Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/343/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202100 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010202100.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: I. I., W. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Ivan Syrový, PhD., Kadnárova 2, 831 52 Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: METRO Bratislava a.s., Primaciálne nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 732 881, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/2084-MIK zo dňa 30.09.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd v r a c i a žalobcovi preplatok za žalobu vo výške 26,30 €, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.11.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/2084-MIK zo dňa 30.09.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 7001/7-TX1/2010-KB-67 zo dňa 31.05.2010, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci umiestnenia stavby ,,Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor - Šafárikovo námestie v Bratislave, 1. časť Bosákova ulica - Šafárikovo námestie v Bratislave“ v katastrálnom území Petržalka a Staré Mesto začatom na návrh spoločnosti METRO Bratislava a.s., Primaciálne nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 732 881. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia dospeli k záveru, že žalobca nie je účastníkom konania. Podľa žalobcu stavebný úrad a následne aj žalovaný nerešpektovali usmernenie vydané v danej veci príslušným ústredným orgánom Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja č. 2006-5544/26073-8:530/Gal. Žalobca uviedol, že je neprípustné, aby podriadené správne orgány nerešpektovali názor nadriadeného orgánu, nakoľko uvedený postup by viedol k nerešpektovaniu princípov právneho štátu, kde správny orgán by nerozhodoval podľa práva, ale podľa toho, čo on na základe svojej úvahy za správne považuje. V žalobe žalobca poukázal aj na to, že ak by došlo k právoplatnému územnému rozhodnutiu v tomto konaní a následne aj stavebnému rozhodnutiu, možnosť žalobcu domáhať sa svojich práv ako účastníka konania by bola pri realizácii neskorších etáp zmenšená, či skôr už len formálna, pretože by sa ťažko hľadalo iné riešenie, keď už časť trate v zmysle istej projektovej dokumentácie je právoplatne schválená a teraz by sa hľadalo riešenie pre inú trať, ktoré ale musí nadväzovať na už existujúce rozhodnutia. Žalobca uviedol, že nakoľko aj predmetné konanie má v názve umiestnenie stavby Janíkov dvor - Šafárikovo nám., pričom v súčasnosti sa koná územné konanie len o prvej etape Bosákova ul. - Šafárikovo nám. je zrejmé, že majú nasledovať ďalšie etapy. Ak ale správny orgán odmieta konať so žalobcom, ktorý predkladá konkrétne výhrady a z uvedeného dôvodu, aby nemuseli zodpovedať a v rozhodnutí sa vysporiadať s námietkami, tak mu nepriznajú postavenie účastníka konania, jedná sa o konanie v rozpore so stavebným zákonom. Ani žalobca ako prípadný účastník konania nemá právo, aby sa vyhovelo jeho návrhom a pripomienkam, má ale v postavení účastníka konania nárok, aby sa s nimi správny orgán vysporiadal. V žalobe žalobca poznamenal, že § 34 ods. 2 stavebného zákona medzi účastníkov územného konania o umiestnení stavby nezaraďuje len tých, ktorých vlastnícke právo k pozemkov môže byť ohrozené, ale aj tých, ktorí sú susedia a ktorých iné ako vlastnícke právo môže byť ohrozené. Jedná sa napríklad o užívacie právo, ktoré by bolo výrazne narušené, ak by sa predložená stavba realizovala v rozsahu projektovej dokumentácie. Žalobca namietal, že pri výklade toho, kto je účastníkom konania nemôže stavebný úrad ignorovať znenie § 14 správneho poriadku. V uvedenej súvislosti je dôležité podľa žalobcu, že lex specialis doplňuje a špecifikuje účastníkov konania, avšak nezužuje ani neneguje ust. § 14 správneho poriadku. Naopak, ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona je paralelou § 14 správneho poriadku aplikovaného na územné konanie. V prípade nepriznania postavenia účastníka konania žalobcovi v tejto etape, tento už ťažko v ďalších napadne Zvolené technológie, postupy, výškové varianty, spôsob osadenia zvršku, ktorý je zhodný pre celú stavbu ako celok. Žalobca je toho názoru, že pritom práve predložená hluková štúdia jednoznačne konštatuje prekročenie prípustných hlukových noriem na fasádach domov v bezprostrednom okolí žalobcovho bydliska. Predložená hluková štúdia zároveň preukazuje, že dom, v ktorom býva žalobca sa od osi predpokladanej električkovej trati nachádza vo vzdialenosti 107m, pričom táto vzdialenosť bola vytýčená pri vykonávaní hlukovej štúdie. Tým boli prvostupňovému orgánu známe skutočnosti priamej dotknutosti žalobcu, pričom napriek uvedenému rozhodol v rozpore so skutkovým stavom, správnym poriadkom a stavebný zákonom, keď uvádzal vzdialenosť približne 1000m. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.01.2011 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Podľa žalovaného usmernenie vydané v danej veci príslušným ústredným orgánom MVRR SR č. 2006-5544/26073-8:530/ Gal sa týkalo stavby ako celku ,,Nosný systém MHD“ v Bratislave - Petržalke a je len veľmi všeobecné a neaplikovateľné na konkrétne konanie. Jednoznačne z neho nevyplývalo postavenie žalobcu ako účastníka predmetného územného konania a len všeobecne vymenúvalo podmienky na účasť v územnom konaní. Stavebný úrad ako správny orgán a taktiež žalovaný ako druhostupňový správny orgán sú pri posudzovaní účastníctva v územnom konaní povinné postupovať v zmysle ust. § 34 stavebného zákona. Správny poriadok síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, no odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Až z týchto predpisov vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo ktoré sa môžu stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje. Ust. § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona taxatívne vypočítava kto je účastníkom územného konania bez možnosti tento výpočet rozšíriť alebo použiť všeobecnú úpravu v § 14 správneho poriadku. Žalovaný uviedol, že žalobca nespĺňa podmienky ustanovené v ods. 1 § 34 stavebného zákona, t.j. nie je navrhovateľom stavby, ani obcou a ani mu toto postavenie nevyplýva z osobitných predpisov. V ust. § 34 ods. 1 stavebného zákona a jeho poznámke, podľa ktorého je účastníkom konania aj ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, sa spomína zákon č. 127/1994 Z.z.. Keďže vlastníci bytov a nebytových priestorov na W. a teda aj žalobca, nie sú občianskym združením podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 127/1994 Z.z., nebolo možné ho pokladať za účastníka predmetného územného konania z dôvodu, že mu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. Pokiaľ ide o druhý predpoklad účastníctva v územnom konaní ustanovený v ods. 2 § 34 stavebného zákona, podľa názoru žalovaného nemôže byť vlastnícke ani iné právo žalobcu k stavbe, resp. jej časti - bytu žalobcu, rozhodnutím o umiestnení navrhovanej stavby priamo dotknuté. Žalovaný konštatoval, že navrhovaná stavba ,,1. časť Bosákova ul. - Šafárikovo nám.“ nie je v bezprostrednej blízkosti stavby - bytového domu na W., v ktorom je žalobca vlastníkom svojho bytu. Z podkladov, ktoré mal žalovaný k dispozícii vyplývalo, že vzdialenosť umiestňovanej stavby ,,Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor - Šafárikovo nám. v Bratislave“ od stavby BD W. je takého rozsahu, že navrhovaná stavba nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť vlastnícke alebo iné užívacie práva žalobcu. Medzi navrhovanou stavbou a posudzovanou časťou stavby je umiestnených viacero stavieb, ktoré taktiež zabraňujú, aby boli užívacie práva žalobcu ako vlastníka bytu touto stavbou dotknuté, a preto stavbu BD na W. nemožno považovať za susednú stavbu v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, a teda ani vlastníka bytu v tomto bytovom dome nemožno považovať za účastníka územného konania o umiestnení predmetnej stavby, nakoľko nespĺňa príslušné hmotnoprávne predpoklady. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb ako aj rozhodnutia, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Podľa § 247 ods. 1 ods. 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava - rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP). Podľa § 248 písm. a/ OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa § 250 ods. 2 OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa § 250b ods. 2 prvá a druhá veta OSP ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. V prejednávanej veci sa žalobca domáha preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného A-2010/2084- MIK zo dňa 30.09.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a zároveň potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka ako špeciálneho stavebného úradu č. UKSP 7001/7- TX1/2010-KB-67 zo dňa 31.05.2010. Mestská časť Bratislava - Petržalka ako špeciálny stavebný úrad týmto prvostupňovým rozhodnutím nepriznala žalobcovi postavenie účastníka konania vo veci umiestnenia stavby ,,Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor - Šafárikovo námestie v Bratislave, 1. časť Bosákova ulica - Šafárikovo námestie v Bratislave“ v katastrálnom území Petržalka a Staré Mesto začatom na návrh spoločnosti METRO Bratislava a.s., Primaciálne nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 732 881. Nesporným je, že žalobca napadol rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní. Z judikátu - uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/8/2011 vyplýva, že rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní je podľa právnej teórie ako aj ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe č. Rs 419 5A 88/97, či Rs 457 5A 7/98) rozhodnutím procesnej povahy, a preto je podľa § 248 písm. a/ OSP vylúčené zo súdneho prieskumu. V zmysle § 249 ods. 2 OSP, § 250h ods. 1 OSP, ako aj § 153 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP je súd žalobou viazaný, v dôsledku čoho nemôže prisúdiť viac, ale tiež nemôže prisúdiť niečo iné (zásada iudex ne eat ultra petita partium -sudca nech nejde nad návrhy strán, ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia). Keďže žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, bolo potrebné podľa ustanovenia § 250d ods. 3 OSP konanie zastaviť. Ako je už uvedené vyššie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, súd koná a rozhoduje podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pričom v zmysle ustanovenia § 250 ods. 2 OSP žalobcom môže byť účastník správneho konania a opomenutý účastník správneho konania. V prípade opomenutého účastníka súd postupuje podľa § 250b ods. 2 OSP. Podľa § 250 ods. 2 OSP súd postupuje, ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov (§ 250b ods. 3 OSP). V zmysle citovaného judikátu Najvyššieho súdu SR účelom inštitútu tzv. opomenutého účastníka je chrániť práva a oprávnené záujmy toho, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal s následkom nedoručenia mu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa priamo dotýka jeho práv a oprávnených záujmov. Pozitívne zistenie súdu, že skutočne došlo zo strany konajúceho správneho orgánu k pochybeniu v podobe opomenutia niektorého z účastníkov konania spôsobuje, že takéto rozhodnutie správneho orgánu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 279/2010-21 zo dňa 25.08.2010, v ktorom ústavný súd konštatuje, že „...Ak totiž správny orgán s fyzickou osobou alebo právnickou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal a mal mu predpísaným spôsobom oznámiť svoje rozhodnutie, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené všetkým ostatným účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Vyplýva to z legálnej definície právoplatného administratívneho rozhodnutia obsiahnutej v ustanovení § 52 ods. 1 správneho poriadku [rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné]. Preto, ak všeobecný súd v správnom súdnictve rozhodnutím uloží správnemu orgánu doručiť prvostupňové správne rozhodnutie subjektu, s ktorým sa malo v správnom konaní konať ako s účastníkom, potom zo štvrtej vety § 250b ods. 2 OSP jednoznačne vyplýva, že cieľom súdneho rozhodnutia je okrem iného aj zabezpečiť opomenutému účastníkovi možnosť podať proti správnemu rozhodnutiu prvého stupňa odvolanie. Ak by však podané odvolanie opomenutého účastníka v správnom konaní viedlo k zmene alebo k zrušeniu individuálneho správneho aktu, neznamená to, že ostatní účastníci definitívne stratili možnosť domáhať sa svojich hmotných subjektívnych práv. Slúži im na to práve inštitút správneho súdnictva, v rámci ktorého sa môžu domáhať prieskumu a zrušenia správnych rozhodnutí.“ Ak žalobca v žalobe tvrdí, že je opomenutým účastníkom v územnom konaní o umiestnení stavby a bol na svojich právach ukrátený, tento tvrdený skutkový a právny stav nasvedčuje tomu, že mal žiadať, aby súd preskúmal zákonnosť územného rozhodnutia a postupu správnych orgánov v tomto územnom konaní. V rámci tohto konania správny súd ako predbežnú otázku šetrí, či žalobca je alebo nie je opomenutý účastník. Ak súd dospeje k záveru, že so žalobcom sa malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Stanoviskom súdu o povinnosti doručiť účastníkovi správne rozhodnutie je správny orgán viazaný a po uskutočnenom doručení predloží súdu administratívne spisy na rozhodnutie o žalobe. V prípade, že súd zistí, že žalobca nebol v správnom konaní opomenutý, konanie o žalobe zastaví. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Vzhľadom k tomu, že žalobca zaplatil vyšší poplatok, ako mal zaplatiť, súd ďalej rozhodol o vrátení preplatku, kráteného o 6,70 eura podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v sume 26,30 €. Preplatok bude vrátený žalobcovi prostredníctvom príslušného daňového úradu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.