Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/281/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202109 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010202109.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: O. L. G., štátna občianka Z., právne zastúpená: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Makovického 15, Žilina proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pivonkova 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-32/2010 zo dňa 30.9.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-32/2010 zo dňa 30.9.2010 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 465,06 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Škamla, s.r.o. v Žiline, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 2.12.2010 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky sp. zn.: SLV-OLVS-32/2010 zo dňa 30.9.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MÚ MV SR“) ČAS: MU-323-8/PO-Ž-2010 zo dňa 23. júla 2010, ktorým bolo konanie o žiadosti žalobkyne o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). Z ustanovenia § 8 a § 13a zákona o azyle vyplýva, že MÚ MV SR má povinnosť skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu na území Slovenskej republiky a v prípade, ak má za to, že tieto nie sú splnené, povinnosť skúmať splnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Ide o jeho dve kľúčové povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o azyle. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle rozhodnutie o zastavení azylového konania je možné vydať po splnení dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že v konaní o azyle už existuje právoplatné rozhodnutie a druhou, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. V žalobkyninom prípade už existuje právoplatné rozhodnutie MÚ MV SR ČAS: MU-719-11/PO-Ž-2009 z 28. decembra 2009 o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej a v danom prípade je prvá podmienka na vydanie rozhodnutia o zastavení azylového konania podľa žalobcu splnená. Pre posúdenie splnenia druhej podmienky a to neexistencie podstatnej zmeny skutkového stavu mal MÚ MV SR povinnosť riadne sa vysporiadať s aktuálnymi správami o krajine pôvodu žalobkyne. Je nepredstaviteľné, aby bolo rozhodnutie v azylovom konaní vydané bez toho, aby sa MÚ MV SR zaoberal touto otázkou. Navrhovateľka je toho názoru, že z rozhodnutia MÚ MV SR ani z rozhodnutia žalovaného nijakým spôsobom nevyplýva, že by bola táto otázka skúmaná a že by okrem iného boli podkladom aj relevantné informácie o krajine pôvodu žalobkyne. Ďalej žalobkyňa uvádza, že MÚ MV SR a žalovaný si svojím konaním nesplnili povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 32 Zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok a taktiež nekonali v súlade s § 32 o Správnom poriadku. MÚ MV SR ako aj žalovanému bolo z pohovoru zrejmé, že žalobkyňa pochádza z Z. a že Z. je krajinou jej pôvodu. Obom kompetentným orgánom bola táto skutočnosť známa a vzhľadom na túto skutočnosť sa mali v zmysle § 32 aj riadne zaoberať úplným zisteným skutočného stavu veci, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je aj relevantná analýza situácie v krajine pôvodu. Pôvod žalobkyne je fakt, ktorý už žalobkyňa v rámci svojej žiadosti o azyl nemusí ďalej rozvíjať, resp. ako dôvod svojej žiadosti naň priamo upriamiť pozornosť kompetentných orgánov. Tie majú vyvinúť iniciatívu, aby sa s pôvodom žalobkyne vysporiadali a tak si splnili povinnosť, ktorú im ukladá zákon o azyle a to skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu na území Slovenskej republiky a v prípade ich nesplnenia skúmať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalovaný uvádza, že v čase od právoplatného rozhodnutia MÚ MV SR o prvej žalobkyninej žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o opakovanej žiadosti nenastala žiadna podstatná zmena skutkového stavu, aj napriek tomu, že sa nezaoberal s aktuálnou situáciou vo Z.. Odkiaľ túto informáciu žalovaný má, nie je zrejmé. Ani z rozhodnutia MÚ MV SR ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že situácia vo Z., nie je natoľko závažná, aby odôvodňovala udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Rozhodnutie o prvej žalobkyninej žiadosti bolo vydané dňa 28. decembra 2009 a skutočný stav veci, vrátene posudzovania aktuálnej situácie v krajine pôvodu, bol ku dňu 28. decembra 2009. Toto rozhodnutie bolo predmetom súdneho preskúmavania. Krajský súd v Bratislave vydal dňa 13. apríla 2010 rozsudok sp. zn.: 9 Saz/15/2007-22, ktorým napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie MÚ MV SR o prvej žalobkyninej žiadosti teda nadobudlo právoplatnosť až 7. mája 2010. K tomuto dátumu je však nevyhnutné uviesť, že v zmysle § 250i ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. To znamená, že skutkový stav veci vrátane aktuálnej situácie vo Z. bol v prípade žalobkyne naposledy skúmaný k 28. decembra 2009. Od tohto dňa do vydania napadnutého rozhodnutia MÚ MV SR prešiel takmer rok, počas ktorého aktuálnu situáciu vo Z. žiadny kompetentný orgán neskúmal. Ak sa počas ročného obdobia s ohľadom na prípad žalobkyne neskúmala aktuálna situácii vo Z., nie je možné konštatovať, že skutkový stav vo veci žalobkyne sa podstatným spôsobom nezmenil. Ak má žalovaný za to, že napriek tomuto ročnému rozdielu, je v poriadku, ak MÚ MV SR vydal rozhodnutie o zastavení konania, v ktorom konštatoval, že skutkový stav sa nezmenil bez toho, aby skúmal aktuálnu situáciu vo Z., hrubo tým zasiahol do práv žalobkyne. Ďalej podľa žalobkyne toto rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za náležite odôvodnené, tak ako si to vyžaduje § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v ktorom zákonodarca jasne definuje atribúty, ktoré musí spĺňať každé rozhodnutie správneho orgánu. Žalovaný neuvádza zákonnosť svojho rozhodnutia ani spôsob použitia správnej úvahy pri aplikácii právnych predpisov. Správny orgán nesprávne vyhodnotil prípad žiadateľky, keď jednoducho konštatoval, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, len na základe pohovoru uskutočneného so žiadateľkou, bez toho, aby sa riadne zaoberal tým, či sa skutkový stav naozaj nezmenil. Svojím rozhodnutím a jemu predchádzajúcim postupom hrubo zasiahol do žiadateľkiných garantovaných práv. Na základe vyššie uvedených skutočností a toho, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, nedostatočne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, keď rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zastavení azylového konania potvrdil, žalobkyňa navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky sp. zn.: SLV-OLVS-32/2010 z 30. septembra 2010 a rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-323-8/PO-Ž-2010 z 23. júla 2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.1.2011 uviedol, že žalobkyni nebol udelený azyl na území Slovenskej republiky. Počas zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 15.6.2010 opakovane žalobkyňa požiadala o udelenie azylu z obavy pred svojim bývalým manželom a z ekonomických dôvodov. Žalobkyňa prvýkrát požiadala o udelenie azylu po nelegálnom príchode na územie SR dňa 2.11.2009 z ekonomických a politických dôvodov. Počas ústneho pohovoru, žalobkyňa uviedla, že v krajine pôvodu žila len z úrody rodinného poľa a v tom nevidela perspektívu. Rozhodla sa vycestovať do Európy a začať nový život. Ďalej uviedla, že mala problémy so svojim manželom alkoholikom, ktorý neustále vyvolával rodinné konflikty. Pod politickými dôvodmi žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s politickým režimom vo Z. s tým, že v krajine pôvodu nevykonával žiadne politické aktivity. Iné dôvody žalobkyňa neuviedla. Politické dôvody sa nepreukázali a ekonomické dôvody podľa žalovaného nie sú dôvodom na udelenie azylu podľa právnej úpravy. Žalovaný uviedol, že problémy s manželom sa mali riešiť prostredníctvom polície či iných štátnych orgánov, ktoré zabezpečujú pomoc svojim občanom. Vzhľadom na to, že žalovaný odôvodňoval svoju žiadosť o poskytnutie azylu inými skutočnosťami, ako sú uvedené v ustanovení § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle, žiadosť žalobkyne bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená rozhodnutím č. MU-719-11/PO-Ž-2009 dňa 28.12.2009. Právny zástupca žalobkyne podal opravný prostriedok a Krajský súd v Bratislave v konaní č.k. 9 Saz/15/2007-22 zo dňa 13.4.2010 opravný prostriedok odmietol. Svoju opakovanú žiadosť podala žalobkyňa účelovo po umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, aby sa vyhla administratívnemu vyhosteniu, ktorý jej bol udelený rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p. UHCP-BA-OCP-AV-119-004/2010. So žalobkyňou bol opätovne vykonaný pohovor na objasnenie dôvodov opakovanej žiadosti. Rozhodnutím č. ČAS- MU-323-8/PO-Ž-2010 zo dňa 23.7.2010 Migračný úrad konanie zastavil podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra SR č. SLV-OLVS-32/2010 zo dňa 30.9.2010 zamietnutý. Žalovaný je toho názoru, že žiadosť žalobkyne je účelová s tým, že nespĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu. Obavu žalobkyne z perzekúcie v prípade jej návrtu do Z. sa nepodarilo opodstatniť. Snaha žalobkyne realizovať svoj súkromný a rodinný život na území SR prostredníctvom zákona o azyle je v rozpore so zámerom zákonodarcu, nakoľko sa v konaní nepreukázali opodstatnené obavy žalobkyne z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona azyle. Na základe vyššie uvedeného sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného potvrdil. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV- OLVS-32/2010 zo dňa 30.9.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MÚ MV SR“) ČAS: MU-323-8/PO-Ž-2010 zo dňa 23. júla 2010, ktorým bolo konanie o žiadosti žalobkyne o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). Ďalej úlohou súdu bolo, či správne orgány postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi a skutkový stav vyhodnotili na základe predložených dôkazov. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa dňa 2.11.2009 požiadala o udelenie azylu na území SR. Z dotazníka zo dňa 4.11.2009 je zrejmé, že žalobkyňa chodila na základnú a strednú školu a svoje štúdium ukončila v roku 1988. Po ukončení školy sa vrátila do rodnej obce, pracovala na poli a časť úrody odovzdávala režimu. Od manžela odišla v roku 2003 a manželstvo bolo rozvedené súdom v roku 2007. Manželia majú spolu jednu dcéru, ktorá bola v tom čase u rodičov žalobkyne. Žalobkyňa sa dostala na územie SR prostredníctvom prevádzača, ktorému za túto službu zaplatila 7.000,- USD. Ďalej v zápisnici uviedla, že z krajiny pôvodu odišla z ekonomických dôvodov, nakoľko tam nemala žiadnu perspektívu ako aj z obáv pred manželom, ktorý pil a bil ju. Tento problém riešila prostredníctvom polície, ktorá manželovi udeľovala pokuty. Kvôli politike v krajine pôvodu nemala problémy. Z rozhodnutia č. ČAS:MU-719-11/PO-Ž-2009 zo dňa 28.12.2009 MV SR - Migračný úrad rozhodol o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia súd zistil, že podľa Migračného úradu správny orgán v priebehu konania skutočnosti uvedené žiadateľkou objektívne vyhodnotil a komplexne posúdil. Žalobkyňa svoju žiadosť založila na politických dôvodoch, avšak tieto počas konania vysvetlila len ako osobný nesúhlas s režimom. Na posúdenie žiadosti žalobkyne správny orgán využil informácie z portálov www.mzv.cz a www.businessinfo.cz aktualizovaných ku dňu 4.10.2009 a iných verejne dostupných zdrojov, pričom správny orgán konštatoval, že vnútropolitická situácia vo Z. sa v danej dobe vážnejšie neskomplikovala. V závere svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalobkyňa odôvodňuje svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v ustanovení § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, správny orgán jej žiadosť o udelenie azylu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach, ktorý vec postúpil podľa príslušnosti Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9Saz/15/2007-22 zo dňa 13.4.2010 opravný prostriedok odmietol s tým, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2010. Podľa vyhlásenia žalobkyne zo dňa 15.6.2010, žalobkyňa žiadala druhý krát o udelenie azylu z titulu obavy o svoj život pred svojim manželom, voči ktorého útokom sa cítila bezmocná. Z rozhodnutia č. UHCP-BA-OCP-AV-119-004/2010 zo dňa 17.5.2010 je zrejmé, že žalobkyňa bola administratívne vyhostená a bol jej určený zákaz vstupu na územie SR na dobu 5 rokov. Rozhodnutie je riadne odôvodnené s tým, že správny orgán sa vysporiadal podľa Krajského súdu v Bratislave so všetkými námietkami žalobkyne. Následne rozhodnutím č. UHCP-BA-OCP-AV-119-005/2010 zo dňa 17.5.2010 správny orgán zaistil žalobkyňu a umiestnil ju do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 15.6.2010 súd zistil, že žalobkyňa sa domáha udelenia azylu z obavy o svoj život, ktorý ohrozuje jej ex manžel s tým, že proti jeho útokom je bezmocná. Rozhodnutím č. ČAS:MU-323-8/PO-Ž-2010 zo dňa 23.7.2010 Migračný úrad MV SR podľa zákona č. 480/2002 Z.z. rozhodol, že konanie o udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany zastavuje. Svoje rozhodnutie odôvodnil, tým, že menovaná dňa 15.6.2010 po druhý krát požiadala o udelenie azylu, avšak neuviedla žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že skutkový stav jej veci sa podstatne zmenil. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí č.: SLV-OLVS-32/2010 zo dňa 30.9.2010 potvrdil rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MÚ MV SR“) ČAS: MU-323-8/ PO-Ž-2010 zo dňa 23. júla 2010, ktorým bolo konanie o žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). Vo svojom odôvodnení uviedol, že účastníčka konania nebola členkou žiadnej politickej strany a ani sa voči nej neviedlo v jej krajine pôvodu žiadne trestné stíhanie. Svoju krajinu opustila z ekonomických dôvodov a z obavy pred svojim ex manželom. V správnom konaní však opodstatnenosť z takéhoto prenasledovania nepreukázala. Po preskúmaní spisového materiálu žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť obáv tak, ako to ustanovuje Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle konanie zastavil. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže, alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý: má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. (ods. 1) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4). Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3). Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana, alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži doplnkovú ochranu, alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. d/, vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. Podľa § 58 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený. Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo, ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku (ods. 2). V obdobnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1Sža/12/2011 zo dňa 5.4.2011 uviedol, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom poznamenáva, že podrobný výsluch navrhovateľa v konaní o udelenie azylu je primárnym predpokladom pre zistenie a objasnenie dôvodov, pre ktoré navrhovateľ žiada o udelenie azylu (tak ako uviedol aj v rozsudku NS SR sp. zn. 4SžoKS/57/2006 zo dňa 27.2.2007) . Má pritom bezpochyby význam pre určenie rozsahu a spôsobu vykonania ďalších dôkazov, vyhodnotenie ktorých musí byť náležite zdôvodnené, obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia a len dodržanie takého postupu môže vyústiť v riadne zistený skutkový stav. Nie je sporné, že dôležité fakty musí oznámiť sám navrhovateľ. V prípade nejasností je však správny orgán povinný sa na jednotlivé fakty dopytovať otázkami, tak aby vyhlásenia navrhovateľa boli ucelené a aby bol podrobnou výpoveďou navrhovateľa stanovený okruh okolností, na ktorých dokazovanie sa odporca zameria. Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že správne orgány neskúmali aktuálnu situáciu v Indii a riadne sa ňou nezaoberali, považuje tiež za dôležité zdôrazniť, že správne orgány dostatočne navrhovateľa nevypočuli k dôvodom jeho druhej žiadosti o azyl, následne nevykonali riadne dokazovanie procesne legálnymi prostriedkami a nezaoberali sa tým, či sa skutkový stav naozaj nezmenil. V medziach námietok vznesených žalobcom v rámci konania o preskúmania rozhodnutia žalovaného, správne dospel krajský súd k záveru o nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu.“ Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu a s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, dôvody, ktoré uvádzala žalobkyňa vo svojej 2. žiadosti o udelenie azylu neboli riadne preskúmané a správne orgány neskúmali aktuálnu situáciu v krajine pôvodu žalobkyne v čase podania a rozhodovania o jej 2. žiadosti na udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu bolo zjavné, že správny orgán prvého stupňa nevykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi prostriedkami a to obsahom správ o krajine pôvodu. Správne orgány situáciu vyhodnotili na základe pohovoru so žalobkyňou a na základe predchádzajúcich konaní bez toho, aby sa riadne zaoberali tým, či sa skutkový stav naozaj zmenil. Krajský súd teda konštatuje, že zo strany oboch správnych orgánov došlo k neprešetreniu dôvodov uvádzaných žalobkyňou, a preto súd zrušil rozhodnutie žalovaného pre nedostatok dôvodov uvedených v rozhodnutí. V ďalšom konaní považuje Krajský súd v Bratislave za potrebné, aby správny orgán vytknuté nedostatky odstránil a po doplnení dokazovania (doplnením aktuálnych informácii o krajine pôvodu žalobkyne) opätovne rozhodol o žiadosti žalobkyne o udelenie azylu. O trovách konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech vo veci priznal trovy konania v rozsahu náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 465,06 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 4.11.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a podanie žaloby zo dňa 2.12.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. b) (2 x 120,23 € + 2 x 7,21 € + 19% DPH = 303,31 €) a vyjadrenie k veci zo dňa 5.6.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky (1x 127,16 € + 1 x 7,63 € + 20 % DPH = 161,75 € ). Právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy konania vo výške 467,60 € s tým, že na všetky úkony z roku 2010 a 2012 si uplatnil DPH vo výške 20 %. Krajský súd v Bratislave poukazuje na to, že 20% DPH je v Slovenskej republike zavedená odo dňa 1.1.2011, a preto za rok 2010 priznal právnemu zástupcovi ako platiteľovi dane 19% DPH a za rok 2012 20% DPH a teda súd mu priznal trovy konania vo výške 465,06 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, dvojmo, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.