Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/272/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202050 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010202050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Y. K., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Ukrajina, zastúpený advokátom: Advokátska kancelária Škamla s.r.o., Makovického 15, Žilina proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UHCP-BA-HCP-KZ-3-002/2010 zo dňa 11.10.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. UHCP-BA-HCP-KZ-3-002/2010 zo dňa 11.10.2010 a Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. UHCP-BA-OCP-Ž-1824-017/2010/SUT zo dňa 22.6.2010 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d), e) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 366,56 € na účet jeho právneho zástupcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UHCP-BA-HCP-KZ-3-002/2010 zo dňa 11.10.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave č.p. UHCP-BA-OCP-Ž-1824-017/2010/SUT zo dňa 22.6.2010 o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania podľa § 26 ods. 2 písm. f) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 48/2002 Z.z.). Žalobca v žalobe uviedol, že v konaní o udelenie povolenia na prechodný pobyt na územie SR splnomocnil p. P. K., ktorá odôvodnila podanú žiadosť tým, že žalobca je spoločníkom a konateľom spoločnosti FARES Group s.r.o., ktorá bude na území SR prevádzkovať nahrávacie štúdio. Uviedla, že žalobca má zabezpečené ubytovanie v hoteli Kyjev na adrese Rajská 2, Bratislava, pričom k žiadosti bolo ako doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania predložené potvrdenie hotela Kyjev zo dňa 12.3.2010. Dňa 29.4.2010 bola pracovníkmi cudzineckej polície uskutočnená v hoteli Kyjev kontrola, pri ktorej zamestnankyňa hotela p. W. C. uviedla, že nedisponuje informáciou o žalobcovi a že na potvrdení o poskytnutí ubytovania priloženom v žiadosti nie je jej podpis. Tieto skutočnosti viedli správne orgány k zamietnutiu žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR z dôvodu, že žalobca predložil v konaní nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje, resp. predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neustálil, že predložené potvrdenie bolo falošné, resp. pozmenené. Uviedol, že v konaní vznikli iba nezrovnalosti medzi predloženým dokumentom o poskytnutí ubytovania a výpoveďou zamestnankyne hotela, pričom správny orgán nevyvinul nijaké úsilie za účelom odstránenia alebo vysvetlenia vzniknutých rozporov. Podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo žalovaný ustálil, že osobou zodpovednou za vydávanie potvrdení o pobyte v hoteli Kyjev je p. W. C., ktorá je pracovníčkou obchodného oddelenia v hoteli Kyjev. Ak menovaná tvrdila, že podpis na predloženom potvrdení nie je jej, mal príslušný orgán podľa žalobcu skúmať, kto vydal jeho zástupkyni uvedené potvrdenie, keď táto uviedla, že po dohovore s p. C. sama vyhotovila potvrdenie o ubytovaní a toto predložila na potvrdenie recepčnému hotela Kyjev. Ten pred potvrdením predloženého dokladu konštatoval, že p. C., ktorá mu podľa žalobcu schválila jeho potvrdenie. Túto otázku podľa žalobcu správne orgány vôbec neskúmali. Žalobca poukázal na rozpory vo výpovedi zamestnankyne hotela p. W. C., ktorá pracovníkom cudzineckej polície najprv uviedla, že potvrdenie nepodpísala ona, následne tvrdila, že predložené potvrdenie nie je potvrdením, ktoré sa vydáva na preukázanie zabezpečenia ubytovania v hoteli Kyjev a nakoniec vypovedala, že hotel Kyjev takéto potvrdenie nevydáva a ani nikdy nevydával. Žalobca v žalobe dôvodil, že potvrdenie bolo opatrené pečiatkou „Recepcia“, ktorá podľa výpovede W. C. slúžila na označenie faktúr a prihlasovacích lístkov na účely cudzineckej polície. Na tento účel zástupkyňa žalobcu toto potvrdenie aj žiadala a napokon jej aj bolo vydané, pričom o jeho relevantnosti nemala dôvod pochybovať, a preto ho považovala za náležitý doklad potvrdzujúci budúce ubytovanie žalobcu v hoteli Kyjev. Ihneď ako zistila, že tento doklad nie je dostačujúci, resp. že vznikla okolo neho zmätočnosť, doložila do spisu potvrdenie o ubytovaní žalobcu v hoteli Dominika. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že žalobca mal skutočný záujem doložiť k svojej žiadosti riadny doklad o ubytovaní a nemal záujem zavádzať orgány SR. Podľa jeho názoru vznikli iba nezrovnalosti ohľadom potvrdení o ubytovaní, pričom tieto boli vyvolané predovšetkým rozpornými tvrdeniami p. C.. Potvrdenie nikdy nebolo podľa názoru žalobcu vyhodnotené ako falošné či pozmenené, mohlo sa javiť iba ako nedostatočné. Dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR preto nebol daný. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia. Napadnuté rozhodnutie považoval tiež za nepreskúmateľné v tom, že nikde neuvádza, ktorý z dôvodov podľa § 26 ods. 2 písm. f) zákona č. 48/2002 Z.z. boli dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu, pretože z neho nie je zrejmé, či žalobca uviedol nepravdivé údaje, neúplné doklady alebo zavádzajúce údaje alebo, či predložil falošné doklady, pozmenené doklady, alebo či dokonca predložil doklad inej osoby. Navyše je podľa žalobcu sporné, či konanie jeho splnomocnenej zástupkyne možno pripísať navrch žalobcovi, pretože je otázne, či žalovaným posudzované konanie bolo prípadným pochybením žalobcu, alebo by sa jednalo o prekročenie splnomocnenia splnomocneným zástupcom. Nakoniec žalobca namietal, že správny orgán mu nedal možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku). Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že podľa jeho zistení p. C., ako obchodnú a marketingovú manažérku hotela Kyjev oslovili pracovníci spoločnosti Slovakia Invest.RU Group s.r.o., konkrétne manželia K., na spoluprácu ohľadne ubytovania žalobcu a zároveň sa dohodli na poskytnutí ubytovania pre ďalších ich klientov, až po splnení stanovených podmienok. Uviedol, že potvrdenie, ktoré predložila zástupkyňa žalobcu P. K. ako doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania žalobcu počas pobytu na území SR, hotel Kyjev nevydáva a ani nikdy nevydával. Uvedený hotel vydáva zásadne 1 typ potvrdenia a to až po splnení určitých podmienok, ktoré však zo strany spoločnosti Slovakia invest Group s.r.o. nikdy neboli splnené. Pre žalobcu teda hotel Kyjev nikdy nevydal potvrdenie o zabezpečení ubytovania a žalobca ani nemal rezervované ubytovanie v hoteli. Pečiatka na predloženom potvrdení s nápisom „recepcia“ slúži podľa žalovaného na potvrdenie faktúr hosťom hotela a na prihlasovacie lístky pre účely polície. Pracovníci na recepcii nevydávajú potvrdenia o rezerváciách, pretože na tieto účely je zriadené rezervačné oddelenie, ktoré má pečiatku bez nápisu „Recepcia“. Nespochybniteľná je teda podľa žalovaného skutočnosť zavádzania správneho orgánu zo strany splnomocnenej osoby žalobcu tým, že táto uvádzala nepravdivé údaje týkajúce sa zabezpečenia ubytovania žalobcu počas prechodného pobytu na území SR. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu mal snahu presvedčiť správny orgán o zabezpečení ubytovania pre žalobcu v hoteli Kyjev aj napriek tomu, že hotel Kyjev nevystavil doloženie potvrdenia o zabezpečení ubytovania. Na predloženom potvrdení o poskytnutí ubytovania zo dňa 30.3.2010 je okrem dátumu uvedené aj meno a priezvisko W. C. (obchodná a marketingová manažérka hotela Kyjev a.s.), pečiatka s nápisom „Recepcia“ a podpis, ktorý nepatrí p. C., ktorá to sama potvrdila pri kontrolnej činnosti správneho orgánu zo dňa 29.4.2010. Zároveň predložila vzor potvrdenia o ubytovaní, ktoré hotel Kyjev vydáva svojím klientom a tento vzor potvrdenia nie je zhodný s potvrdením, ktorý predložila p. K. v žiadosti žalobcu. Potvrdenia o zabezpečení ubytovania žalobcu doložené p. K. preto nevystavil hotel Kyjev. Žalovaný ďalej dôvodil, že potvrdenie o zabezpečenie ubytovania žalobcu a úradné tlačivo - Hlásenie pobytu cudzinca nie je totožný doklad, nakoľko formu potvrdenia o zabezpečení ubytovania si ubytovateľ určuje sám a úradné tlačivo o ohlásení pobytu cudzinca musí obsahovať predpísané náležitosti v zmysle rozkazu riaditeľa UHCP MV SR č. 3/2010. Žalovaný zdôraznil, že úradné tlačivo o hlásení pobytu cudzinca neslúži ako doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu v zmysle § 23 ods. 3 písm. d) zákona č. 48/2002 Z.z. K námietke žalobcu týkajúcej sa prípadného prekročenia právomoci jeho splnomocnenej zástupkyne žalovaný uviedol, že v zmysle § 17 správneho poriadku na základe plnomocenstva vznikajú nielen práva, ale aj povinnosti priamo zastúpenému. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené neposkytnutie možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, žalovaný zastal názor, že v konaní vychádzal z podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého stupňa, ktorý si v priebehu konania dokazovaním zadovážil a následne správne vyhodnotil zaobstarané podklady a dôkazy potrebné pre vydanie rozhodnutia. Poukázal na to, že splnomocnená osoba žalobcu v odvolaní nenamietala skutočnosť, že by zo strany správneho orgánu prvého stupňa prišlo k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa 18.3.2010 podal žalobca na Veľvyslanectve SR v Kyjeve žiadosť o udelenie potvrdenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania, pričom Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava bola jeho žiadosť doručená dňa 8.4.2010. K podaniu bolo pripojené potvrdenie hotela Kyjev o poskytnutí ubytovania žalobcu a splnomocnenie pre P. na zastupovanie žalobcu v konaní. Dňa 29.4.2010 vykonali pracovníci Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava kontrolu na mieste zabezpečeného ubytovania žalobcu v hoteli Kyjev, kde u zamestnankyne hotela W. C. zistili, že o poskytnutí ubytovania žalobcovi v hoteli Kyjev menovaná nevie a podpis na predloženom potvrdení nepatrí jej. Zamestnankyňa hotela bola pred správnym orgánom vypočutá ešte dvakrát, pričom z jej vyjadrení bolo zistené, že zástupkyňa žalobcu konajúca za spoločnosť Slovakia Invest Group s.r.o., komunikovala s uvedenou zamestnankyňou ohľadom poskytovania ubytovania v hoteli Kyjev pre klientov tejto spoločnosti, k naplneniu dohody však podľa vyjadrenia W. C. nedošlo, nakoľko spoločnosť RU Slovakia Invest Group s.r.o. nesplnila podmienky pre poskytnutie ubytovania klientom spoločnosti. Žalobcom predložené potvrdenia o poskytnutí ubytovania opatrené pečiatkou hotela s nápisom „Recepcia“ nemôžu podľa výpovede menovanej slúžiť ako doklad potvrdzujúci ubytovanie žalobcu. Uviedla tiež, že pečiatka hotela s nápisom „Recepcia“ slúži len na potvrdzovanie faktúr hosťom hotela a na prihlasovacie lístky pre účely cudzineckej polície, nie na potvrdzovanie rezervácií ubytovania. Dňa 4.6.2010 doložila zástupkyňa žalobcu k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu potvrdenie o poskytnutí ubytovania žalobcovi zo dňa 4.6.2010 vydané hotelom Dominika. Rozhodnutím č.p.: UHCP-BA-OCP-Ž-1824-017/2010/SUT zo dňa 22.6.2010 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava zamietlo žiadosť žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania podľa § 26 ods. 2 písm. f) zákona č. 48/2002 Z.z., pričom konštatovalo, že žalobca mal snahu presvedčiť správny orgán o zabezpečení ubytovania v hoteli Kyjev aj napriek skutočnosti, že hotel Kyjev nevystavil predložené potvrdenie o zabezpečení ubytovania. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.p. UHCP-BA- HCP-3-KZ-002/2010 zo dňa 11.10.2010 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil s posúdením veci správnym orgánom prvého stupňa, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uviedol v konaní nepravdivé, neúplné, alebo zavádzajúce údaje, alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. K predloženému potvrdeniu o ubytovaní žalobcu v hoteli Dominika žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o prechodný pobyt, ani na odvolacie konanie. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri prsekúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 26 ods. 2 písm. f) zákona č. 48/2002 Z.z. policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak cudzinec uvedie nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje, alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladu rozhodnutia. Z citovaného ustanovenia § 26 ods. 2 písm. f) zákona č. 48/2002 Z.z. je zrejmé, že následok spočívajúci v zamietnutí žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR môže byť spojený s niektorou z okolností upravených v hypotéze jeho právnej normy (uvedenie nepravdivých, neúplných alebo zavádzajúcich údajov k žiadosti alebo predloženie falošných alebo pozmenených dokladov alebo predloženie dokladov inej osoby), alebo s viacerými z nich. Povinnosťou správneho orgánu, ktorý aplikuje predmetné ustanovenie, je čo najpresnejšie kvalifikovať, ktorá zo zákonom predpokladaných okolností a akým konaním, postupom či úkonom cudzincom žiadajúceho o prechodný pobyt je v konkrétnom prípade naplnená. V rozhodnutí teda musí byť uvedené, či je dôvodom zamietnutia žiadosti uvedenie nepravdivých, neúplných alebo zavádzajúcich údajov alebo predloženie falošných alebo pozmenených dokladov alebo predloženie dokladov inej osoby a v čom naplnenie daného dôvodu spočíva. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje údaj o tom, či vo vyššie uvedenom potvrdení o ubytovaní žalobcu v hoteli Kyjev videl správny orgán uvedenie nepravdivých údajov, neúplných údajov alebo zavádzajúcich údajov, alebo predloženie falošných dokladov, či pozmenených dokladov prípadne predloženie dokladov inej osoby. Konanie žalobcu, za ktoré sa považuje aj konanie jeho splnomocnenej zástupkyne, bolo teda nepresné a neurčito právne kvalifikované do tej miery, že tento nedostatok spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť. V rozhodnutí tiež absentuje presvedčivé zdôvodnenie, v čom spočívalo uvedenie nepravdivých, neúplných či zavádzajúcich údajov, alebo predloženie falošných či pozmenených dokladov. Z obsahu spisu vyplýva, že zástupkyňa žalobcu doložila žiadosť o udelenie prechodného pobytu žalobcu na území SR listinou týkajúcou sa ubytovania žalobcu v hoteli Kyjev, ktorá bola opatrená pečiatkou hotela Kyjev a podpisom nezistenej osoby. Správny orgán v rozhodnutí nekonštatoval, že by išlo o listinu falošnú, či pozmenenú, ani to, že ju sfalšoval, alebo pozmenil žalobca, resp. jeho zástupca. Na podklade vykonaných dôkazov len vyhodnotil, že túto listinu nemožno považovať za doklad o budúcom ubytovaní žalobcu počas prechodného pobytu na území SR hotela Kyjev, pretože zistil, že tento hotel nerezervoval pre žalobcu ubytovanie a potvrdenia o ubytovaní cudzinca vydáva na inom doklade. Preto uzavrel, že žalobcom predložený doklad nepreukazuje zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu žalobcu na území SR v hoteli Kyjev, o čom sa žalobca snažil správny orgán presvedčiť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa tiež neuvádza, že by zástupkyňa žalobcu konajúca v jeho mene vedela, alebo musela vedieť, že správnemu orgánu predkladá potvrdenie obsahujúce nepravdivé, neúplné či zavádzajúce údaje, týkajúce sa ubytovania žalobcu alebo, že by išlo o falošný, či pozmenený doklad. Správny orgán nezisťoval, komu patrí podpis na predloženom potvrdení a nezaoberal sa tvrdeniami žalobcovej zástupkyne, že potvrdenie vydal recepčný hotela po telefonickom odsúhlasení manažérkou hotela. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán sa tiež dostatočne nevysporiadal s tvrdením hotela Dominika o poskytnutí ubytovania žalobcovi počas jeho prechodného pobytu na území SR, ktoré zástupkyňa žalobcu doložila v priebehu prvostupňového konania a s jeho vplyvom na splnenie podmienok pre udelenie povolenia na prechodný pobyt. Na konanie o udelenie povolenia na prechodný pobyt sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, pokiaľ zákon č. 48/2002 Z.z. neustanovuje inak. Z uplatňovania právneho režimu správneho poriadku vyplýva pre orgány cudzineckej polície povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Z obsahu spisu vyplýva, že správny orgán v konaní takto nepostupoval. Súd je toho názoru, že ak považoval predložené potvrdenie o poskytnutí ubytovania žalobcovi v hoteli Kyjev za nepravdivý, zavádzajúci údaj či falošnú alebo pozmenenú listinu, mal o tom žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu informovať a vyzvať ho na vyjadrenie k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a umožniť mu navrhnúť jeho doplnenie. Pokiaľ má za to, že predmetné potvrdenie o ubytovaní v hoteli Kyjev nie je dôkazom o zabezpečení ubytovania počas prechodného pobytu na území SR, bolo jeho povinnosťou upovedomiť o tom žalobcu a umožniť mu doložiť iný doklad o zabezpečení ubytovania, ktorý napokon žalobca aj predložil. Správnym orgánom zvolený postup ukrátil žalobcu na jeho právach a zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť daného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie nie sú z naznačených dôvodov v súlade so zákonom, preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) OSP a tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil v konaní na súdnom poplatku za žalobu v sume 66,- € a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za 2 úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. b), c), d), § 15 písm. b), § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) z toho 2 v roku 2010 po 120,23 € príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,21 € paušálna náhrada, 19 % DPH 45,68 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 366,56 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.