Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/347/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202131 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010202131.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: D. B., Š. W. J., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-27/2010 zo dňa 30.09.2010, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-27/2010 zo dňa 30.09.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, ČAS: MU-183-16/PO-Ž-2010 zo dňa 30.06.2010, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o azyle) zastavené konanie vo veci udelenia azylu žalobcovi, z dôvodu, že ani vo svojej tretej opakovanej žiadosti o udelenie azylu neuviedol žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že skutkový stav sa v prípade jeho žiadosti o udelenie azylu reálne zmenil. Žalobca uviedol, že podľa neho napadnuté rozhodnutie nevychádza z riadne preskúmaného skutočného stavu veci a rozhodnutie v tejto súvislosti nie je ani riadne zdôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca poukázal najmä na to, že v rámci pohovoru na Migračnom úrade uviedol všetky skutočnosti, ktoré ho vedú k žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky ako aj skutočnosti viažuce sa k jeho osobe. Žalobca je toho názoru, že k veci nebol povinný nič viac uviesť než uviedol, pretože už samotná skutočnosť, že je štátnym príslušníkom Indie mala byť dôvodom k aktívnej činnosti žalovaného pri skúmaní aktuálnej situácii v krajine pôvodu na zistenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany a nie azylu ako takého. Prístup žalovaného k veci bol podľa žalobcu pasívny, čo nepokladal za súladný s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku (ďalej len správny poriadok) a preto žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu trovy právneho zastúpenia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 31.01.2011 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach a preto žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu ide už o jeho tretiu žiadosť o udelenie azylu na území SR, pričom v predchádzajúcich konaniach vystupoval pod inou identitou. Žalovaný z výpovedí žalobcu vo veci zdôvodnenia žiadosti o udelenie azylu (dňa 25.01.2007, 19.04.2010, 06.05.2010 resp. 31.10.2010) zistil nezrovnalosti. Žalobca uvádzal, že sa obáva o svoj život, nakoľko sa mu v krajine pôvodu vyhrážajú zabitím pre pozemky, ktoré vlastní jeho rodina a o ktoré majú záujem aj ich susedia. Títo jeho rodinu aj fyzicky atakujú a mali zabiť aj jeho otca. Pri pohovore o tretej žiadosti žalobca uviedol, že jeho otec zomrel prirodzenou smrťou v roku 2002. Žalobca povedal, že neuvažoval o presťahovaní sa do inej časti Indie, pretože mal za to, že by to jeho situáciu neriešilo. Jeho cieľovou krajinou bola Nemecká spolková republika, kde chcel nájsť prácu. Vyhlásil, že iné dôvody, kvôli ktorým požiadal o azyl nemá. Žalovaný ďalej uviedol, že konanie o udelení azylu vo veci žalobcovej prvej žiadosti zo dňa 25.01.2007 bolo rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-176/PO-Ž-2007 zo dňa 08.02.2007 zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2007. Dňa 31.10.2008 bol s ním vykonaný pohovor o druhej žiadosti o udelenie azylu. Tieto odôvodnil inými dôvodmi, než sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle a migračný úrad rozhodnutím ČAS:702-13/PO-Ž-2008 zo dňa 17.12.2008 zamietol jeho žiadosť ako neopodstatnenú. Toto rozhodnutie na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Saz/16/2009-44 zo dňa 05.05.2009 potvrdil ako vecne správne a právoplatnosť nadobudlo dňa 21.10.2009. Žalovaný poukázal na to, že v uvedených konaniach už migračný úrad právoplatne rozhodol a v prípade tretej žiadosti o udelenie azylu žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, kvôli ktorým by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie meniť, preto zastavené konanie o udelenie azylu podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2). Predmetom preskúmania boli rozhodnutia správnych orgánov vydané žalovaným pod č. SLV- OLVS-27/2010 zo dňa 30.09.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, č. ČAS: MU-183-16/PO-Ž-2010 zo dňa 30.06.2010. Podľa čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon. Podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle Ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 52 ods. 1) zákona o azyle účinnom v rozhodnom období na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní [ (č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ], ak tento zákon neustanovuje inak. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany ( § 13a) je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo neúnosné (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone), neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich návrat do krajiny pôvodu. Z doloženého administratívneho spisu bolo súdu preukázané, že žalobca dňa 19.04.2010 tretíkrát žiadal o udelenie azylu resp. doplnkovej ochrany, pričom k dôvodom neuviedol nič viac, než už v predchádzajúcich žiadostiach resp. výpovediach pred konajúcim migračným úradom. Žalobca opakovane uvádzal, že sa obáva o svoj život, z dôvodu, že v rodnej krajine má spor so susedmi o pozemky, čo vyústilo do fyzických útokov a zabitia aj jeho otca. Z predchádzajúcich výpovedí k žiadostiam o azyl súd zistil, že žalobca uvedenú situáciu neriešil v krajine pôvodu nijako, napr. pomocou polície alebo iných inštitúcií, resp. že neuvažoval o presťahovaní sa do inej časti Indie, pretože mal za to, že by to jeho situáciu nevyriešilo. Žalobcovou cieľovou krajinou bola Nemecká spolková republika kde chcel nájsť prácu. Konanie o udelení azylu vo veci žalobcovej prvej žiadosti zo dňa 25.01.2007 bolo rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-176/PO-Ž-2007 zo dňa 08.02.2007 zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, pretože dňa 01.02.2007 svojvoľne bez povolenia sa viac ako sedem dní zdržiaval mimo záchytného tábora v Opatovskej Novej Vsi. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2007. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca v priebehu administratívneho konania menil svoje meno, nevyčkal na ukončenie azylového konania v Slovenskej republike a svojvoľne odišiel aj do Nemecka odkiaľ ho dňa 23.10.2008 na základe Dublinského dohovoru vrátili, aby konanie o udelenie azylu viedla príslušná Slovenská republika. Dňa 31.10.2008 bol s ním vykonaný pohovor o druhej žiadosti o udelenie azylu. V tomto prípade uvádzal iné dôvody než taxatívne vymedzené zákonom (§ 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle) a preto migračný úrad rozhodnutím ČAS:702-13/PO-Ž-2008 zo dňa 17.12.2008 zamietol jeho žiadosť ako neopodstatnenú. Toto rozhodnutie na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Saz/16/2009-44 zo dňa 05.05.2009 potvrdil ako vecne správne. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom č. 1 Sža/25/2009 z 22.09.2009 rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2009. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda vydalo dňa 12.11.2009, kedy bol žalobca aj zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení účastníka konania do Indie č. UHCP-36-10/ RHCP-BA-DS-AV-2009 so zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov, t.j. do 11.11.2012. Vo veci skúmania dôvodov tretej žiadosti žalobcu z 19.04.2010 o azyl alebo doplnkovú ochranu, správny orgán zistil, že žalobca uviedol niektoré skutočnosti inak, než v predchádzajúcich výpovediach, týkalo sa to úmrtia jeho otca, kde uviedol, že jeho otec zomrel prirodzenou smrťou v roku 2002. Vyhlásil, že sa pridržiava svojich dôvodov uvádzaných v predchádzajúcich konaniach a žiadne nové dôvody nemá. Na základe týchto skutočností správny orgán poukázal na to, že v uvedených konaniach už migračný úrad právoplatne rozhodol a žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, kvôli ktorým by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie meniť, preto zastavil konanie o udelenie azylu podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle, čo žalovaný aj potvrdil. Krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v prípade žalobcu nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany, pretože ani v treťom konaní nepreukázal opodstatnenosť ani existenciu obáv a ani prenasledovanie z dôvodu rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalobca nespĺňal ani podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany, pretože okolnosti uvádzané žalobcom počas konania nemožno hodnotiť ako vážne dôvody pre domnienku, žeby mu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že žalobcom vyjadrené obavy iba z nepriaznivej situácie medzi susedmi, nemožno zahrnúť pod pojem vážneho bezprávia vymedzeného v § 2 písm. f) zákona o azyle. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol povinný v podstate uvádzať ďalšie skutočnosti, pretože už samotný fakt, že je Ind malo aktivovať žalovaného k vlastnému šetreniu dôvodov vo veci, súd uvádza, že s týmto názorom žalobcu sa nestotožnil. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. V neposlednom rade je treba poznamenať aj to, že konanie o azyl je osobité najmä tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera žalovanému závisí predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si žalovaný o žalobcovi vytvára v priebehu celého administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia si nesmú protirečiť a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozpory vo výpovediach žalobcu nebolo možné považovať za nepatrné, či zanedbateľné, išlo o jeho identitu ako aj súvislosti s úmrtím jeho otca, čo súviselo s dôvodmi, pre ktoré opustil krajinu pôvodu. V predmetnej veci bolo možné vylúčiť, že aktuálnu situácia u žalobcu a v krajine jeho pôvodu nepotvrdzuje závažné dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je to definované v ustanovení § 2 a nasl. zákona o azyle. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný pri posudzovaní žiadosti o azyl alebo doplnkovú ochranu správne u žalobcu zistil, že v konaní o azyle už právoplatne bolo rozhodnuté o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená (dňa 17.12.2008, ČAS: MU-702-13/PO-Ž-2008, právoplatné dňom 22.09.2009) a že v prípade žalobcu sa skutkový stav podstatne nezmenil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.