Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/197/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898089 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010898089.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: O. Š. N. U. O., so sídlom: M.Á. XX, XXX XX S., IČO: 30 844 363, proti odporcovi: B.. I.. B.. O. O. U.. L.., so sídlom: Q. XXXX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 57.640,59 € (1.736.480,30 Sk), s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 7. decembra 2009, č. k. 6C 276/2008-245, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd návrh zamietol, p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 7.12.2009, č. k. 6C 276/2008-245, zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 57.640,59 € (1.736.480,30 Sk) titulom uplatnených zmluvných pokút; zároveň súd prvého stupňa odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 657, § 588, § 544 ods. 1, § 545 ods. 3, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecne dôvodil tým, že po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Účastníci uzavreli dňa 9.5.2000 zmluvu o pôžičke hmotných rezerv č. 125/OHR/2000 keď navrhovateľ bol požičiavateľom a odporca zapožičiavateľom. Jej predmetom bolo 7.000 ton zrna kŕmnej pšenice, ktorú mal odporca prevziať do konca júla 2000 a vrátiť do 31.10.2000. Dňa 9.5.2000 uzavreli tiež zmluvu č. XXX/OHR/XXXX keď navrhovateľ bol požičiavateľom a odporca zapožičiavateľom. Jej predmetom bolo 2.000 ton zrna kŕmnej kukurice, ktorú mal odporca prevziať do konca júla 2000 a vrátiť do 31.10.2000. Podľa ich obsahu išlo i kúpne zmluvy, podľa ktorých na jednej strane odporca kúpil od navrhovateľa dohodnutý tovar určitého množstva za dohodnutú cenu a podľa druhej časti zmlúv navrhovateľ kúpil tovar toho istého druhu a množstva od odporcu za dohodnutú cenu. Obsah týchto zmlúv vychádzal z predmetu činnosti navrhovateľa ako správcu hmotných rezerv Slovenskej republiky vo vzťahu k obmene a limitom hmotných rezerv v rámci Slovenskej republiky. Zmluvy neobsahovali bližšie podmienky vyskladňovania a naskladňovania tovaru u dohodnutého skladovateľa. Odporca mal odobrať dohodnuté množstvo tovaru - obilnín od mesiaca máj 2000 do 31.7.2000. Predmetom návrhu navrhovateľa boli zmluvné pokuty za oneskorené odobratie tovaru a za oneskorené vrátenie tovaru navrhovateľovi. Odporca v lehote do 31.7.2000 postupne preberal tovar podľa harmonogramu dohodnutého so skladovateľom po zaplatení tovaru vopred. Od mesiaca máj 2000 mali však určení skladovatelia ohľadne výdaja kŕmnej pšenice i kukurice odporcovi prevádzkové problémy, neboli schopní vyskladniť odporcovi dohodnuté množstvá pšenice. Išlo o značné množstvá tovaru, ktoré nebolo možné vyskladniť v priebehu niekoľkých dní. Navrhovateľ mal vedomosť o takomto spôsobe vyskladňovania a naskladňovania tovaru s tým, že na vyskladnenie je potrebné dlhšie prevádzkové obdobie. Skladovatelia signalizovali veľký nápor s vyskladňovaním a naskladňovaním tovaru, o čom musel navrhovateľ vedieť, keďže v zmluvnom vzťahu so skladovateľmi bol navrhovateľ a títo boli povinní túto skutočnosť oznámiť svojmu zmluvnému partnerovi. Poslednú úhradu na odber dohodnutého tovaru vykonal odporca dňa 31.7.2000, kedy podľa zmlúv malo byť pripravené dohodnuté množstvo tovaru. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že ani v prípade, žeby odporca úhradu vykonal niekoľko dní pred dňom 31.7.2000, nebol by skladovateľ schopný vyskladniť 1.263,100 ton pšenice a 920,610 ton kukurice ani v priebehu mesiaca august 2000. Potvrdil to aj list odporcu zo dňa 31.7.2000 určený skladovateľom, od ktorých mal prevziať posledný tovar. Navrhovateľ porušil zmluvu č. 126/OHR/2000 ohľadne kukurice, keďže nedokázal zabezpečiť dohodnutého skladovateľa podľa zmluvy a výdaj tovaru sa uskutočňoval u viacerých iných skladovateľov. Súd prvého stupňa prihliadol aj na skutočnosť, že v prípade zmlúv č. 59/OHR/2000, č. 60/OHR/2000 (obdobné zmluvy) už v mesiaci júl 2000 navrhovateľ predĺžil lehoty odberu dohodnutého tovaru, a to do konca mesiaca október 2000. Odporca najneskôr dňa 1.8.2000 mal splnené podmienky podľa zmluvy o pôžičke, napriek tomu nebol navrhovateľ schopný prostredníctvom svojich skladovateľov prenechať tovar odporcovi a umožniť mu vyskladnenie v čo najkratšom termíne. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že práve navrhovateľ si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o pôžičke v tom, že bol povinný po zaplatení tovaru tento poskytnúť odporcovi. Navrhovateľ tak zodpovedal za priebeh vyskladňovania a naskladňovania u svojich zmluvných partnerov, pričom podmienky pre tento priebeh a lehoty si účastníci v zmluve nedohodli a nešpecifikovali. V tomto prípade by uplatnenie zmluvnej pokuty bolo prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi a súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Vo vzťahu k vráteniu dohodnutého množstva tovaru (zrno kŕmnej pšenice a kukurice) do konca mesiaca október 2000 súd prvého stupňa dôvodil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že v roku 2000 boli veľmi zlé klimatické podmienky (veľké sucho), viacerí zapožičiavatelia neboli schopní dodržať podmienky zmlúv a vrátiť dohodnutý tovar. Navrhovateľ o tejto skutočnosti vedel a viacerým zapožičiavateľom predĺžil lehoty vrátenia tovaru do novembra 2000 (zmluva č. 95/ORH/2000, č. 59/OHR/2000, č. 60/ORH/2000, resp. do konca roku 2000 - zmluva č. 109/ORH/2000). Navrhovateľ inicioval prijatie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1000/2000, ktorým vláda uložila navrhovateľovi predĺžiť termín plnenia na základe týchto uzavretých zmlúv bez stanovenia ďalšieho zápožičného a poplatkov, a to z úrody roku 2001 a taktiež odpustiť majetkové sankcie pri vrátení menšieho množstva obilia z úrody roku 2001. Navrhovateľ toto uznesenie vlády v plnom rozsahu nesplnil a v rámci uzavretých zmlúv o pôžičkách z roku 2000 nepredĺžil termíny plnenia, t.j. vrátenia tovaru z úrody v roku 2001. Ani s jedným zo zapožičiavateľov nebol uzavretý dodatok k uzavretým zmluvám o pôžičke, a teda ani s odporcom. Navrhovateľ si v rozpore s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1000/2000 najskôr uplatnil zmluvné pokuty proti viacerým zapožičiavateľom, a to do doby ku dňu 1.12.2000 a následne až v roku 2001 uzavrel s nimi nové zmluvy, a tak došlo k uzavretiu zmluvy č. XXX/OHR/XXXX s odporcom na vrátenie kŕmnej pšenice. Táto zmluva však neobsahuje ustanovenie o tom, že touto zmluvou sa predlžuje termín plnenia na vrátenie tovaru stanovený v zmluve č. XXX/OHR/XXXX. Tým tak nedošlo k splneniu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX, došlo tak zo strany navrhovateľa k neoprávnenému uplatneniu zmluvnej pokuty z oboch zmlúv, uzavretých s odporcom v časti vrátenia tovaru, a preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, podal včas odvolanie navrhovateľ. S rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu vyhovieť; teda tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu v sume 57.640,59 €. Navrhovateľ v podanom odvolaní v jeho úvodnej časti poukázal na skutočnosti a závery, ktoré uviedol už v konaní pred súdom prvého stupňa (vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 29.4.2009 str. 1-8), keď konštatoval, že vo vzťahu k odobratiu kŕmnej pšenice odporcom od navrhovateľa podľa zmluvy o pôžičke hmotných rezerv č. XXX/OHR/XXXX uzavretej dňa 9.5.2000 bolo účastníkmi dohodnuté, že odporca odoberie od navrhovateľa 7.000 ton kŕmnej pšenice v dohodnutom termíne od podpisu zmluvy (zo dňa 9.5.2000) najneskôr do 31.7.2000 a v dohodnutej cene 110,20 € (3.320,-- Sk) za jednu tonu bez DPH, a to v zmysle doložky odobrania EXW, zo sila M. C., X..O.. C., čo znamenalo, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť, ak dal odporcovi k dispozícii tovar v dohodnutom sklade (sile M.). Navrhovateľ ako predávajúci nie je zodpovedný za naloženie tovaru, odporca ako kupujúci niesol všetky riziká a náklady od prevzatia tovaru v príslušnom sile až do miesta určenia. Odoberanie tovaru navrhovateľom mohol odporca ako kupujúci začať realizovať až po zaplatení poplatku za požičanie tovaru vo výške 1,1 % z ceny zapožičaného tovaru (bez DPH) za každý i začatý mesiac pôžičky, pričom čas pôžičky bol dojednaný od podpisu zmluvy (9.5.2000), najneskôr do 31.10.2000, t. j. 6 mesiacov. Ďalšou podmienkou začatia fyzického odoberania tovaru zo sila M.I. C., X..O.. C., bola úhrada tovaru odporcom vopred. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zápožičné za dobu 6 mesiacov (od mája 2000 do 31.10.2000), faktúrou č. XX XXXX XX v sume 50.914,16 € (1.533.840,-- Sk), ktoré odporca zaplatil dňa 15.5.2000; cenu kontrahovaného tovaru zálohovou faktúrou č. X XX XXXX XX splatnou dňa 31.7.2000 v sume 848.569,34 € (25.564.000,-- Sk), ktorú odporca uhrádzal postupnými splátkami, na základe ktorých navrhovateľ vystavil vyskladňovacie príkazy skladovateľovi M.C. C., X..O.. C., ktoré slúžili ako doklady na výdaj kŕmnej pšenice odporcovi, pričom navrhovateľ vystavil vyskladňovacie príkazy tak ako už uviedol v konaní pred súdom prvého stupňa vo vyjadrení zo dňa 29.4.2009. Zo strany navrhovateľa boli vystavené vyskladňovacie príkazy na odber kŕmnej pšenice v množstve 6.999,730 ton, pričom poslednú splátku v sume 69.307,51 € (2.087.958,-- Sk) odporca uhradil navrhovateľovi dňa 1.8.2000, t. j. po uplynutí termínu na odobratie kŕmnej pšenice. Navrhovateľ vystavil vyskladňovací príkaz č. XXXX/XXXX-N. na odber kŕmnej pšenice v množstve 571,730 ton v ten istý deň, pričom toto množstvo korešpondovalo výške poslednej splátky 69.307,51 €. Odporca odobral do 31.7.2000 od skladovateľa spolu 5.736,25 ton kŕmnej pšenice. Z množstva 7.000 ton neodobral kŕmnu pšenicu v množstve 1.263,750 ton. Odporca v omeškaní jeden mesiac odobral od skladovateľa spolu 546,350 ton kŕmnej pšenice a v omeškaní dva mesiace odobral od skladovateľa 716,750 ton kŕmnej pšenice. Vo vzťahu k vráteniu kŕmnej pšenice odporcom navrhovateľ uviedol, že bolo dohodnuté, že odporca vráti 7.000 ton požičanej kŕmnej pšenice podľa harmonogramu dohodnutého so skladovateľom M.I. C., X..O.. C., najneskôr do 31.10.2000 v tej istej cene ako bola kŕmna pšenica požičaná (110,20 € /3.320,-- Sk za jednu tonu bez DPH), a to v zmysle doložky DDP, do sila M. C., X..O.. C.. Odporca si splnil povinnosť, ak dodal tovar v dohodnutom sklade, odporca niesol všetky riziká, kým tovar nedodal do dohodnutého miesta plnenia. Do sila skladovateľa odporca vrátil kŕmnu pšenicu v množstve 659,196 ton. Z kontrahovaného množstva 7.000 ton nevrátil včas kŕmnu pšenicu v množstve 6.340,804 ton. Navrhovateľ tak vyúčtoval odporcovi zmluvné pokuty za omeškanie s odberom kŕmnej pšenice o jeden mesiac (august 2000) vo výške 5 % z ceny neodobratého tovaru v množstve 546,350 ton v sume 3.010,49 € (90.694,10 Sk), za omeškanie s odberom kŕmnej pšenice o dva mesiace (august a september 2000) vo výške 2 x 5 % z ceny neodobratého tovaru v množstve 716,750 tony v sume 7.898,86 € (237.961,-- Sk) a za oneskorené vrátenie kŕmnej pšenice o jeden mesiac (november 2000) vo výške 5 % z ceny nevráteného tovaru v množstve 6.340,800 ton v sume 34.939,02 € (1.052.572,80 Sk). Odporca zmluvné pokuty vyúčtované mu faktúrou na základe riadne uzavretej zmluvy neuznal a faktúru dobrovoľne neuhradil. K odobratiu kŕmnej kukurice odporcom od navrhovateľa dôvodil, že medzi navrhovateľom a odporcom bolo dohodnuté, že odporca odoberie 2.000 ton kŕmnej kukurice v dohodnutom termíne od podpisu zmluvy (9.5.2000) najneskôr do 31.7.2000 a v dohodnutej cene 112,86 € (3.400,-- Sk) za jednu tonu bez DPH, a to v zmysle doložky odobrania EXW. Sám splnil svoju povinnosť, ak dal tovar odporcovi k dispozícii v dohodnutom sklade (sile); sám nie je zodpovedný za naloženie tovaru. Odporca niesol všetky riziká a náklady od prevzatia tovaru v príslušnom sile až do miesta určenia. Odoberanie tovaru mohol odporca začať realizovať až po zaplatení poplatku za požičanie tovaru vo výške 1,1 % z ceny zapožičaného tovaru za každý i začatý mesiac pôžičky, pričom čas pôžičky bol dojednaný od podpisu zmluvy (dňa 9.5.2000) najneskôr do 31.10.2000, t.j. 6 mesiacov. Ďalšou podmienkou začatia fyzického odoberania tovaru zo sila bola úhrada tovaru odporcom vopred. Navrhovateľ tak na základe dohodnutých zmluvných podmienok vyúčtoval odporcovi zápožičné za dobu 6 mesiacov od mája 2000 do 31.10.2000, faktúrou č. XX XXXX XX zo dňa 12.5.2000 v sume 14.897,43 € (448.800,-- Sk), ktoré odporca zaplatil dňa 15.5.2000, cenu kontrahovaného tovaru zálohovou faktúrou č. X XX XXXX XX splatnou dňa 31.7.2000 v sume 248.290,51 € (7.480.000,-- Sk), ktorú odporca uhrádzal postupnými splátkami, na základe ktorých navrhovateľ vystavil vyskladňovacie príkazy určené skladovateľom kŕmnej kukurice v strediskách V., Š., Q. C. Ž., ktoré slúžili ako doklady na výdaj ktorých navrhovateľ vystavil vyskladňovacie príkazy určené skladovateľom kŕmnej kukurice odporcovi. Navrhovateľ vystavil vyskladňovacie príkazy tak ako uviedol vo vyjadrení zo dňa 29.4.2009. Poslednú splátku v sume 68.279,89 € (2.057.000,-- Sk) odporca uhradil dňa 1.8.2000, t.j. po uplynutí termínu na odobratie kŕmnej kukurice. Navrhovateľ v ten istý deň vystavil vyskladňovací príkaz na odber kŕmnej kukurice v množstve 550 ton od skladovateľa B., O..U..L.., C., stredisko Š., ktoré korešpondovalo výške poslednej splátky v sume 68.279,89 €. V skutočnosti odporca od skladovateľa B., O..U..L.. C., stredisko Š., odobral 218,970 ton kŕmnej kukurice, zostatok v množstve 331,030 ton odobral na základe vyskladňovacieho príkazu č. XXXX/XXXX-N. zo dňa 15.8.2000 od skladovateľa C., X..O.., Q. C. Ž., stredisko Q. C. Ž.. Odporca v dohodnutej lehote plnenia do 31.7.2000 odobral od skladovateľov v strediskách V. X. Š. spolu 1.079 ton kŕmnej kukurice. Z množstva 2.000 ton odporca neodobral včas kŕmnu kukuricu v množstve 921 ton. Odporca v omeškaní jeden mesiac odobral od skladovateľov v strediskách Š. X. Q. C. Ž. spolu 870,610 ton kŕmnej kukurice; v omeškaní tri mesiace odporca odobral od skladovateľa v I. 50 ton kŕmnej kukurice. V súvislosti s vrátením kŕmnej kukurice odporcom navrhovateľ má za to, že odporca mal vrátiť 2.000 ton požičanej kŕmnej kukurice podľa harmonogramu dohodnutého so skladovateľom S. - Q., X..O.., Q. O., najneskôr do 31.10.2000 v tej istej cene ako bola kŕmna kukurica požičaná, a to podľa doložky DDP, t. j. do sila skladovateľa S. - Q., X..O.., Q. O.. Odporca si splnil svoju povinnosť, ak dodal tovar kupujúcemu - navrhovateľovi k dispozícii v dohodnutom sklade. Odporca niesol všetky riziká, kým tovar nedodal do dohodnutého miesta plnenia. Odporca vrátil do sila skladovateľa požičanú kŕmnu kukuricu v množstve 930,890 ton a z množstva 2.000 ton nevrátil včas kŕmnu kukuricu v množstve 1.069,110 ton. Navrhovateľ tak vyúčtoval odporcovi zmluvné pokuty za omeškanie s odberom kŕmnej kukurice o jeden mesiac (august 2000) vo výške 5 % x 1 mesiac z ceny neodobratého tovaru v množstve 870,610 ton v sume 4.912,82 € (148.003,70 Sk) a za omeškanie s odberom kŕmnej kukurice o tri mesiace (august, september, október 2000) vo výške 5 % x 3 mesiace z ceny neodobratého tovaru v množstve 50 ton v sume 846,44 € (25.500,-- Sk) a za nevrátenie kŕmnej kukurice za mesiac november 2000 vo výške 1 x 5 % z ceny nevráteného tovaru v množstve 1.069,110 ton v sume 6.032,95 € (181.748,70 Sk), faktúrou č. 9 30 0314 01 zo dňa 16.5.2001, splatnou dňa 30.5.2001 spolu v sume 11.792,22 € (355.252,40. Odporca zmluvné pokuty vyúčtované faktúrou na základe riadne uzavretej zmluvy neuznal a faktúru dobrovoľne neuhradil. Navrhovateľ s hodnotením súdu prvého stupňa, že forma odobrania a dodania tovaru na základe zmluvne dohodnutých výkladových pravidiel INCOTERMS bola výhodná pre odporcu tak, aby mal čo najmenšie povinnosti s prevzatím a vrátením tovaru, nesúhlasí. Takéto vyjadrenie navrhovateľ nepodal. Podmienka odobrania tovaru Ex Works bola výhodná pre navrhovateľa, nakoľko tento si splnil svoju povinnosť tým, že tovar dal odporcovi k dispozícii v príslušnom sile. Podmienka dodania tovaru DDP znamenala pre odporcu, že tento si splnil povinnosť, ak dodal tovar k dispozícii v dohodnutom mieste plnenia, pričom odporca niesol všetky riziká a náklady dovtedy, kým tovar nedodal do dohodnutého miesta plnenia. V zmluve o pôžičke hmotných rezerv č. XXX/OHR/XXXX nebolo nikde dohodnuté, že navrhovateľ má tovar vyskladniť v deň nasledujúci po zaplatení splátky odporcom, pričom tovar v množstve 7.000 ton bol odporcovi pripravený v sile M. C., X..O.. C., čas plnenia bol v zmluve dohodnutý do konca mesiaca júl 2000, pričom podmienkou odobratia tovaru bola platba vopred. Ďalej uviedol, že nemôže byť pravdivé tvrdenie odporcu, že odporca vedúceho oddelenia L. navrhovateľa listom z mája 2000 upozornil, že navrhovateľ má na účte zložené peniaze a pritom odporca fakticky nemôže vykonať odber. Odporca poslednú splátku zálohovej faktúry, ktorou bola vyúčtovaná dodávka 7.000 ton kŕmnej pšenice zaplatil v sume 69.307,51 € (2.087.958,-- Sk) dňa 31.7.2000, ktorá bola na účet navrhovateľa pripísaná dňa 1.8.2000, t.j. po skončení termínu odobratia tovaru. Z uvedeného vyplýva, že odporca mohol zostatok tovaru v množstve 571,730 ton, ktorému zodpovedala posledná zaplatená splátka, prevziať zo sila poľnonákupu podľa zmluvy až po 1.8.2000, teda zostal v omeškaní. Odporca pritom mal vedomosť o čase plnenia zmluvne dojednanom, napriek tomu poslednú splátku uhradil po termíne plnenia, čím sa zákonite dostal do omeškania s fyzickým odobratím kŕmnej pšenice. Tvrdenie odporcu v tom, že na základe toho, že odporca uhradil kontrahované množstvo kŕmnej pšenice 7.000 ton do 31.7.2000, riaditeľ M. C., X..O.. C., konateľovi odporcu odovzdal včas neodobrané množstvo kŕmnej pšenice len právne - písomne, považuje navrhovateľ za účelové a právne ničím nepodložené. Podobne ako v prípade kŕmnej pšenice, poslednú splátku zálohovej faktúry, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi dodávku 2.000 ton kŕmnej kukurice, zaplatil dňa 31.7.2000 v sume 68.279,89 € (2.057.000,-- Sk), ktorá suma bola na účet navrhovateľa pripísaná dňa 1.8.2000, t.j. po skončení termínu odobratia tovaru. Z uvedeného vyplýva, že odporca mohol zostatok tovaru v množstve 550 ton, ktorému zodpovedala posledná zaplatená splátka, prevziať zo sila poľnonákupu až po 1.8.2000; zostal teda v omeškaní. Odporca pritom mal vedomosť o čase plnenia zmluvne dojednanom, napriek tomu poslednú splátku uhradil po termíne plnenia, čím sa dostal do omeškania s fyzickým odobratím kontrahovanej kŕmnej pšenice. V zmluve č. XXX/OHR/XXXX bolo ako miesto odobratia dojednané silo M. X., X..O.. C. H.. Keďže navrhovateľ nemal možnosť z tohto sila kontrahovaný tovar pre odporcu vyskladniť, vystavil navrhovateľ vyskladňovacie príkazy na silá M..V.. D., O.. O. U..L.., I. (O. V.), B., O..U..L.., C. (O. Š.) X. C., X..O.. Q. C. Ž.Y. (O. Q. C. Ž.), ktoré slúžili ako doklady na výdaj kŕmnej kukurice odporcovi. Odporca túto zmenu akceptoval a kontrahovaný tovar odoberal od uvedených skladovateľov. Odporca ďalej uviedol termíny vyskladnenia kŕmnej kukurice, ktoré sa realizovalo v mesiaci august 2000. Odporca však prevzal posledných 50 ton kŕmnej kukurice od skladovateľa až 31.10.2000, teda takmer tri mesiace po uplynutí termínu odobrania, napriek tomu, že poslednú splátku uhradil dňa 1.8.2000 a nemal dôvod takto s odberom kŕmnej kukurice meškať; napokon ani nepreukázal, že toto omeškanie spôsobil navrhovateľ. Zdôraznil, že povinnosťou navrhovateľa bolo tovar na odobratie dať odporcovi k dispozícii v dohodnutom sile, čo sa podľa zmluvy aj stalo. Odporca mal vedomosť, že nie je jediným zmluvným partnerom navrhovateľa, ktorý zo sila skladovateľa tovar postupne odoberá. Vzhľadom na túto vedomosť odporca mohol zálohovú faktúru zaplatiť skôr, na čo by mu navrhovateľ vystavil vyskladňovací príkaz a zaplatený tovar si tak mohol odoberať po dohode so skladovateľom v navzájom dohodnutých termínoch, čím by odporca predišiel tomu, aby sa dostal do omeškania s fyzickým prevzatím tovaru. Zmluvne dojednané podmienky odobratia tovaru pripúšťajú len fyzické odovzdanie tovaru skladovateľom odporcovi na základe vyskladňovacích príkazov vystavených navrhovateľom potom, čo odporca tovar, resp. jeho časť, vopred uhradil. Vo vzťahu k podmienkam vrátenia pôžičky štátnych hmotných rezerv - kŕmnej pšenice a kŕmnej kukurice navrhovateľ poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 29.4.2009. Poukázal najmä na skutočnosť, že producenti obilovín v Slovenskej republike nevyprodukovali v roku 2000 dostatočné množstvo kŕmnych obilovín z dôvodu katastrofálneho sucha a následne nižších výnosov, toto spôsobilo neschopnosť zapožičiavateľov vrátiť do zásob navrhovateľa požičané obiloviny v dohodnutom termíne a množstve podľa jednotlivých zmlúv. Nevrátenie kŕmnych obilovín späť do zásob hmotných rezerv by znamenalo zníženie množstva obilia použiteľného k výrobným účelom v prvovýrobe v období rokov 2000 - 2001, a tým zvýšenie požiadavky na množstvo importovaného obilia. Navrhovateľ preto predložil návrh riešenia problémov súvisiacich s obmenou štátnych hmotných rezerv, ktorá bola zabezpečená prostredníctvom zmlúv o pôžičke hmotných rezerv uzavretých so schválenými obchodnými partnermi, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a v prijatom uznesení č. 1000/2000 zo dňa 29.11.2000 schválila návrh riešenia pôžičiek obilia vyplývajúcich z plánu obmien a zámen schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 133/2000, zníženie zásob hmotných rezerv pod minimálny limit, predĺženie termínu plnenia zmlúv o pôžičke obilovín bez stanovenia ďalšieho zápožičného, poplatku z úrody v roku 2001, v spolupráci s ministrami pôdohospodárstva, financií a hospodárstva odpustenie majetkových sankcií pri vrátení menšieho množstva obilia z úrody roku 2001, ktorá však finančne musí zodpovedať hodnote tovaru požičaného v roku 2000, pri dodržaní cenovej úrovne roku 2001 v deň naskladnenia kŕmnej pšenice, jačmeňa a kukurice a v spolupráci s ministrami pôdohospodárstva, financií a hospodárstva upraviť cenovú úroveň obilia v zmluvách pri realizácii vrátenia na cenovú úroveň roku 2001 a následne upraviť množstvo vráteného obilia do zásob hmotných rezerv zodpovedajúce celkovej finančnej hodnote zmluvy. Znamenalo to, že navrhovateľ s obchodnými partnermi, aj s odporcom, uzavrel nové zmluvy o pôžičke, príp. dodatky k pôvodným zmluvám za podmienok ustanovených uznesením vlády Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX zo dňa 29.11.2000. K vráteniu pôžičky kŕmnej pšenice a kŕmnej kukurice odporcom z úrody roku 2001 navrhovateľ podal písomné vyjadrenie zo dňa 29.4.2009. Podľa zmluvy o pôžičke hmotných rezerv č. XXX/OHR/XXXX zo dňa 9.5.2000 mal odporca vrátiť navrhovateľovi 7.000 ton kŕmnej pšenice v cene 110,20 € (3.320,-- Sk) za jednu tonu bez DPH, spolu v hodnote 771.426,67 € (23.240.000,-- Sk) v termíne do 31.10.2000, včas vrátil kŕmnu pšenicu v množstve 659,196 ton v cene za cca 72.646,35 € (2.188.544,-- Sk), nevrátil kŕmnu pšenicu v množstve cca 6.340,8 ton v cene cca 698.780,32 € (21.051.456,-- Sk). V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX predĺžil odporcovi termín na vrátenie pôžičky kŕmnej pšenice do zásob hmotných rezerv do 31.12.2001, a to uzavretím zmluvy č. XXX/OHR/XXXX dňa 27.9.2001. Predmetom vrátenia bola kŕmna pšenica v množstve 5.846,889 ton, v cene 119,50 € (3.600,-- Sk) za jednu tonu, spolu v hodnote 698.692,17 € (21.048.800,40 Sk). Odporca tak vrátil kŕmnu pšenicu v menšom množstve, než si požičal na základe zmluvy č. XXX/OHR/XXXX, nakoľko dohodnutá cena pšenice v roku 2001 bola vyššia ako bola cena dohodnutá v roku 2000. Cena dodaného množstva kŕmnej pšenice v roku 2001 tak korešpondovala celkovej hodnote kŕmnej pšenice nevrátenej odporcom do zásob hmotných rezerv v roku 2000. Kŕmna kukurica požičaná odporcovi na základe zmluvy o pôžičke hmotných rezerv č. XXX/OHR/XX uzavretej dňa 9.5.2000 nebola v termíne do 31.10.2000 vrátená v množstve 1.069,110 ton. Žiadne ďalšie množstvo nebolo predmetom vrátenia do štátnych hmotných rezerv z úrody roku 2001, žiadna ďalšia zmluva, resp. dodatok k pôvodnej zmluve, ktorými by bol predĺžený termín plnenia, nebola uzavretá, ani žiadne ďalšie majetkové sankcie odporcovi neboli vyúčtované. Konštatoval, že z dôvodu obmeny štátnych hmotných rezerv boli v roku 2000 uzavreté i ďalšie zmluvy o pôžičke s ďalšími obchodnými partnermi navrhovateľa. Zo strany odporcu došlo k porušeniu zmluvných povinností, ktoré na základe písomnej dohody obidvoch účastníkov boli sankcionované zmluvnou pokutou a dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá písomne. Odporcovi tak vznikla povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť; v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal, že porušenie povinností, ku ktorým sa viaže zmluvná pokuta, nezavinil. Odporca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa dôvodil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a ako taký navrhol potvrdiť. Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania, jeho zdôvodnením, ako aj nepredložením žiadnych dokladov sa snažil, aby súd nemohol rozhodnúť na základe skutkového, ale aj skutočného, stavu veci. Navrhovateľ nepredložil pri podaní návrhu na začatie konania doklady o plnení zmluvných povinností odporcom, nedoručil korešpondenciu, ktorá bola vykonaná vo veci medzi účastníkmi, tajil, že vo veci bolo vydané uznesenie vlády, ktoré v čase konania na súde bolo utajovaným dokumentom, neoboznámil súd so skutočnosťami, že iným subjektom ako svojím zmluvným partnerom odpustil plnenie. Pokiaľ ide o zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, mal za to, že nie je vyvážený, pretože sankcie sú len na jednej strane, a to na zmluvnom partnerovi navrhovateľa. Zmluvy sa nedali fakticky splniť bez sankcií, keď bol povinný odobrať k určitému dátumu obilie, čo sa dalo právne tak ako to vykonal odporca, keď v prítomnosti riaditeľa poľnonákupu obilie prevzal, pričom fakticky a kapacitne zmluvný partner navrhovateľa nevedel obilie vyskladniť naraz, ale obilie sa muselo vyskladňovať niekoľko dní či už by išlo vlakom, resp. nákladnými autami. Platby uhrádzal včas a následne sa s vyskladňovateľom dohodol na harmonograme vyskladňovania a odberu jednotlivých komodít. Z utajovaného dokumentu zároveň vyplýva, že navrhovateľ bol povinný formou dodatkov umožniť odporcovi dodatočnou lehotou splniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Navrhovateľ poukazuje na to, že on nesankcionoval odporcu pokutou po rozhodnutí vlády, ale do rozhodnutia vlády. Má za to, že keby si navrhovateľ splnil svoju povinnosť uloženú mu rozhodnutím vlády, a to predĺžením lehoty na plnenie, nemohol by ani sankcionovať odporcu, pretože ten by sa nedostal do omeškania. Navrhovateľ v odvolaní uvádza len skutočnosti, ktoré uvádzal i na pojednávaní a s týmito tvrdeniami sa súd prvého stupňa vyporiadal v samotnom rozsudku, čo tiež odôvodnil. Zdôraznil ustanoveni § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepoužíva právnu ochranu; tiež na ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd má právo znížiť zmluvnú pokutu, pričom podľa odporcu v danej veci a podmienok by nemala presiahnuť výšku 1,-- €. Odvolací súd súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. novembra 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvných pokút odporcom v celkovej sume 57.640,59 € (vo veci samej), odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ a odporca si písomne dojednali vo vzťahu k odobratiu a vráteniu 7.000 ton kŕmnej pšenice a 2.000 ton kŕmnej kukurice za oneskorené prevzatie, resp. vrátenie takéhoto tovaru zmluvnú pokutu vo výške 5 % z ceny neodobratého, resp. nevráteného, tovaru za každý i začatý mesiac omeškania. Zmluvná pokuta nastupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti, pričom v tomto zmysle ide o zodpovednosť ako právny následok porušenia zmluvnej povinnosti (zodpovednostný princíp). Občiansky zákonník, ktorý upravuje zmluvnú pokutu a ktorú právnu úpravu si zvolili vo svojich zmluvných vzťahoch aj navrhovateľ a odporca (zmluva o pôžičke hmotných rezerv č. XXX/OHR/XXXX zo dňa 9.5.2000 a zmluva o pôžičke hmotných rezerv č. XXX/OHR/XXXX zo dňa 9.5.2000), upravuje zmluvnú pokutu ako sankciu za zavinené porušenie zabezpečenej povinnosti. Vyplýva to aj z ustanovenia § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Pri rozhodovaní o nároku na zmluvnú pokutu treba teda posúdiť, či bola splnená zákonná podmienka na zaplatenie zmluvnej pokuty obsiahnutá v ustanovení § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je tak zo zákona viazaná na zavinené porušenie povinnosti povinným subjektom, pričom zavinenie povinného subjektu sa predpokladá. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia potom spočíva na povinnom subjekte, t.j. v tomto prípade na odporcovi; ak odporca porušenie povinnosti nezavinil, nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť. Odvolací súd má za to, že odporca oneskorené prevzatie kŕmnej kukurice, ako aj kŕmnej pšenice nezavinil. V konaní pred súdom prvého stupňa odporca preukázal, že napriek tomu, že odporca si mal prevziať tovar (tak kŕmnu kukuricu rovnako aj kŕmnu pšenicu) do konca mesiaca júl 2000, jeho prevzatie bolo sprevádzané problémami, ktoré odporca ako povinný subjekt na prevzatie tovaru nezavinil. Odporca navrhovateľa oboznámil listom zo dňa 31.7.2000 o skutočnosti, že odporca si môže kŕmnu pšenicu u skladovateľov fakticky (reálne) prevziať až v mesiacoch august 2000 a september 2000. Rovnaké problémy existovali aj s odobratím kŕmnej kukurice, a to napriek skutočnosti, že odporca bol pripravený tovary prevziať. Odporca ohľadom kŕmnej kukurice ďalej v liste adresovanom navrhovateľovi taktiež konštatoval, že zmluvne dohodnutý skladovateľ nebol v posledný týždeň v mesiaci júl v roku 2010 prítomný na mieste odobratia kŕmnej kukurice, a to napriek tomu, že práve mesiac júl (jeho koniec) tak ako to vyplýva z uzavretých zmlúv navrhovateľa a odporcu bol dohodnutý ako posledný možný termín na prevzatie kŕmnej kukurice. Skutočnosť, že odporca nechcel, aby k porušeniu povinnosti došlo, a to ani v rovine nevedomej nedbanlivosti, vyplýva aj z ďalších skutočností, a to z predložených kúpnych zmlúv (zmluvných vzťahov) odporcu ako predávajúceho a jeho zmluvných partnerov, ktorými kúpnymi zmluvami mal odporca ako predávajúci odovzdať týmto svojim zmluvným partnerom ako kupujúcim predmet kúpy, a to kŕmnu kukuricu, resp. kŕmnu pšenicu v lehote do konca, resp. do polovice mesiaca júl 2000. Odporcovou snahou tak nepochybne bolo čo najskôr riadne tovar od navrhovateľa prevziať za účelom splnenia jeho ďalších záväzkov, a to odovzdania takéhoto tovaru svojím ďalším kupujúcim (napr. C.-A. Ú. Ž. /pšenica, 50 ton/, M. O., X..O.. /pšenica, 300 ton/, M. A.Ň. I. O..U..L.. /pšenica, 160 ton/, U. J. O..U..L.. /pšenica, 600 ton/, C. X..O.. /.pšenica, 2000 ton/, N.-X. Q. /., 16 ton/, M. O., X..O.. /kukurica, 200 ton/, M. A. I. O..U..L.. /.kukurica, 100 ton/, M. O. X..O.. /kukurica, 500 ton/) atď. Vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený zavineným porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Z dôvodu prevádzkových problémov skladovateľov na odobratie tovaru nemôže navrhovateľ mať za to, že si splnil povinnosť tým, že takýto tovar podľa jeho názoru dal odporcovi k dispozícii, hoci fakticky si ho prevziať pre problémy s naskladnením a vyskladnením nemohol a takýmto existujúcim dispozičným právom, ale len formálnym, nedošlo zo strany odporcu k porušeniu povinnosti prevziať tovar, hoci bol odporca pripravený na prevzatie. Vzťahy navrhovateľa a odporcu upravené vyššie uvedenými právnymi titulmi boli dvojstrannými právnymi vzťahmi, pričom navrhovateľ mal prostredníctvom dohodnutých skladovateľov kŕmnu kukuricu a kŕmnu pšenicu aj odovzdať. Možnosť prevzatia kukurice a pšenice v dohodnutom sklade musí byť reálna a k splneniu záväzku navrhovateľa dochádza až ich prevzatím odporcom od skladovateľa, ktoré musí byť odporcovi aj reálne umožnené. Ohľadom vrátenia kŕmnej kukurice a pšenice odvolací súd poukazuje na uznesenie vlády č. XXXX/ XXXX zo dňa 29.11.2000, ktorým vláda Slovenskej republiky v bode B2 uložila navrhovateľovi odpustiť majetkové sankcie pri vrátení menšieho množstva obilia z úrody roku 2001. Navrhovateľ tak nebol oprávnený bez ďalšieho uplatniť si voči odporcovi zmluvnú pokutu, tak ako to urobil už vo výzve zo dňa 10.9.2001, a to napriek vedomosti o tomto internom normatívnom akte, a to aj napriek tomu, že nemá všeobecnú záväznosť a taktiež, z toho dôvodu, že navrhovateľ nemohol legitímne očakávať vrátenie dohodnutého množstva včas vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky. Nemožno prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že závery vyplývajúce z uznesenia vlády Slovenskej republiky sú záväzné len na zmluvy uzavreté po dni jeho prijatia (29.11.2000). Tento záver jednoznačne z uznesenia vlády nevyplýva. Práve naopak, vyplýva z neho (bod B.l.), že predsedovi Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky bolo uložené predĺžiť termín plnenia zmlúv o zápožičke obilovín bez stanovenia ďalšieho zápožičného, poplatku z úrody roku 2001 v termíne do 31.12.2001; (bod B.2) odpustiť majetkové sankcie pri vrátení menšieho množstva obilia z úrody roku 2001, ktorá však finančne musí zodpovedať hodnote tovaru zapožičaného v roku 2000, pri dodržaní cenovej úrovne roku 2001 v deň naskladnenia kŕmnej pšenice, kŕmneho jačmeňa a kukurice v termíne do 31.12.2001. Nepochybne sa úloha vzťahovala už (aj) k uzavretým zmluvám aj vo vzťahu k odporcovi; na už v tom čse existujúce zmluvné práva a povinnosti. Tieto závery vláda prijala z dôvodu katastrofálneho sucha v poľnohospodárstve v roku 2000. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na rozhodovaciu prax súdov, keď nie je vylúčené konanie zmluvnej strany, ktorým vymáha zmluvnú pokutu, posudzovať ako rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, súd však musí hodnotiť takéto konanie a musí preskúmať okolnosti tohto konania. Je preto potrebné poukázať aj na zmluvu č. XXX/OHR/XXXX uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka medzi navrhovateľom a odporcom, v ktorej, tak ako uviedol súd prvého stupňa, absentuje ustanovenie o odpustení zmluvnej pokuty pokiaľ ide o vrátenie 5.846,889 ton kŕmnej pšenice napriek existencii uznesenia vlády a situáciu v roku 2000 ohľadom nepriaznivých klimatických podmienok, keď zmluvná pokuta sa zo strany navrhovateľa účtovala napriek tomu, že bolo zrejmé, že záväzok nebude včas splnený z dôvodu objektívnej prekážky a nebolo ani možné očakávať, že zmluvná pokuta splní svoju kompenzačnú funkciu. Objektívna skutočnosť - veľké sucho a z toho vyplývajúce problémy nastolili realitu, ktorú na základe objektívnych kritérií nemohol odporca riadne a včas splniť. Navrhovateľ neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, dôkazy hodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p., z nich vyvodil aj správne právne závery. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nedoručoval navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom odporca (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce však z jeho písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa navrhovateľa k danému vyjadreniu by neovplyvnilo iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.