Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/382/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899034 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010899034.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: F. N., N..V..Q.., N. N. K. XX, G., F.Q.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti odporkyni: S.. S. S., G. X. XX, G., zastúpenej Advokátskou kanceláriou IKRÉNYI A REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, o uloženie povinnosti uverejniť tlačovú opravu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05. mája 2010 č.k. 15Ct/51/2003-274, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume XX,XX eur, k rukám zástupcu odporkyne Advokátska kancelária IKRÉNYI a REHÁK, s.r.o. so sídlom v Bratislave, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uverejnenia tlačovej opravy v súvislosti s uverejnením nepravdivých informácií o jeho činnosti a tovare I. Y. N. Č.. XX/XXXX v článkoch „. N. a „. I. G.?“. a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eur. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 19 ods. 1,ods. 2, ods. 3, § 20 zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch. Vo vzťahu k článku pod titulkom „. N. uviedol, že tento bol z dôvodu neidentifikácie navrhovateľa a jedného K. bytu z hľadiska prípadnej nepravdivosti informácie skutkovo, resp. obsahovo bezcenný, nič nehovoriaci a tým, vôbec z hľadiska tlačovej opravy právne nezmyselný, a to zásadne. Rovnako vyhodnotil navrhovanú vetu tlačovej opravy v znení „Q., Ž. I. Q. M. N. F. N. J., za skutkovo, resp. obsahovo pre čitateľa nejasnú, navrhovateľ mal presne špecifikovať a konkretizovať, ktoré informácie považuje za súvisiace. Ku formulácii „I. M. V.I.“ uviedol, že informácia si obsahovo „. na pravdivosť, resp. ju čitateľovi ako exaktne pravdivú neprezentuje, a preto ju nemožno považovať za nepravdivý údaj. Zdôraznil, že navrhovateľ tu nebol identifikovaný uvedením plného znenia obchodného mena. Poukázal na to, že v prvom článku nešlo o uverejnenie skutkových tvrdení, resp. informácií skutkového rázu týkajúcich sa konkrétneho subjektu, čo právne vylučuje tlačovú opravu. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrh na uverejnenie tlačovej opravy prvého článku je právne nedôvodný. Vo vzťahu k článku pod titulom „. I. G.?“. konštatoval, že jeho titulok s otáznikom znamená, že si vlastne celý článok nenárokuje na pravdivosť „. S. Y., resp. že ju čitateľovi ako exaktne pravdivú „.. Zdôraznil, že pre účely tlačovej opravy je nevyhnutné, aby text návrhu tlačovej opravy doslova, resp. expressis verbis, zodpovedal textu, ktorý sa má opraviť, inak nepodlieha tlačovej oprave. Napokon s odkazom na body XX - XX analýzy nepovažoval z formálnych dôvodov návrh na uverejnenie tlačovej opravy druhého článku za dôvodný. Zdôraznil tiež, že článok je vlastne zmesou skutkových tvrdení a hodnotiacich súdov, tak že ich nemožno právne ani skutkovo oddeliť, a preto ich treba považovať ako celok za zhodnocujúce, kritické pohľady a závery, na ktoré sa nevzťahuje tlačová oprava. V tejto súvislosti uzavrel, že nepravdivé údaje, resp. nepravdivé skutkové tvrdenia či informácie skutkového rázu sa v článkoch vlastne nenachádzajú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu vyhovené alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na nepravdivé údaje obsiahnuté v článkoch uviedol, že ich autorom nešlo o nič iné, len aby poškodili jeho záujmy, dobré meno a dobrú povesť, a to publikovaním tvrdení polopravdivých, úplne nepravdivých či vymyslených úvah. Vykonaným dokazovaním podľa neho nebola preukázaná pravdivosť ani jedného tvrdenia obsiahnutého v napadnutých článkoch a bolo preukázané, že jednotlivé tvrdenia vychádzajú len z teoretických úvah. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že zo strany S.. A., Š. Y. N., došlo k zneužitiu slobody tlače v tom najhrubšom zmysle, pričom boli sledované výlučne osobné záujmy, keďže v dome na T. W. Č.. XX G., mala jeden z najväčších nedoplatkov na teple, a teda jej evidentne spôsob rozúčtovania tepla podľa skutočnej spotreby nevyhovoval, a preto jej postup smeroval k opätovnej zmene spôsobu prepočítavania spotreby tepla, a teda si zabezpečenia pokračovania výhody voči osobám, ktoré s teplom hospodárili, a teda jej záujmom nebolo vytvorenie potreby „. Q., „I. K. na O., „. L.I. Q. L. Q. a pod.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení svojho rozsudku sa zaoberal úvahami, ktoré nikdy neboli predmetom konania a ním označená „. je niečo, čo zákon č. 99/1963 Zb. nepozná, keď ide naviac o postup, ktorému sa ani nemohol brániť a jednotlivé závery s vecou podľa hmotnoprávnej úvahy nesúvisia ani okrajovo; z obsahu analýzy sa tak javí, že ide o voľnú úvahu, ktorou súd dospel k záveru, že sa vlastne nič nestalo. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 157 O.s.p., ktoré vymedzuje obsah a formu rozsudku. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že považuje výrok aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa za správne po procesnej i právnej stránke. Poukazovala na to, že predmetom tlačovej opravy môžu byť údaje, pričom petit návrhu v prevažnej miere neobsahoval údaje, a už vôbec nie údaje z článku, rovnako neuvádza znenie napadnutých výrokov z článku a naopak tieto upravuje, preformulováva, mení ich zmyslel, či dopĺňa o nové výroky a už z tohto dôvodu nebolo možné návrhu vyhovieť, nakoľko by sa tak uverejnila oprava výroku, ktorý v článku neodznel. Poukázala na neprípustnosť tlačovej opravy úvodného článku, v ktorom nebol navrhovateľ žiadnym spôsobom identifikovaný. Namietala, že by sa sporné články dotkli dobrého mena navrhovateľa s poukazom na to, že uverejnené informácie sa netýkajú jeho činnosti ani jeho charakteru, ale len produktov, s ktorými obchodoval, keď je daný verejný záujem na sprístupnení informácií o týchto produktoch a ich možných rizikách a aj keď boli tieto spochybnené, povesť či meno navrhovateľa tým neboli poškodené, ohrozené ani inak dotknuté. Rovnako údaj o J. I. I. J. nijako neovplyvňuje dobré meno osoby, ktorá s nimi obchoduje. To, že sa článok mena navrhovateľa nedotkol (negatívne) je zrejmé podľa nej i zo skutočností, že obyvatelia domu vymenili uvedené merače za digitálne, pričom tieto im predala a inštalovala opäť spoločnosť navrhovateľa; to že obyvatelia stratili dôveru k predmetným meračom, preto neovplyvnilo dôveru k spoločnosti navrhovateľa. Nepovažovala za dôvodné ani procesné námietky navrhovateľa voči odôvodneniu rozsudku. Z uvedených dôvodov žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že navrhovateľ nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že je nepreskúmateľné. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č.81/1966 Zb., o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch, ak bol v hromadnom informačnom prostriedku uverejnený nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, ktorý sa dotýka cti občana alebo dobrého mena organizácie, vedeckej alebo kultúrnej inštitúcie, alebo ktorý sa týka činnosti štátneho orgánu, môže občan, organizácia, inštitúcia alebo štátny orgán najneskôr do dvoch mesiacov po uverejnení písomne žiadať šéfredaktora o bezplatné uverejnenie opravy a navrhnúť jej znenie. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s aplikáciou článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje slobodu prejavu, vrátane slobody zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky, konštatovala, že tlač zohráva významnú úlohu v demokratickej spoločnosti a hoci tlač nesmie prekročiť určité stanovené hranice, vrátane práv na ochranu dobrého mena a povesti iných, jej úlohou je, v súlade s jej povinnosťami a zodpovednosťou, prinášať primerané a spoľahlivé informácie a myšlienky k všetkým otázkam verejného záujmu; s funkciou tlače, ktorá spočíva v rozširovaní informácií, je spojené právo verejnosti tieto informácie prijímať. Predmetom ochrany podľa článku 10 Dohovoru sú však nielen informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané kladne alebo sú považované za neútočné alebo neutrálne, ale tiež tie, ktoré zraňujú, útočia, šokujú, sú nepríjemné alebo rušia či znepokojujú. Navyše novinárska sloboda zahŕňa aj možnosť použiť určitú mieru preháňania a provokácie. Článok 10 Dohovoru tiež zaručuje novinárom v súvislosti so spravodajstvom o záležitostiach verejného záujmu ochranu v prípade, že konajú v dobrej viere, aby predložili verejnosti presné a spoľahlivé informácie v súlade s novinárskou etikou. Obmedzeniam slobody prejavu v oblasti všeobecného záujmu necháva článok 10 Dohovoru len malý priestor. Tlač, pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu, môže sa v rozumnej miere spoliehať na obsah oficiálnych správ, bez toho, aby bola povinná vykonávať nezávislý prieskum či vlastné šetrenie o skutkových okolnostiach v nej uvedených. Predmetom tlačovej opravy v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona je údaj nepravdivý alebo pravdu skresľujúci, ktorý sa dotýka cti konkrétnej fyzickej osoby alebo dobrého mena určitej právnickej osoby. Údaj predstavuje konkrétnu informáciu (faktický údaj) vzťahujúcu sa k určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Nepravdivým je potom údaj, ktorý nezodpovedá objektívnej pravde; údaj pravdu skresľujúci sám o sebe síce nie je nepravdivý, ale je podaný takou formou a v takých súvislostiach, že môže viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti. Podľa tlačového zákona nemožno žiadať určiť nepravdivosť kritických výrokoch v podobe hodnotiacich úsudkov, ktorých pravdivosť (ako subjektívneho názoru) nepodlieha dokazovaniu, a preto v rámci ochrany pred neoprávnenou kritikou možno posúdiť len nepravdivosť, resp. skresľovanie údajov, ktoré boli podkladom pre vyslovenie kritického názoru. Inštitút tlačovej opravy neslúži na prezentovanie názorov založených na subjektívnom posúdení dotknutej osoby, na komentovanie a hodnotenie vzniknutej situácie z pohľadu dotknutej osoby a ani na poskytnutie morálnej satisfakcie; znenie opravy musí byť objektívne, založené na preukázateľných faktoch a nie na subjektívnom pohľade dotknutej osoby vychádzajúcom z jej osobnej zaujatosti, ako aj nestranné, aby sa ňou nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov iných osôb vecou dotknutých. Účelom tlačovej opravy je totiž nahradiť nepravdivé údaje pravdivými údajmi, resp. údaje pravdu skresľujúce údajmi úplnými, ktoré pravde zodpovedajú a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu vo vzťahu k dotknutej osobe a vo vzťahu k čitateľskej verejnosti právo na pravdivé informácie. V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania všetko potrebné dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie vzniku nároku navrhovateľa na uverejnenie ním navrhovaného znenia tlačovej opravy (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver, že návrh navrhovateľa na uverejnenie tlačovej opravy tak, ako bol ním formulovaný, je potrebné z formálnych dôvodov zamietnuť, pričom tieto svoje závery vedúce k zamietnutiu návrhu aj v potrebnom rozsahu z hľadiska ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). V prvom rade je potrebné uviesť, že z hľadiská vecného naplnenia zákonných požiadaviek na uverejnenie tlačovej opravy možno prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že sporné informácie neboli o osobe navrhovateľa, o jeho činnosti a ani z nich nevyplývalo, že by navrhovateľ bol dodávateľom, výrobcom či predajcom nainštalovaných meračov tepla v obytnom dome, ale týkali sa, vo všeobecnosti, spoľahlivosti a zdravotnej nezávadnosti výrobku dodávaného na spotrebiteľský trh, čím bola daná z hľadiska verejného záujmu, hlavne z hľadiska ochrany zdravia, legitimita odporkyne na zverejnenie týchto informácií, a preto tlači v tomto smere prináležalo právo informovať verejnosť o týchto veciach verejného záujmu, keď výsledky vykonaného dokazovania nenasvedčujú zlému úmyslu odporkyne poškodiť, znevážiť či zdiskreditovať navrhovateľa, a preto z hľadiska tvrdení navrhovateľa o tom, že autorom článku nešlo o nič iné, ako aby poškodili jeho záujmy, dobré meno a dobrú povesť a že došlo k zneužitiu slobody tlače, keďže boli sledované osobné záujmy šéfredaktorky, nemožno považovať jeho odvolanie za dôvodné. Jednotlivé navrhovateľom namietané pasáže článkov bolo potrebné posudzovať v ich celkovom kontexte (nie izolovane od ostatného obsahu) a vo vzájomnej prepojenosti ich jednotlivých častí, so zreteľom na legitímny zámer ich pisateľov a s prihliadnutím na dostupnosť a hodnovernosť relevantných podkladov a postoj dotknutej osoby, ktorej bol daný priestor na vyjadrenie. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa v tom, že napadnuté časti článkov neobsahujú skutkové tvrdenia v podobe konkrétneho faktického údaju týkajúceho sa osoby navrhovateľa, ktorého pravdivosť by bolo možné jednoznačne v konaní podrobiť dokazovaniu. Ide vlastne o reportáž založenú predovšetkým na osobných skúsenostiach a výpovediach obyvateľov domu, v ktorej sa spájajú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, ktoré možno len veľmi ťažko posudzovať oddelene a izolovane od ostatného obsahu článku, a preto ich je potrebné považovať ako celok za zhodnocujúce, subjektívne a kritické pohľady obyvateľov domu, založené na ich vlastných skúsenostiach s používaním v ich bytoch nainštalovaných meračov tepla. V celkovom kontexte oboch článkov, možno konštatovať, že autor v závere druhého článku nastolil úplne legitímnu otázku či a do akej miery mohli prispieť namontované merače tepla do bytov k zdravotným problémom jeho obyvateľov. V posudzovanej veci sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v článku pod titulkom „. N. nebol navrhovateľ identifikovaný a namietaná pasáž sa netýkala ani jeho činnosti, a preto požadovaná tlačová oprava nepravdivých informácií, ktoré sa majú týkať činnosti spoločnosti I. D. N., N..V..Q.., neprichádza do úvahy, pretože navrhovaná oprava sa má týkať osoby navrhovateľa, ktorého nemožno v texte článku určiť. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne konštatoval, že z hľadiska prípadnej nepravdivosti samotnej informácie „. J. , M. I. M. V., je prvý článok skutkovo, resp. obsahovo bezcenný a z hľadiska tlačovej opravy neopodstatnený. Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že uverejnenie tlačovej opravy vo vzťahu k jednej vete z celkového kontextu úvodníka v takom znení, že „. Q. M. N. F. N. J., nemôže obstáť bez bližšej špecifikácie a konkretizácie nepravdivých informácií v namietanej pasáži článku. Pokiaľ ide o uverejnenie článku pod titulkom „. I. G.?“., možno prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že samotný titulok článku s otáznikom znamená, že celý článok si nenárokuje na pravdivosť tvrdenia Q. V. S. Y. a že túto informáciu čitateľovi ako exaktne pravdivú neprezentuje, a preto nemôže podliehať ako nepravdivý údaj tlačovej oprave. Oprava údajov týkajúcich sa „. L. V. J. M. K. K. S. tak, ako je naformulovaná v znení tlačovej opravy, sa v takom znení v obsahu článku doslovne nenachádza. V tejto súvislosti sa uvádzajú výpovede niektorých obyvateľov domu (A., V., K.. N.), ktorí majú namontované S., o ich L. K., tieto sa spomínajú aj v súvislosti s českou reportážou H. M. N. X. I. X. Q. Q. M. S.. Pretože predmetom tlačovej opravy môžu byť len údaje v takom znení, v akom boli doslovne/ presne uverejnené, musí aj text návrhu tlačovej opravy zodpovedať presne, expressis verbis, uverejnenému textu článku, a nemôže preto navrhovaná tlačová oprava údajov v inom znení, ako boli uverejnené, obstáť . Uvedené závery sa rovnako vzťahujú aj na uverejnenie tlačovej opravy týkajúcej sa „. O. K. J. M. N., keď v texte článku sa v tejto súvislosti nachádza len formulácia o „. O. O., ktorá však napokon ani nepodlieha tlačovej oprave, nakoľko nejde o nepravdivý, či pravdu skresľujúci skutkový údaj. Informácia o tom, že S. N. na L. M. I. J. J., a že ich J. Z. Q. M. K. F., rovnako nie je v článku naformulovaná spôsobom uvádzaným v texte znenia tlačovej opravy. Táto informácia o J. S. nebola v článku podaná ako samotná informácia, ale v súvislosti s hľadaním informácií K. N. Q. S. na F.. Výsledky vykonaného dokazovania neposkytujú v tomto smere podklad pre záver, že by nebola na F. W. F. Q. J. S. I. J. M. na L.K. tak, ako bola táto zistená K.. N., čo napokon potvrdil vo svojej výpovedi svedok S.. I., ktorý uviedol, že v materiáloch K. L. F., H. S. K.. N. dala, bola uverejnená informácia o J. S. I. J.. Pokiaľ ide o uverejnenie informácií o „. S. M. Q. Y., Ž. H. J. Q. O. na T. W. Č.. XX I. G. N. I. I. Č. O., je potrebné uviesť, že informácie o J. S. a o strate dôvery vychádzali zo skúseností obyvateľov domu o tom, že S. J. X. Y., H. I. V., M. Y. I. U. S., čo mal, podľa obsahu článku, pripustiť aj pracovník navrhovateľa (zástupca prevádzkujúcej firmy) na domovej schôdzi, pravdivosť ktorej informácie uverejnenej v článku, v rámci tlačovej opravy, navrhovateľ nepoprel. Napokon aj obyvatelia domu (vypočutí v konaní ako svedkovia S.. A., D. N., M. V. ) potvrdili svoje skúsenosti s nepresnosťou meraní , pričom navrhovateľ v rámci tlačovej opravy tieto ich tvrdenia nenamietal, rovnako ako dôveryhodnosť ich svedeckej výpovede. Z uvedených dôvodov nie je možné považovať údaje „. J. S. M. Q. N. O. Q. O. za nepravdivé. Znenie textu tlačovej opravy musí zodpovedať nielen doslovnému zneniu textu článku, ale musí byť z neho rovnako nepochybne zrejmé, ktorá konkrétne informácia je nepravdivá alebo pravdu skresľujúca a táto sa opraví tak, že sa buď poprie jej pravdivosť, uvedie sa jej pravdivé znenie alebo sa doplní, spresní. Len paušálne oznámenie o tom, že „. Q. M. N. F. N. J. nespĺňa požiadavky náležitej (jasnej, určitej a zrozumiteľnej) tlačovej opravy, a preto ani nezodpovedá účelu, ktorému má inštitút tlačovej opravy slúžiť. Odvolaniu navrhovateľa možno prisvedčiť v tom, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje, nad rámec zákonných náležitostí uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v podanej analýze aj úvahy zákonného sudcu, ktoré s vecou podľa hmotnoprávnej úpravy nesúvisia, avšak relevantné a podstatné dôvody, pre ktoré bolo potrebné návrh z formálnych nedostatkov zamietnuť, je v rozsiahlom odôvodnení rozsudku v dostatočne potrebnom rozsahu uvedené tak, aby proti týmto záverom súdu prvého stupňa mohol navrhovateľ náležite skutkovo, a najmä právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované základné právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku toho, že by rozsudok súdu prvého stupňa bol nepreskúmateľný do tej miery, že by ho nebolo možné v odvolacom konaní preskúmať z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky navrhovateľa za opodstatnené, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnej odporkyni na základe jej návrhu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 10 ods. 1, ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vznikol právnemu zástupcovi odporkyne nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa XX.X.XXXX, vo výške XX,XX eur, nakoľko si však uplatnil nižšiu odmenu v sume XX,XX eur, priznal mu odvolací súd ním uplatňovanú odmenu, k tomu paušálnu náhradu X,XX eur a 19% DPH v sume XX,XX eur, na základe čoho odvolací súd priznal odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eur. Náhradu trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporkyne (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.