Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/238/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898244 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010898244.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: I. C., K. P., Z., Y. V. XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom so sídlom Námestie SNP 22, Bratislava, proti odporcom v 1. rade: Slovenská C. O., E. R. XX, K., zastúpenom Q. - Slovenská O.Ň., Q..A.., V. P. X, K., v 2. rade: W. M., Q..A.., K. X, K., zastúpenom JUDr. Karolom Šiškom, advokátom advokátskej kancelárie Šiška & Partners, s.r.o. so sídlom Palisády 33, Bratislava, o zaplatenie XXX,XX N. s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03. marca 2010 č.k. 10C 92/2006-304, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcom zaplatenia XX.XXX,XX XX Q. (XXX,XX N.) spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške XXX,XX eura a odporcovi 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zoo zistenia, že navrhovateľ, respektíve P. O. A., oznámil u právneho predchodcu odporcu 1.rade dopravnú nehodu listom zo dňa XX.XX.XXXX a uplatnili nárok na tom základe, že dňa XX.XX.XXXX bol so svojím U. M. Z. Z. W., Š.: XXX O. /. účastníkom dopravnej nehody X C. od obce O., pričom druhým účastníkom nehody bol B. J., C. X, O.. Listom zo dňa XX.XX.XXXX a listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval odporca v 1. rade navrhovateľom označeného B. J. na oznámenie nehody z prevádzky motorového vozidla na predpísanom tlačive, predloženie všetkých dokladov a splnomocnenie, aby udalosť prešetrili a oprávnené nároky, ktoré uplatňuje zahraničný účastník, za neho usporiadali. Listom zo dňa XX.XX.XXXX poisťovňa poškodenému navrhovateľovi cestou jeho právneho zástupcu oznámila, že nemôže pristúpiť k likvidácii poistnej udalosti z dôvodov, že nie je k dispozícii policajná správa, účastník, ktorý mal nehodu zaviniť nereaguje na ich listy a žiadnu správu od neho neobdržali, pričom podľa oznámenia škody navrhovateľa mal mať na nehode účasť ešte ďalší účastník, ktorý nie je známy. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, či došlo k dopravnej nehode, kde k nej malo dôjsť a kto zodpovedá za škodu na motorovom vozidle porušením právnej povinnosti. Konštatoval, že pokiaľ je zodpovednosť poisteného za škodu nepreukázaná alebo sporná a nedošlo k dohode poisťovne a poškodeného podľa § 9 ods. 2 vyhlášky, nie sú dané podmienky vzniku priameho nároku poškodeného na plnenie proti poisťovni. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu odporcov za v 1. a 2. rade. O náhrade trov konania rozhodoval podľa § 142 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu vyhovené dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že nebola daná zákonná povinnosť poisťovne nahradiť poškodenému vzniknutú škodu s poukazom na ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb.. Dôvodil tým, že mal ako poškodený právo na náhradu škody voči poisťovni a dňom písomného odmietnutia nahradiť mu škodu vzniklo mu právo uplatniť si svoj nárok priamo voči poisťovni na súde; písomné odmietnutie náhrady škody poisťovňou sa podľa neho uskutočnilo listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa súd prvého stupňa nezaoberal. Uviedol, že O. mala povinnosť nahradiť mu škodu zo zákonnej poistky poistného - odporcu v 3. rade aj napriek tomu, že jej neposkytol súčinnosť pri oznamovaní poistnej udalosti. Na preukázanie vzniku dopravnej nehody označil ako dôkaz policajný záznam z OkresnéI. P. O. Z. E., ktorý mal zabezpečiť súd úradnou cestou; súd prvého stupňa však tento dôkaz nezabezpečil a nevykonal, a preto nečinnosť súdu nemôže ísť na jeho ťarchu, a preto konanie trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Záverom dodal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a po vykonanom dokazovaní na základe nesprávneho právneho posúdenia veci dospel ku chybnému rozhodnutiu. Odporca v 1. rade k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že nedošlo k písomnému odmietnutiu plnenia z jeho strany, a to ani listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým len došlo k uvedeniu informácie pre navrhovateľa, že nebolo možné pristúpiť k plneniu poistného, nakoľko nebol preukázaný základ uplatneného nároku. Nebolo mu doručené oznámenie o O. F., resp. dopravnej nehode a navrhovateľ nepreukázal žiadnou relevantnou listinou priebeh dopravnej nehody. Keďže nedošlo k odmietnutiu plnenia, nie je pasívne legitimovaným. Tvrdenia navrhovateľa o nezabezpečení dôkazu súdom považoval za účelové a absurdné. Navrhovateľ sám uznal, že pri zabezpečovaní dôkazu mal dôkaznú povinnosť a je v dôkaznej núdzi, no dodatočne obviňuje súd z toho, že nekonal a sám nevykonal ním navrhnutý dôkaz, pričom je zrejmé, že nebol ani len schopný poskytnúť súdu relevantné informácie na vyžiadanie si tohto dôkazu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne, a preto ho žiadal potvrdiť. Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľovi sa nepodarilo relevantným spôsobom preukázať, že k dopravnej nehode došlo, a to spôsobom opísaným v návrhu, keď správa polície o dopravnej nehode nebola ním súdu predložená, čo je dôvodom pre zamietnutie návrhu. Navrhol preto odvolanie zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej pohľadávky a na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcov, ktoré uvádzali na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil správny právny záver, že s poukazom na ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. odporcovia v 1. a 2.rade nie sú vo veci pasívne legitimovanými, pričom svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj v dostatočne potrebnom rozsahu v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené žiadne nové rozhodujúce skutočnosti a ani nové dôkazy, ktoré by mohli mať za následok zmenu skutkového stavu alebo by mohli spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 28 ods. 2, 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, účinného od 01.10.2001, právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31.12.2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Práva a povinnosti A. O., Q..A.., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú XX.XX.XXXX na C.. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská O., Q..A... Podľa § 9 ods. 1,2 vyhl. č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody. Dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni. V zmysle uvedených ustanovení zákona súd prvého stupňa správne aplikoval v danej veci na nároky vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyhlášku č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia tejto zodpovednosti, nakoľko k poistnej udalosti došlo pred X.X.XXXX, pričom nároky navrhovateľa zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré sú predmetom konania, prešli na odporcu v 1. rade s tým, že tieto v konaní zo zákona vykonáva v jeho zastúpení Q. - Slovenská O., Q..A... Na základe právneho vzťahu založeného poistením zodpovednosti za škodu zásadne vznikajú právne vzťahy len medzi poistiteľom (poisťovňou) a poisteným. Na druhej strane spôsobením škody vzniká právny vzťah medzi poškodeným a tým, kto za spôsobenú škodu zodpovedá, a to bez ohľadu na to, či je zodpovedný subjekt (škodca) poistený. V prípade, ak nastane poistná udalosť, sa však poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia zodpovednosti za škodu a nemá priame právo na plnenie voči poisťovni škodcu, pokiaľ osobitné predpisy nestanovujú inak. Týmto predpisom bola v danom prípade vyhláška č. 423/1991 Zb., ktorá v § 7 ods. 1 stanovila výnimočné prípady, kedy má poškodený priame právo na plnenie voči poisťovni. Priamy nárok poškodeného na plnenie voči poisťovni, ktorý ako samostatné právo poškodenému vzniká na základe právneho predpisu, nemá povahu nároku na náhradu škody, hoci je odvodené od právneho vzťahu medzi poisťovňou a poisteným škodcom, a poisťovňa sa nestáva osobou zodpovednou za škodu namiesto škodcu. V tomto smere súdna prax jednoznačne ustálila, že ide o špecifické právo poškodeného voči poisťovni na výplatu plnení zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a nemá povahu nároku na náhradu škody. Splatnosť plnenia poisťovne voči poškodenému bola stanovená podľa v tom čase platného ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia na základe dohody poisťovne s poškodeným o výške náhrady škody alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. K začatiu šetrenia nevyhnutného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne plniť bolo potrebné ohlásenie poistnej udalosti poisteným škodcom a uplatnenie si jeho práva, aby poisťovňa za neho nahradila škodu, za ktorú on zodpovedá. Na uvedené ustanovenie odseku 1 nadväzoval v § 9 odsek 2, ktorý pre prípad, že poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, dával poškodenému právo uplatniť svoje nároky na súde ako proti poistenému škodcovi, tak aj proti jeho poisťovni. Ako už bolo vyššie uvedené, do zodpovednostného vzťahu medzi škodcom a poškodeným tak nevstúpila namiesto škodcu poisťovňa, lebo tá nie je za vzniknutú škodu zodpovedná a jej povinnosťou je plniť za poisteného, ktorý si uplatnil svoje právo, aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti za neho plnila poškodenému. Je totiž treba dôsledne rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu škody voči škodcovi a špecifickým právom poškodeného na výplatu plnení za poisteného škodcu. V ust. § 9 ods. 2 vyhlášky sa nejedná o samostatné právo poškodeného proti poisťovni na vyplatenie toho, čo je poisťovňa povinná nahradiť za poisteného, ale o možnosť uplatniť na súde nielen nárok voči škodcovi na náhradu škody, o ktorého výške nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, ale zároveň i nárok voči poisťovni, ktorá je povinná za poisteného mu vyplatiť náhradu škody v rozsahu, v akom za ňu poistený škodca zodpovedá. V preskúmavanej veci je nepochybne zrejmé, že zodpovednosť poisteného (pôvodne označeného ako odporca v 3. rade) za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla, ku ktorej malo dôjsť pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, zostala sporná, poistený vznik poistnej udalosti neohlásil odporcovi v 1. rade, a ten nepristúpil ku šetreniu poistnej udalosti a ani nedošlo k dohode odporcu v 1. rade s navrhovateľom ako poškodeným o náhrade škody. Na tomto skutkovom základe dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru, že v danej veci neboli dané zákonné podmienky vzniku priameho nároku navrhovateľa na plnenie zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel voči odporcovi v 1. rade. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa v tom, že list odporcu v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX (Č..L.. XXX A.) treba považovať za odmietnutie nahradiť mu škodu, nakoľko týmto len poisťovňa oznámila navrhovateľovi dôvody, pre ktoré nemohla pristúpiť k samotnej likvidácii poistnej udalosti. Z dôvodu, že medzi poškodeným navrhovateľom a odporcom v 1. rade (O.) nevznikol osobitný právny vzťah, v rámci ktorého by bol odporca v 1. rade povinný poskytnúť mu osobitné plnenie a navrhovateľ ako poškodený oprávnený domáhať sa voči poisťovni tohto plnenia, bolo potrebné návrh z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 1. rade zamietnuť. Uvedené závery sú v súlade aj s právnymi závermi rozsudku G. A. A. A.. J.. XCdo XX/XXXX, o tom, že pokiaľ je zodpovednosť poisteného za škodu sporná a nedošlo k dohode poisťovne a poškodeného podľa § 9 ods. 2 vyhlášky, nie sú dané podmienky vzniku priameho nároku poškodeného na plnenie proti poisťovni, ktorý by mohol byť uplatnený žalobou proti poisťovni (v takom prípade treba, aby poškodený uplatnil nárok na náhradu škody voči škodcovi) a odmietnutie poisťovne plniť poškodenému ešte nezakladá priamy nárok poškodeného voči poisťovni podľa uvedeného ustanovenia vyhlášky. Odvolací súd nemal dôvod sa v tejto veci od uvedených záverov odchýliť. Napokon správne súd prvého stupňa zmietol aj návrh voči odporcovi v 2. rade, ktorý bol L. O. Z., keď v konaní nebola preukázaná jeho zodpovednosť za vznik škody, nakoľko nebol poisteným zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a ani prevádzkovateľom či vodičom vozidla, ktorým mala byť škoda na vozidle navrhovateľa spôsobená. Navrhovateľ nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav pokiaľ na základe jeho návrhu na doplnenie dokazovania nezabezpečil policajnú správu o dopravnej nehode. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX nepochybne vyplýva, že navrhovateľ po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a preto správne súd prvého stupňa uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Pokiaľ teda bol navrhovateľ riadne poučený o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom v prvostupňovom konaní dôkazy riadne (označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti) a včas (do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa) nepredložil ani neoznačil, nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal ďalšie dôkazy. Navyše právny zástupca navrhovateľa dostatočne neoznačil požadovaný dôkaz, keď sa nevedel ani vyjadriť, kde presne malo dôjsť k dopravnej nehode a či bola vôbec Z. V. O. ani že by v tomto smere existovala správa a záznam a v konaní predložil len oJ. U. O. Z. E. J. V. XX.XX.XXXX o tom, že U. O., v mieste ktorej malo dôjsť k dopravnej nehode, sa v ich služobnom obvode nenachádza, pričom podľa interných noriem je doba určená na archiváciu dokumentácie z dopravnej nehody 5, resp. 10 rokov (č.l. 134 spisu). S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, má oporu v ustálenej rozhodovacej činnosti, a preto odvolací súd neuznal opodstatnenosť námietok, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých vznikol úspešným odporcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovi v 1. rade však odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p., keď mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Nakoľko odporca v 2. rade si svoj nárok na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil návrhom podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. bez toho, aby ich súčasne vyčíslil, nebolo možné z tohto dôvodu v čase verejného vyhlásenia rozsudku rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania, a preto o nich rozhodne odvolací súd podľa ust. § 214 ods. 5 O.s.p. samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.