Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/390/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898329 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010898329.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: C. M. E. Á. G. D. X. Á. , bytom X. G. Č.. XXXX, zastúpená JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou v Malackách, Nádražná č. 23, proti odporcovi: G. M. E. Á. G. , bytom X. G. Č.. XXXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 3. februára 2009, č.k. 5 C 416/2008-190, v znení opravného uznesenia zo dňa 22. júla 2010, č.k. 5 C 416/2008-207, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 3.2.2009, č.k. 5 C 416/2008-190 (predtým bola vec vedená pod sp.zn. 7 C 258/2001), v znení opravného uznesenia zo dňa 22.7.2010, č.k. 5 C 416/2008-207, rozhodol, že I. z vecí, ktoré mali účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len BSM), pripadá do vlastníctva navrhovateľky: rodinný dom vo X. G. súpisné č. XXXX (postavený na parcele č. XXX/X) zapísaný v LV č. XXXX pre katastrálne územie X. G. vo všeobecnej hodnote (ďalej len VŠH) 66.387,83 € ( 2.000.000,-- Sk), kuchynská linka vo VŠH 99,58 € (3.000,--Sk), odsávač pary - digestor O. VŠH 3,15 € (95,--Sk), obývacia stena v obývacej izbe vo VŠH 331,93 € (10.000,--Sk), obývacia stena v jedálni, jedálenský stôl a 6 ks stoličiek spolu vo VŠH 99,58 € (3.000,--Sk), sedacia súprava v obývacej izbe zn. M. vo VŠH 165,97 € (5.000,--Sk), sedacia súprava v jedálni zn. O. vo VŠH 16,59 € (500,-- Sk), práčka zn. R. R. XXX G. vo VŠH 159,66 € (4.810,--Sk), nábytok v spálni vo VŠH 99,58 € (3.000,-- Sk), chladnička zn. N. XXX vo VŠH 14,93 € (450,--Sk), mraznička zn. K. K. XXX X. vo VŠH 32,19 € (970,--Sk), mikrovlnná rúra zn. S. (XXXXXXXXXXX) vo VŠH 88,96 € (2.680,--Sk), televízny prijímač zn. D. N. XXX (XXXXXXX) vo VŠH 127,13 € (3.830,--Sk), 4 ks kobercov bez hodnoty, spolu všetko v sume 67.627,13 € (2.037.335,--Sk). II. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 33.813,56 € (1.018.667,50 Sk) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 39,31 € (1.184,25 Sk) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu prvého stupňa; IV. žiadnemu z účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal; napokon V. obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok v sume 676,26 € (20.373,-- Sk) na účet súdu prvého stupňa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci konania boli manželia. Ich manželstvo uzavreté dňa 27.8.1977 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 20.4.1999, sp.zn. 4C 602/1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.1999; o vyporiadaní BSM sa nedohodli. Masu BSM tvoria len veci uvedené vo výroku rozsudku. Medzi účastníkmi neboli rozpory týkajúce sa hnuteľných a nehnuteľných vecí nadobudnutých počas trvania manželstva. Odporca masu vecí patriacich do BSM rozšíril iba o jednu položku, pričom sa však zistilo, že ku dňu vyporiadania už táto vec neexistovala (plynový sporák U.). Ďalej odporca žiadal zahrnúť do masy BSM aj motorové vozidlo zn. Š. I. XXX nadobudnuté dňa 7.7.1993. Navrhovateľka súdu preukázala čestnými prehláseniami a najmä výpismi z vkladných knižiek, že peňažnú čistku potrebnú na zakúpenie tohto motorového vozidla získala darovaním od svojej rodiny. Odporca ďalej žiadal, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil v jeho prospech aj vklad jeho matky, peňažné dary, ktoré boli počas trvania manželstva účastníkov im darované, resp. ktoré mali byť darované iba jemu. Keďže medzi účastníkmi nedošlo k dohode o všeobecných hodnotách všetkých hnuteľných a nehnuteľných vecí, na stanovenie všeobecných hodnôt hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do BSM súd vykonal znalecké dokazovanie. Nehnuteľnosti boli ocenené znaleckým posudkom znalca C., č. XXX/XXXX, v znení doplnku č. 1 zo dňa 22.9.2006, a to tak, že spolu bola VŠH nehnuteľností určená sumou 2.000.000,-- Sk. Znaleckým posudkom znalca C.. U. M., č. XX/ XXXX, boli ocenené hnuteľné veci, elektrické a elektrotechnické zariadenia patriace do BSM. Celková VŠH týchto hnuteľných vecí bola spolu v sume 12.835,--Sk, pričom jednotlivo boli presne ocenené tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd vykonal dokazovanie aj v tej časti, v ktorej sa domáhal odporca zahrnutia finančnej sumy do masy BSM, pričom sa malo jednať o finančnú čiastku, ktorú mala postupne darovať matka odporcu iba odporcovi počas trvania manželstva, a teda mala patriť do jeho oddeleného vlastníctva. Svedkyňa U. M., matka odporcu, tvrdila, že darovala odporcovi rôzne finančné čiastky počas trvania jeho manželstva s navrhovateľkou. Žiadnym spôsobom však tvrdenia svedkyne neboli preukázané listinnými dôkazmi. Na základe uvedeného vykonaného dokazovania súd bol toho názoru, že nie je možné konkrétnu finančnú čiastku, bližšie nešpecifikovanú a neurčenú, ktorú mala matka odporcu darovať počas trvania manželstva účastníkov iba samému odporcovi, zahrnúť do masy BSM. Takéto aktívum alebo pasívum, ktoré by malo patriť do BSM, ku dňu jeho zániku ani neexistovalo. Vyporiadať pritom možno iba to bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré ku dňu zániku BSM existovalo. Súd preto nemohol ani prihliadnuť na pôžičky, ktoré boli poskytnuté počas trvania manželstva účastníkov im obom, prípadne iba odporcovi, keďže všetky tieto finančné záväzky boli vysporiadané ešte počas trvania manželstva účastníkov a ku dňu zániku BSM už neexistovali. Súd pri vyporiadavaní BSM vychádzal iba z objektívnych skutočností, a to zo zistených hodnôt hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich masu BSM. Nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlilod zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku, a tak pri vyporiadaní BSM vychádzal zo zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Súd mal za preukázané, že VŠH nehnuteľného majetku, patriaceho do BSM, je 66.387,83 € (2.000.000,-- Sk). VŠH hnuteľných vecí a bytového zariadenia, ktoré všetky súd prikázal do vlastníctva navrhovateľke, je spolu v sume 1239,29 € (37.335,-- Sk). Pri rozhodnutí o prikázaní hnuteľného a nehnuteľného majetku tvoriaceho masu BSM do výlučného vlastníctva navrhovateľke súd vychádzal z tej skutočnosti, že navrhovateľka po celé obdobie od rozvodu manželstva účastníkov býva v nehnuteľnosti patriacej do BSM a taktiež ona užívala aj hnuteľné veci, patriace do masy BSM. Od roku 2005 navrhovateľka užíva nehnuteľnosť, rodinný dom a ostatné hnuteľné veci sama, resp. so svojimi deťmi. Nehnuteľnosť aj udržiavala, hradila náklady spojené s jej užívaním. Spolu VŠH nehnuteľných a hnuteľných vecí predstavuje sumu 67,627,13 € (2.037.335,-- Sk). Potom podiel odporcu, 1/2 z uvedenej hodnoty, ktorú je navrhovateľka povinná vyplatiť odporcovi, predstavuje celkovú sumu 33,813,56 € (1.018,667,50 Sk). V podstatnej miere boli náklady na znalecké posudky uhradené z preddavkov zložených na tento účel účastníkmi. V prípade priznaného znalečného znalcovi C.. P. Š. bola čiastka 111,81 € (3.368,50 Sk) uhradená zo štátnych finančných prostriedkov a taktiež tomuto istému znalcovi bola zo štátnych finančných prostriedkov uhradená ešte aj ďalšia suma 66,38 € (2.000,-- Sk). Navrhovateľka zložila sumu 3.000,-- Sk ako preddavok na znalca dňa 17.9.2003, odporca zložil preddavok na znalca v sume 3.000,-- Sk dňa 23.9.2003. Celkovo teda bolo z trov konania uhradené preddavkami účastníkov 199,16 € (6.000,-- Sk). Celkovo trovy znaleckého dokazovania a čiastka, ktorá bola uhradená znalcom, bola spolu 277,78 € (8.368,50 Sk), z toho 78,62 € (2.368,50 Sk) zo štátnych finančných prostriedkov. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal oboch účastníkov na náhradu týchto trov konania štátu, každý po 39,31 € (1.184,25 Sk) na účet súdu prvého stupňa. Každý z účastníkov dostal polovicu spoločného majetku, a preto nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich. Preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, položky 6 písm. b/ v čase podania návrhu, podľa ktorej za vyporiadanie BSM súdny poplatok z predmetu konania je 2 %. Základom súdneho poplatku bola suma 67,627,13 € (2.037.335,-- Sk). Súdny poplatok je potom v sume 1.352,51 € (40.746,-- Sk) a podiel pripadajúci na každého z účastníkov je v sume 676,26 € (20.373,-- Sk). Rozsudok odôvodnil ďalej ustanovením § 149, § 150 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Nesúhlasil s tým, že súd prisúdil rodinný dom č. XXXX postavený na parcele č. XXX/X v katastrálnom území X. G. vedený v LV č. XXXX do vlastníctva navrhovateľke, pretože parcela č. XXX/X je v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré vlastníctvo nadobudol dedičstvom. V jeho výlučnom vlastníctve je aj dielňa, ktorá sa na pozemku nachádza. Je pravdou, že od roku 2005 v dome nebýva, avšak od začiatku súdneho sporu sa domáha, aby rodinný dom bol prisúdený do jeho vlastníctva, aby sa tak v budúcnosti vyhli sporom. Z domu odišiel nedobrovoľne. Ohľadne hnuteľných vecí neboli až také rozpory, aby nebolo možné tieto rozdeliť tak, ako rozhodol súd. Vytýkal súdu, že nevzal do úvahy skutočnosť, že pred manželstvom vlastnil vkladnú knižku prémiového sporenia mladých, čo spolu s prémiou bolo 23.000,-- Sk, ktoré použil na stavbu rodinného domu. V znaleckom posudku neboli zohľadnené jeho námietky v tom, že plot z ulice nebol vybudovaný za trvania manželstva a bol pôvodný, kde tento plot bol znalcom ohodnotený na sumu 3.744,80 Sk, kde túto sumu súd pojal do masy BSM. Dielňa bola ocenená sumou 148.602,-- Sk, bola nadobudnutá dedením. Starú pôvodnú dielňu vlastnoručne opravil a prerobil jednak z materiálov, ktoré mu boli poskytnuté matkou zakúpením od jej bývalého zamestnávateľa, škridla bola poskytnutá z domu jeho matky v čase, keď opravovala strechu. Na zakúpenie ostatného materiálu neboli použité prostriedky BSM. Súd tiež nezohľadnil finančné prostriedky darované jeho matkou U., keď sama tvrdila, že tieto prostriedky boli darované výlučne len jemu. Skutočnosť, že od roku 2005 navrhovateľka sama znáša všetky náklady spojené s celkovou prevádzkou nehnuteľnosti, sa mu nejaví ako právne relevantné, keďže dovtedy všetky náklady zabezpečoval sám, pretože boli obdobia, keď navrhovateľka nepracovala. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že rodinný č. XXXX vedený pre Obec a katastrálne územie X. G. v LV č. XXXX prikáže do jeho výlučného vlastníctva a navrhovateľke je povinný zaplatiť na vyrovnanie jej podielu sumu 27.992,12 €. Navrhovateľka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Žiadala náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku do vyhlásenia rozsudku nevyčíslila. Odvolanie odporcu považovala za nedôvodné a účelové. Súd prvého stupňa vykonal vo veci náležité dokazovanie a na základe jeho výsledkov vec správne posúdil po skutkovej i právnej stránke. Dôvody uvádzané v odvolaní odporca prednášal aj v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa vyporiadal, zohľadnil ich. Najmä námietka týkajúca sa hospodárskej budovy - dielne - jej opravy, bola riadne zohľadnená v rámci znaleckého dokazovania a je obsahom znaleckého posudku C.. P. Š. č. XXX/XXXX a jeho doplnku č. 1, ktorý bol podkladom pre vydanie rozsudku. Oprava dielne bola vykonaná odporcom počas trvania manželstva, čo odporca nespochybňoval ani pri poskytnutí podkladov pre znalca, resp. pri obhliadke súdnym znalcom. Skutočnosť, že odporca je vlastníkom pozemku, na ktorom stojí rodinný dom č. XXXX, ešte samo osebe neznamená, že súd nemôže prikázať rodinný dom do vlastníctva iného ako vlastníka pozemku. Súd správne vyhodnotil postoj oboch účastníkov súdneho konania v rámci celého priebehu konania o vyporiadanie BSM od roku 2001 a napokon aj ich záujem a starostlivosť o majetok, ktorý bol predmetom vyporiadania. Jednoznačne bolo preukázané, že od rozvodu manželstva odporca nemal záujem o nehnuteľnosť - rodinný dom. V čase po rozvode do času, dokedy v dome býval, ničím neprispieval na jeho údržbu a náklady spojené s užívaním si musela vymáhať súdom. Od začiatku súdneho sporu o vyporiadanie BSM, ktorý odporca umelo predlžoval, nemal záujem vyplatiť ju z trhovej ceny nehnuteľnosti, ale z ceny, ktorá nezodpovedala primeranej hodnote, nepreukázal solventnosť, teda schopnosť vyplatiť ju. Sama má naďalej záujem o rodinný dom č. XXXX, je solventná poskytnúť odporcovi hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. augusta 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právna zástupkyňa, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné: odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvého stupňa v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil; obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Skutočnosť, že pozemok, na ktorom stojí rodinný dom patriaci do BSM, vlastní výlučne odporca, sama osebe nie je dôvodom, ktorý by bol právne a vecne kvalifikovaný odôvodniť tvrdenie odporcu v tom, aby bol rodinný dom prikázaný do jeho vlastníctva. Ide o dve samostatné nehnuteľnosti (rodinný dom č. XXXX a pozemok parcela č.XXX/X), ktoré môžu byť každá vo vlastníctve inej osoby (iných osôb). Pri vyporiadaní BSM zákonodarca bývalým manželom v prvom rade poskytuje možnosť sa dohodnúť. Ak sa nedohodnú, o čo ide v prejednávanej veci, vyporiadanie vykoná súd len 1/ v súlade s ustanovením § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka a 2/ podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Do masy majetku BSM patrí všetko, čo nespochybniteľne existovalo ku dňu zániku manželstva účastníkov, teda ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva; za žiadnych okolností nemožno zohľadniť to, čo sa minulo, čo sa spotrebovalo skôr. Napokon odporca vôbec ani netvrdil, žeby bol solventný a pripravený navrhovateľke poskytnúť protihodnotu jej podielu za predpokladu, žeby bol rodinný dom č. XXXX prikázaný do jeho vlastníctva; išlo z jeho strany o veľmi všeobecné tvrdenie bez označenia konkrétnych úkonov k tomu smerujúcich. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odporca, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.