Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/339/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202024 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010202024.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: E-FASHION s.r.o., Údernícka 11, 851 01 Bratislava, zastúpený: JUDr. Alexandra Michalovičová, advokátka, Údernícka 11, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0110/99/2010 zo dňa 7.9.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: SK/0110/99/2010 zo dňa 07.09.2010 v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. : P/0756/08/09 zo dňa 14.12.2009 mení v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, že žalobca je povinný zaplatiť pokutu vo výške 100 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0110/99/2010 zo dňa 7.9.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0756/08/09 zo dňa 4.12.2009. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- eur pre porušenie povinnosti predávajúceho poskytovať informácie v štátnom jazyku podľa § 13 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca považuje napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, keďže mu bola podľa zákona o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta v tej istej veci a za to isté konanie, za ktoré mu už bolo uložené opatrenie na mieste podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. V tej istej veci už bolo vykonané správne konanie, ktoré bolo riadne ukončené odstránením nedostatkov a vykonaním nápravy. Konanie o uložení sankcie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa sa teda vôbec nemalo začínať a ak sa začalo, malo byť zastavené, nakoľko v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Konanie a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu žalobca považuje za porušenie zásady ne bis in idem, pričom sa odvoláva aj na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Žalobca má tiež za to, že uložená pokuta je neprimerane vysoká, tvrdiac, že žalovaný neprihliadol na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti a neposudzoval vec individuálne vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Zdôrazňuje, že v posudzovanom prípade išlo o ojedinelý prípad porušenia zákona. O materiálovom zložení výrobkov sú zákazníci žalobcu informovaní prostredníctvom visačiek pripevnených na jednotlivých výrobkoch, pričom v danej veci boli štítky s materiálovým zložením nového tovaru dodané dodatočne a nestihli sa prilepiť. Vytýkaný nedostatok bol okamžite odstránený ešte v priebehu kontroly. Žalobca ďalej poukazuje na to, že výraz "cotton" je všeobecne známy a zákazníci mu dobre rozumejú. K argumentu žalovaného, že uvádzanie materiálového zloženia výlučne v cudzom jazyku by mohlo viesť k negatívnym následkom na zdraví spotrebiteľa v prípade alergie na niektoré materiály, žalobca uvádza, že alergickí zákazníci si vyžiadajú informácie o materiálovom zložení, pokiaľ tomuto nerozumejú v cudzom jazyku. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca výšku pokuty za vysokú, predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že zákon o ochrane spotrebiteľa neustanovuje dolnú sadzbu pokuty. Takto uložená pokuta tiež nezohľadňuje skutočné príjmy bežného podnikateľa. Ako už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zdôraznil, žalobca je presvedčený, že právne predpisy by sa nemali uplatňovať striktne bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu a postup správnych orgánov pri ich aplikácii nesmie byť zameraný len na administratívne a finančné zaťažovanie podnikateľov. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Vyjadrením doručeným súdu dňa 21.12.2010 žalovaný poukazuje na nesprávny výklad postupu správneho orgánu žalobcom, vzťah a zameranie zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa je kompetenčnou normou upravujúcou okrem iného aj oprávnenia inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vrátane oprávnenia ukladať opatrenia na mieste, ktorých cieľom je zabrániť trvaniu protiprávneho stavu. Vykonanie kontroly a prijatie ochranného opatrenia však nemožno považovať za správne konanie a rozhodnutie v ňom vydané. Predmetom uloženia sankcie v zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je porušenie povinnosti v zmysle tohto zákona. Nemožno teda súhlasiť s názorom, že ak je uložené opatrenie na mieste, zamerané na odstránenie nedostatku v súvislosti s predajom výrobkov nespĺňajúcich predpísané náležitosti, nemožno uložiť sankciu za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže odstránenie nedostatkov ako také nie je skutočnosťou zbavujúcou žalobcu zodpovednosti za zistené porušenia zákona, ale len splnením zákonnej povinnosti. Žalovaný ďalej uvádza, že nie je jeho povinnosťou číselne či percentuálne vyjadrovať, akým spôsobom sa ktorá skutočnosť podieľala na výške sankcie. Rozhodujúci je charakter a rozsah porušených povinností a žalovaný nie je pri stanovovaní sankcie povinný skúmať zisk, resp. stratu žalobcu vo vzťahu k uloženej sankcii. S prihliadnutím na dôležitosť informácií o materiálovom zložení, počet a hodnotu výrobkov , pri ktorých boli nedostatky zistené, nie je v danom prípade na mieste hovoriť o nedostatku nepatrného rozsahu a symbolickej pokute. Žalovaný má teda za to, že sankcia bola uložená v primeranej výške. S ohľadom na tieto argumenty navrhuje žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je v časti namietanej výšky uloženej pokuty dôvodná a preto v súlade s § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tak, že žalobca je povinný zaplatiť pokutu vo výške 100 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 4.9.2009 bola inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj vykonaná kontrola v prevádzke žalobcu Textil ESPRIT, OC Optima, Moldavská cesta 32, Košice, pri ktorej bolo zistené nedodržanie povinnosti predávajúceho informovať o materiálovom zložení výrobkov v štátnom jazyku, a to tak, že materiálové zloženie bolo uvedené iba v cudzom jazyku u týchto druhov výrobkov: 6 ks dámske tričko á 29,95 eur- materiálové zloženie bolo uvedené iba v cudzom jazyku ( 100% cotton), 22 ks dámske tričko s dlhým rukávom EDC á 25,95 eur- druhové vlákno v materiálovom zložení bolo uvedené len v cudzom jazyku (95% cotton, 5% elastan), 43 ks dámske tričko edc á 15,95 eur- materiálové zloženie bolo uvedené iba v cudzom jazyku (100% cotton), 4 ks dámske tričko edc á 19,95 eur- materiálové zloženie bolo uvedené iba v cudzom jazyku (100% cotton), 46 ks dámske tričko s V výstrihom edc á 19,95 eur - druhové vlákno v materiálovom zložení bolo uvedené iba v cudzom jazyku (95% cotton, 5% elastan), 36 ks dámske tričko s dlhým rukávom edc á 12,95 eur- materiálové zloženie bolo uvedené iba v cudzom jazyku (100% cotton), 8 ks pánske tričko ESPRIT á 9,95 eur- materiálové zloženie bolo uvedené len v cudzom jazyku (100% cotton). Bolo zistené porušenie povinnosti pri 7 druhoch tovaru v celkovej hodnote 2 979,75 eur. Podľa inšpekčného záznamu zo dňa 4.9.2009 bolo uložené žalobcovi opatrenie na mieste, ktorým bol zakázaný predaj týchto výrobkov do doby odstránenia nedostatku. Dňa 10.09.2009 bola Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj doručená správa o prijatí opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole dňa 04.09.2009, ktorým zástupca žalobcu oznámil, že zistené nedostatky boli odstránené formou pripnutia visačiek s materiálovým zložením predávaného tovaru v slovenskom jazyku. Oznámením o začatí správneho konania č.p. : 934, 919 zo dňa 10.11.2009, doručeným žalobcovi dňa 12.11.2009, začal Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj voči žalobcovi konanie o uložení postihu podľa § 24 zákona o ochrane spotrebiteľa a rozhodnutím č. P/0756/08/09 zo dňa 04.12.2009 uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,- eur, pričom pri určení výšky pokuty bolo podľa odôvodnenia rozhodnutia prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Pri kúpe textilného výrobku je pre spotrebiteľa informácia o materiálovom zložení jednou z najpodstatnejších, ktoré zvažuje a jej uvádzanie výlučne v cudzom jazyku by mohlo viesť k negatívnym následkom na zdraví spotrebiteľa v prípade alergie na niektoré materiály. Prihliadnuté bolo i na počet a celkovú hodnotu výrobkov so zisteným nedostatkom ako i jeho promptné odstránenie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 23.12.2009 odvolanie, v ktorom dôvodil samoúčelnosťou a nezákonnosťou pokuty s tým, že ak správny orgán postupoval podľa zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, nemôže už konať podľa iného právneho predpisu (zákona o ochrane spotrebiteľa) a poukazoval tiež na neprimeranú výšku uloženej pokuty. Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie - Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0110/99/2010 zo dňa 07.09.2010, doručeným žalobcovi dňa 16.10.2010, bolo odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj potvrdené s odôvodnením, že samotné vykonanie kontroly a prípadné prijatie ochranných opatrení v žiadnom prípade nemožno považovať za správne konanie a ústne oznámenie opatrenia a vyhotovenie písomného záznamu o ňom za rozhodnutie vydané v správnom konaní. Správne konanie by v zmysle zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa mohlo začať napr. ak by kontrolovaná osoba nesplnila opatrenie na mieste a dôvodom na uloženie sankcie by bolo nerešpektovanie oprávnení inšpektorov SOI, zatiaľ čo v žalobcovom prípade bola sankcia uložená za porušenie povinnosti podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Jedná sa teda o dva rozličné dôvody na uloženie sankcie. Za primeranú považuje žalovaný aj výšku pokuty, použijúc obdobné argumenty ako prvostupňový správny orgán. Podľa § 2 písm. a) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečne, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite. Podľa § 4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (1) Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. (2) Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len "kontrolované osoby") a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1, b) vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na ich odstránenie, c) kontroluje plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, d) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, e) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných výrobkov, f) využíva poznatky iných orgánov a podnety spotrebiteľov, g) ukladá pokuty, h) vybavuje sťažnosti spotrebiteľov, i) objasňuje priestupky. Podľa § 5 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod. Podľa § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 370/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní materiálového zloženia textilných výrobkov, textilný výrobok určený na predaj spotrebiteľovi alebo pre ďalšieho spracovateľa sa označuje etiketou, na ktorej je uvedené správne materiálové zloženie. Ak výrobky nie sú určené na predaj spotrebiteľovi alebo sú dodávané na základe objednávky štátu alebo právnickej osoby zastupujúcej štát, označenie sa môže uviesť v obchodnej dokumentácii. Podľa § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa ak sa informácie uvedené v § 11 a 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách. Podľa § 24 ods. 1 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk. Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uložením pokuty podľa §24 zákona o ochrane spotrebiteľa došlo k porušeniu jedného zo základných princípov správneho trestania - princípu ne bis in idem, keďže už predtým bolo v rovnakej veci rozhodnuté uložením opatrenia na mieste. Opatrenie na mieste totiž nie je sankciou ukladanou delikventovi za porušenie zákona. Ide o faktické opatrenie, smerujúce k okamžitému odstráneniu protiprávneho stavu, zisteného inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie pri výkone kontroly vnútorného trhu na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb. Cieľom tohto právneho inštitútu je výlučne obnoviť účinne a bez časového omeškania zákonnosť, poskytnúť ochranu právam a oprávneným záujmom spotrebiteľa a odvrátiť možnosť vzniku škody, ktorá by pretrvávaním protiprávneho stavu mohla byť spôsobená. Takéto opatrenie však nemá sankčnú povahu- jeho cieľom je len odstránenie protiprávneho stavu, nie trest zaň. Na druhej strane, ako správne uvádza žalovaný, vykonať opatrenia uložené mu inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie, je žalobcova zákonná povinnosť, nie však skutočnosť, ktorá by ho zbavovala zodpovednosti za porušenie povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Keďže žalobca porušil zákonnú povinnosť poskytovať informácie v štátnom jazyku a zároveň zákon o ochrane spotrebiteľa neustanovil správnemu orgánu možnosť neuložiť pokutu za takéto porušenie, bolo nielen právom, ale aj povinnosťou prvostupňového správneho orgánu uložiť žalobcovi pokutu. Pokutu vo výške 500 eur však súd považuje za zjavne neprimeranú. Správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie zakotvené v § 250j ods. 5 O.s.p. a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii. Sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie jej výšky je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno - výchovnú funkciu. Žalobca poukazuje na to, že v danom prípade išlo o ojedinelý prípad a vytýkaný nedostatok bol odstránený ešte v priebehu kontroly. Táto skutočnosť bola správnym orgánom zohľadnená, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom ďalšie okolnosti, na ktoré bral správny orgán zreteľ, boli počet výrobkov so zistenými nedostatkami a ich hodnota. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej poukazuje na skutočnosť, že informácia o materiálovom zložení je jednou zo základných informácií o výrobku, ktorá môže ovplyvniť spotrebiteľa v otázke, či pristúpi ku kúpe výrobku alebo nie a v prípade alergií na niektoré materiály by mohlo v dôsledku nesprávneho informovania prísť k negatívnym následkom na zdraví spotrebiteľa. Súd však považuje za dôvodné tvrdenia žalobcu, že výraz „cotton“ je všeobecne známy a v spoločnosti bežne zaužívaný, čo síce nič nemení na protiprávnosti absencie jeho prekladu do slovenčiny, avšak ide o skutočnosť, ktorá mala byť zohľadnená pri určení výšky pokuty, keďže sa od nej odvíja závažnosť porušenia zákona a jeho následky. Čo sa týka možných následkov na zdraví spotrebiteľa, možno dôvodne predpokladať, že spotrebiteľ, trpiaci zriedkavo sa vyskytujúcou alergiou na čistú bavlnu, bude poznať jej označenie aj v angličtine (o to viac, že, ako už súd uviedol, ide o bežne zaužívaný výraz). Takisto možno predpokladať, že v prípade, ak je predsa takéto označenie anglickým názvom alergickému spotrebiteľovi neznáme, bude vyžadovať informáciu o materiálovom zložení výrobku od zamestnancov žalovaného. Z uvedeného súd vyvodil, že možnosť spôsobenia škody na zdraví spotrebiteľa nesprávnym označením výrobku „100% cotton“ je minimálna. Vzhľadom na uvedené ako aj na skutočnosť, že zistené nedostatky boli ihneď po ich zistení odstránené, považuje súd za primeranú pokutu vo výške 100 eur a preto napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zmenil podľa § 250j ods. 5 O.s.p. čo do výšky sankcie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože vyhovel len jednej z viacerých námietok uvedených v žalobe, pričom je potrebné poukázať aj na to, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu, ale súd dospel k záveru, že na takýto postup nebol dôvod a napadnuté rozhodnutie zmenil len do tej miery, že zmiernil sankciu, ktorú správny orgán uložil žalobcovi. Žalovanému podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania v takomto prípade neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.