Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/275/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202064 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010202064.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: 1/ Doc. Ing. M. C., Csc. K I. A. XX, XXX XX K., 2/ Doc. Ing. M. C., Csc., K I. A. XX, XXX XX K., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Pavlom Erbenom, Nám. SNP 22, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: Ing Q. K., O. C. X, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Jozefom Horváthom, Francisciho 11, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2049/HLO zo dňa 16.09.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcom náhradu trov konania nepriznáva. Žalobcovia sú povinní zaplatiť účastníčke správneho konania Ing. Q. K. spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Horvátha trovy právneho zastúpenia vo výške 300,11 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2010 domáhali preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2010/2049/ HLO zo dňa 16.09.2010, v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. Sp. 2010-04/8270-1181/A-4/Vi zo dňa 16.03.2010. V žalobe uviedli, že podľa ich právneho názoru rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané na základe nesprávneho postupu v konaní o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu stavebného úradu - Mestskej časti - Dúbravka Sp. 2010-04/8270-1181/A-4/Vi. Projektová dokumentácia stavby, ktorú vypracoval autorizovaný architekt L. M. v auguste 2008 bola v priebehu spojeného stavebného a územného konania pripomienkovaná a po vydaní rozhodnutia overená stavebným úradom, čím sa stala neoddeliteľnou súčasťou vydaného rozhodnutia o povolení susednej stavby. Podľa názoru žalobcov Krajský stavebný úrad postupoval v rozpore so zákonom, keď vo svojom rozhodnutí rozhodol o zmenách v tejto projektovej dokumentácii bez súhlasu projektanta, ako aj bez toho, aby umožnil ostatným účastníkom konania uplatniť pripomienky a námietky k týmto zmenám. Žalobcovia sú názoru, že Krajský stavebný úrad, svojím rozhodovaním nemôže nahrádzať prácu projektanta. Ak Krajský stavebný úrad zistil, že projektová dokumentácia overená v stavebnom konaní je nesprávna alebo je potrebná jej oprava, uvedené zistenie malo viesť k zrušeniu vydaného rozhodnutia a k vráteniu veci prvostupňového stavebného úradu. Nezákonnosť postupu Krajského stavebného úradu žalobcovia vidia aj v tom, že tento zmenil overenú projektovú dokumentáciu bez toho, aby účastníkov konania o svojom zámere a o dôvodoch zmeny v projektovej dokumentácie v odvolacom konaní vopred informoval. Neoznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom zmenu projektovej dokumentácie, neurčil lehotu, kedy môžu nahliadnuť zo zmenených a doplnených podkladov rozhodnutia a uprel tým žalobcom zákonom stanovené právo na podávanie námietok a pripomienok v územnom stavebnom konaní. Ďalej žalobcovia upozorňujú na zmätočnosť a nejasnosť výrokovej časti rozhodnutia, keď časť výroku v novo doplnenom bode 1A týkajúce sa osadenia rodinného domu, ktorú žalovaný správny orgán mení osadenie stavby od ulice, nariaďuje „rešpektovanie uličnej čiary bez špecifikácie vzdialenosti od hranice pozemku“. Uvedená podmienka bez uvedenia konkrétnych údajov spôsobuje, že výrok rozhodnutia Krajského stavebného úradu je v tejto časti nejasný a nezrozumiteľný, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodnutia Krajského stavebného úradu je podľa názoru žalobcov rozpor postupu žalovaného správneho orgánu s ustanoveniami § 18, 21, 23 a 34 správneho poriadku, čoho dôsledkom je nesprávnosť aj ostatnej časti napadnutého rozhodnutia. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia namietali skutočnosť, že stavebníčka zabezpečila dodatok č. 1 k svetlotechnickému posudku a posúdenie svetlotechnických pomerov na ich pozemok a stavbu až po vydaní stavebného povolenia. Tento doklad bol spolu so spisovým materiálom postúpený na Krajský stavebný úrad na konanie o odvolaní, pričom ostatní účastníci konania sa o jeho existencii dozvedeli až z rozhodnutia stavebného úradu. Žalobcovia sú názoru, že ak Krajský stavebný úrad v odvolacom konaní vzal do úvahu existenciu takéhoto dôkazu a vychádzal z neho pri vydávaní svojho rozhodnutia, mal o jeho existencii upovedomiť všetkých účastníkov konania. Výroková časť rozhodnutia Krajského stavebného úradu, ktorým sa mení prvostupňové rozhodnutie Stavebného úradu nemá podľa názoru žalobcov podklad v zákone, je zmätočná aj vo vzťahu k uvedenému svetlotechnickému posudku, pretože nariadenie odstránenia niektorých okenných otvorov má vplyv na výsledok svetlotechnického posudzovania stavby. Napadnuté rozhodnutie tak nemá podklad v dokumentácii potrebnej na vydanie stavebného povolenia, čo je dôvodom na jeho zrušenie. V odvolaní proti rozhodnutiu prvotstupňového správneho orgánu žalobcovia namietali aj projektovú dokumentáciu a jej nesprávne prerokovanie s dotknutými orgánmi. Namietali, že s prvostupňový stavebný úrad zmenenú projektovú dokumentáciu prerokoval len s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave s ostatnými dotknutými orgánmi ani s účastníkmi konania nebola uvedená zmena riadne prerokovaná. Nezákonnosť rozhodnutia spočíva podľa názoru žalobcov aj v nedostatku odôvodnení a rozhodnutia správneho orgánu, a to tak skutkového, ako aj právneho. Krajský stavebný úrad sa pri posudzovaní odvolania nezaoberal námietkami žalobcov, neposúdil ich ako dôvod na zrušenie odvolaní napadnutého rozhodnutia a zamietnutie námietok dostatočne neodôvodnil. Žalobcovia upozorňujú ďalej aj na neodborný a nezákonný postup stavebného úradu, ktorý upustil od požiadavky predĺženia plánu organizácie výstavby. Postup Krajského stavebného úradu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, žalobcovia považujú za nezákonný aj z dôvodu, že aj napriek námietke nezabezpečil požadované stanovisko nadriadeného pamiatkového úradu SR. Napriek tomu, že uvedené bolo nevyhnutné na riadne zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie. Krajský stavebný úrad neprerokoval zmenenú projektovú dokumentáciu s Pamiatkovým úradom SR, pričom stanovisko dotknutého orgánu je podľa § 140b stavebného zákona záväzné a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže stavebný úrad vo veci rozhodnúť. Žalobcovia majú za to, že Krajský stavebný úrad v rozpore s ustanovením § 140b/ ods. 6 stavebného zákona, odvolacie konanie neprerušil a záväzné stanovisko nadriadeného pamiatkového úradu nezabezpečil. Stavebný úrad v tejto veci spojil územné a stavebné konania podľa § 39a/ ods. 4 stavebného zákona s argumentáciou o jednoznačných podmienkach umiestnenia. Následne však konštatoval stiesnené pomery, čo je v rozpore s citovaným ustanovením stavebného zákona a stanoviskom MDV a RR SR. Podľa projektovej dokumentácie na navrhovaný objekt jedno podzemné, jedno nadzemné podlažie a jedno podkrovie. Návrh podkrovia je podľa názoru žalobcov v rozpore s STN 73 43031. Z projektovej dokumentácie je zrejmé, že výška obvodového múru v navrhovanom podkroví je vyššia než predpisuje uvedená STN, ktorá je záväzným dokumentom v konaní, a preto nie je možné definovať posledné nadzemné podlažie ako podkrovie. Na základe tohto nie je navrhovaný dvojpodlažný rodinný dom jednoduchou stavbou a pri jeho povoľovaní nie je možné spájať územné konania so stavebným konaním. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí uvedenú STN nerešpektoval a rozhodol v jej rozpore, teda jeho postup je možné kvalifikovať ako postup v rozpore so zákonom. Ďalej žalobcovia v žalobe uvádzajú, že prvostupňový správny orgán a ani Krajský stavebný úrad ako odvolací orgán, nerešpektovali princíp zachovania rovnosti účastníkov konania so zreteľom na navrhovanú stavebnú činnosť. Krajský stavebný úrad vydal svoje rozhodnutie na základe projektovej dokumentácie, ktorej rozsah žalobcovia viac krát namietali a jej nedostatočnosť je podľa ich názoru zrejmá aj z toho, že bolo potrebné meniť prvostupňové rozhodnutie a nariaďovať zmeny v projektovej dokumentácii. Viacnásobné zmeny v projektovej dokumentácii spôsobili, že záväzné stanoviská dotknutých orgánov sú sporné, lebo nie je zrejmé, ku ktorej projektovej dokumentácii boli dané a sporná je aj ich platnosť. Nesprávny a nezákonný procesný postup Krajského stavebného úradu má vplyv aj na zákonnosť vydaného rozhodnutia, keďže dodnes nebolo zabezpečené záväzné stanovisko pamiatkového úradu SR. Žalobcovia upozorňujú, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný nezaoberal žiadnymi predloženými námietkami v konaní, nezabezpečil si potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, a preto majú za to, že správny orgán nekonal správne, nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho nemohol správne posúdiť navrhované dôkazy. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcovia žiadajú, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v celom rozsahu zrušil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 17.12.2010 uvádza, že Krajský stavebný úrad nenahradil prácu projektanta tým, že po dohode s investorom stavby v podstate vyšiel v ústrety odvolateľom tým, že vylúčil časť strešných okien orientovaných na pozemok odvolateľov a rovnako na prvom nadzemnom podlaží sa vylúčilo okno z obytnej miestnosti orientovanej na pozemok odvolateľov (žalobcov). Osadenie celej stavby bolo spresnené dodržaním uličnej čiary. Krajský stavebný úrad má za to, že touto zmenou neboli poškodené práva žalobcov, nakoľko práve im sa zmenou zlepšujú podmienky a nie je jasné, aké námietky a pripomienky by si mohli žalobcovia voči zmene v projektovej dokumentácii vykonanej evidentne v ich prospech uplatniť. Vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o podstatné zmeny, stavebný úrad môže o takýchto zmenách rozhodovať aj v rámci kolaudačného konania. Vzhľadom k tomu, že v lokalite sú už postavené rodinné domy, je uličná čiara jasne a zrozumiteľne daná. Vo výkresovej dokumentácii sú presne uvedené vzdialenosti navrhovanej stavby od hraníc pozemku. Precizovanie osadenia stavby nemôže negatívne ovplyvniť ani súčasné užívanie nehnuteľnosti, ani budúce stavebné zámery žalobcov. Svetlotechnický posudok bol spracovaný pred vydaním stavebného povolenia a žalobcovia mali možnosť sa s ním oboznámiť. Dodatok bol vypracovaný na základe podnetu žalobcov, ktorí žiadali zvýšiť odstupovú vzdialenosť novostavby od spoločnej hranice 1,00 metra na 2 metre a požiadavky KPU na zníženie hrebeňa strechy na 7 metrov. V dodatku je konštatovaný súlad návrhu s platnými normami STN a zvýšenie preslnenia a denného osvetlenia existujúcich obytných miestností na parcele č. 17/1 a 17/2 v katastrálnom území V.. Pri jednoduchých stavbách pripúšťa ustanovenie § 9 ods. 4 vyhlášky MŽPSR č. 453/2000 Zb. z. rozsah a obsah projektovej dokumentácie predkladanej k žiadosti o stavebné povolenie primerane obmedziť. Projekt organizácie výstavby preto nemusí byť povinne dokladaný k projektovej dokumentácii. Pamiatkový úrad SR vydal dňa 18.01.2006 rozhodnutie č. PU - 06/162/1/445/KAL, ktorým vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky rímskokatolíckeho kostola Svätého Kozmu a Damiána v Bratislave - Dúbravke, s vymedzením hraníc ochranného pásma, ktorým sa zabezpečuje ochrana urbanisticko architektonických hodnôt, ktoré kostol tvorí ako historická architektonická a urbanistická dominanta prostredia. Týmto sa tiež vytvorili právne predpoklady na usmernenie stavebnej a inej činnosti v okolí národnej kultúrnej pamiatky. Neznamená to, že vo vymedzenom území ani po odsúhlasení návrhu stavby Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave nemožno stavbu predmetného rodinného domu povoliť. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že na susedných pozemkoch v ochrannom pásme sú postavené rodinné domy a aj žalobcovia majú vo vymedzenom ochrannom pásme postavený svoj rodinný dom. Rozsah náležitosti projektovej dokumentácie posudzuje výlučne stavebný úrad v rámci stavebného konania. To, že odvolací orgán čiastočne zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia a nepodstatne upravil projektovú dokumentáciu neznamená, že nebola dostatočná na vydanie stavebného povolenia. Záväzné stanovisko pamiatkového orgánu č. BA/09/1105-3/4409/FE zo dňa 29.09.2009 bolo dané k upravenej projektovej dokumentácii a jeho podmienky zapracoval stavebný úrad do podmienok stavebného povolenia. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil námietky účastníkov uplatnené v konaní na základe uskutočneného zisťovania, posúdil umiestňovanú stavbu, rešpektoval obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia v súlade s platným územným plánom a rešpektoval záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu zo 29.09.2009. Prvostupňový stavebný úrad, ako aj Krajský stavebný úrad v Bratislave pri rozhodovaní vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu a pre vydanie rozhodnutia si zaobstarali všetky potrebné doklady a dokumentáciu. Podľa názoru žalovaného, účastníkom konania neboli upreté ich práva a v konaní ich aj uplatnili či už nazeraním do spisu uplatnením svojich námietok a pripomienok. Keďže odvolanie Doc. Ing. M. C. obsahovalo úplne rovnaké skutočnosti a je rovnako formulované ako odvolanie Doc. Ing. C. odvolací orgán v rámci odvolacieho konania a rozhodnutia dva krát neopakoval tie isté skutočnosti, čo ale neznamená, že neriešil ich podstatu. Krajský stavebný úrad v Bratislave s poukazom na uvedené skutočnosti konštatoval, že jeho rozhodnutie dňa 16.09.2010 vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj zo správneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a tvrdenia žalobcov resp. dôvody žaloby nezodpovedajú skutočnosti. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. konania 1S 275/2010-82 zo dňa 03.01.2011 Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníka správneho konania Ing. Q. K., O. C. X, K. podľa ustanovenia § 250 ods. 1 OSP. Menovaná je účastníkom správneho konania a výsledkom tohto sporu, môžu byť dotknuté jej práva a povinnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2011. Účastníčka správneho konania Ing. Q. K. vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručila súdu dňa 07.02.2011 uviedla, že má za to, že na realizované zmeny KSÚ nepotrebuje súhlas projektanta, nakoľko projektant bol a aj je v právnom vzťahu s ňou ako s objednávateľom a voči nej môže uplatňovať prípadné autorské práva, nie však voči stavebnému úradu. Má za to, že nedošlo zo strany KSU k porušeniu ustanovenia § 18 a § 23 správneho poriadku, ale teoreticky mohlo dôjsť iba k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 tohto zákona. Pre tvrdenie žalobcov, že postup KSU zakladá zmätočnosť a nejasnosť výrokovej časti rozhodnutia platí to, čo uviedla, teda, že žalobcom nie je známi právny charakter územného a stavebného konania. Vzhľadom k tomu, že v dotknutej lokalite už sú postavené rodinné domy a pojem „uličná čiara“ je jednoznačný, pretože predstavuje pomyselnú spojnicu medzi jednotlivými rodinnými domami v danej lokalite z ich uličnej časti a zabezpečuje, aby umiestňovaný rodinný dom bol v rovnakej línii. Navyše, vo výkresovej časti sú presne vyznačené vzdialenosti stavby od hranice pozemku. Tvrdenia žalobcov, že KSÚ postupoval v rozpore s ustanoveniami § 18, 21, 23 a 34 zákona o správnom konaní, keďže im nedal možnosť oboznámiť sa s dodatkom svetlotechnickému posudku neobstojí. Rovnako neobstojí tvrdenie, že výroková časť rozhodnutia KSÚ nemá oporu v zákone, že je zmätočná vo vzťahu k svetlotechnickému posudku, pretože nariadenie odstránenia niektorých okenných otvorov nemá vplyv na výsledok svetlotechnického posudzovania stavby a môže viesť iba ešte k pozitívnejšiemu výsledku pre žalobcov. Okrem toho, toto tvrdenie je absurdné a nie je zo strany žalobcov žiadnym spôsobom konkretizované. Účastníčka konania zastáva názor, že vzhľadom na obsah dodatku k svetlotechnickému posudku môže ísť prípadne iba o formálne porušenie zákona. A preto s prihliadnutím na skutkový stav a na ustanovenie § 25I ods. 3 OSP nejde o také pochybenie správneho orgánu, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa tvrdenia žalobcov, zmenená projektová dokumentácia bola prerokovaná len s Krajským pamiatkovým úradom a ostatnými dotknutými orgánmi a s účastníkmi konania nebola zmena riadne prerokovaná. Žalobcovia poukazovali na údajnú neaktuálnosť a neplatnosť pôvodných stanovísk z roku 2004, čo je údajne v rozpore s ustanovením § 61, 62 a 140b stavebného zákona a vyvoláva pochybnosti k akej projektovej dokumentácii sa dotknuté orgány vyjadrovali. Toto tvrdenie podľa stavebníčky neobstojí, pretože z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že ak stavebný úrad nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 03.07.2008 a ak sa dotknuté orgány v stanovenej lehote k projektovej dokumentácii nevyjadrili, platí nevyvrátiteľná zákonná domnienka v zmysle ustanovenia § 36 ods. 3 resp. 61 ods. 6 stavebného zákona, že so stavbou, z hľadiska nimi sledovaných záujmov súhlasia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že rozhodnutie KSÚ trpí nedostatkom odôvodnenia, toto tvrdenie tiež nie je čím konkretizované, pretože podľa názoru stavebníčky sa KSÚ vo svojom rozhodnutí so všetkými zásadnými otázkami zaoberal a vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Tak isto neobstojí námietka žalobcov, ktorí vidia nezákonnosť rozhodnutia KSU v tom, že netrval na predložení plánu organizácie stavby, z čoho dokonca vyvodzujú aj neodbornosť, či nezákonnosť postupu KSÚ. Ďalej stavebníčka k žalobe uviedla, že rovnako nemá oporu ani tvrdenie žalobcov o údajnom konštatovaní stavebného úradu stiesnenosťou pomerov v území. Pokiaľ ide o otázku podkrovia rodinného domu, túto otázku skúmal aj Krajský pamiatkový úrad v Bratislave pred vydaním kladného záväzného stanoviska a pochybenie nezistil. Zastáva názor, že boli splnené zákonné podmienky pre spojenie územného a stavebného konania. Bez akéhokoľvek právneho súvisu poukazujú žalobcovia na údajné porušenie ustanovenia § 6 ods. 7 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. Žiada, aby Krajský súd v Bratislave predmetnú žalobu ako bezdôvodnú zamietol a zaviazal žalobcov k náhrade trov konania staviteľky. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2049/ HLO zo dňa 16.9.2010, ktorým Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodujúc o odvolaní žalobcov podanom proti rozhodnutiu Mestskej časti Dúbravka č. sp. 2010-04/8270-1181/A-4/Vi zo dňa 16.3.2010, ktorým bolo vydané pre Ing. Q. K. v spojenom územnom a stavebnom konaní stavebné povolenie na stavbu „rodinný dom na pozemkoch parcelné číslo 151630/7 k.ú. V.“ zmenil odvolaniami napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SP 2010-04/8270-1181/A-4/Vi zo dňa 16.3.2009 tak, že do podmienok pre umiestnenie stavby vo výrokovej časti rozhodnutia na prvej strane vložil bod 1a: projektová dokumentácia vypracovaná v auguste 2008 autorizovaným architektom L. M. sa upravuje nasledovne: - v pôdoryse 1 prvého nadzemného podlažia sa odstráni okno z obytnej miestnosti označenej č. 1.3 smerujúce k nehnuteľnosti vo vlastníctve odvolateľov parcelné číslo 17/1, 17/2 k.ú. V., - v podkroví sa znižuje počet strešných okien tak, že vo všetkých podkrovných miestnostiach t.j. aj v izbách, kúpelni a hale bude iba po jednom strešnom okne miesto pôvodne navrhnutých dvoch resp. 3 oknách - osadenie rodinného domu bude rešpektovať uličnú čiaru, to znamená, bude umiestnený v rovnakej vzdialenosti od ulice ako susedný rodinný dom na pozemku parcelné číslo 14/1, k.ú. V.. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené. Z administratívneho spisu súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 16.3.2010 č. SP 2010-04/8270-1181/A-4/Vy povolila Ing. Q. K., trvale bytom O. C. X, K. v spojenom územnom stavebnom konaní podľa § 39a a 66 stavebného zákona, stavbu „Rodinný dom na parcelných číslach 15, 16, 30/7 k.ú. V. F. K I. A. K.“. V súlade s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, predmetom stavebného povolenia je stavba rodinného domu s kompletnou 4-izbovou bytovou jednotkou a dvojgarážou. Má jedno podzemné, jedno nadzemné podlažie a obytné podkrovie. Napojená bude na existujúce verejné inžinierske siete. Stavba má výšku hrebeňa strechy stanovenú na plus 7 metrov od úrovne podlažia prízemia, umiestnená je od ulice K horárskej studni vo vzdialenosti 3 m od stavby na parcelnom čísle 17/1 k.ú. V. vo vzdialenosti 7,40 m od spoločnej hranice s pozemkom 17/1 vo vzdialenosti 2,37 m po 2,750 m od stavby rodinného domu postavenom na parcelnom čísle 14/1 k.ú. Dúbravka vo vzdialenosti 4,25 m po 5,50 m. Proti predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. O odvolaní bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného dňa 16.9.2010 č. A/2010/2049-HLO tak, že Krajský stavebný úrad, ako príslušný správny orgán podľa § 4 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. ako aj podľa § 118 stavebného zákona v spojení s § 58 zákona o správnom konaní prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 16.3.2010 zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia na prvej strane vložil bod 1a. Zostávajúce časti prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynul právny názor žalovaného, že žalovaný ako odvolací správny orgán zistil, že predmetná stavba spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska hygienického, bezpečnostného a požiarneho, o čom svedčia kladné stanoviská, odborné vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, najmä so zámermi územného plánu, neohrozuje životné prostredie, ani neprimerane neobmedzuje práva ostatných účastníkov konania. Predmetnou stavbou sa nezhorší preslnenie a presvetlenie obytných miestností v susedných rodinných domoch. Po zvážení všetkých skutočností podmienok a požiadaviek vyplývajúcich z platných právnych predpisov, odvolací orgán zistil dôvody pre zmenu v odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výrokovej časti vrátane úprav projektovej dokumentácie tak, ako opravil výrok rozhodnutia. Stavba spĺňa zákonné predpisy a normy, a preto nebol dôvod ju nepovoliť. Z obsahu administratívneho spisu ďalej súd zistil, že tomuto stavebnému konaniu prebiehalo stavebné konanie, ktoré bolo ukončené rozhodnutím stavebného úradu Miestna časť Bratislava - Dúbravka zo dňa 17.3.2006 č. D-2004-06/8397-925/A-4/Sz, Go, ktorým bolo vydané rozhodnutie, ktorým bola povolená stavba rodinného domu na pozemkoch parcelné číslo 15, 16, 30/7 k.ú. V.. Na základe odvolania podaného žalobcami ako aj Ing. B. V., Krajský stavebný úrad v Bratislave zrušil rozhodnutím č. A/1488/2006/Mep zo dňa 3.7.2006 predmetné stavebné povolenie a vec vrátil prvostupňovému stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že stavebný úrad nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, nesprávne aplikoval § 6 ods. 7 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 a projektová dokumentácia vykazovala nedostatky, ktoré bolo potrebné odstrániť. Na základe právoplatného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave začal stavebný úrad Miestna časť Bratislava - Dúbravka nové konanie vo veci, vyzval stavebníčku na odstránenie nedostatkov podania a konanie prerušil rozhodnutím č. D 200407/8397-925/1/Go zo dňa 3.7.2007. Stavebníčka dňa 8.10.2007 predložila novú projektovú dokumentáciu a záväzné stanoviská ORHaZZ v Bratislave a Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. Nakoľko doplnené podanie vyhodnotil stavebný úrad opakovane ako nekompletné, stavebníčku listom zo dňa 28.11.2007 vyzval na doplnenie podania v lehote 60 dní. Stavebný úrad Miestna časť Bratislava - Dúbravka oznámil v súlade s § 39a ods. 4 a § 61 ods. 1 stavebného zákona začatie spojeného územného a stavebného konania na predmetnú stavbu s tým, že na deň 3.7.2008 nariadil ústne pojednávanie. Na základe pripomienok vznesených v konaní stavebný úrad požiadal KPÚ v Bratislave o stanovisko k uplatneným námietkam. Následne kladné záväzné stanovisko vydané dňa 12.10.2007 pod č. BA-07/1949-2/7508/FE Krajským pamiatkovým úradom Bratislava tento úrad zrušil a vydal dňa 20.8.2008 pod č. BA-08/1653-3/6610/FE nové nesúhlasné stanovisko. Po upravení projektovej dokumentácie v júli 2008 KPÚ Bratislava vydal dňa 29.9.2009 pod č. BA-09/1105-3/4409/FE nové záväzné stanovisko, v ktorom vyslovil súhlas s predloženou projektovou dokumentáciou a navrhnutým riešením. Stavebníčka doložila v stavebnom konaní svetlotechnický posudok, ktorý bol vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom Branislavom Y. v roku 2005 a dodatkom č. 1 zo dňa 24.5.2010, ktorý bol vypracovávaný na základe zmeny v riešení výšky stavby a jej umiestnenia doplnený so záverom, z ktorého vyplýva, že aj plánovaná dostavba domu na parcele č. 17/1 KÚ V. nebude navrhovanou stavbou poškodená z hľadiska požiadaviek denného osvetlenia a preslnenia. Projektová dokumentácia v stavebnom konaní bola vypracovaná v roku 2007 autorizovaným architektom Ing. L. M. a dopracovaná v júli 2008. Rieši stavbu rodinného domu, ktorý je podpivničený obývateľným s jedným nadzemným podlažím a opísaným podkrovím. Zastavaná plocha je 136 m2. Pôvodne navrhnutá stavba rodinného domu bola na základe pripomienok vlastníkov susedných nehnuteľností zmenená tak, že sa zvýšila odstupová vzdialenosť od spoločnej hranice, zmenšila sa pôdorysná plocha stavby a bola znížená výška hrebeňa sedlovej strechy o 60 cm. K upravenej projektovej dokumentácii a stavebnému riešeniu navrhnutej stavby neboli zo strany dotknutých orgánov oprávnených vyjadrovať sa k návrhu riešenia vznesené žiadne námietky. Podľa ust. § 140, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. V tomto prípade stavebný úrad spojil konanie podľa vyššie citovaného ustanovenia § 39a ods. 4 stavebného zákona, ktorým sa spája konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe. Rodinný dom vzhľadom k tomu, že predmetný rodinný dom vyhodnotil ako jednoduchú stavbu, vzhľadom ku skutočnosti, že stavba obsahuje jedno podzemné a jedno nadzemné podlažie a podkrovie. V tomto prípade stavebný úrad postupoval s poukazom na STN 73 43/01. Podľa ust. § 66 citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Predmetné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 16.9.2010 č. A/2010/2049-HLO vychádza podľa názoru súdu z dostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj zo správneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a preto Krajský súd v Bratislave postupoval podľa ust. § 250j ods. 1 OSP a podanú žalobu zamietol. K námietkam uplatneným v žalobe súd uvádza nasledovné : Žalobcovia namietajú opakované porušenie stavebného zákona ako aj zákona o správnom konaní, ktoré malo spočívať najmä v tom, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo k porušeniu procesných práv žalobcov. S uvedenými námietkami na základe obsahu administratívneho spisu nie je možné súhlasiť. Prvostupňový stavebný úrad v súlade s ust § 36 a 61 stavebného zákona, oznámil začatie konania spojeného územného a stavebného konania, pričom účastníkov poučil o ich právach a dal im možnosť vyjadriť sa k pôvodným stanoviskám. Na deň 3.7.2008 bolo vytýčené ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Z obsahu administratívneho spisu je tiež nesporné, že žalobcovia mali možnosť v konaní sa vyjadrovať ku všetkým podkladom slúžiacim pre vydanie rozhodnutia, čo podľa názoru súdu aj využili prostredníctvom svojho právneho zástupcu. S upravenou projektovou dokumentáciou sa žalobcovia oboznámili nahliadnutím do spisu dňa 19.4.2010. Podľa názoru súdu nemožno súhlasiť s názorom žalobcov, že krajský stavebný úrad v predmetnom konaní nahradil prácu projektanta tým, že zmenil projekt tým, že vylúčil časť strešných okien. V tomto prípade išlo v podstate o vyhovenie námietok vznesených zo strany žalobcov a išlo o odstránenie okien orientovaných na pozemok žalobcov, rovnako ako aj na prvom podlaží došlo k vylúčeniu okna z obytnej miestnosti, ktoré bolo orientované na pozemok žalobcov. Osadenie celej stavby bolo spresnené dodržaním uličnej čiary. Vzhľadom k tomu, že v lokalite už sú postavené rodinné domy, je uličná čiara jasne daná. Vo výkresovej dokumentácii sú presne uvedené vzdialenosti navrhovanej stavby od hraníc pozemku. K námietkam žalobcov o nemožnosti vyjadriť sa k svetlotechnickému posudku súd uvádza, že svetlotechnický posudok bol spracovaný pred vydaním stavebného povolenia a žalobcovia mali dostatočnú možnosť sa s ním oboznámiť. Dodatok k svetlotechnickému posudku bol vypracovaný na základe podnetu žalobcov, ktorí žiadali zvýšiť odstupovú vzdialenosť novostavby od spoločnej hranice z pôvodných 1 m na 2 m a požiadavky KPÚ na zníženie hrebeňa strechy na 7 m. V dodatku k svetlotechnickému posudku je konštatovaný súlad návrhu s platnými normami STN a zvýšenie preslnenia a denného osvetlenia existujúcich obytných miestností na parcele č. 17/1 a 17/2 k.ú. V.. Rovnako nie je možné súhlasiť s námietkami žalobcov o skutočnosti, že stavebný úrad si nevyžiadal v stavebnom konaní dostatočné množstvo dokladov, konkrétne žalobcovia poukazovali na absenciu kladného stanoviska Krajského pamiatkového úradu. Z administratívneho spisu je nesporné, že pamiatkový úrad SR vydal dňa 18.1.2006 rozhodnutie č. PU-06/162-1/445/Kal, ktorým vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Rímskokatolíckeho kostola sv. Kozmu a Damiána v Bratislave - Dúbravke s vymedzením hraníc ochranného pásma, ktorým sa zabezpečuje ochrana urbanisticko-architektonických hodnôt, ktoré kostol tvorí ako historická a architektonická dominanta prostredia. Na základe pripomienok vznesených v konaní stavebný úrad požiadal KPÚ v Bratislave o stanovisko k uplatneným námietkam. Následne kladné záväzné stanovisko vydané dňa 12.10.2010 pod č. BA-07/1949-2/7508/FE Krajským pamiatkovým úradom Bratislava, tento úrad zrušil a vydal dňa 20.8.2008 pod č. BA-08/1653-3/6610/Fe nové nesúhlasné stanovisko. Po upravení projektovej dokumentácie v júli 2008 KPÚ Bratislava vydala dňa 29.9.2009 pod č. BA-09/1105-3/4409/Fe nové záväzné stanovisko, v ktorom vyslovil súhlas s predloženou projektovou dokumentáciou a navrhnutým riešením. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že stavebný úrad v konaní dostatočným spôsobom posúdil návrh z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, vyhodnotil projektovú dokumentáciu a stanoviská dotknutých orgánov, rovnako ako pripomienky ostatných účastníkov konania, posúdil ich v súlade s platnou legislatívou a zaoberal sa otázkou ochrany životného prostredia. Z administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že vo veci bol vypracovaný svetlotechnický posudok autorizovaným stavebným inžinierom K.Q. v roku 2005, ktorý bol doplnený dodatkom č. 1 zo dňa 24.5.2010 na základe zmeny v riešení výšky stavby a jej umiestnenia, z ktorého vyplýva záver, že aj plánovaná dostavba domu na parcele č. 17/1 k.ú. V. nebude navrhovanou stavbou poškodená z hľadiska požiadaviek denného osvetlenia a preslnenia. Pôvodne navrhnutá stavba rodinného domu bola na základe pripomienok vlastníkov susedných nehnuteľností zmenená, zvýšila sa odstupová vzdialenosť od spoločnej hranice a zmenšila sa pôdorysná plocha stavby a tiež bola znížená výška hrebeňa sedlovej strechy o 60 cm. Dňa 5.2.2010 vyznačil projektant do situácie posun stavby o 1 m smerom do pozemku stavebníčky. Tento posun odvolací orgán neakceptoval, platí preto pôvodné umiestnenie stavby, ku ktorému sa vyjadril aj KPÚ Bratislava. Vychádzajúc z predloženej projektovej dokumentácie je nesporné, že odstupové vzdialenosti navrhovanej stavby od spoločných hraníc a susedných stavieb sú dostatočné aj z hľadiska realizácie vlastnej stavby a postačujú na budúcu údržbu vlastného pozemku. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne. Správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Z toho dôvodu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal. Žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania účastníčke stavebného konania. Trovy konania pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (§ 11 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. a/ 123,50 € + 7,41 €). Účasť na pojednávaní dňa 1.12., 30,88 € + 7,41 € t.j. 38,29 €. Účasť na pojednávaní dňa 9.2.2012 123,50 € + 7,41 € spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 300,11 €, ktoré sú podľa ust. § 149 ods. 1 OSP žalobcovia povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu pribratého účastníka. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.