Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/343/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202057 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010202057.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: JUDr. X. B., E. XX, I., zastúpený: JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka, Heydukova 16, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č.p.: SLV-PS-PK-82/2010 zo dňa 21.09.2010, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra vnútra SR č.p.: SLV-PS-PK-82/2010 zo dňa 21.09.2010 a personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 146 zo dňa 28.05.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 624,70 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR č.p.: SLV-PS-PK-82/2010 zo dňa 21.09.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bol potvrdený personálny rozkaz Prezidenta Policajného zboru č. 146 zo dňa 28.05.2010 o preložení žalobcu v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista operatívneho oddelenia Odboru boja proti korupcii Bratislava, Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR, na Okresné riaditeľstvo PZ v Galante, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, dňom 01.06.2010 podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. a o odvolaní žalobcu dňom 31.05.2010 z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z.). Dôvodom preloženia žalobcu boli závery služobného hodnotenia č.p.: PPZ-BPK-B-244-6/2010 (právoplatného dňa 21.05.2010), podľa ktorých žalobca nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu (§ 27 ods. 4 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z.).
Žalobca v žalobe nesúhlasil so závermi služobného hodnotenia a tvrdil, že personálny rozkaz prezidenta PZ č. 146 zo dňa 28.05.2010 nemá skutočnú skutkovú oporu v tomto služobnom hodnotení, pretože hodnotenie je nezákonné a pre jeho závažné nedostatky je aj (nulitným) rozhodnutím, z ktorého nie je možné vyvodzovať dôsledky. Podľa názoru žalobcu pri jeho psychofyziologickom vyšetrení, ktoré bolo jedným z podkladov služobného hodnotenia, došlo k nezákonnému postupu.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sž 3/99, v zmysle ktorého je povinnosťou súdu posúdiť v zmysle § 245 O.s.p. zákonnosť služobného hodnotenia až pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré zo služobného hodnotenia vychádza, pretože s ohľadom na charakter služobného hodnotenia, ktorý je deklaratívny, nejde o rozhodnutie, ktoré spĺňa podmienky vymedzené v § 244 ods. 3 O.s.p. a preto nie je daný predpoklad na samostatné preskúmavanie tohto rozhodnutia
v správnom súdnictve. Z tohto dôvodu žiadal žalobca posúdiť zákonnosť predmetného služobného hodnotenia.
Žalobca ďalej poukázal na vyjadrenie Rady odborového zväzu polície zo dňa 29.03.2010, ktorá odporúčala pred schválením služobného hodnotenia žalobcu získať objektívne informácie k skutkovému stavu veci a prehodnotiť návrh služobného hodnotenia. Žalobca považoval za ignoráciu úloh odborového zväzu polície, keď sa jeho nadriadený vyjadril, že nie je v žiadnom smere viazaný stanoviskom a návrhom príslušného odborového zväzu.
Podľa názoru žalobcu podstatnou skutočnosťou, ktorá nebola v napadnutom rozhodnutí dostatočne vyhodnotená, je jeho sociálna situácia, v ktorej ako osamelý policajt starajúci o maloleté deti požíva zákonnú ochranu podľa § 157 v spojení s § 148, § 150, § 151 a § 158 zákona č. 73/1998 Z.z.. Žalobca vytýkal žalovanému, že nehodnotil v konaní dôkazy jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. V rozhodnutí neuviedol doplnenie dôkazového materiálu zo dňa 31.08.2010, ktorým žalobca podľa žaloby preukázal, že ku dňu 31.05.2010 sa staral o dve maloleté deti dostatočne dlho nato, aby to bol dôvod na uplatnenie § 150 zákona č. 73/1998 Z.z. a podľa uznesenia Okresného súdu v Trnave č.k. 36C 113/2007-506 je tu oprávnený predpoklad, že o maloleté deti sa bude starať aj naďalej. Žalobca tvrdil, že o dve maloleté deti sa stará sám od 13.08.2007, kedy ich matka opustila spoločnú domácnosť a zanechala deti v starostlivosti otca, ktorý túto starostlivosť poskytuje deťom doposiaľ, s výnimkou štvormesačného obdobia u maloletého P. v roku 2009, pričom o staršieho syna O. (XX rokov) sa stará nepretržite od 13.08.2007. Uviedol, že k právoplatnému rozvodu jeho manželstva došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 36C 113/2007 dňa 23.01.2009. Žalobca poukázal na to, že účelom ustanovenia § 158 zákona č. 73/1998 Z.z. je ochrana rodinných vzťahov a vytvorenie stabilného výchovného prostredia pre deti, pričom zmena privodená žalobcovi rozkazom č. 146/2010 je hrubým zásahom do viac ako trojročného chodu domácnosti maloletých detí, znamená pre žalobcu iné rozloženie pracovnej doby, organizáciu voľného času detí a podstatné zníženie príjmov. Žalobca trval na tom, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže sa odvolací správny orgán nevysporiadal s tým, prečo ignoroval návrhy na dokazovanie a námietky voči výsledkom psychofyziologického vyšetrenia - detektoru lži, ako základu pre závery služobného hodnotenia, z ktorého personálny rozkaz vychádzal.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutia vo veci preloženia žalobcu sú procesnými rozhodnutiami týkajúcimi sa vedenia konania, ktoré v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. nepodliehajú súdnemu prieskumu. Pre prípad, že by sa súd stotožnil s týmto právnym názorom, navrhol konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť.
K veci uviedol, že dôvodom vydania žalobou napadnutého personálneho rozkazu bolo právoplatné služobné hodnotenie so záverom, že žalobca je nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 27 ods. 4 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia č.p.: SLV-PK-47/2010 zo dňa 21.05.2010, ktorým bolo zamietnuté žalobcom podané odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu zo dňa 30.03.2010, bolo zákonnou povinnosťou prezidenta policajného zboru postupovať v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Žalovaný uviedol, že nie je oprávnený, aby v rámci samostatného odvolacieho konania pri preskúmavaní žalobou napadnutého personálneho rozkazu preskúmal aj skutočnosti, ktoré sú obsahom rozhodnutia o odvolaní proti schválenému služobnému hodnoteniu. Poukázal nato, že právoplatné služobné hodnotenie bolo možno preskúmať súdom podľa piatej časti O.s.p, žalobca však v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote žalobu na súde nepodal. Žalovaný s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1 Sž-o-NS 22/2004, 4Sž 147/2002, 2 Sžo 148/2009) uviedol, že vzhľadom k márnemu uplynutiu dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu vo veci služobného hodnotenia, nie je možné v konaní o preložení žalobcu preskúmavať aj skutočnosti, ktoré sú obsahom schváleného služobného hodnotenia. Preto sa k žalobným námietkam týkajúcim sa služobného hodnotenia žalobcu bližšie nevyjadril.
Námietky žalobcu vzťahujúce sa ku skutočnosti, že podľa § 150 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2, § 157 a § 158 zákona č. 73/1998 Z.z. s preložením nesúhlasil, považoval žalovaný za nedôvodné. Uviedol, že v čase vedenia konania vo veci jeho preloženia podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť, že sa trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov. Za takýto dôkaz podľa názoru žalovaného nie je možné považovať právoplatné uznesenie Okresného súdu
v Trnave č.k. 36C/113/2007-506 zo dňa 29.06.2010, ktorým bolo rozhodnuté o nariadení predbežného opatrenia, podľa ktorého sa maloleté deti zverujú do jeho osobnej starostlivosti. Toto rozhodnutie žalobca predložil až v odvolacom konaní. Z predmetného uznesenia podľa žalovaného vyplýva, že žalobca doručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia na súd až dňa 22.06.2010, pričom žalobou napadnutý personálny rozkaz bol vydaný už dňa 28.05.2010 a žalobca s ním bol oboznámený dňa 31.05.2010. Z toho podľa žalovaného plynie, že predmetné uznesenie v čase vydania personálneho rozkazu neexistovalo. Podanie odvolania proti personálnemu rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 146 zo dňa 28.05.2010 v zmysle § 242 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. nemalo odkladný účinok a po jeho vyhlásení žalobcovi sa stalo vykonateľným. Žalovaný tiež zastal názor, že predbežným opatrením sa spravujú tie právne vzťahy, ktoré si vyžadujú iba dočasnú a nie trvalú úpravu, to znamená, že nejde o konečné rozhodnutie vo veci samej. Mal zato, že až na základe právoplatného rozhodnutia vo veci samej je možné postupovať podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., na ktoré žalobca poukazuje. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nižšie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súdu zistil, že dňa 30.03.2010 bolo vydané služobné hodnotenie žalobcu podľa § 27 ods. 6 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., v záveroch ktorého sa uvádza, že žalobca je nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. Žalobca podal proti služobnému hodnoteniu odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-PK-47/2010 zo dňa 21.05.2010 zamietol a napadnuté služobné hodnotenie potvrdil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2010, žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalobca na súde nepodal.
Dňa 28.05.2010 vydal prezident Policajného zboru personálny rozkaz č. 146, ktorým podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. preložil žalobcu dňom 01.06.2010 na Okresné riaditeľstvo PZ v Galante, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Trnave a súčasne odvolal žalobcu dňom 31.05.2010 z doterajšej funkcie starší referent špecialista operatívneho oddelenia Odboru boja proti korupcii Bratislava, Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. V odôvodnení personálneho rozkazu prezident PZ poukázal na vyššie uvedené závery služobného hodnotenia. Priamo pri prevzatí personálneho rozkazu dňa 31.05.2010 vyjadril žalobca s preložením písomný nesúhlas. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca zároveň odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť postupu služobných orgánov, ktorý predchádzal vydaniu služobného hodnotenia, nesúhlasil s jeho závermi a namietal tiež, ako osamelého policajta starajúceho sa o dve maloleté deti ho preložili do iného miesta výkonu štátnej služby v rozpore so zákonom. V priebehu odvolacieho konania žalobca doložil súdu listiny týkajúce sa konaní vedených na Okresnom súde v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. B. (nar. XX.XX.XXXX) a P. B. (nar. XX.XX.XXXX) a z rozvodového konania manželov X.. X. B. a H.. Q. B.. Podľa uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 36C/113/2007-506 zo dňa 29.06.2010 boli maloletí O. a P. B. predbežným opatrením zverení do osobnej starostlivosti žalobcu. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa okrem iného uvádzajú zistenia súdu, že maloletý O. je v starostlivosti otca od 13.08.2007 a maloletý P. s prestávkou opätovne od 14.11.2009. Obaja rodičia vyjadrili v predmetnom konaní zhodu o tom, že maloletí sa majú na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti otca, ktorý im už reálne zabezpečuje osobnú starostlivosť, pričom pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o maloletých na čas do rozvodu, t.j. do 23.01.2009, o tej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27P/42/2007-390 zo dňa 15.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu č.k. 11Cop/8/2009-473 zo dňa 17.03.2010 tak, že obaja maloletí boli zverení do osobnej starostlivosti otca.
Rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-82/2010 zo dňa 21.09.2010 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 146 zo dňa 28.05.2010. Dôvody uvedeného rozhodnutia sa prakticky zhodujú s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe.
Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. pPolicajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu.
Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokedy dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej písomným súhlasom. Podľa ods. 2 ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
Podľa § 157 zákona č. 73/1998 Z.z. ustanovenia § 148, 150 a 151 sa vzťahujú aj na osamelých policajtov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.
Podľa § 158 zákona č. 73/1998 Z.z. osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené policajtky, slobodní, ovdovení alebo rozvedení policajti, alebo policajtky a policajti osamelí z iných vážnych dôvodov.
Podľa § 245 ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
Podľa § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí týkajúcich sa preloženia žalobcu možno preskúmať aj zákonnosť rozhodnutí vo veci služobného hodnotenia žalobcu, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie o preložení opieralo. Úlohou súdu bolo tiež posúdiť, či vzhľadom na sociálnu situáciu žalobcu boli splnené zákonné podmienky pre jeho preloženie do iného miesta výkonu štátnej služby (k inému služobnému úradu) bez jeho písomného súhlasu.
V konaní o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy platí čo do rozsahu preskúmavacej právomoci súdu princíp generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, v zmysle ktorej súdnemu preskúmaniu podliehajú všetky právoplatné rozhodnutia správnych orgánov spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch, okrem tých, ktoré zo súdneho prieskumu vylučuje ustanovenie § 248 O.s.p. Nakoľko rozhodnutím o preložení žalobcu sa zmenilo miesto výkonu jeho štátnej služby a jeho funkcia, nejde o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, za ktoré sa považujú len čiastkové rozhodnutia o procesných otázkach týkajúcich sa postupu správneho orgánu v konaní. Preto sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie o preložení žalobcu by malo byť zo súdneho prieskumu vylúčené na základe ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p..
Žalovaný však správne poukázal na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej je služobné hodnotenie spôsobilým predmetom preskúmania súdom v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., nakoľko ustanovenie § 248 zákona č. 73/1998 Z.z. určuje osobitný postup na preskúmanie takéhoto rozhodnutia v odvolacom konaní, ktorý postup žalobca aj využil. Keďže Občiansky
súdny poriadok ani zákon č. 73/1998 Z.z. nevylučujú služobné hodnotenie zo súdneho prieskumu, bolo právom žalobcu obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie tohto rozhodnutia podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Nakoľko žalobca toto právo nevyužil, je právoplatné služobné hodnotenie záväzným rozhodnutím tak pre služobný orgán konajúci vo veci preloženia žalobcu na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj pre súd, ktorý v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o preložení nie je oprávnený preskúmavať aj skôr vydané rozhodnutie vo veci služobného hodnotenia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie o preložení opiera.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v čase rozhodnutia o preložení sa trvale staral o dve maloleté deti a preto ho bolo možné preložiť do iného miesta výkonu štátnej služby a k inému služobnému úradu len z jeho písomným súhlasom, táto sa s ohľadom na vyššie opísané skutočnosti javí súdu ako dôvodná. Súd je toho názoru, že status osamelého policajta trvale sa starajúceho sa aspoň o jedno dieťa patrí aj rozvedenému policajtovi, ktorý sám fakticky a dlhodobo zabezpečuje trvalú starostlivosť o svoje dve maloleté deti, a to aj za situácie, že súd zatiaľ nerozhodol v rozvodovom konaní o trvalom zverení detí do jeho starostlivosti právoplatným rozhodnutím. Podstatným pre priznanie tohto statusu je zistenie, že policajt žije s deťmi v spoločnej domácnosti ako jediný z rodičov a zabezpečuje deťom trvalú (nielen prechodnú) osobnú starostlivosť a opateru. Na tom nič nemení ani fakt, že druhý z rodičov (matka) sa s deťmi stretáva, takisto realizuje svoje rodičovské práva a povinnosti, nežije však s deťmi v spoločnej domácnosti. Súd je toho názoru, že účelom ochrany vyplývajúcej z ust. § 150 zákona č. 73/1998 Z.z. je prostredníctvom zákonných garancií pre osamelého policajta predovšetkým zabezpečenie stabilného výchovného prostredia a sociálnych istôt pre deti nachádzajúce sa v jeho starostlivosti.
Podľa názoru súdu žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nevzal do úvahy tvrdenia žalobcu o poskytovaní trvalej faktickej starostlivosti svojim dvom maloletým deťom, ani skutočnosti uvedené v odôvodnení právoplatného uznesenia Okresného súdu v Trnave č.k. 36C/113/2007-506 zo dňa 29.06.2010 a zastal názor, že iba konečným rozhodnutím vo veci samej - v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom žalobcu, možno preukázať trvalú starostlivosť aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov. Ako už súd uviedol, pre posúdenie otázky, či bol žalobca v čase preloženia osamelým policajtom starajúcim sa aspoň o jedno dieťa, nie je nevyhnutnou podmienkou právoplatné rozhodnutie súdu o zverení detí do trvalej starostlivosti žalobcu, ale zistenie, či žalobca v relevantnom čase trvalú osobnú starostlivosť svojim deťom poskytoval ako jediný z rodičov. Skutočnosti uvedené v odôvodnení uznesenia Okresného súdu v Trnave č.k. 36C/113/2007-506 zo dňa 29.06.2010 nasvedčujú tomu, že v trvalej osobnej starostlivosti žalobcu sa jeho deti nachádzajú už od augusta 2007 a tak tomu bolo aj v čase rozhodnutia o preložení žalobcu. Nakoľko žalovaný sa uvedenými skutočnosťami z dôkazného hľadiska nezaoberal, neposkytujú jeho skutkové zistenia dostatočný podklad pre spravodlivé posúdenie veci. Pre záver o tom, či sa žalobca v čase preloženia trvale a sám staral o svoje maloleté deti, bude potrebné, aby sa žalovaný oboznámil so spismi Okresného súdu v Trnave týkajúcimi sa konania o rozvode manželstva žalobcu a úpravy práv a povinností k jeho maloletým deťom a prípadne vypočul aj bývalú manželku žalobcu, ak by zostali relevantné skutočnosti vyplývajúce z vyššie uvedených spisov sporné.
Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutia služobných orgánov oboch stupňov vychádzajú z vyššie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za štyri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2010 po 120,23 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,21 € paušálna náhrada, za jeden úkon v roku 2011 - písomné podanie vo veci zo dňa 07.06.2011 v sume 123,50 €, 7,41 € paušálna náhrada a za jeden úkon v roku 2012 - účasť na pojednávaní v sume 127,16 €, 7,63 € paušálna náhrada, k tomu 20% DPH 104,12 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 624,70 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.