Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/457/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898996 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010898996.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 13 Bratislava, IČO: 00 735 795, práv. zast.: JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom, so sídlom Belinského 16, 851 01 Bratislava, proti povinnému: W. N., Š.Á. XXX, XXX XX W. B. Z., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom, Exekútorský úrad Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, pod č. EX 755/2001, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 15Er/9821/2008-14 zo dňa 20.07.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 15Er/9821/2008-14 zo dňa 20.07.2010 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením (prvým výrokom) súd prvého stupňa zastavil exekúciu na podnet súdneho exekútora z dôvodu, že uplynula 3-ročná prekluzívna lehota určená na výkon rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Senec č.k. ORP-291/ODI-2000-V zo dňa 09.10.2000, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 20.11.2000. Rozhodol tak podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Ex. por.) v spojení s § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov. Druhým výrokom uložil povinnému zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,30 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 196, § 200 Ex. por. a § 14, 15, 22 vyhlášky MS SR č. 288/1993 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. O uložení povinnosti na zaplatenie trov exekútora povinnému rozhodol s odôvodnením, že povinný si dobrovoľne nesplnil v paričnej lehote uloženú povinnosť, čím privodil jej nútené vymáhanie, a preto náhradou trov opodstatnenej exekúcie nemožno zaviazať na ťarchu oprávnenej osoby, ktorej bolo exekučným titulom právo na peňažné plnenie priznané a ktorá sa exekúciou opodstatnene domáhala tohto plnenia. Tretím výrokom rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Proti druhému výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa podal odvolanie súdny exekútor, ktoré odôvodnil tým, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, v čoho dôsledku mu mal súd uložiť nahradenie trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Ex. por.. Poukázal pritom aj na to, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie by sa v zmysle ust. § 233 Ex. por. v spojení s § 270 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) malo aplikovať ust. § 147 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. V predmetnom konaní došlo k zániku práva oprávneného v dôsledku preklúzie, je tu preto okolnosť na strane oprávneného, v dôsledku ktorej nemohol byť v exekučnom konaní úspešný. Uviedol tiež, že osobitný dôraz treba klásť osobe povinného, kde predpoklad vymožiteľnosti uloženej povinnosti je otázny. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie súdneho exekútora podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je podané neoprávnenou osobou, a preto je potrebné ho odmietnuť. Podľa § 58 ods. 5 Ex. por. proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Ex. por. je odvolanie prípustné. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa procesné inštitúty exekučného konania, ktoré nie sú upravené v Ex. por., spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti O.s.p.. Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odvolanie, ako opravný prostriedok, nie je v Ex. por. osobitne upravené. Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie, treba preto vychádzať z § 201 O.s.p.. V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník. Podľa § 37 ods. 1 Ex. por. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. K tomu, aby odvolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok. Ten v ustanovení § 201 O.s.p. ustanovuje, že subjektom legitimovaným na podanie odvolania je účastník, pokiaľ to zákon nevylučuje. Právo podať odvolanie však patrí iba tomu účastníkovi konania, ktorému bola napadnutým rozhodnutím spôsobená ujma. Právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Názor odvolacieho súdu korešponduje aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 2Co/10/2008 zo dňa 31.3.2009, ktorý uviedol, že „z povahy odvolania ako opravného prostriedku plynie, že ho nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 2 O. s. p.) a ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná, ujma na jeho právach...Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Rozhodujúcim pritom je výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu prípadnej ujmy je možné posudzovať len z procesného hľadiska. Pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, aj nie príliš významná ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. V odvolaní preto môže uplatňovať len také okolnosti, ktoré sa týkajú jeho právnej sféry a ktoré smerujú k odstráneniu ujmy spôsobenej v jeho právach.“ Odvolací súd má za to, že napadnutým výrokom, konkrétne uložením povinnosti nahradiť trovy exekúcie povinnému, nebola súdnemu exekútorovi spôsobená žiadna ujma na jeho práve a zmenou tohto výroku by sa v jeho právnej sfére nič nezmenilo. Súdny exekútor nenamietal výšku trov uznaných súdom prvého stupňa, namietal len to, ktorý subjekt mal byť náhradou trov zaviazaný. Subjektívnym dôvodom na podanie odvolania by mohla byť v danom prípade výška trov exekučného konania, ak by ju súd prvého stupňa nepriznal v takej výške, ako si uplatňoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie. V tejto súvislosti bolo však súdnemu exekútorovi vyhovené v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR vrátane Ústavného súdu SR odvolací súd v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jemu predchádzajúce konanie. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.