Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/367/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202259 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010202259.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Soni Langovej a členiek senátu, JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: I.. R. P., W. L. XX, XXX XX Q., zastúpenej advokátkou, JUDr. Adelou Valockou, Na vŕšku 2, P.O.BOX 255, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovová č. 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. I./222/16103-102000/2010/992120-r zo dňa 6.10.2010 v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/46735/10/Bla zo dňa 26.5.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobkyňa domáhala, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/222/16103-102000/2010/992120-r zo dňa 6.10.2010, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/46735/10/Bla zo dňa 26.5.2010, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2007 v sume 4.880,40 €. Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie žalovaného neústavné a nezákonné z dôvodu, že žalovaný neuznal jej nárok týkajúci sa daňových výdavkov, čím porušil § 2 písm. i zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov), § 2 ods. 1 a 3, § 6 ods. 1 až 3 písm. a), § 7 ods. 1, § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní), konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, keď neuznal daňový výdavok žalobkyne v súvislosti s použitím motorového vozidla na reklamné účely. Správca dane nezohľadnil predložené čestné vyhlásenia preukazujúce, že motorové vozidlo bolo použité ako reklamný pútač v tesnej blízkosti čerpacej stanice. Z prehlásení vyplýva, že predmetné vozidlo nebolo použité na prepravu, neboli na ňom účtované cestovné náklady ani nákup pohonných hmôt. Dôvodom pre umiestnenie vozidla ako reklamného pútača bolo oboznámenie verejnosti, že po dlhom časovom odstupe bola znovu do prevádzky uvedená umývacia linka. Použitá forma reklamy bola menej finančne náročná ako zabezpečenie reklamnej plochy, bilboardu iným dodávateľom. K faktúrovanej sume 178.500,- Sk boli predložené doklady: nájomná zmluva o prenájme vozidla zn. Renault Expres Q. XXX B., faktúra č. XXXXXXXXXX, príjmový pokladničný doklad o úhrade faktúry. Inventárna karta predmetného vozidla nebola súčasťou účtovníctva prenajímateľa v roku 2007, pretože vozidlo malo nulovú hodnotu. Príjem z prenájmu mal prenajímateľ riadne zaevidovaný v účtovníctve. Prvotné doklady na výrobu reklamy neboli vyhotovené a predložené, pretože bola vyhotovená príbuzným žalobkyne, ktorý predložil čestné prehlásenie o vyhotovení reklamy. Vylúčenie čestných prehlásení správcom dane ako dôkazných prostriedkov považuje žalobkyňa za porušenie zákona. Ak mal pochybnosť o dôveryhodnosti prehlásení, mohol správca dane vykonať vlastné dokazovanie výsluchom uvedených osôb. Ak by bol správca dane postupoval zákonne, musel by dospieť k záveru, že nájom motorového vozidla ako reklamného pútača je daňovým výdavkom použitým za účelom dosiahnutia opätovného príjmu z prevádzky autoumyvárne v rámci prevádzkovania čerpacej stanice. Správca dane zároveň vo svojom rozhodnutí neuznal výdavky vynaložené za služby vykonané p. D. F., GANDALF v súvislosti s dosiahnutými príjmami v sume 571.200,-Sk s DPH na základe zmluvy v oblasti IT technológií č. 001/2001. Predmetnou zmluvou sa dodávateľ služby a žalobkyňa dohodli na údržbe výpočtovej techniky, programového vybavenia, zabezpečení služieb s tým súvisiacich. Odmena bola dohodnutá v sume 90.000,-Sk štvrťročne bez DPH v minimálnom rozsahu 60 hodín štvrťročne. Ako dôvod neuznania platnosti predmetnej zmluvy správca dane uviedol, že na zabezpečenie predmetného rozsahu služieb má žalobkyňa iného zmluvného partnera, a to Slovnaft, a.s. v zmysle Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice. Podľa názoru žalobkyne, správcovi dane neprislúcha posudzovať platnosť uzatvorených zmlúv podnikateľskými subjektami. Žalobkyňa má aj iné počítačové zostavy, ktoré má vo výlučnom vlastníctve a nepodliehajú režimu Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice ale na zabezpečenie všetkých manažérskych, kontrolných a podnikateľských aktivít žalobkyne vrátane prevádzkovania čerpacej stanice. Počítačové vybavenie a jeho funkcie slúžia na dosiahnutie zisku podnikateľa, a je teda oprávneným výdavkom. Správca dane si v konaní nevyžiadal originál predmetnej zmluvy. Na základe uvedených dôvodov, žalovaný porušil vyššie uvedené ustanovenia zákonov a Ústavy Slovenskej republiky, a preto žalobkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že zotrváva na svojich právnych názoroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že by čestné prehlásenia zamestnancov a obyvateľov okolia jednoznačne potvrdili skutočnosť, že vozidlo bolo použité na reklamné účely. Predmetné vyhlásenia nemožno akceptovať, pretože mená predmetných osôb neboli identifikovateľné, prehlásenia neboli overené. Nie je povinnosťou správcu dane zabezpečovať si dôkazné prostriedky. Daňový subjekt mal dostatok času na preukázanie svojich tvrdení v súlade s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Tvrdenie žalobkyne, že správcovi dane predložila nájomnú zmluvu, príslušnú faktúru a PPD č. XXX sa nezakladá na pravde, pretože tieto doklady neboli ani po opakovanej výzve správcu dane predložené. Neboli predložené ani žiadne prvotné doklady o úhrade alebo výrobe reklamy na motorovom vozidle. Správcovi dane boli v konaní predložené dve verzie faktúr za prenájom motorového vozidla s tým istým číslom XXXXXXXXXX na sumu 150 000,-Sk bez DPH avšak s rozdielnym dátumom splatnosti a textom. Jedna faktúra bola v evidencii žalobkyne a druhá v evidencii I.. P.. Žalobkyňa mala v účtovnej evidencii zaevidovaný výdavok v hotovosti bez preukázania výdavkového pokladničného dokladu č. XXX a kópie príjmového pokladničného dokladu. Bolo vykonané zisťovanie v dokladoch I.. P. v ktorých bol zaevidovaný príjmový pokladničný doklad č. XXX, ten však nebol predložený, fyzicky chýbala faktúra č. XXXXXXXXXX, ktoré boli predložené až dodatočne. Z predloženého príjmového pokladničného dokladu však vyplynulo, že I.. P. vyplatil sumu 178 500,- Sk manželke - žalobkyni a nie naopak, ako to tvrdí žalobkyňa. Prehlásenie p. Z. I. bolo bez riadnych identifikačných údajov, bez overenia podpisu, bez návrhu a jeho vypočutie by podľa správcu dane nemalo na posúdenie veci žiaden vplyv. V čase údajného prenájmu, nebolo motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku fyzickej osoby ale bolo presunuté do osobného vlastníctva v čase existencie manželstva prenajímateľa a žalobkyne, jednalo sa teda o predmet v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a neexistuje možnosť prenajímania si majetku medzi manželmi. V tejto súvislosti bolo správcom dane zistené, že žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť podľa § 32 zákona o správe daní ohľadom vyplatenej čiastky 178 500,-Sk v hotovosti. Žalobkyňa teda viedla účtovníctvo v rozpore s ust. § 1 ods. 3, § 2 ods. 4, § 6 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. Bez predloženia riadneho výdavkového pokladničného dokladu preto nemohla žalobkyňa účtovať o daňovom výdavku a riadny účtovný doklad nemôže byť nahradený prípadnou svedeckou výpoveďou. Skutočná realizácia reklamy nebola preukázaná ani prípadnou fotodokumentáciou, pričom význam dokazovať jeho existenciu by bol len v prípade, ak by bol predložený riadny výdavkový pokladničný doklad. Prehlásenie riadne neidentifikovaného autora grafického spracovania reklamy nebol podložený účtovným dokladom. V predmetnom prehlásení sa spomínalo osobné motorové vozidlo, avšak k spomínanému evidenčnému číslu je podľa informácie príslušného dopravného inšpektorátu, priradené nákladné vozidlo. Správca dane svojim šetrením zistil, že žalobkyňa nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 32 zákona o správe daní ohľadom vyplatenej hotovosti 178.500,- Sk. Žalovaný poukázal na ust. § 2 ods. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a uviedol, že žalobkyňa viedla účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva v rozpore so zákonom. V súvislosti s neuznaným výdavkom v sume 480.000,- Sk bez DPH za služby v oblasti IT technológii žalovaný uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že má počítačové zostavy, ktoré sú riadne vedené v účtovníctve. Kontrolou bolo zistené, že v účtovnej evidencii je len jedna inventárna karta vystavená na jednu počítačovú zostavu so vstupnou cenou 49.420,20 Sk od roku 2006 bez uvedenia základných údajov, ako značka, výrobné číslo zariadenia , nadobúdacích dokladov, uvedenie častí zostavy. Z evidencie vyplýva, aký podiel na podnikaní žalobkyne tvorí prevádzkovania čerpacej stanice a aké obmedzenia pre ňu vyplývajú pri napojení na počítačový a pokladničný systém vlastníka, spoločnosti Slovnaft a.s. Žalobkyňa v priebehu konania nepredložila dôkaz o vykonávanie iných manažérskych činností. S poukazom na ust. § 15 ods.5, ods. 6 písm. d) a e), § 29 zákona o správe daní, žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a dospel k rozhodnutiu jednohlasne odsúhlasenému všetkými členmi senátu. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s vydaním rozhodnutia žalovaného č. I/222/16103-102000/2010/992120-r zo dňa 6.10.2010, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/46735/10/Bla zo dňa 26.5.2010. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Zo zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 cit. zákona). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Na tento účel má správca dane využiť prostriedky (len všeobecne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.), ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti), pre posúdenie toho - ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Podľa § 30 ods. 3 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Na daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie konania. To znamená, že odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí sa vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (§ 48 ods. 6 druhá veta cit. zákona). Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 2.11.2009 bolo žalobkyni doručené oznámenie o vykonaní daňovej kontroly na daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2007. Dňa 26.4.2010 bo vypracovaný protokol o výsledku zisťovania, v ktorom boli zhrnuté získané poznatky správcu dane zo šetrenia. Správca dane v priebehu kontroly zistil, že žalobkyňa podniká na základe živnostenského oprávnenia č. XXXXX/XXXX zo dňa 21.4.2005, miestom podnikania je čerpacia stanica Slovnaft, prevádzka Eisnerova, Bratislava - Devínska Nová Ves, pričom v zdaňovacom období roka 2007 bola prevádzka predmetnej čerpacej stanice prevažujúcou činnosťou žalobkyne. Súd sa v danom prípade zameral na zistenia správcu dane súvisiace s neuznaním výdavkov žalobkyne vykázaných v zdaňovacom období roku 2007 za prenájom motorového vozidla ev. zn. Q. XXX B. na reklamné účely od manžela žalobkyne, I.. P. vo výške 178.500,-Sk a za služby v oblasti IT technológií od dodávateľa, D. F., Gandalf vo výške 571.200,- Sk. Správcovi dane neboli predložené doklady podľa § 2 písm. i, § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, a to pri prenájme motorového vozidla: výdavkový pokladničný doklad č. XXX, iné doklady preukazujúce výrobu príslušnej reklamy svedčiace o výdavkov za účelom dosiahnutia, zabezpečenia či udržanie príjmov, pri dodávke služieb v oblasti IT technológií: základná zmluva so spoločnosťou Slovnaft ako vlastníkom čerpacej stanice, ktorá poskytla celé softvérové a hardvérové vybavenie na ktorom sa evidovala prevažná väčšina všetkých tržieb. Z dôvodu nedoloženia dokladov o ktoré správca dane žalobkyňu žiadal a ktorými by sa preukázala súvislosť medzi výdavkami a príjmom žalobkyne, vykonal správca dane vlastné šetrenie. Zabezpečil si kompletnú zmluvu o prevádzke čerpacej stanice uzavretú žalobkyňou a spoločnosťou Slovnaft a.s. z ktorej vyplýva, že vlastník čerpacej stanice, t.j. Slovnaft a.s. zabezpečuje vlastný jednotný informačný systém, centrálne ho obstaráva, inštaluje a udržuje. Žalobkyňa sa v predmetnej zmluve zaviazala podľa čl. V., bod 3 a 6 (príloha č. 2), že nebude zasahovať do nastavenia a inštalácie technických zariadení a systémov a každú poruchu je povinná okamžite nahlasovať vlastníkovi, ktorý zabezpečuje odstránenie porúch. Žalobkyňa si musela byť vedomá dojednania podľa čl. XI, že použitie technického zariadenia na iné ako dohodnuté účely, použitie iného softvéru, nedohodnutá manipulácia s technickým zariadením je dôvodom na odstúpenie od zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice. Uvedené zistenia boli potvrdené správcovi dane aj podaním doručeným správcovi dane zo dňa 10.8.2010 v ktorom zodpovedný pracovník spoločnosti Slovnaft a.s. uviedol, že len vlastník čerpacej stanice je oprávnený vykonávať inštaláciu a údržbu informačnej siete, stará sa o funkčnosť a je chránený pred neoprávneným vstupom do systémových a aplikačných častí systému, t.j. nájomca nie je oprávnený k iným ako užívateľským činnostiam. Z informácie od miestne príslušného správcu dane dodávateľa služieb v oblasti IT technológií, D. F. - GANDALF vyplynulo, že tento so správcom dane nespolupracuje, daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb za roky 2007 a 2008 nepodal. Doklady o jeho príjme za služby poskytnuté žalobkyni v roku 2007 z jeho účtovnej evidencie sa nepodarilo preto zabezpečiť. Vo vzťahu k uplatnenému výdavku v sume 178.500,- Sk správcovi dane zistil, že I.. T. P. bol v roku 2007 evidovaný ako držiteľ vozidla ev.č.: Q. XXX B., zn. Renault, nákladné vozidlo so skriňovou karosériou. Ako dôkaz o umiestnení reklamy na predmetnom vozidle v priestoroch čerpacej stanice žalobkyňa predložila hromadné prehlásenia 8 zamestnancov a 7 zákazníkov. Tieto neobsahujú dátum ich vydania, podpisy nie sú overené, osoby nie sú bližšie (okrem mena priezviska) stotožnené. Vyhotovenie reklamného pútača je zo strany žalobkyne vydokladované len čestným prehlásením Z. I. zo dňa 29.2.2010, že vytvoril grafický návrh na reklamu, ktorá bola umiestnená na osobnom aute v roku 2007. Ako vyplýva zo zápisu z miestneho zisťovania u I.. P. zo dňa 20.4.2010, v jeho účtovnej evidencii sa nenachádzal príjmový pokladničný doklad č. XXX o príjme v sume 178.500,- Sk, chýbala faktúra č. XXXXXX XXXX. Predmetné vozidlo nebol v zostave majetku I.. P. a nebolo zistené na základe akých podkladov bol účtovaný príjem v uvedenej sume. V spise predloženom žalovaným sa nachádza následne predložený príjmový pokladničný doklad č. XXX zo dňa 31.12.2007, v zmysle ktorého žalobkyňa prijala od I.. P. sumu 178.500,- Sk a nie naopak. Bola predložená faktúra č. XXXXXX XXXX zo dňa 31.12.2007, v zmysle ktorej dodávateľ, účtoval žalobkyni sumu 178.500,- Sk za prenájom osobného motorového vozidla, ktoré bolo použité na reklamné účely pri príležitosti otvorenia novej umývacej linky. Zo strany žalobkyne bola predložená aj iná verzia faktúry č. XXXXXX XXXX zo dňa 31.12.2007 s inou lehotou splatnosti a textom popisujúcim predmet plnenia. Dňa 26.5.2010 vydal správca dane dodatočný platobný rozkaz č. 603/231/46735/10/Bla, ktorým vyrubil žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2007 v sume 4.880,40,- € z dôvodu, že v daňovom priznaní za dané obdobie žalobkyňa uviedla daň v sume 27.556,- Sk, správca dane zistil daň v sume 174.583,- Sk, pričom rozdiel dane činí 147.027 Sk (4.880,40 €). Žalobkyňa podala voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie v ktorom uviedla námietky obsahom sa zhodujúce s námietkami uvedenými a popísanými v žalobe. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie a uviedol v ňom dôvody zhodujúce sa s obsahom vyjadrenia k žalobe. Podľa ust. § 101 zákona o správe daní, na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení platnom v čase vzniku daňovej povinnosti žalobkyne, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov, b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov, c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na 1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, 2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia, 3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov v stredných odborných učilištiach, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy, 4. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 5. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, d) výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40% nároku na stravné podľa osobitného predpisu; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, f) výdavky (náklady) vo výške úhrnu obstarávacích cien 1) akcií a úhrnu obstarávacích cien 1) ostatných cenných papierov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja s výnimkou 1. cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov, pri ktorých obstarávacia cena nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10% od priemerného kurzu zverejňovaného burzou cenných papierov v deň ich nákupu a predaja alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný zverejnený priemerný kurz, pri ktorých sa uzná ako výdavok (náklad) obstarávacia cena akcií, alebo pri ostatných cenných papieroch obstarávacia cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa osobitného predpisu 1) zahrnovaný do základu dane, 2. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu, 3. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, 88) ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad, g) výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny 1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo, 2. zmenky, o ktorej sa účtuje 1) ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo, h) výdavok (náklad) vo výške obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo výdavok vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky 1) vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len "príslušenstvo"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods. 21, alebo neuhradenej časti týchto pohľadávok, u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak 1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, a to aj u daňovníkov, ktorí neprihlásili pohľadávky, ale preukážu uznesenie súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, 2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo vyrovnacieho konania, 3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka, 4. majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu alebo výkon rozhodnutia zastaví, 5. ide o pohľadávku, na ktorú možno tvoriť opravnú položku do 100% [ § 20 ods. 8 písm. c), § 20 ods. 14 písm. d)], § 20 ods. 17 a 19, 6. ide o pohľadávku z úveru bánk, pobočiek zahraničných bánk a Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, pri ktorej bolo identifikované znehodnotenie viac ako 50% alebo dlžník je v omeškaní so splácaním viac ako 360 dní. i) výdavok (náklad) vo výške menovitej hodnoty pohľadávky alebo obstarávacej ceny pohľadávky, ktorá jednotlivo nepresahuje 1 000,- Sk za pohľadávku, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli jej hodnotu; príslušenstvo k takejto pohľadávke je daňovým výdavkom, ak podľa § 17 ods. 21 bolo zahrnuté do základu dane, j) výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku, k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka, l) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo ak sa vozidlo alebo zariadenie používa na prevádzku, pri ktorej nie je spotreba pohonných látok uvedená v technickom preukaze, podľa spotreby preukázanej iným preukázateľným dokladom, m) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov, n) odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi, o) úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty 1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem 1. daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad, 2. zabezpečovacích derivátov, 1) pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad, p) stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, 87) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu 89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e). Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmu, na účely zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 29 ods. 1 až 8 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada. V danom prípade správca dane vykonal dokazovanie v rámci výkonu daňovej kontroly z dokladov predložených daňovým subjektom ako i miestnym zisťovaním, vypočutím účastníkov konania, dopytmi a pod. aj nad rámec dôkazov predložených žalobkyňou. Z vykonaných zistení bolo preukázané, že žalobkyňa uzatvorila zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 1.1.2007 (nie je potvrdená a teda podpísaná žalobkyňou) s dodávateľom, D. F. - Gandalf, na údržbu výpočtovej techniky a programového vybavenia. Žalobkyňa vykonáva prevažne podnikanie v oblasti prevádzkovania čerpacej stanice, v rámci ktorej je výhradným dodávateľom programového vybavenia, poradenstva a servisu výpočtovej techniky vlastník, spoločnosť Slovnaft, a.s., na základe zmluvy o prevádzke čerpacej stanice uzatvorenej so žalobkyňou. Žalobkyňa v rámci daňového konania nepreukázala, že by v období roka 2007 mala príjem aj z inej podnikateľskej činnosti ako z prevádzkovania čerpacej stanice na realizáciu ktorej by mala zabezpečené iné výpočtové a programové vybavenie ako to, ktoré sa nachádzalo v priestore čerpacej stanice, a teda, že výdavok, ktorý mala za poskytovanie služieb v oblasti IT technológii poskytnutý v priebehu roka 2007 p. D. F., súvisel s dosiahnutím príjmov z podnikania nesúvisiacim s prevádzkou čerpacej stanice. Podľa názoru súdu správca dane a následne žalovaný dostatočným spôsobom zistili skutočnosti na základe ktorých dospeli k názoru, že výdavok uplatnený žalobkyňou v sume 571.200,- Sk nemožno uznať ako výdavok súvisiaci s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. Podľa § 6 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov podľa § 29 a 30. Účtovná jednotka je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku za účtovnú jednotku podľa § 17 a 18 alebo podľa § 17a. V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo (ďalej len "konsolidovaný celok"), ako konsolidovanú účtovnú závierku. Podľa § 8 ods. 1 až 6 predmetného zákona, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 21, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2). Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36. Podľa § 10 ods. 1 až predmetného zákona účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu, e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia. Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5. Za účelom preukázania oprávnenosti účtovania výdavku v sume 178.500,- Sk, žalobkyňa predložila čestné prehlásenia tretích osôb, ktoré podľa názoru súdu, zhodne s názorom žalovaného, nie sú vierohodným dôkazom o umiestnení reklamy na motorovom vozidle v priestoroch čerpacej stanice. Prehlásenia neobsahujú presnú identifikáciu osôb termín ich vyhotovenia, a teda nedá sa zistiť, či v čase ich vydania zamestnanci žalobkyne skutočne boli na čerpacej stanici zamestnaní v roku 2007 a mali možnosť vidieť predmetnú reklamu, prípadne kedy hromadne podpísaní zákazníci prehlásenie, zrejme vypracované žalobkyňou, podpísali, či boli zákazníkmi aj v roku 2007. Pre uvedené neúplnosti a nepresnosti nemožno predmetné dôkazy hodnotiť ako vierohodné. Z dôvodu, že aj prehlásenia zhotoviteľa grafického návrhu nie je doložené fotodokumentáciou, zmluvou a pod., nemožno jednoznačne vyhodnotiť tento dôkaz ako doklad preukazujúci, či prípadný reklamný pútač bol naozaj umiestnený na vozidle. V danom prípade žalobkyňa nepredložila zmluvu o nájme vozidla na ktorom bol umiestnený pútač, boli predložené dve textom odlišné verzie faktúry č. č. XXXXXX XXXX zo dňa 31.12.2007, pokladničný doklad z účtovníctva manžela žalobkyne v zmysle ktorého bola žalobkyňa príjemcom sumy 178.500,- Sk. Dôkazy predložené žalobkyňou spochybňujú ich skutočný účel, pričom správca dane je povinný zisťovať skutočný obsah právnych úkonov. Žalobkyňa v rámci konania nevysvetlila, ako prenájom vozidla za účelom umiestnenia reklamy ovplyvní jej príjmy, prečo na ten istý účel nebolo možné využiť konštrukcie čerpacej stanice, nebolo preukázané, či prenajaté vozidlo bolo vo vlastníctve jej manžela ako podnikateľa, resp. spadalo do BSM. Z dôvodu, že motorové vozidlo ev. č. Q. XXX B. nebolo zavedené v účtovnej evidencii manžela žalobkyne, nebol evidovaný v inventárnom zázname, nie je zrejmé, či mal oprávnenie ho prenajať vlastnej manželke. Z predložených a vykonaných dôkazov možno teda dospieť k záveru, že účtovníctvo žalobkyne nebolo vedené tak, ako to ustanovuje zákon o účtovníctve, účtovné doklady neboli vierohodné a presné. Súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalovaný ako i správca dane dostatočným spôsobom zisťovali skutočný obsah právneho úkonu - prenájom vozidla na reklamné účely, žalobkyňa okrem nepresnej účtovnej evidencie a čestných prehlásení osôb nedostatočne označených, neuviedla žiadne iné dôkazy, ktorými by mohla preukázať svoje tvrdenia. Zákazníci žalobkyne neboli za účelom prípadného dodatočného vypočutia správcu dane patrične identifikovateľní, prípadné výpovede zamestnancov žalobkyne vo veci môžu byť ovplyvnené ich vzťahom so žalobkyňou. Súd v postupe a rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového daňového orgánu nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, žalovaný nemá na náhradu trov zo zákona nárok. Rozhodnutie bolo odsúhlasené členmi senátu v pomere 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.