Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/456/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010897662 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010897662.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: S. K. Z. D. Z. W. É. M. , H. H., G. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova č. 8, IČO: 36 853 186, za ktorú koná konateľ JUDr. František Sedlačko, LL.M., proti odporcovi: T. S.Ľ. G., Z..G.., H., I. T. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou v Bratislave, Štúrova č. 13, o zaplatenie sumy 331,24 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 10. júna 2010, č.k. 14C 144/2000-162, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 38,21 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Renáty Barbušovej, advokátky v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania, po jeho zmenách, sa domáhal zaplatenia sumy 8.186,20 Sk (271,73 €) ako náhrady za užívanie 519 m2 z parcely č. XXXX v katastrálnom území D. D. D. W. Č.. XXXX podľa zásad o bezdôvodnom obohatení: za obdobie od 25.9.1998 do 21.12.1998 v sume 688,70 Sk (22,86 €) spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 25.9.2000 do zaplatenia; za obdobie od 1.1.1999 do 31.12.1999 v sume 2.595,-- Sk (86,14 €) spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 29.9.2000 do zaplatenia; za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2000 v sume 2.595,-- Sk (86,14 €) spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2001 do zaplatenia; za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001 v sume 2.595,--Sk spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2002 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2002 do 31.7.2002 v sume 1.505,20 Sk spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a náhrady trov konania. Je vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako parcela č. XXXX-orná pôda vo výmere 3280 m2 a nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., D. D. W. Č.. XXXX. Na časti nehnuteľnosti je postavená cesta, ktorej užívateľom bol a je odporca, resp. ešte jeho právny predchodca. Vyzval odporcu na odkúpenie zastavanej časti pozemku, aby mohol svoje vlastnícke právo nerušene užívať. Odporca odmietol jeho návrhy s odôvodnením, že časť danej nehnuteľnosti vo výmere 519 m2 nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. J. XXXX/XX-X/Tak. zo dňa 31.3.1980. Časť parcely č. XXXX označená ako diel 131 vo výmere 519 m2 je začlenená do novovytvorenej parcely č. XXXX/X podľa geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XXX-XX/X. Náhradu za užívanie časti nehnuteľnosti odporcom vo výmere 519 m2 navrhovateľ vyčíslil sumou 5,-- Sk/m2/rok podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 465/1991 Zb. Svoje vlastnícke právo preukázal kúpnou zmluvou zo dňa 21.3.1997, č. D.-XXXX/XXXX, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava-mesto v Bratislave zo dňa 21.3.1967, č.k. S. XXXX/XX-XX, v konaní o prejednaní dedičstva po právnom predchodcovi X. W.Š. W. Č.. XXXX pre katastrálne územie D.. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 18.6.2010, č.k. 14C/144/2000-162, návrh zamietol. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh nie je dôvodný. Okrem skutočností uvádzaných navrhovateľom mal preukázané, že dňa 8.2.1980 bola uzavretá kúpna zmluva medzi kupujúcim Č.. Š. - M. S. D. H., v zastúpení riaditeľom S.. I. Y., a Z. W., bytom D., M. Č.. XXX, ako predávajúcim a výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej (vtedy) v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie D. ako parcela č. XXXX-orná pôda vo výmere 3.280 m2. Predmetom kúpnej zmluvy bola časť danej parcely vo výmere 519 m2 za náhradu určenú podľa vyhlášky č. 47/1969 Zb. a stanoviska UP za 0,40 Kčs/m2, t.j. za kúpnu cenu v sume 207,60 Kčs. Predávajúca prehlásila, že súhlasí so zaplatením kúpnej ceny a takúto sumu aj prevzala. Takáto zmluva nepodliehala registrácii štátnym notárstvom a podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 24/1964 Zb. nepodliehala ani poplatkom z prevodu nehnuteľnosti. Zmluvné strany po prečítaní zmluvy výslovne prehlásili, že v zmluve prehlásili svoju vôľu slobodne, vážne a bez akéhokoľvek nátlaku, na dôkaz čoho zmluvu vlastnoručne podpísali. Kúpna zmluva bola podpísaná Z. W. ako predávajúcou, manželkou nebohého X. W., ktorý zomrel dňa 9.10.1966, a ktorý za svojho života bol výlučným vlastníkom danej nehnuteľnosti. Podpis predávajúcej bol overený dňa 31.3.1980 matrikárkou na Okresnom T. D. H.-D.. Súd prvého stupňa dôkazy hodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V prvom rade súd prvého stupňa riešil prejudiciálnu otázku, a síce, či kúpna zmluva zo dňa 8.2.1980 uzavretá medzi kupujúcim Č.. Š.U. - M. S. D. H. a predávajúcou Z. W., predmetom ktorej bola časť parcely č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území D. vo výmere 519 m2, je platným právnym úkonom; dospel k právnemu záveru, že daná kúpna zmluva je platná. Dôvodil, že občiansko- právna úprava je založená na princípe bezformálnosti právnych úkonov, ktorá je prelomená ustanovením § 46 Občianskeho zákonníka vyžadujúcim písomnú formu zmlúv. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosť, ktorá spočíva v tom, že prejav vôle účastníka obsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené v písomnej zmluve a pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúceho. Účastníkmi kúpnej zmluvy sú predávajúci a kupujúci a na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle (konsens) zmluvných strán, teda akceptáciu návrhu (oferty) obsahujúce podstatné náležitosti zmluvy (esentialia negotii), ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Predávajúca Z. W. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti vedenej ako parcela č. XXXX-orná pôda vo výmere 3.280 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území H. - D. po manželovi X. W. zomrelom dňa 9.10.1966, rozhodnutím Š. T.M. H. - I. D. H. zo dňa 21.3.1967, č.k. S. XXXX/XX-XX, a teda v čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 8.2.1980 bola výlučnou vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu nemohol byť ani v kúpnej zmluve uvedený ako predávajúci X. W., Z. iba Z. W. bytom D., M. Č.. XXX. Tvrdenia navrhovateľa, že meno X. W. bolo prečiarknuté až v roku 1992, kedy 7.12.1992 bol poštový priečinok k PSČ 81344 pridelený právnemu predchodcovi odporcu, že Z. W. nebola doručená kúpna zmluva, súd považoval za právne irelevantné. Predmet kúpnej zmluvy bol špecifikovaný v bode II. kúpnej zmluvy ako parcela č. 2685 vo výmere 519 m2 za kúpnu cenu 207,60 Kčs (0,40 Kčs/m2 x 519 m2 = 207,60 Kčs). Predávajúca súhlasila zo zaplatením kúpnej ceny, ktorá jej aj bola poukázaná. Rovnako považoval za nedôvodné aj tvrdenie navrhovateľa v tom, že predmet kúpnej zmluvy nebol riadne identifikovaný, bol neurčitý, keď nebolo známe, ktorých 519 m2 z parcely č. XXXX v katastrálnom území D. malo byť predmetom kúpy. V geometrickom pláne č. XXX-X-XXXX-XXX-XX/X zo dňa 6.6.1978, ktorý bol vyhotovený za účelom výstavby diaľnice D-XX H.-G., bol vyčlenený prevádzkový diel o výmere 519 m2 a tento diel bol začlenený do novovytvorenej parcely č. XXXX/X, pričom geometrický plán bol potvrdený G. K. Z. Y. H.. Geometrický plán nemusel byť priamo pripojený k zmluve, keďže Občiansky zákonník túto podmienku pre platnosť zmluvy nevyžadoval. Navyše v čl. IV kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že v prípade, ak rozsah potrebných plôch podľa geometrického plánu vyhotoveného príslušným strediskom geodézie bude väčší než je v zmluve uvedené, uzavrú ohľadne prevyšujúcej časti novú kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok. Kúpnu zmluvu predávajúca Z. W. podpísala vlastnoručne, jej podpis bol riadne overený z jej občianskeho preukazu pred orgánom matriky v H. - D. dňa 31.3.1980. Vôľa je psychický vzťah človeka k zamýšľanému následku konania, pričom existencia vôle sa musí skúmať bez ohľadu na konajúcu osobu vždy konkrétne a východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu (non negodium). Z. W. ako predávajúca previedla svoje vlastnícke právo na kupujúceho Č.. Š. - M. S. D. H., a to časť vo výmere 519 m2 v nehnuteľnosti označenej ako parcela č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území D.. Neobstojí názor navrhovateľa, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 21.3.1997 (predávajúca Z. W., kupujúci S. K.) bola Z. W. výlučnou vlastníčkou celej nehnuteľnosti (vo výmere 3.280 m2). Kúpna zmluva zo dňa 8.2.1980, predmetom ktorej bola sporná časť danej nehnuteľnosti (vo výmere 519 m2), nepodliehala ani registrácii štátnym notárstvom a podľa čl. II ods. 9 Inštrukcie MR a MP č. 8 zo dňa 19.5.1964 Zb., registračnej smernice, registrácii a ani súhlasu ONV nepodliehali zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských, socialistických organizácií, a to bez ohľadu na druh nehnuteľností. Podľa zákona č. 22/1964 Zb. mali zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam do evidencie nehnuteľností predovšetkým deklaratórny význam. Základným predpokladom prevodu vlastníckeho práva je, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má (nemo plus iuris at alium transferre potest; quam ipse habet). To znamená, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka a nadobúdateľ vlastnícke právo nadobúda v takom rozsahu, v akom ho mal aj jeho predchodca. Navrhovateľ preto nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti (vo výmere 519 m2) od Z. W. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.3.1997 a úspešne sa domáhať plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia s uvedením, že odporca užíva pozemok navrhovateľa bez právneho dôvodu. Na strane odporcu potom nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 43, § 44, § 46 ods. l, 2, § 399 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.3.1983, § 61 zákona č. 95/1963 Zb. notárskeho poriadku, čl. II. ods. 9 Inštrukcie MS a MP č. 8 zo dňa 19.5.1964 Zb. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 233,86 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia; spôsob výpočtu náhrady trov konania aj podrobne odôvodnil. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Svoj právny názor súd prvého stupňa v tom, že kúpna zmluva z roku 1980 je platná, kreoval na dôvodoch, ktoré sú v hrubom rozpore s normatívnou úpravou podmienok perfektnosti a platnosti právnych úkonov. Zmluvu z roku 1980 sám považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 37 ods. l Občianskeho zákonníka, a to pre jej neurčitosť v identifikácii časti pozemku, ktorá mala byť predmetom prevodu vlastníckeho práva, pretože prevádzaná časť bola v zmluve identifikovaná iba rozlohou o veľkosti 519 m2 z konkrétneho pozemku o celkovej rozlohe 3.280 m2 bez ďalších individualizujúcich znakov. Zdôraznil, že pre platnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. l Občianskeho zákonníka nestačí, aby bol obsah tohto úkonu identifikovateľný inter partes. Pri platnom právnom úkone musia byť tretie osoby, ktoré nie sú kontrahentmi, objektívne schopné zo znenia zmluvy abstrahovať obsah prejavenej vôle zmluvných strán. Neurčitým je právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom, resp. nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa skutočne týka. Právna úprava v roku 1980 vyžadovala, resp. v súčasnosti vyžaduje, aby zmluvy o prevode nehnuteľností mali obligatórne písomnú formu, je z hľadiska zisťovania určitosť právneho úkonu významný iba ten prejav vôle, ktorý bol zachytený a vyjadrený písomne. Ak je písomná zmluva o prevode nehnuteľností neurčitá, je neplatná podľa 37 ods. l Občianskeho zákonníka aj v prípade, že jej účastníkom mohlo byť zrejmé, ktorých nehnuteľností sa týka. V kúpnej zmluve nie je presne zistiteľné a objektívne poznateľné, ktorej časti pozemku s parcelným č. 2685 sa mal prevod vlastníckeho práva reálne týkať. Nad rámec výkladu právnych úkonov (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd prvého stupňa poukázal na existenciu geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XXX-XX/X zo dňa 6.6.1978, ktorý bol vyhotovený za účelom výstavby diaľnice D-61 (v rámci neho bola „prevádzaná“ časť pozemku zakreslená a začlenená do novovytvorenej parcely). Geometrický plán nemusel byť obligatórnou súčasťou kúpnej zmluvy, ale keďže nezameniteľne definoval predmet prevodu vlastníckeho práva, kúpna zmluva mala na neho riadnym spôsobom odkazovať, tak, aby bola naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. l Občianskeho zákonníka. Označený geometrický plán nebol súčasťou kúpnej zmluvy. Okrem toho dôvodil, že návrh na uzavretie kúpnej zmluvy bol zo strany kupujúceho jednoznačne adresovaný nebohému X. W., zmluvu ale podpísala Z. W.. Znenie textu v kúpnej zmluve „X. W. zomrel 9.10.1966, zmluvu podpísala Z. W., manželka nebohého, ktorej podpis overujem“ vzbudzuje minimálne pochybnosti o tom, koho vôľa, resp. za koho sa v rámci procesu kontraktácie vôľa skutočne prejavovala. Je minimálne sporné, či prezentovaným spôsobom kontraktácie mohlo dôjsť k vzniku zaväzovacích účinkov kúpnej zmluvy. V zmluve v časti označenia jej účastníkov bolo prečiarknuté meno X. W. a dopísané meno Z. W. a dodatočne opečiatkovaná zmluva pečiatkou, ktorá mohla byť vyrobená až po roku 1992 s možným cieľom dodatočne fabulovaným spôsobom „konvalidovať“ kúpnu zmluvu. Okrem toho kúpna cena nebola nikdy Z. W. vyplatená. Súdu prvého stupňa vytýkal, že sa dostatočne týmito skutočnosťami nezaoberal. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, jeho výšku, vôbec nenamietal. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Žiadal náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa o tom, že kúpna zmluva z roku 1980 je absolútne neplatným právnym úkonom. Súhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že kúpna zmluva z roku 1980 je platná. Právny názor súdu prvého stupňa uvedený v odôvodnení rozsudku, prečo považuje kúpnu zmluvu za platnú, považoval za správny. Tým, že ako predbežnú otázku súd vyriešil otázku platnosti kúpnej zmluvy z roku 1980, mal vyriešený základ veci pre zamietnutie návrhu. Z uvedeného dôvodu sa ani nezaoberal ďalšími námietkami odporcu. Z opatrnosti však tieto námietky pripomenul. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Návrh bol podaný dňa 25.9.2000 úplne zmätočne, pretože navrhovateľ v nej svoje nároky vôbec nevyčíslil, uviedol, že žiada úhradu za užívanie za rok 1998, 1999, ale nevyčíslil v akej sume; naviac sa domáhal svojich nárokov do budúcna, čo je neprípustné. Až podaním zo dňa 21.11.2001 špecifikoval a riade uplatnil svoje nároky za obdobie od 25.9.1998 do 21.11.2001. Namietal premlčanie nároku navrhovateľa za obdobie od 25.9.1998 do 25.11.1999. V konaní namietal tiež pasívnu legitimáciu G. G. X. H., keďže návrh bol podaný proti tomuto subjektu. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26.5.2004, č.k. 14 C 114/2000-77, pripustil navrhovateľom navrhovanú zámenu účastníkov na strane odporcu tak, aby Slovenská G. X. H. z konania vystúpila a na jeho miesto vstúpila Slovenská M. - Slovenská G. X. H.. Ide pritom o dva rôzne právne subjekty. Keďže Slovenská republika vstúpila do konania až dňa 26.5.2004, namietal premlčanie celého uplatneného nároku. V ďalšom konaní uznesením zo dňa 13.1.2010, č.k. 14 C 144/2000-137, došlo opäť k pripusteniu zámeny účastníkov na strane odporcu, a to zo G. M. - Slovenská G. X. H. na T. S. G., Z..G.., H.. Odporca T. S. G. namieta svoju pasívnu legitimáciu v spore. Predmetom konania sú nároky z titulu bezdôvodného obohatenia, a to za obdobie, kedy ešte T. S. G., Z..G.., H., neexistovala, nemohla tieto pozemky užívať. Predmetom delimitácie na T. S. G., Z..G.., H., boli len práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov k pozemkom pod pozemnými komunikáciami vo vlastníctve T. S. G., Z..G.. Predmetom konania je ale nárok z titulu bezdôvodného obohatenia založený na tom, že SR - SSC užívala nehnuteľnosti bez právneho titulu, resp. z neplatného právneho úkonu. Takéto prípadné nároky tretích osôb nemožno podriadiť pod prechod práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov. Zdôraznil, že tieto skutočnosti zopakoval len z opatrnosti pre prípad, žeby odvolací súd dospel k záveru, že kúpnu zmluvu z roku 1980 je potrebné považovať za neplatnú. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa dňa 25.10.2010 v sume 24,90 €, paušálna suma náhrad 7,21 €, 19 % DPH v sume 6,10 €, spolu v sume 38,21 €. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. decembra 2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako správnymi dôvodmi, rozsudok odvolacieho súdu už iné dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Potvrdil aj výrok o náhrade trov konania, keď odporca odvolanie nepodal a navrhovateľ výšku odporcovi priznanej náhrady trov konania, spôsob jej výpočtu, vôbec nenamietal. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Navrhovateľ v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie. Kúpna zmluva z roku 1980, na základe ktorej právna predchodkyňa navrhovateľa Z. W. predala časť vo výmere 519 m2 v nehnuteľnosti označenej ako parcela č. XXXX-orná pôda vo výmere 3.280 m2 vedenej pre katastrálne územie D. vtedy v pozemnoknižnej vložke č. XXX je určitým právnym úkonom; má náležitosti uvádzané v ustanovení § 37 ods. l Občianskeho zákonníka v znení účinnom v danom čase. Kúpna zmluva bola vyhotovená v písomnej forme, dostatočne jasne je v nej uvedené, kto je jej účastníkom, čo je jej predmetom, účastníci zmluvy nenamietali, žeby mala nedostatky, vyplýva z nej, čoho sa prejavená vôľa skutočne týka; bola uzavretá slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne. Predmet zmluvy je jasný, presný, vyjadrený tak, že sa nedá zameniť s iným. Je tiež nepochybné, že časť parcely č. XXXX v katastrálnom území D. vo výmere 519 m2 nenesie a nikdy neniesla samostatné označenie, bola na základe geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XXX-XX/X zo dňa 6.6.1978, ktorý bol vyhotovený za účelom výstavby diaľnice S.-XX, začlenená do novovytvorenej parcely č. XXXX/X (spolu s časťami ostatných susediacich parciel). Táto časť parcely už preto nemohla byť predmetom (platného) prevodu na navrhovateľa. Navrhovateľovi tak nesvedčí žiaden zákonný dôvod vlastníka časti parcely č. XXXX v katastrálnom území D. vo výmere 519 m 2 (vedenej v LV č. XXXX), nakladať s ňou, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva k nej. Ak geometrický plán ako podklad pre uzavretie právneho úkonu nemusel byť súčasťou právneho úkonu, potom jeho neoznačenie v právnom úkone (v prejednávanej veci v kúpnej zmluve z roku 1980) nemôže mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Z geometrického plánu označeného vyššie jednoznačne vyplýva, ktorá časť vo výmere 519 m2 bola odčlenená od parcely č. XXXX, ktorá zároveň tvorí súčasť novovytvorenej parcely č. XXXX/X. Navrhovateľ nepreukázal, žeby kúpna cena nebola Z. W. vyplatená. Ak by sa tak aj stalo, nevyplatenie kúpnej ceny predávajúcej by neovplyvnilo platnosť kúpnej zmluvy z roku 1980. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody všetky ďalšie dôvody uvádzané v konaní účastníkmi konania potom už nemali pre vec žiaden právny význam. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 7 Cdo 56/2011). Odvolací súd nedoručoval navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom odporca (opakovane) uvádzal dôvody vyplývajúce z jeho písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa navrhovateľa k danému vyjadreniu by neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania na základe jeho vyčíslenia v sume 38,21 €, čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, keď základom výpočtu je navrhovateľom vymáhaná suma 331,24 €: vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa dňa 25.10.2010 v sume 24,90 €, paušálna suma náhrad 7,21 €, 19 % DPH v sume 6,10 € (§ 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.6.2010). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.