Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/369/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202270 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010202270.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: BIO - FINIŠ, s.r.o., IČO: 36 453 561, Zbudská Belá 72, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, advokát, Piaristická 2, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 11034/2010-630,Č.z.:127884/2010 zo dňa 26.10.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 11034/2010-630,Č.z.: 127884/2010 zo dňa 26.10.2010, ktorým žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 3 ods. 2 písm. m/ zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj len PPA) č. 500/234/17356/2009 zo dňa 27.07.2010 a toto prvostupňové rozhodnutie zároveň potvrdil. PPA svojim rozhodnutím neschválila poskytnutie podpory žalobcovi formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z.z. v znení nariadenia vlády SR č. 155/2009 Z.z. a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z.z. a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 119.917,67 eur. Táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktorú má farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie PPA a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe opísal proces podania jednotnej žiadosti, v rámci ktorej požiadal o jednotnú platbu na plochu a o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti na rok 2009, priebeh kontrol, obsah rozhodnutia PPA č. 500/2343/16417/2009, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a napokon obsah rozhodnutia žalovaného č. 18035/2010 zo dňa 18.06.2010, ktorým žalovaný vyhovel odvolaniu žalobcu a zrušil prvostupňové rozhodnutie PPA zo dňa 16.02.2010. Následne PPA vydala dňa 27.07.2010 rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že dôvodom neschválenia poskytnutia podpory formou jednotnej platby na plochu a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach, je neobhospodarovanie plochy pôdy vo vlastníctve žalobcu, na ktorú žiadal o poskytnutie vyššie uvedenej podpory. V odvolaní žalobca poukázal na to, že PPA vôbec nezohľadnila dôkazy preukazujúce obhospodarovanie plochy výmery pôdy, na ktorú žiadal o poskytnutie podpory. PPA doplnila konanie, avšak odvolaniu žalobcu nevyhovela a tomuto nevyhovel ani žalovaný, ktorý ho napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.10.2010 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Nezákonnosť rozhodnutia videl žalobca v tom, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že dňa 24.07.2009 zaslal PPA oznámenie o rekultivácii pôdy, ktorým oznámil, že na parcelách s konkrétnymi číslami sa v daných mesiacoch roku 2009 uskutoční rekultivácia pôdy z dôvodu veľmi kamenistej pôdy. Táto skutočnosť nebola preskúmaná a ani sa nezhodnotila v rozhodnutí. Ďalej namietal, že žalovaný nezohľadnil námietky žalobcu, pričom sa bližšie nezaoberal skutkovým stavom ani dôkazmi, na ktoré žalobca poukazoval a teda nemohol reálne posúdiť, či PPA rozhodla o jeho nároku oprávnene. Záverom namietal, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Uviedol, že žalovaný sa s jeho argumentáciou vôbec nevysporiadal. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k obsahu žaloby poukázal na skutkový stav, ako aj obsah napadnutého rozhodnutia a k námietkam žalobcu uviedol, že PPA vo svojom rozhodnutí zohľadnila žalobcom predložené dôkazy, ktoré podľa neho mali preukazovať obhospodarovanie pôdy, na ktorú žiadal podporu (32 nájomných zmlúv), avšak to, že má žiadateľ uzatvorené nájomné zmluvy, nedokazuje obhospodarovanie sporných kultúrnych dielov (KD). Z výsledkov vykonaných kontrol na mieste vyplýva, že žalobca sporné KD neužíval, čím porušil ustanovenie § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z.z. a ustanovenie § 57 ods. 1a nariadenia vlády SR č. 499/2008. Keďže žalobca sporné KD neužíval, vznikla mu taká naddeklarácia, ktorá v zmysle čl. 51 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 a čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č. 1975/2006 spôsobila, že žalobca nemá nárok ani na jednotnú platbu na plochu ani na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti. Skutkový stav bol zistený správne a presne, čo dokazujú aj kontroly vykonané na mieste, pričom PPA detailne rozpísala vo svojom rozhodnutí skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 26.10.2010 vydal žalovaný rozhodnutie č. 11034/2010-630, Č.z. 127884/2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie PPA č. 500/2343/17356/2009 zo dňa 27.07.2010. Tomuto rozhodnutiu predchádzala jednotná žiadosť žalobcu podaná dňa 15.05.2009, ktorou požiadal o jednotnú platbu na plochu na poskytnutie vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti na rok 2009. Dňa 16.09.2009 prebehla prvá krížová kontrola, ktorou boli zistené nezrovnalosti - nadvýmera na štvorci Radvaň nad Laborcom kultúrne diely 0101/1, 0105/1, 0106/1, 0108/1, 0109/1, 0111/1, 0112/1, 0113/1, 0203/1, 0204/1/, 0205/1, 0302/1, 0303/1, 1101/1 a 1301/1. Z dôvodu týchto nezrovnalostí bolo žalobcovi zaslané oznámenie s tým, že mal možnosť upraviť, prípadne potvrdiť výmery kultúrnych dielov. Žalobca v odpovedi na všetkých sporných kultúrnych dieloch potvrdil pôvodne deklarovanú výmeru. Dňa 14.10.2009 a 29.-30.10.2009 bola vykonaná u žalobcu kontrola na mieste, pričom kontrolované boli všetky žalobcom deklarované kultúrne diely. Na KD Radvaň nad Laborcom 0304/1, 0404/1 a Svetlice 8506/1, 9202/1, 9301/1, 9304/1 a 9403/1 bola zistená menšia výmera, ako deklaroval žalobca. Na KD Radvaň nad Laborcom 0402/1, 0408/1, 0502/1 bola zistená rovnaká výmera ako deklaroval žalobca a na všetkých ostatných KD bola stanovená výmera 0,00 ha. Pri kontrole na mieste a podľa vyjadrení zástupcov žalobcu kontrolná skupina zistila, že KD na riadkoch 45-59 žalobca neobrábal. Na ostatných KD, kde bola zistená výmera 0,00 ha, bolo zistené, že ku dňu kontroly tieto KD neboli obhospodarované. U žalobcu bola vykonaná aj kontrola dodržiavania dobrých poľnohospodárskych a enviromentálnych podmienok a bolo zistené rozsiahle porušenie podmienok B.1. D1.2. „Udržiavanie všetkých plôch TTP podľa nadmorskej výšky kosením alebo spásaním podľa sledovaného obdobia“ a B.1.D.4. „Odstraňovanie samonáletov drevín, krovín, inváznych druhov rastlín a húževnatých burín vrátane zostávajúcich nedopaskov a mastných miest. Trvalé udržiavanie plôch poľnohospodárskej pôdy spôsobom, ktorý zabráni jej zaburineniu“ u 33 KD, čím žalobca porušil § 8 ods. 1a/ nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z.z.. Dňa 23.11.2009 bola z dôvodu rozporu pri krížovej kontrole vykonaná u žalobcu kontrola na mieste a na všetkých sporných KD bola priznaná výmera 0,00 ha. PPA vydala dňa 27.07.2010 rozhodnutie, ktorým neposkytla žalobcovi podporu formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z.z. a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 119.917,67 eur. Táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktorú má farmár nárok v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím. Námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca v tejto súvislosti poukázal na list zo dňa 24.07.2009, ktorým PPA oznámil zamýšľanú rekultiváciu pôdy. V spise sa nachádza tento list žalobcu doručený PPA dňa 31.07.2009, ktorým žalobca oznámil, že na v liste uvedených parcelách, ktoré sú v jeho obhospodarovaní, sa v mesiacoch september - október 2009 uskutoční rekultivácia pôdy z dôvodu veľmi kamenistej pôdy. Z obsahu spisu však nesporne vyplýva, že už prvá krížová kontrola dňa 16.09.2009 zistila nezrovnalosti na vyššie uvedených kultúrnych dieloch, pričom aj kontroly vykonané na mieste dňa 14.10.2009 a 29.-30.10.2009 ako aj dňa 23.11.2009 jednoznačne preukázali, že sporné kultúrne diely neboli žalobcom obhospodarované, t.j. tento ich neužíval a preto správne orgány dospeli k záveru súladnému so zákonom, že na základe výsledkov vykonaných kontrol PPA sa žalobcovi nemôže poskytnúť podpora na jednotnú platbu na plochu z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul bez zistenia úmyslu v zmysle čl. 51 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, podľa ktorého, ak je administratívnou kontrolou alebo na mieste zistené, že existuje rozdiel medzi deklarovanou plochou a plochou ustanovenou viac ako 20% stanovenej plochy, nemôže byť na daný rok žiadateľovi poskytnutá žiadna podpora. U žalobcu bola v danom prípade preukázaná naddeklarácia pri dotačnom titule jednotná platba na plochu vo výške 804,29%. Ak je naddeklarácia väčšia ako 50%, poľnohospodárovi sa neposkytuje podpora ešte raz až do čiastky, ktorá sa rovná čiastke, ktorá zodpovedá rozdielu medzi plochou deklarovanou a plochou určenou podľa čl. 50 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004. U žalobcu predstavuje toto vylúčenie do budúcich období pre jednotnú platbu na plochu 64 676,61 eur. Žalobcovi nemôže byť poskytnutý ani vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul, bez zistenia úmyslu v zmysle druhého pododseku ods. 3 a ods. 4 čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č.1975/2006, podľa ktorého ak je prihlásená plocha väčšia o viac ako 30% ako plocha určená, žiadateľ sa vylúči z poskytnutia podpory na daný rok. U žalobcu bola zistená naddeklarácia 804,29%, pričom ak je rozdiel väčší ako 50%, príjemca sa dodatočne vylúči z poskytnutia podpory týkajúce sa príslušných opatrní až do sumy, ktorá sa rovná sume zodpovedajúcej rozdielu medzi prihlásenou plochou a plochou určenou podľa čl. 50 ods. 3 nariadenia Komisie (ES), č. 796/2004. U žalobcu predstavuje vylúčenie do budúcich období pre vyrovnávací príspevok pre znevýhodnené oblasti sumu 55.241,06 eur. Správne teda postupovali správne orgány, keď neschválili žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. a súčasne rozhodli o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 119.917,67 eur. K námietkam žalobcu treba uviesť, že už v prvostupňovom rozhodnutí bolo zohľadnené, že žalobca predložil dôkazy (32 nájomných zmlúv), ktoré mali preukazovať obhospodarovanie pôdy, na ktorú žiadal podporu. Samotná skutočnosť, že žalobca má uzatvorené nájomné zmluvy na pôdu, na ktorú žiadal podporu, však nepreukazuje obhospodarovanie sporných kultúrnych dielov, pričom kontroly vykonané správnym orgánom jednoznačne preukázali, že tieto neboli užívané, čím žalobca porušil § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z.z. a § 57 ods. 1a/ nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z.. Keďže teda žalobca sporné kultúrne diely neužíval, vznikla mu taká naddeklarácia, ktorá spôsobila, že nemá nárok ani na jednotnú platbu na plochu ani na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti. Neobhospodarovanie predmetných kultúrnych dielov vyplýva zo správ z kontrol na mieste, ku ktorým prináleží aj fotodokumentácia, pričom tieto správy žalobca žiadnym spôsobom nenamietal, napriek tomu, že pri kontrolách bol aj zástupca žalobcu, ktorý správy aj podpísal. Ak by zistenia uvedené v správach nezodpovedali skutočnosti, je dôvodné sa domnievať, že by to prítomný zástupca žalobcu priamo na mieste namietal. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu a súd sa s odôvodnením ich rozhodnutí stotožňuje. Nebolo zistené ani porušenie procesných práv žalobcu, ktorý mal možnosť sa k veci vyjadriť a bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie. Možno konštatovať, že vydané rozhodnutia sú v súlade s § 46 a 47 Správneho poriadku, pričom boli vydané príslušnými orgánmi, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Napokon treba odmietnuť aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia účelovo mení argumentáciu a uvádza zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia. Žalobca tento argument nijako bližšie nešpecifikoval a nepreukázal. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Až na pojednávaní dňa 06.06.2012 právny zástupca žalobcu predložil súdu dve listiny: prvou bola žiadosť žalobcu o preverenie získanej finančnej dotácie spoločnosťou Fragaria Plus, s.r.o., ktorá mala podľa žalobcu nekalým a podvodným spôsobom získať finančné prostriedky, pričom malo ísť o kultúrne diely Radvaň nad Laborcom: 0205/1, 0302/1, 0303/1 a 1301/1. Ako dôvod uviedol, že uvedené kultúrne diely sú v užívaní žalobcu, nakoľko tento disponuje platnými nájomnými zmluvami. Druhou listinou bola odpoveď žalovaného, z ktorej vyplýva, že na tie isté pozemky - kultúrne diely boli predložené totožné nájomné zmluvy žalobcom ako aj spoločnosťou Fragaria Plus, s.r.o.. Z odpovedi tiež vyplýva, že kontrola na mieste bola vykonaná aj v spoločnosti Fragaria Plus, s.r.o. a to v rovnakom čase ako u žalobcu. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu vznesené na pojednávaní, že ak sa kontrolou na mieste zistilo, že predmetné kultúrne diely neboli obhospodarované, tak to isté musí platiť aj v prípade spoločnosti Fragaria Plus, s.r.o., je podľa názoru súdu dôvodné. Zo spisu totiž skutočne vyplýva, že sporné kultúrne diely, medzi ktorými sa nachádzajú aj kultúrne diely uvedené v spomínanej žiadosti žalobcu, neboli v relevantnom čase obrábané a keďže v rovnakom čase bola vykonaná aj kontrola v súvislosti so žiadosťou spoločnosti Fragaria Plus, s.r.o., nie je možné ohľadne obhospodarovania týchto kultúrnych dielov dospieť k opačnému záveru. Je teda vysoko pravdepodobné, že došlo k nezákonnému postupu v prípade rozhodnutia o poskytnutí podpory na rok 2009 pre spoločnosť Fragaria Plus, s.r.o., avšak nezákonnosť tohto rozhodnutia súčasne neznamená nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia týkajúceho sa žalobcu. Keďže žalobca tieto námietky napriek vedomosti o ich existencii (žiadosť je zo dňa 20.01.2010 a odpoveď žalovaného zo dňa 12.03.2010) neuplatnil v správnom konaní a to ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, takže logicky sa s týmito námietkami žalovaný ani nemohol vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a napokon tak žalobca neurobil ani v samotnej žalobe, súd na tieto námietky z vyššie uvedených dôvodov neprihliadal. Žalobca má možnosť v tejto súvislosti využiť aj trestnoprávne prostriedky a samotný žalovaný má nesporne taktiež možnosť vyvodiť dôsledky z nezákonného postupu, ak sa táto nezákonnosť preukáže. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.