Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/19/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898070 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010898070.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: U. T., W. L. XX, W., zastúpeného Mgr. Andreou Stankovianskou, advokátkou so sídlom AK - Hyedukova č. 16, Bratislava, proti odporkyni: G.. G. T., W. L. XX, W., zastúpenej JUDr. Borisom Bohunským, advokátom so sídlom AK - Kozia 20, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti H. Okresného X. W. Q. N. T. XX. X. XXXX, Č..O.. XXC XXX/XX-XXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi a odporkyne zaplatiť súdny poplatok p o t v r d z u j e. V napadnutej časti náhrady trov konania a vrátenia preddavku na trovy znaleckého dokazovania odporkyni rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne zostatkovú hodnotu členského podielu k X - G. T. W. Č.. XX A. X. na X. F. na L. J.. Č.. XX Q. W., Q. Q. XX.XXX,- B. a na vyrovnanie podielov uložil odporkyni povinnosť vyplatiť navrhovateľovi sumu XX.XXX,- eur do 5 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol, že odporkyni bude po právoplatnosti rozhodnutia vrátený preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške XXX,XX B., navrhovateľovi a odporkyni uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume X.XXX,- B. a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo Q.O. XX,XX B. T. troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V časti vysporiadania hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov konanie zastavil. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.12.1998, Č..O.. XXC XXX/XX, právoplatným dňa 04.02.1999 a účastníci konania za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva členský podiel v bytovom družstve, ktorý pripadol do výlučného vlastníctva odporkyne. Za účelom stanovenia ceny predmetného bytu nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Doc. Ing. Michala Holíka PhD. a na základe návrhu odporkyne nariadil aj kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Havrilom, ktorý vypracoval znalecký posudok dňa 03.03.2009 a určil všeobecnú (trhovú hodnotu) členského podielu k družstevnému bytu, na základe v súčasnosti platných cenových predpisov ku dňu 04.02.1999 ako všeobecnú cenu nehnuteľnosti bytu v sume XX.XXX,- B., pričom zo závermi znaleckého posudku znalca Ing. Havrilu účastníci súhlasili a tento nenamietali. Keďže nezistil žiadne pasíva patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aktíva predstavoval len členský podiel T. W. Č.. XX A.I. X. na X. F. na L. J.. Č.. XX Q. W. Q. M. XX.XXX,- B., ustálil čistú hodnotu bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q. X. XX.XXX,- B.. Uviedol, že vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú podiely oboch manželov na spoločnom majetku rovnaké a keďže odporkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva z bezpodielového spoluvlastníctva manželov majetok v hodnote XX.XXX,- B. a navrhovateľ nenadobudol do výlučného vlastníctva žiadny majetok, uložil odporkyni, aby mu na vyrovnanie podielov zaplatila sumu XX.XXX,- B., čo je polovica majetku v BSM a nevyhovel návrhu odporkyne na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 1/3 z dôvodu, že i keď sa vo väčšej miere pričinila o udržanie členského podielu v bytovom družstve, stala sa výlučnou nájomníčkou a členkou družstva a v prípade ak navrhovateľ počas užívania predmetného bytu mal nejaké nedoplatky a pohľadávky, mohla si tieto uplatniť samostatnou žalobou. Keďže ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej, hnuteľné veci netvorili už masu BSM a účastníci netrvali na ich vyporiadaní a navrhovateľ vzal návrh v tejto časti späť, zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že trovy štátu vzniknuté nariadeným znaleckým dokazovaním boli plne pokryté preddavkami zloženými účastníkmi konania, keď znalečné predstavovalo sumu X.XXX,- Sk (XXX,XX B.) a sumu X.XXX,XX,- Sk (XXX,- B.); navrhovateľ poukázal preddavok v sume X.XXX,- Sk (XXX,XX B.) a odporkyňa v X. X.XXX,- Sk (XXX,XX B.) Y. Q. X. X.XXX,- Sk (XXX,XX B.); náhradu trov konania štátu medzi účastníkov rozdelil na polovicu v prípade zaplatenia znaleckého posudku Ing. Holíka a na zaplatenie kontrolného znaleckého posudku Ing. Havrilu v sume XXX,- B. zaviazal odporkyňu, ktorá trvala na kontrolnom znaleckom dokazovaní a po úhrade preddavkov ostáva odporkyni vrátiť časť preplatku v sume XXX,XX B.. Súdny poplatok určil vo výške 3% z hodnoty masy BSM v sume XX.XXX,- B., čo predstavuje sumu X.XXX,- B., na zaplatenie ktorej zaviazal obidvoch účastníkov spoločne a nerozdielne. Proti tomuto rozsudku v časti rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v časti uloženia povinnosti odporkyni vyplatiť na vyrovnanie podielov navrhovateľovi sumu XX.XXX,- B. a v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa a žiadala v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd zruší výrok o prikázaní zostatkovej hodnoty členského podielu k trojizbovému družstevnému bytu č. XX A. X. na L. XX Q. W. do výlučného vlastníctva odporkyne, uloží odporkyni povinnosť vyplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov bezpodielového spoluvlastníctva manželov 1/3 hodnoty členského podielu v W. T. F., ktorému zodpovedá nájom trojizbového družstevného bytu na L. XX Q. W., S..U.. X. XX.XXX,- eur a to v lehote piatich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku a uloží navrhovateľovi a odporkyni povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume X.XXX,- B.. Namietala aj nevykonateľnosť, nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nesprávnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým do jej výlučného vlastníctva prikázal zostatkovú hodnotu členského podielu k X - G.P. T. W. Č.. XX A. X. na X. F. na L. J.. Č.. XX Q. W. Q. Q. XX.XXX,- B., pretože predmetom vlastníctva nemôže byť hodnota členského podielu, ale predmetom vlastníctva môže byť iba samotný členský podiel, a tento je v jej výlučnom vlastníctve už od roku 2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa XX.XX.XXXX, Č..O.. XC XXX/XX-XX, ktorý v spojení s rozsudkom O. X. Q. W. zo dňa 17.10.2001, Č..O.. XXCo XX/XX-XXX zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu a ju určil za výlučnú nájomníčku a členku bytového družstva. Ďalej uviedla, že členský podiel ani nemôže existovať k družstevnému bytu, členský podiel môže existovať v družstve. Za nesprávny považuje aj výrok súdu prvého stupňa o sume na vyrovnanie podielov BSM, keď konštatoval, že ona sa vo väčšej miere pričinila o udržanie členského podielu v bytovom družstve, čím deklaruje dôvod na porušenie princípu rovnosti podielov účastníkov na BSM (§ 150 Občianskeho zákonníka) a na vyplatenie podielu navrhovateľovi nie vo výške 1/2, ale 1/3 z hodnoty BSM, avšak jej návrhu nevyhovel s odôvodnením, že nedoplatky a pohľadávky voči navrhovateľovi si mohla uplatniť samostatnou žalobou. Namietala, že o udržanie členského podielu v družstve sa pričinila počas manželstva s navrhovateľom tým, že zo svojho príjmu uhrádzala 99% platieb nájomného za byt a teda nemohla si u navrhovateľa uplatniť žiadnu pohľadávku, keďže jej príjmy patrili do BSM. Namietala aj nesprávnu výšku súdneho poplatku, ktorý jej súd prvého stupňa uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne s navrhovateľom, keď konanie začalo pred 1. januárom 2006 a podľa v tom čase platnej položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov bol stanovený súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania vo výške 2%, výška súdneho poplatku bola zmenená zákonom č. 621/2005 Z.z., účinným od 01.01.2006 a podľa prechodného ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. sa za úkony navrhnuté, alebo konania začaté pred 1. januárom 2006 vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po 1. januári 2006. Súd prvého stupňa preto nesprávne vyrubil súdny poplatok vo výške 3% z predmetu konania podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2006. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania a v časti vyrubenia súdneho poplatku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nepreskúmateľnosť výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania, a to pre nedostatok dôvodov, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s ním uplatnenými trovami konania, spočívajúcimi v zaplatenom súdnom poplatku, zloženom preddavku na znalecké dokazovanie a trovami právneho zastúpenia. Nie sú zrejmé ani dôvody, z ktorých mu má odporkyňa zaplatiť náhradu trov konania v sume XX,XX B. a z odôvodnenia ani nevyplýva, ako súd k tejto sume dospel. Podľa jeho názoru súd mu mal priznať náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Uviedol, že uplatnil si vyplatenie 1/2 trhovej hodnoty členského podielu, ktorú si sám ako neodborník v odbore oceňovania nehnuteľností vyčíslil z ponúk realitných kancelárií, pričom nevychádzal z najvyššej ceny, ktorú zistil, ale z ceny porovnateľných bytov v danej lokalite si spriemeroval a túto priemernú cenu požadoval od odporkyne. Poukázal na to, že odporkyňa nebola ochotná s ním rokovať o vyriešení tejto veci mimosúdne a to ani pred podaním návrhu, ani počas súdneho konania. Namietal ďalej, že súd prvého stupňa pri vyrúbení súdneho poplatku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pretože návrh podal pred 01.01.2006 a podľa § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. platného a účinného v čase podania návrhu sadzba súdneho poplatku v spojení s položkou 6 písm. b) Sadzobníka predstavuje za vyporiadanie predmetu BSM z predmetu konania 2%, ak sa konanie skončilo rozsudkom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., prechodných ustanovení účinných od 01.01.2006, za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred 01.01.2006 sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po 01.01.2006. Nesprávne preto súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok vo výške 3% z predmetu konania za vyporiadanie BSM podľa zákona č. 71/1992 Zb. platného a účinného v čase rozhodovania súdu, t.j. 30.09.2009. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že on žiadal v rámci BSM vyporiadať hodnotu členského podielu v bytovom družstve, ktorej výška predstavuje trhovú hodnotu X - G. W. Č.. XX, na X. F. na L. J.. Č.. XX Q. W., ktorý byt bol účastníkom pridelený za trvania manželstva a vzhľadom k tomu, že o výlučnom nájomcovi a členovi družstva bolo rozhodnuté v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, správne súd prvého stupňa pri vyporiadaní BSM na túto skutočnosť prihliadol. V tomto spore súd vyporiadal hodnotu členského podielu a rozhodol, že do vlastníctva odporkyne pripadá hodnota členského podielu v bytovom družstve O. W. Č.. XX na L. J.. Č.. XX Q. W. Q. Q. XX.XXX,- B. a že na vyrovnanie podielov mu je odporkyňa povinná vyplatiť sumu XX.XXX,- B. do 5 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa jeho názoru, i keď došlo k trochu odlišnej formulácii textu petitu, je z neho zrejmé a zrozumiteľné, ako súd rozhodol a vyporiadal trhovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve. Táto nepresnosť formulácie výroku nemá za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia a nemá vplyv na jeho vykonateľnosť; správne bola pri finančnom vyporiadaní zohľadnená skutočnosť, že odporkyňa sa stala výlučnou nájomníčkou a členkou družstva rozsudkom Okresného X. W. Q., Č..O.. XC XXX/XX-XX zo dňa 11.12.2000. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že sa vo väčšej miere pričinila o udržanie členského podielu v družstve, keď táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a namietal, že o nadobudnutie bytu sa pričinil výlučne on a aj o jeho udržanie, keď predmetný 3 - izbový stabilizačný byt získal on od jeho vtedajšieho N. - W. dňa 12.11.1986, a to výmenou za garsónku, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve, ktorá mu bola pridelená ešte pred uzavretím manželstva. I keď bol počas manželstva nezamestnaný, pretože si nevedel nájsť prácu, poberal dávky v nezamestnanosti, ktorými sa finančne staral o rodinu a takisto použil aj peniaze z 1. dôchodkovej, a.s., z HIS, a.s., zo Sporofondu, zo Slovenskej sporiteľne a finančne mu vypomáhali aj rodičia. V období od novembra 1986 do októbra 1997 sa o všetky platby spojené s nájmom bytu staral on. Na základe dohody manželov ešte za trvania manželstva došlo k zmene platcu nájmu a služieb spojených s užívaním bytu, kedy od októbra 1997 sa platby uskutočňovali zo spoločných prostriedkov, ale z účtu odporkyne, čo odporkyňa v tomto konaní zneužíva a tvrdí, že platby uhrádzala ona sama, pričom však peniaze išli zo spoločných príjmov. Taktiež od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prispieval so svojho príjmu na bývanie v predmetnom byte, hoci sa v ňom zdržiaval minimálne v dôsledku jeho pracovnej vyťaženosti. Podľa jeho názoru preto nie je dôvod pre vyporiadanie BSM spôsobom, ktorým by bol porušený princíp parity. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a v časti uloženia povinnosti účastníkom zaplatiť súdny poplatok je vecne správny a v časti o náhrade trov konania a vrátenia preddavku na trovy znaleckého dokazovania odporkyni je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súdom, ako aj skutočností rozhodujúcich pre samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad; vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a správne dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod odchýliť sa od zásady rovnosti podielov oboch účastníkov na spoločnom majetku. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Z ustanovení § 149 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak nedošlo k vypriadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, vykoná vyporiadanie súd na návrh niektorého z rozvedených manželov, podaný do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150. Jedná sa o tzv. vyporiadanie v širšom slova zmysle. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka). Zásada rovnosti podielov oboch manželov je v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka základnou zákonom stanovenou zásadou pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, pričom súd prihliada na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod. a to vtedy, ak na základe vykonaného dokazovania predovšetkým navrhnutým účastníkmi, je skutkový stav zistený tak, že je jednoznačne možné z neho vyvodiť odôvodnenosť tejto nerovnosti. Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Právne posúdenie výšky podielov účastníkov na spoločnom majetku na základe návrhu účastníkov, teda vychádza zo skutkových tvrdení a ich preukázania a záver musí vyplývať z komplexného hodnotenia všetkých zistených podstatných okolností, pričom treba mať na zreteli, že v tomto smere súd z úradnej povinnosti nemôže sám modifikovať výšku podielov, ale len na návrh účastníkov. Podľa ustálenej súdnej praxe členský podiel v bytovom družstve predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá pokiaľ tvorila spoločné majetkové právo manželov, patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva a je predmetom vyporiadania. Súd prvého stupňa v súlade s citovanými ustanoveniami skúmal, ktoré veci a majetkové hodnoty patria do BSM účastníkov a správne ustálil, že do masy BSM patrí hodnota členského podielu v bytovom družstve, ktorá je podľa ustálenej súdnej praxe predmetom vyporiadania. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že počas manželstva bol účastníkom rozhodnutím X. W. G. - F. N. T. XX.XX.XXXX F. X - G. T.X. X. W. Č.. XX na G.. F. Q. W. na L. XX, pri ich spoločnom členstve v bytovom družstve, pričom stabilizujúcou organizáciou bol vtedajší zamestnávateľ navrhovateľa W. A..F... Po rozvode manželstva účastníkov bolo rozsudkom Okresného X. W. Q. N. T. XX.XX.XXXX, Č..O.. XC XXX/XX-XX v spojení s rozsudkom O. X. Q. W. N. T.Y. XX.XX.XXXX, Č..O.. XXCo XX/XX- XXX, právoplatným dňa 23.01.2002, zrušené právo spoločného nájmu predmetného bytu a za výlučnú nájomníčku bytu a členku družstva bola určená navrhovateľka. Z uvedeného vyplýva, že účastníci počas trvania manželstva nadobudli členský podiel v družstve viažúci sa k nájmu X - G. T.M. W. Č.. XX, na G.. F. na L. J.. Č.. XX Q. W. a tento členský podiel po rozvode manželstva účastníkov pripadol odporkyni, ktorá bola rozhodnutím súdu určená za výlučnú nájomníčku bytu a členku družstva, pričom hodnota tohto členského podielu v družstve patrí do BSM účastníkov a je predmetom vyporiadania. Hodnota členského podielu v družstve viažuceho sa k nájmu predmetného bytu bola určená v konaní na základe vykonaného znaleckého dokazovania a medzi účastníkmi ani nebola sporná. Sporná bola výška, resp. pomer podielov účastníkov na spoločnom majetku, z ktorého treba vychádzať pri vyporiadaní BSM, keď navrhovateľ žiadal vyplatiť na vyrovnanie ich podielov 1/2 hodnoty členského podielu v družstve a odporkyňa tvrdila, že vzhľadom na jej mieru zásluhovosti na udržaní tohto členského podielu patrí navrhovateľovi len 1/3 hodnoty členského podielu. Odvolací súd dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania neodôvodňujú porušenie zásady rovnosti podielov účastníkov konania na BSM a určenie podielu navrhovateľa na tejto hodnote 1/3 tak, ako žiadala odporkyňa z dôvodu jej vyššej miery zásluh na udržaní členského podielu v družstve a na starostlivosti o maloleté deti, rodinu a obstarávanie spoločnej domácnosti počas existencie manželstva účastníkov. Pokiaľ odporkyňa v odvolaní namieta, že o udržanie členského podielu v družstve sa pričinila počas manželstva tým, že zo svojho príjmu uhrádzala 99% platieb nájomného za byt, pričom v konaní pred súdom prvého stupňa poukázala na to, že navrhovateľ bol v určitých obdobiach nezamestnaný a počas rokov 1997 až január 2002 uhradila zo svojich príjmov platby spojené s užívaním družstevného bytu v celkovej sume XXX.XXX,XX,- Sk a navrhovateľ v tomto období uhradil sumu XX.XXX,- Sk, odvolací súd dospel k záveru, že ani táto skutočnosť sama o sebe v danom prípade neodôvodňuje porušenie zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku, keď odporkyňa v konaní nepreukázala, že by tieto platby platila z prostriedkov patriacich do jej výlučného vlastníctva a v prípade preukázania tejto skutočnosti, bola by oprávnená požadovať v rámci vyporiadania BSM, aby sa jej uhradilo to, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ často menil zamestnanie, v určitých obdobiach bol nezamestnaný, pričom za časť obdobia jeho nezamestnanosti bol evidovaný na úrade práce a bol mu vyplatený ja príspevok pred umiestneným do zamestnania, bol aj dlhodobo práceneschopný v dôsledku onkologického ochorenia, a v ostatnom období počas trvania manželstva riadne pracoval a dosahoval príjem. Bolo preukázané, že odporkyňa v obdobiach jeho nezamestnanosti mala vyšší príjem, resp. navrhovateľ bol bez zárobku a teda odporkyňa sa zabezpečením vyššieho príjmu v obdobiach nezamestnanosti navrhovateľa vo vyššej miere zaslúžila o udržanie členského podielu v družstve, ktorú mieru zásluhovosti odporkyne však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno posudzovať ako podstatne vyššiu, odôvodňujúcu výnimku zo zásady rovnosti podielov účastníkov na BSM a to aj s prihliadnutím na dĺžku trvania manželstva účastníkov od 10.01.1986 do 04.02.1999, v ktorom období navrhovateľ prevažne bol zamestnaný a mal príjem a aj s prihliadnutím na skutočnosť, že okolnosti týkajúce sa jeho starostlivosti o maloleté deti a zabezpečovania ich potrieb boli predmetom skúmania a posudzovania v konaní vedenom na Okresnom X. W. Q. F. X.. N.. XXNc XXX/XX, v ktorom mu bolo rozsudkom zo dňa 11.11.1999 v spojení s rozsudkom O. X. Q. W., Č..O.. XXCoP XXX/XX zo dňa 13.02.2007 určené výživné na mal. F. Q. X. X.XXX,- Sk P.A. Y. P.. D. Q. X. XXX,- Sk mesačne za obdobie od 15.06.1996 do 03.02.1999 a následne rozsudkom, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, mu bolo určené na čas po rozvode výživné na mal. F. Q. X. X.XXX,- Sk mesačne a na mal. D. Q. X. X.XXX,- Sk P.. Keďže výživné slúži na zabezpečenie potrieb maloletých detí, je týmto spôsobom zabezpečená aj úhrada časti ich nákladov na bývanie. Vykonaným dokazovaním bola ďalej preukázaná výlučná miera zásluhovosti navrhovateľa pokiaľ ide o získanie členského podielu v družstve viažuceho sa k nájmu predmetného bytu, pretože mu bol pridelený ako stabilizačný byt pracovníka W. A..F.. a touto jeho výlučnou mierou zásluhovosti o získanie členského podielu je vykompenzovaná aj uvedená vyššia miera zásluhovosti navrhovateľky na jeho udržaní. Súd prvého stupňa preto správne uložil odporkyni na vyrovnanie podielov zaplatiť navrhovateľovi sumu XX.XXX,- B.. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky odporkyne týkajúce sa nevykonateľnosti, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým jej bola prikázaná hodnota členského podielu, pričom vychádzal z toho, že táto majetková hodnota patrila do BSM účastníkov a bola predmetom jeho vyporiadania a týmto výrokom odporkyňa ani nebola dotknutá na jej právach; keď súd prvého stupňa nerozhodol o prikázaní členského podielu, ale len o jeho hodnote keďže navrhovateľka na základe súdneho rozhodnutia je členkou družstva; a teda ani by jej nesvedčalo právo odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď súdny poplatok za vyporiadanie BSM vyrubil vo výške 3% z predmetu konania a teda v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a položky č. 6 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou citovaného zákona, v znení účinnom v čase rozhodnutia súdu, keď v danom prípade nejde o súdny poplatok z návrhu na začatie konanie, ale za vysporiadanie BSM, ktorá poplatková povinnosť nevzniká podaním návrhu na začatie konania, ale v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) citovaného zákona vzniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Vzhľadom na uvedené nemožno v danom prípade pri vyrubení súdneho poplatku postupovať podľa prechodných ustanovení účinných od 1. januára 2006. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. V časti o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje odôvodnenie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. a nie je z odôvodnenia v tejto časti zrejmé, z akých dôvodov priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 76,20 eur a ani z čoho pozostáva táto suma. Súd prvého stupňa uviedol len, že rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Uvedené ustanovenie upravuje náhradu trov konania účastníkov v prípade, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný a to tak, že súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, avšak neuviedol súd prvého stupňa z akých trov konania uplatnených účastníkmi vychádzal a ako tieto trovy pomerne rozdelil. Odvolací súd preskúmal aj výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o vrátení preddavku na trovy znaleckého dokazovania odporkyni v sume XXX,XX B., a to ako výrok závislý od výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 písm. b) O.s.p.) a dospel k záveru, že v tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia taktiež nedostatočné a aj zmätočné, keď súd prvého stupňa uviedol, že náhradu trov konania štátu medzi účastníkov rozdelil na polovicu v prípade zaplatenia znaleckého posudku Ing. Holíka započítajúc ich zaplatené preddavky, pričom trovy konania štátu vzniknuté znaleckým dokazovaním Doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD. vyčíslil v sume XXX,XX B., z čoho bolo polovica predstavuje sumu XX,XX B., po odpočítaní ktorej z preddavku zloženého každým účastníkom v sume XXX,XX B. zostane z tohto preddavku suma XX,XX B., avšak s týmto zostatkom zo zloženého preddavku navrhovateľom sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Ďalej uviedol, že odporkyňu, ktorá zaplatila aj ďalší preddavok v sume XXX,XX eur zaviazal na náhradu trov vzniknutých kontrolným znaleckým dokazovaním Ing. Havrilom v sume XXX,- B., po odpočítaní ktorej z preddavku zloženého v sume XXX,XX eur zostal zvyšok tohto preddavku v sume XX,XX B., čo spolu so zvyškom preddavku v sume XX,XX eur predstavuje spolu sumu XXX,XX B. a z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho pozostáva suma XXX,XX B., o ktorej vrátení odporkyni rozhodol. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v uvedených častiach je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a preto rozsudok súdu prvého stupňa v týchto častiach zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.