. 2 a § 53 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 328/2002 Z.z.) z dôvodu, že smrť žalobcovho otca slob. Alexandra Šimkoviča, ku ktorej došlo dňa 05.10.2008 počas jeho pobytu na vojenskej misii na Cypre zavinením cudzej osoby pri potápaní, nebola dôsledkom služobného úrazu, nakoľko v čase úmrtia otec žalobcu neplnil žiadne funkčné povinnosti alebo rozkazy veliteľa. Žalobca v žalobe uviedol, že na podklade rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 2751 zo dňa 20.05.2008 bol otec žalobcu Alexander Šimkovič, nar. 13.07.1978, vyslaný od 23.05.2008 na plnenie úloh mimo územia SR vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre. Ako vojak bol teda vyslaný na plnenie úloh mimo územia SR, a to až do skončenia plnenia určených úloh, podľa podmienok uvádzaných v § 66 ods. 7 zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 346/2005 Z.z.), teda 24 hodín denne musel byť prítomný na presne teritoriálne definovanej mierovej misii mimo svojho bydliska a rodiny, kde zodpovednosť za neho preberá vysielajúca inštitúcia. Nakoľko bol ustanovený do funkcie starší vodič a a slúžil ako vodič veliteľa slovenského kontingentu mierovej misie UNFICYP vo Famaguste na Cypre, musel byť kedykoľvek počas dennej alebo nočnej hodine pripravený na splnenie pokynu svojho veliteľa, ktorý mohol byť v rámci mierovej misie vyslaný na ktorékoľvek miesto na Cypre na plnenie úloh v rámci mandátu OSN. Rovnakým spôsobom ako musel byť takto pripravený veliteľ slovenského kontingentu, musel byť pripravený aj jeho osobný vodič, nebohý otec žalobcu. Z tohto dôvodu úmrtie otca žalobcu možno podľa žaloby považovať za úmrtie vojaka v misii, ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že vzhľadom na preukázanú dobu trvania služobného pomeru žalobcovho otca, ktorá je aj po započítaní zvýhodnene započítateľnej doby trvania služobného pomeru kratšia ako 15 rokov (8 rokov, 6 mesiacov a 12 dní) a s prihliadnutím na to, že žalobcov otec nebol predo dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, je rozhodnutie o priznaní sirotského výsluhového dôchodku žalobcovi podmienené zistením, či úmrtie slob. Alexandra F. bolo dôsledkom služobného úrazu. Zo zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia VÚSZ Bratislava č. 08/2009 zo dňa 06.08.2009 vyplýva záver, že úmrtie slob. Alexandra F. nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, pretože v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. Na základe výroku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebol priznaný žalobcovi sirotský výsluhový dôchodok, pretože neboli splnené základné podmienky na jeho priznanie a na základe odvolania žalobcu bolo toto rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdené. Žalovaný má za to, že uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a neobsahuje žiadne vady, pre ktoré by malo byť zrušené. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že nie každý úraz vyslaného profesionálneho vojaka počas vyslania na plnenie úloh v mierovej misii mimo územia SR je možné automaticky klasifikovať ako služobný úraz definovaný v § 29 ods. 1 a 2 zák. č. 328/2002 Z.z. Poukázal na to, že nebohý Alexander F. v čase úmrtia svojvoľne vykonával športovú činnosť v nechránenej časti mora, kde bezpečnosť plávajúcej osoby nie je garantovaná. Úloha stanovená veliteľom bola doviesť služobný automobil na miesto a dosiahnutím cieľa bola táto úloha čiastkovo splnená. Iné aktivity posudzovanému neboli dané ani funkčnými podmienkami, ani rozkazom veliteľa. Žalovaný ďalej uviedol, že vyslanie profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia SR nie je spojené s povinnosťou vykonávať nepretržitú 24 hod. službu počas celej doby trvania misie. Činnosť príslušníkov misie sa v čase, kedy došlo k smrteľnému úrazu slob. F., spravovala Denným poriadkom vydaným ako príloha č. 1 k RVS č. 53/2008, ktorý jasne stanovoval pracovnú dobu vymedzenú časovým ohraničením pracovných hodín v pracovné dni (pondelok - piatok), v sobotu, nedeľu a OSN sviatky; určoval podmienky vykonávania služobnej telesnej prípravy a povoľoval ďalší čas na športovanie v súlade so Stálymi operačnými pravidlami UNFICYP nasledovne: „Ďalší čas na športovanie podľa SOP je povolený do 22.00 hod. po splnení všetkých povinností a operačných úloh“, teda počas osobného voľna príslušníka misie. Z vyjadrenia veliteľa zosnulého slob. F. pri pohovore realizovanom posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia VÚSZ Bratislava dňa 05.08.2009 je podľa žalovaného zrejmé, že dňa 05.10.2008 odpoludnia mal slob. J. F. jedinú úlohu, a to doviesť veliteľa na pobrežie. Dovezením na pobrežie jeho úloha ako vodiča skončila. Iné úlohy mu veliteľ nevydal. Keďže neboli splnené zákonné podmienky na priznanie sirotského výsluhového dôchodku žalobcovi (úmrtie žalobcovho otca nebolo dôsledkom služobného úrazu), správny orgán nemohol podľa žalovaného rozhodnúť inak ako nepriznať žalobcovi sirotský výsluhový dôchodok. Matke žalobcu V. F. vznikol nárok na vdovský dôchodok a jej maloletým deťom (aj žalobcovi) nárok na sirotský dôchodok podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom tieto nároky je treba uplatniť prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci pre posúdenie veci. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že nebohý otec žalobcu slob. Alexander F. bol dňom 23.05.2008 vyslaný na plnenie úloh mimo územia SR vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre. Bol ustanovený do funkcie starší vodič, pričom vykonával činnosť osobného šoféra veliteľa kontingentu pplk. I.. T. F.. Podľa záznamu o úraze č.p.: SLOVCON-56/15-1/2008 zo dňa 10.10.2008 vykonával nebohý slob. J. F. spolu s veliteľom pplk. Ing. T. F. dňa 05.10.2008 športovo-rekreačnú činnosť v dobe osobného voľna - športové potápanie (šnorchlovanie) v oblasti KONOS BAY asi 5-10 m od pobrežia. V kritickom čase slob. F. odplával približne 50 m od brehu, v čom sa mu snažil pplk. F. zabrániť, avšak slob. F. ho nepočul. U.. F. nasledoval slob. F., ktorý sa v danom mieste potápal, kde ho zasiahol plávajúci policajný čln a spôsobil mu zranenie, na následky ktorého zomrel. Náčelník štábu sektorového veliteľstva kpt. I.. V. M. v uvedenom zázname konštatoval, že služobný úraz bol spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že slob. F. sa na predmetné miesto dostal ako vodič veliteľa kontingentu pri plnení služobnej úlohy; v dokumentácii vozidla (A.) je na deň 05.10.2008 uvedená jazda vykázaná ako DUTY (služobná). Predmetný úraz odporučil uznať za služobný podľa § 29 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. Podobné závery obsahuje aj správa o vyšetrení služobného úrazu z 10.10.2008 č.p.: SLOVCON-56/15-2/2008, v ktorej úrazová komisia kvalifikovala úraz ako služobný, spôsobený pre výkon štátnej služby. Podľa zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 08/2009 zo dňa 06.08.2009 pplk. I.. T. F. pri pohovore dňa 05.08.2009 uviedol, že slob. J. F. mal jedinú úlohu odpoludnia dňa 05.10.2008, a to doviesť veliteľa na pobrežie, pričom dovezením na pobrežie jeho úloha ako vodiča skončila. Iné úlohy mu vydané neboli. Záver posudkovej komisie bol taký, že z hľadiska § 29 zák. č. 328/2002 Z.z. slob. F. v čase smrti nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by bola vymenovaná v ods. 1 tohto ustanovenia a nakoľko v čase vzniku smrteľného úrazu nevykonával činnosť, ktorá by bola spresnená buď funkčnými povinnosťami alebo rozkazom veliteľa, nie je jeho úmrtie dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, nakoľko v čase smrti slob. F. neplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. Rozhodnutím č. 6540704112521/9 zo dňa 07.08.2009 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava nepriznal sirotský výsluhový dôchodok pre maloletého V. F., pričom v odôvodnení poukázal na zápisnicu o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia VÚSZ Bratislava č. 08/2009 zo dňa 06.08.2009, podľa ktorej úmrtie otca dieťaťa J. F., ku ktorému došlo dňa 05.10.2008, nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Konštatoval, že žalobca nespĺňa ani jednu z podmienok pre priznanie sirotského výsluhového dôchodku podľa § 38 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. Proti uvedenému rozhodnutiu podal maloletý V. F. v zastúpení matkou V. F. odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. KaVSÚ-8-51-11/2009 zo dňa 12.10.2009 zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 07.08.2009 potvrdil. Argumentácia žalovaného v odôvodnení tohto rozhodnutia sa prakticky zhoduje s obsahom písomného vyjadrenia k žalobe. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takého konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe. Podľa ods. 2 ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby utrpel pre výkon služby. Podľa § 53 zákona č. 328/2002 Z.z. na sirotský výsluhový dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa podľa § 119 po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom a ktorý a) splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania vzniknutých pri výkone služby alebo v súvislosti s ním, alebo c) bol pred dňom úmrtia poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Podľa § 87 ods. 1 písm. e/ zákona č. 328/2002 Z.z. posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Krajský súd v Bratislave rozhodoval v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci sirotského výsluhového dôchodku pre druhé dieťa nebohého slob. J. F. - maloletého N. F., ktorého v konaní taktiež zastupovala matka V. F.. Tunajší súd rozsudkom č.k. 4S/100/2010-42 zo dňa 08.07.2011 zamietol žalobu maloletého N. F., keď rovnako ako žalovaný dospel k záveru, že vo veci neboli splnené podmienky pre priznanie tohto dôchodku, nakoľko v čase smrti nebohý slob. J. F. neplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. Na odvolanie mal. N. F. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 7Sžso/80/2011 zo dňa 31.07.2012 zmenil vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaVSÚ-8-51-12/2009 zo dňa 12.10.2009 a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 07.08.2009 č. 65407041125210/10 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že skutkový stav nepovažuje za dostatočne zistený, pretože neboli dostatočne ozrejmené a posúdené individuálne okolnosti daného prípadu tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností naň aplikovať príslušné právne predpisy; predovšetkým neboli zohľadnené špecifiká charakteru a miesta výkonu služby, v ktorej platí pravidlo 24/7, ako to vyplýva aj z Denného poriadku vydaného ako príloha č. 1 k Rozkazu veliteľa SLOVCONU č. 53/2008. Odvolací súd poukázal na to, že podľa vyjadrenia pplk. Ing. T. F. otec žalobcu ako vodič veliteľa kontingentu dostal v predmetný deň odpoludnia jedinú úlohu, a to doviesť veliteľa na pobrežie. Zo spisu však nie je zrejmé a správne orgány túto skutočnosť nepreverovali a neskúmali, či mal otec žalobcu ako vodič povinnosť na veliteľa čakať, lebo sa dá predpokladať, že veliteľa bolo potrebné zaviesť aj naspäť do tábora. Preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sa služobná úlohu otca žalobcu dovezením veliteľa na pobrežie v ten deň úplne skončila, a to nielen čiastkovo. Pokiaľ bol otec žalobcu povinný čakať na veliteľa a doviezť ho späť do tábora, činnosť, ktorú vykonával otec žalobcu v čase úrazu, je potrebné považovať za činnosť, ktorá bola vykonávaná počas prestávky v službe. Najvyšší súd SR konštatoval, že vzhľadom na podmienky v priestore výkonu služby je možné, že šnorchlovanie, prípadne plávanie alebo potápanie sú činnosti, ktoré sú obvyklé v čase prestávok v službe u vodičov, napr. počas čakania na veliteľa. Ak by došlo k úrazu za takýchto okolností, už by bolo potrebné kvalifikovať úraz ako služobný. Uvedené skutočnosti však vôbec správne orgány neskúmali a preto nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že otec žalobcu neutrpel služobný úraz. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie naznačeným smerom a opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu (mal. Filipa F.) o sirotský výsluhový dôchodok. Z vyššie uvedených skutkových zistení a z citovanej právnej úpravy vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik nároku žalobcu na sirotský výsluhový dôchodok je posúdenie otázky, či bolo úmrtie jeho otca slob. J. F. následkom úrazu, ktorý má charakter služobného úrazu v zmysle podľa § 29 ods. 1, 2 zák. č. 328/2002 Z.z. Najvyšší súd SR vo veci vedenej pod sp.zn.: 7Sžso/80/2011, ktorá sa týkala druhého dieťaťa nebohého slob. J. F., pri rovnakom skutkovom a právnom stave veci konštatoval, že pre posúdenie uvedenej kľúčovej otázky nie je dostatok skutkových podkladov, teda skutkový stav veci zistený správnymi orgánmi je nedostatočný pre posúdenie veci v naznačenom smere. Vzhľadom na to, že v rovnakom právnom postavení ako mal. N. je aj žalobca ako jeho brat, osvojil si krajský súd vyššie uvedený záver Najvyššieho súdu SR a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že zistenie skutkového stavu, z ktorého správne orgány pri rozhodovaní vychádzali, je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Úlohou správnych orgánov bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie tak, ako naznačil Najvyšší súd SR a znovu vo veci rozhodnúť v intenciách citovaného právneho názoru odvolacieho súdu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za štyri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2009 po 115,90 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 6,95 € paušálna náhrada, jeden úkon v roku 2010 (písomné podanie vo veci samej zo dňa 23.09.2010) za 120,23 €, 7,21 € paušálna náhrada a za jeden úkon v roku 2011 - písomné podanie vo veci zo dňa 17.10.2011 v sume 123,50 €, 7,41 € paušálna náhrada, k tomu 20% DPH v sume 101 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 605 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Ostatné, súdom nevyžiadané podania právneho zástupcu žalobcu súd nepovažoval za účelne vynaložené úkony právnej služby. Vedľajším účastníkom vystupujúcim na strane žalobcu súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov neuplatnili. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti výroku o zrušení napadnutého rozhodnutia nie je prípustné odvolanie. Proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na podpísanom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.