Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/265/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899260 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010899260.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa : Š. Y., F. F. XX, F., zastúpeného: Mgr. Andrejom Maarom, advokátom, Advokátska kancelária Dunajská 31, Bratislava, proti odporcovi : L. F., F. V. X, F., zastúpeného: JUDr. Milanom Čápkom, advokátom, Advokátska kancelária Grösslingova 6-8, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 3.923,09 € ( 118.187,- Sk ) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. 5. 2010 č. k. 16C 119/2003 - 251 a na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. 5. 2010 č. k. 16C 119/2003 - 266 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 26. 5. 2010 č. k. 16C 119/2003 - 284, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12. 5. 2010 č.k. 16C 119/2003 - 266 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. 5. 2010 č.k. 16C119/2003 - 284 z m e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 58,98 € a trovy právneho zastúpenia 508,59 € k rukám JUDr. Andreja Maara, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 983,31 € titulom náhrady škody, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne odo dňa 12. 12. 2002 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ( navrhovateľ sa domáhal zaplatenia celkom 3.923,09 € ) návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že svojím v poradí prvým rozsudkom zo dňa 28. 6. 2005 č.k. 16C 119/2003 - 94 uložil odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 118.187,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne odo dňa 12. 12. 2002 do zaplatenia; vo zvyšku návrh zamietol. Rovnako zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi 1/. Na odvolanie odporcu 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17. 4. 2008 č. k. 9Co 340/05 - 152 v poradí prvý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi je dôvodný v rozsahu 983,30 €, keď dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal v konaní naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla pri dopravnej nehode dňa 13. 7. 2001, ktorú zavinil odporca. Odporca pri prechádzaní z ľavého jazdného pruhu do pravého ohrozil navrhovateľa, ktorý jazdil v pravom jazdnom pruhu, následkom čoho došlo k zrážke ich motorových vozidiel a k vytlačeniu osobného motorového vozidla navrhovateľa na obrubník. Na vozidle navrhovateľa vznikla škoda a to na pravej strane oba disky a pneumatiky, na ľavej strane predný nárazník, oboje dvere a oba blatníky. V opravovni Karol Karlík - K.A.P. bola za opravu vozidla vystavená faktúra v sume 118.187,- Sk. Dopravnú nehodu oznámil poškodený poisťovni podaním zo dňa 27. 7. 2001. Následne bola vykonaná obhliadka motorového vozidla navrhovateľa a spísaný zápis o poškodení motorového vozidla, z ktorého vyplýva, že došlo k poškodeniu predného nárazníka, ľavého predného blatníka, ľavých predných dverí, pneumatík a hliníkových diskov a k poškodeniu lišty. Dňa 24. 7. 2001 odporca písomne nahlásil vznik poistnej udalosti, aj že zavinil v oznámení popísanú nehodu. Po prešetrení poistnej udalosti Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila navrhovateľovi, že na základe výsledkov externého expertízneho šetrenia z technického hľadiska nemohlo dôjsť k nehode spôsobom, ako je uvedený v spisovom materiáli, vzhľadom na rozsah a charakter poškodenia obidvoch motorových vozidiel. Súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie K.. U. A., znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, technický stav cestných vozidiel. V znaleckom posudku uviedol, že k predmetnej dopravnej nehode mohlo dôjsť spôsobom deklarovaným v spisovom materiáli a teda je z technického hľadiska prijateľný. Z technického hľadiska znalec vylúčil, že by zároveň mohlo dôjsť aj k poškodeniu spodného pravého ramena, náboja kolesa, ložiska predného kolesa, stabilizátora prednej nápravy a ramena zadnej nápravy, a to s ohľadom na malý rozsah poškodenia diskov predného pravého a zadného pravého kolesa vozidla navrhovateľa. Znalec určil celkové objektivizované náklady na opravu vozidla spolu vo výške 51.794,70 Sk ( 1.719,30 € ). Suma 51.794,70 Sk pozostáva z ceny dodaných dielov vo výške 38.640,60 Sk, z klampiarenských, pneuservisných a demontážnych a montážnych prác vo výške 3.019,70 Sk a z náhrady za lakovanie dielov vozidla, keď práca pri lakovaní a práce pomocné á 504,30 Sk/1 Nh + materiál hlavný a pomocný boli spolu vo výške 10.134,40 Sk. Suma 38.640,60 Sk pozostáva z ceny dodaných dielov - lišta predných dverí 7.528,83 Sk, disk pravého predného kolesa 11.015,88 Sk, disk pravého zadného kolesa 11.015,88 Sk, pneumatika pravého predného kolesa 4.540,- Sk, pneumatika pravého zadného kolesa 4.540,- Sk. Suma 3.019,70 Sk pozostáva z klampiarenských, pneuservisných a demontážnych a montážnych prác - oprava predného nárazníka ( 1 Nh á 504,30 Sk ) - 504,30 Sk, oprava ľavých dverí ( 2 Nh á 504,30 Sk ) - 1.008,60 Sk, výmena lišty dverí ( 0,5 Nh á 504,30 Sk ) - 246,- Sk, kontrola geometrie prednej nápravy ( 2 Nh á 504,30 Sk ) - 1.008,60 Sk. Suma 10.134,40 Sk pozostáva z prác pri lakovaní a prác pomocných á 504,30 Sk/1 Nh + materiálu hlavného a pomocného - predný nárazník ( 1 Nh + materiál 500,- Sk ) - 1.004,30 Sk, ľavý predný blatník ( 2 Nh + materiál 1.700,- Sk ) - 2.708,60 Sk, ľavé predné dvere ( 2 Nh + materiál 1.700,- Sk ) - 2.708,60 Sk, pravé predné dvere ( 2 Nh + materiál 1.700,- Sk ) - 2.708,60 Sk, lišta ľavých dverí ( 1 Nh + materiál 500,- Sk ) - 1.004,30 Sk. Znalec vypočítal základnú amortizáciu podľa doby a intenzity prevádzky vozidla na 66,4 % a technickú hodnotu vozidla na 33,60 % za uplatneného predpokladu primeraného opotrebovania jednotlivých častí vozidla. Znalec určil výšku škody v sume 29.623,10 Sk, t. j. 983,30 €, ktorá predstavuje objektívne náklady na dodanie dielov s uplatnením amortizačnej zrážky na ich pôvodnú obstarávaciu cenu a plné náklady na cenu práce pri vykonaní opravy. Suma 29.623,10 Sk predstavuje hodnotu dodaných dielov v sume 16.469,- Sk, klampiarenské, pneuservisné, demontážne a montážne práce vo výške 3.019,70 Sk a lakovanie dielov vozidla vo výške 10.134,40 Sk. Znalec pri stanovení hodnoty dodaných dielov započítal amortizáciu a určil hodnotu jednotlivých dielov - lišta predných dverí 2.710,40 Sk ( 33 % z ceny 7.528,83 Sk ), disk pravého predného kolesa 3.701,30 Sk ( 33,6 % z ceny 11.015,88 Sk ), disk pravého zadného kolesa 3.701,30 Sk ( 33,6 % z ceny 11.015,88 Sk ), pneumatika pravého predného kolesa 3.178,- Sk ( 70 % z ceny 4.540,- Sk ), pneumatika pravého zadného kolesa 3.178,- Sk ( 70 % z ceny 4.540,- Sk ). Znalec zároveň v znaleckom posudku uviedol, že z technického hľadiska je dôvodný predpoklad, že opravou motorového vozidla by nemalo dôjsť k jeho zhodnoteniu a ani znehodnoteniu. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla voči odporcovi ako subjektu zodpovednému za škodu podľa § 427 Obč. zák., pretože odporca zavinil dopravnú nehodu porušením právnych predpisov o premávke na pozemných komunikáciách. V dôsledku zavinenia odporcu vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu vynaloženú navrhovateľom na opravu motorového vozidla, ktoré bolo v dôsledku dopravnej nehody poškodené. Nakoľko odporca zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi v zmysle ust. § 427 Obč. zák., je povinný ju navrhovateľovi nahradiť vo výške, ktorá mu vznikla. Súd prvého stupňa sa opieral aj o záznam o dopravnej nehode, z ktorého vyplýva, že porušením pravidiel o premávke na cestných komunikáciách odporcom došlo k dopravnej nehode, pričom odporca neuviedol žiaden liberačný dôvod, ktorý by mal za následok zbavenie jeho zodpovednosti za škody. V odôvodnení súd prvého stupňa ďalej uvádza, že škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, predstavuje náklady na opravu osobného motorového vozidla navrhovateľa po dopravnej nehode zavinenej odporcom, keď navrhovateľ ako poškodený si dal osobné motorové vozidlo opraviť, nakoľko by vozidlo bez vykonania opravy nemohol užívať a tým uviedol poškodenú vec do pôvodného stavu. Za opravu motorového vozidla zaplatil navrhovateľ sumu vo výške 118.187,- Sk, čo vyplýva z faktúry predloženej navrhovateľom. Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške 983,30 € ( 29.623,10 Sk ), teda vo výške určenej znalcom K.. U. A.Á., znalcom z odboru doprava cestná. Znalec z technického hľadiska vylúčil, že by v súvislosti s dopravnou nehodou došlo na vozidle navrhovateľa k poškodeniu spodného pravého ramena, náboja kolesa, ložiska predného kolesa, stabilizátora prednej nápravy a ramena zadnej nápravy a to s ohľadom na malý rozsah poškodenia diskov predného pravého a zadného pravého kolesa vozidla. Podľa dokladovaného odretia okraja (ráfika) diskov na fotodokumentácii je nepochybné, že obidva disky boli poškodené v minimálnom rozsahu a pri takom stupni poškodenia je to z technického hľadiska vylúčené. Znalec stanovil výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s opravou jednotlivých dielov vozidla navrhovateľa ako objektívne náklady na vykonanie opravy poškodenia vo výške 983,30 € ( 29.623,10 Sk ). Vychádzal z plných nákladov na cenu prác klampiarenské, pneuservisné, demontážne a montážne práce vo výške 3.019,70 Sk, lakovanie dielov vozidla vo výške 10.134,40 Sk a z hodnoty dodaných dielov po započítaní amortizácie a určil hodnotu jednotlivých dielov spolu na sumu 16.469,- Sk. Súd prvého stupňa sa s tvrdením navrhovateľa, ktorý nesúhlasil s odpočítaním amortizácie z hodnoty dodaných dielov nestotožnil z dôvodu, že pri stanovení výšky škody vzniknutej poškodením veci použitej a čiastočne opotrebovanej sa musí prihliadnuť k cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia a od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že opravou poškodených častí vozidla vzniknutých pri dopravnej nehode, nepredstavuje podstatnú zmenu technického stavu vozidla a teda vykonaním takejto opravy nedošlo k zhodnoteniu či znehodnoteniu vozidla. Pri oprave bolo potrebné vymeniť aj prerazené pneumatiky pravých kolies a na základe doporučenia zástupcu poisťovne aj vymeniť disky pravých kolies. Výmenou pneumatík pravých kolies bolo zohľadnené čiastočné zhodnotenie vozidla ich výmenou a to vo výške 30 % z hodnoty nových pneumatík, v súlade s ich 70 % technickým stavom zaznamenaným v Zápise o poškodení vozidla. Amortizácia bola zohľadnená aj u hodnoty dodaných nových diskov a u výmeny ochrannej lišty spodku dverí a to na základe zisteného stavu diskov po nehode, keď z fotodokumentácie je zjavné, že minimálne jeden disk bol už pred nehodou poškodený a aj po nehode bol technický stav diskov taký, že nebránil ich ďalšiemu využitiu. Pre úplnosť súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dodal, že navrhovateľ si voči odporcovi pôvodne uplatnil i úroky z omeškania a to vo výške 17,6 % ročne odo dňa 14.07.2001, teda odo dňa nasledujúceho po dni kedy došlo k dopravnej nehode, ale súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 17,6 % odo dňa 14.07.2001 rozsudkom č. k. 16C 119/2003 právoplatne zamietol. Prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 13 %, teda vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa 12. 12. 2002, teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy odporca odmietol na výzvu navrhovateľa nahradiť navrhovateľovi škodu. Odporca o rozsahu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi a jej výške, sa dozvedel až z výzvy navrhovateľa na náhradu škody zo dňa 22. 11. 2002, v ktorej bol vyzvaný na náhradu v lehote 10 dní odo dňa jej doručenia. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 8 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, § 420 ods. 1 a 3 Obč. zák., § 427 ods. 1 Obč. zák., § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. a § 517 ods. 2 Obč. zák. Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, a to v zamie-tajúcej časti čo do výšky 735,99 € ( ako rozdiel medzi objektívnymi nákladmi na opravu vozidla vo výške 1.719,30 € a súdom priznanou výškou náhrady škody 983,31 € ). Vo zvyšnej zamietajúcej časti navrhovateľ odvolanie nepodal. V odvolaní uviedol, že dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti, proti ktorej smeruje odvolanie bolo, že opravou boli do vozidla zamontované nové súčasti, pričom nahradili súčasti už opotrebované. Rozdiel v hodnote starých a nových ( zabudovaných ) súčastí je prospech, o ktorý sa škoda na vozidle znižuje. Napriek tomu, že navrhovateľ - poškodený - musel pri oprave veci zaplatiť celú hodnotu zamontovaných súčastí, súd mu priznal náhradu škody iba v hodnote poškodených súčastí v čase poškodenia. Navrhovateľ tvrdí, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou v oblasti náhrady škody, pričom poukázal na rozhodnutia R 25/1990, R 54/2003 a R 17/1962. Amortizácia je veličina, ktorá slúži na to, aby sa pri škode spôsobenej na starších opotrebovaných vozidlách odpočítala u tých nových častí a súčiastok vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa hodnota po oprave zvýšila. Teda ide o hodnotu vozidla ako celku. Nemyslí sa tým zvýšenie hodnoty jednotlivých nových častí, ak sa hodnota vozidla ako celku nezvýši. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že znalec v znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že v danom prípade sa predpokladá, že vykonanou opravou nedošlo k zhodnoteniu vozidla ako celku. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri určení náhrady škody sa musí vychádzať v prvom rade zo skutočných objektívnych nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu. Vypracovaný znalecký posudok potvrdil, že výška nákladov na uvedenie do pôvodného stavu bola objektívna. Od nákladov sa má odpočítať suma zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla, pričom ide o kategóriu, ktorá určuje rozdiel v trhovej cene vozidla pred nehodou a po oprave. Pre úplnosť navrhovateľ v odôvodnení svojho odvolania dodal, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, žeby hodnota vozidla po oprave bola vyššia o 735,99 € ( rozdiel medzi 1.719,30 a 983,31 € ). Suma 735,99 € je amortizácia, ktorá určuje rozdiel v cene nových dielov oproti pôvodným poškodeným dielom. Amortizácia však nevyjadruje rozdiel v trhovej cene vozidla pred nehodou a po oprave. K skutočnému rozdielu v hodnote môže znalec dospieť iba porovnaním trhových cien, ktoré zohľadní napr. aj koeficient predajnosti vozidla pred nehodou a po oprave. Znalec, ktorý vypracoval v predmetnej veci posudok konštatoval v znaleckom posudku, že k zhodnoteniu vozidla nedošlo. Z uvedených dôvodov má navrhovateľ za to, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.719,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne odo dňa 12. 12. 2002 do zaplatenia. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní nesúhlasil a v plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Znalec sa vo vypracovanom znaleckom posudku dostatočne vysporiadal s otázkou amortizácie a jej uplatnením pri výpočte skutočnej škody na motorovom vozidle navrhovateľa. Konštatoval, že vykonaním opravy nedošlo z technického hľadiska k zhodnoteniu ani znehodnoteniu motorového vozidla navrhovateľa ako celku, pričom poukázal na to, že poškodenie motorového vozidla pri predmetnej poistnej udalosti nebolo zásadného charakteru, keď túto skutočnosť potvrdil znalec aj na pojednávaní, na ktorom taktiež vysvetlil, že akceptoval výmenu dielov na vozidle, ktoré podliehajú bežnému opotrebovaniu, pričom je potrebné odpočítať ich amortizáciu, nakoľko došlo k určitému vylepšeniu týchto dielov. Odvolaciemu petitu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a to vzhľadom k tomu, v akej časti bolo rozhodnutie prvostupňového súdu navrhovateľom napadnuté, keď navrhovateľ vo svojom odvolaní podáva odvolanie v časti nepriznania náhrady škody vo výške 735,99 €, avšak žiada zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.719,30 €. Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení tvrdil, že v časti sumy 983,31 €, ktorú prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí navrhovateľovi priznal a voči ktorej navrhovateľ nepodal odvolanie, by došlo k bezdôvodnému odvolaniu navrhovateľa. S ohľadom na uvedené má vedľajší účastník na strane odporcu za to, že prvostupňový súd správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, dospel k správnemu posúdeniu veci a preto navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. K podanému odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie aj odporca, v ktorom uviedol, že navrhovateľ vo svojom odvolaní spochybnil znalcom vyčíslenú škodu vo výške 983,31 €, ktorá bola určená tak, že od celkových objektivizovaných nákladov na opravu vozidla vo výške 1.719,30 € bola odpočítaná amortizácia vo výške 735,99 €. Odporca nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v jeho odvolaní a stotožňuje sa so spôsobom výpočtu, akým súd prvého stupňa dospel k výške škody a tento považuje za správny, v súlade s doterajšou judikatúrou ako aj so znaleckým posudkom, s výhradou prednesenou na pojednávaní dňa 15.04.2010. V tejto súvislosti odporca uvádza, že pri výpočte výšky škody znalec vychádzal z plných nákladov na cenu prác a amortizáciu uplatňoval iba pri súčastiach, ktoré síce boli vymenené, ale nutnosť ich výmeny sám znalec spochybnil. Odporca na podporu svojich tvrdení poukázal na súdne rozhodnutie R 54/2003 s tým, že u škody vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej musí byť prihliadnuté k všeobecnej cene veci v čase poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu ( v opačnom prípade by poškodenému vznikalo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, pokiaľ by opotrebované súčasti boli nahradené súčasťami novými ). Odporca ďalej uviedol, že znalec odpočítaním amortizácie jednotlivých náhradných dielov vyjadril to, že neprišlo k zhodnoteniu vozidla ako celku, avšak výmenou dielov na vozidle, ktoré podliehajú bežnému opotrebovaniu, došlo k určitému vylepšeniu konkrétnych dielov. Znalec podľa názoru odporcu správne zohľadnil skutočnosť, že výmenou opotrebovaných súčastí desaťročného auta za nové prišlo k čiastočnému zhodnoteniu vozidla. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa odporca poukazuje na skoršie uznesenie Krajského súdu v Bratislave v prejednávanej veci, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa v predmetnej veci zrušený a ktorý vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne posúdenie samotnej škody. Záver súdu prvého stupňa zohľadňujúci zároveň aj právny názor odvolacieho súdu o nutnosti uplatnenia amortizácie pri výmene opotrebovaných súčastí za nové, považuje odporca za vecne správne. Z uvedených dôvodov odporca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľa povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní odporcovi a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Samostatným uznesením zo dňa 12. 5. 2010 č.k. 16C 119/2003 - 266 rozhodol prvostupňový súd o náhrade trov konania, a to s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ( správne malo byť odporcovi ) náhradu trov konania vo výške 597,61 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho uznesenia poukázal na to, že návrhu navrhovateľa vyhovel v časti o zaplatenie 983,31 € ( 29.623,10 Sk ) a v časti o zaplatenie 2.939,78 € ( 88.563,90 Sk ) jeho návrh zamietol, čím celková úspešnosť odporcu v konaní bola 50 % ( navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 3.923,09 €, t. j. 118.187,- Sk ). Súd prvého stupňa priznal odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie 196,18 € ( 5.910,- Sk ), z uhradeného preddavku na znalečné 116,50 € a z trov právneho zastúpenia 882,49 €. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 5 úkonov právnej služby á 4.250,- Sk ( 141,07 € ), 1 úkon právnej služby á 141,09 € a 6 x režijný paušál. Celková úspešnosť odporcu v konaní bola 50 %, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomernej časti k jeho úspechu v konaní a to vo výške 597,61 € ako 50 % zo sumy 1.195,22 €. Vedľajšiemu účastníkovi prvostupňový súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko vedľajší účastník na strane odporcu si náhradu trov konania neuplatnil. Opravným uznesením zo dňa 26. 5. 2010 č. k. 16 C 119/2003 - 284 súd prvého stupňa v zmysle ust. § 164 O.s.p. opravil chybu v písaní z dôvodu, že pri vypracovaní písomného uznesenia č. k. 16C 119/2003 - 266 zo dňa 12. 5. 2010 došlo k zrejmej nesprávnosti, spočívajúcej v tom, že súd prvého stupňa uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť trovy konania navrhovateľovi, namiesto uloženia povinnosti navrhovateľovi nahradiť trovy konania odporcovi. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12.5.2010 č. k. 16C 119/2003 - 266 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. 5. 2010 č. k. 16 C 119/2003 - 284 napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vôbec nerozhodoval o náhrade trov konania navrhovateľa, napriek tomu, že navrhovateľ bol podľa rozhodnutia čiastočne úspešný, podľa názoru súdu v rozsahu 50 %. Navrhovateľ má za to, že súd mal rozhodnúť aj o trovách konania navrhovateľa, náhradu trov konania pomerne rozdeliť a ak by použil ust. § 142 ods. 2 O.s.p., mal mu priznať taktiež polovicu vyčíslených trov konania. V dôvodoch svojho odvolania zdôraznil, že nesúhlasí s odôvodnením súdu o nepriznaní mu náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 4.2008 ( sp. zn. 9Co 340/05 - 152 ), kedy ako odvolací súd tento rozhodoval o prvotnom rozsudku okresného súdu v tejto veci a vo svojom uznesení o. i. uviedol, že bude úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie na zistenie rozsahu poškodenia motorového vozidla navrhovateľa vzhľadom na priebeh dopravnej nehody s poukazom na obsah spisu a to predovšetkým nariadením znaleckého dokazovania. Po zistení rozsahu poškodenia, bude potrebné na základe vyššie vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu znaleckým dokazovaním určiť výšku skutočnej škody, ktorá vznikla navrhovateľovi na jeho vozidle. Súčasne v novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov celého konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ). Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že rozhodnutie o výške škody, teda o náhrade, ktorá bola predmetom konania, záviselo práve od znaleckého posudku, a teda výška plnenia závisela od znaleckého posudku. V neposlednom rade považuje navrhovateľ za nutné uviesť, že odôvodnenie prvostupňového súdu o tom, že súd môže podľa § 142 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť len ak: „sa znalecký posudok nezaoberá základom uplatneného nároku, čo v súvislosti so znaleckým posudkom v prejednávanej veci nebolo“, považuje za nesprávne posúdenie veci súdom. Súd opomenul rozhodnúť v rozhodnutí o trovách konania o náhrade trov konania navrhovateľa a nesprávne právne posúdil vec tým, že nesprávne vyložil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na prejednávanú a rozhodovanú vec. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd žalobnému návrhu vyhovel a zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.298,46 € s tým, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania neprizná. K predmetnému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý žiadal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v rámci ktorého priznal odporcovi úspešnosť v konaní v rozsahu 50 %. V predmetnej prejednávanej veci prvostupňový súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie 983,31 € ( 29.623,10 Sk ) vyhovel a v časti o zaplatenie 2.939,78 € ( 88.563,90 Sk ) zamietol. V zmysle uvedeného predstavovala miera úspechu navrhovateľa jednu štvrtinu, t.j. 25 % a miera úspechu odporcu predstavovala tri štvrtiny, t.j. 75 %. Celková miera úspechu odporcu, vypočítaná rozdielom pomerných úspechov navrhovateľa a odporcu, tak predstavovala 50 %. Vzhľadom k vyššie uvedenému tak neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že súd vo svojom rozhodnutí vôbec nerozhodoval o náhrade trov konania navrhovateľa a už vôbec nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že „navrhovateľ bol podľa rozhodnutia čiastočne úspešný, podľa názoru súdu v rozsahu 50 %.“ Vo svojom vyjadrení vedľajší účastník na strane odporcu zdôrazňuje, že nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súd o náhrade trov konania nerozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva vzniká, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, ktorým bola vyčíslená výška plnenia a znalecký posudok sa nezaoberá základom uplatneného nároku, čo v súvislosti so znaleckým posudkom nebolo. Vedľajší účastník poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej prejednávanej veci úlohou znaleckého posudku nebolo iba určenie výšky skutočnej škody, ktorá vznikla navrhovateľovi na jeho motorovom vozidle, ale jeho úlohou ( tak, ako to vyplynulo aj z uznesenia Krajského súdu zo dňa 17.04.2008, č. k. 9Co 340/05 ) bolo aj zistenie rozsahu poškodenia motorového vozidla navrhovateľa vzhľadom na priebeh dopravnej nehody. Vedľajší účastník na strane odporcu má za to, že prvostupňový súd správne rozhodol o trovách konania, keď navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, čím dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. zamietajúci výrok prvostupňového rozsudku čo do sumy 735,99 €, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania, v spojení s opravným uznesením ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok ( § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. ), keď zistil, že odvolanie navrhovateľa čo do zamietajúceho výroku vo veci samej je nedôvodné; odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu o trovách konania je opodstatnené. Podľa § 427 ods. 1 Obč.zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 442 ods. 1 Obč.zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ). Podľa § 443 Obč.zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. V súdenej právnej veci navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody, o ktorej nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že ju zavinil odporca. Keďže odporca zavinil dopravnú nehodu zo dňa 13. 7. 2001, zodpovedá tiež za škodu, spôsobenú na motorovom vozidle navrhovateľa. Uvedený záver vyplynul zo zrušovacieho uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 4. 2008 č.k. 9Co 340/2005 - 152, ktorým bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bolo úlohou prvostupňového súdu vysporiadať sa s rozsahom poškodenia motorového vozidla navrhovateľa a zistenia výšky škody. Súdna prax ustálila, že pokiaľ ide o výšku peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veciach, prichádzajú do úvahy v zásade dva spôsoby určenia tejto výšky : 1/ porovnaním ceny veci akú mala vec pred poškodením, s cenou po poškodení, alebo 2/ náhradou nákladov potrebných na to, aby poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. V prípade vecí, ktoré sú opotrebované sa od čiastky, vyjadrujúcej náklady na opravu veci odpočíta čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla pred jeho opravou oproti pôvodnému stavu z dôvodu, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu zhodnotením veci o nové súčiastky. Odvolací súd vo svojom uznesení tiež usmernil prvostupňový súd v tom, že v prípade poškodenia staršej či opotrebovanej veci, je nutné pri stanovení výšky škody zohľadňovať tzv. amortizačnú zrážku, ktorá býva spravidla odstupňovaná v závislosti od veku poškodenej veci ( napr. v prípade motorových vozidiel ). Táto zrážka za opotrebovanie, vek alebo poškodenie, sa však odpočítava z ceny, akú má vec v čase poškodenia, a teda nie z nadobúdacej ceny. V prípade škody spôsobenej na staršom opotrebovanom vozidle sa potom amortizácia odpočíta u tých nových častí a súčiastok vozidla, ktoré boli do vozidla namontované pri jeho oprave, ktorými sa hodnota vozidla po oprave zvýšila. Ako vyplýva z doplneného dokazovania po vrátení veci na ďalšie konanie, prvostupňový súd sa týmto usmernením riadil. Vo veci nariadil dokazovanie znalcom, ktorý vo svojom znaleckom posudku s prihliadnutím na amortizačnú zrážku stanovil skutočnú výšku škody ( § 442 ods. 1 Obč.zák. ), ktorá bola spôsobená pri dopravnej nehode, zavinenej odporcom, a to sumou 983,31 €. Náhrada škody v uvedenej výške bola priznaná navrhovateľovi v súlade s ustálenou judikatúrou, t.j. v prípade starších a opotrebovaných motorových vozidiel berúc do úvahy amortizačnú zrážku. Pokiaľ by súd prvého stupňa pri stanovení výšky spôsobenej škody v zmysle záverov znaleckého dokazovania amortizačnú zrážku nezohľadnil, tak ako to žiada odporca vo svojom odvolaní, znamenalo by to na strane navrhovateľa, ako poškodeného, vznik bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho práve v zhodnotení veci. Stanovenie výšky spôsobenej škody na motorovom vozidle bez amortizačnej zrážky by totiž neodrážalo cenu, akú malo vozidlo v čase jeho poškodenia pri dopravnej nehode dňa 13. 7. 2001 ( nebralo by do úvahy vek, stav, opotrebenie motorového vozidla ). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie po jeho doplnení riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 420 ods. 1, 3, ďalej § 427 ods. 1 Obč. zák. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ( týkajúcej sa sumy 735,99 € ) vo veci samej ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ). Napadnutým uznesením zo dňa 12. 5. 2010 č.k. 16C 119/2003 - 266 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. 5. 2010 č.k. 16C 119/2003 - 284 súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že priznal náhradu trov konania odporcovi, vo výške 50 %, na základe ust. § 142 ods. 2 O.s.p., s odôvodnením, že navrhovateľ voči odporcovi v konaní uplatňoval náhradu škody celkom vo výške 3.923,09 €, avšak úspešný bol len čo do sumy 983,31 €. Aplikáciou ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v danej právnej veci pri rozhodovaní o trovách konania však súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. V prejednávanej veci boli totiž splnené podmienky pre použitie ust. § 142 ods. 3 O.s.p., a teda pre plnú náhradu trov konania navrhovateľovi ( z priznanej výšky náhrady škody ), pretože výška priznaného plnenia závisela v danom prípade od znaleckého posudku. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá spravidla vyčísliť v peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby to bol prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť ( t.j. nie viac ako 10 % uplatneného nároku ). Nárok na celú náhradu trov konania podľa cit. zák. ustanovenia vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Súd prvého stupňa pre účely dokazovania nariadil dokazovanie znalcom, pričom znalecký posudok mal v danom prípade zásadný význam pre posúdenie výšky priznaného plnenia, keď od neho záviselo rozhodnutie súdu. Tým boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 142 ods. 3 O.s.p., t.j. pre priznanie plnej náhrady trov konania navrhovateľovi ( z priznaného peňažného plnenia ). Trovy konania, ktoré vznikli navrhovateľovi spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku 58,98 € ( 6 % z priznanej sumy 983,31 € ) a v trovách právneho zastúpenia za vyúčtovaných celkom 8 úkonov právnej služby (počítaných z predmetu konania 983,31 €): - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 27. 6. 2003 v sume 1.539,- Sk, v prepočte 51,08 €, - podanie návrhu na súd dňa 14. 7. 2003 v sume 1.539,- Sk, v prepočte 51,08 €, - účasť na pojednávaní dňa 19. 5. 2005 v sume 1.550,- Sk, v prepočte 51,45 €, - účasť na pojednávaní dňa 28. 6. 2005 v sume 1.550,- Sk, v prepočte 51,45 €, - vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku zo dňa 28. 10. 2005 v sume 51,45 €, - účasť na odvolacom pojednávaní dňa 17.4. 2008 v sume v sume 51,45 €, - účasť na pojednávaní dňa 16. 10. 2008 v sume v sume 51,45 €, - účasť na pojednávaní dňa 15. 4. 2010 v sume 51,45 €. Právnemu zástupcovi navrhovateľa ďalej prináleží režijný paušál vo výške 43,20 € ( 2 x 4,24 €; 3 x 4,97 €; 2 x 6,30 € a 1 x 7,21 € ). Patrí mu tiež 19 % DPH zo sumy 287 € (za úkony poskytnuté od 1. 6. 2005, odkedy je právny zástupca navrhovateľa platiteľom DPH podľa predloženého osvedčenia), t.j. 54,53 €. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pred súdom prvého stupňa tak úhrnom činia 508,59 € ( 410,86 € + 43,20 € + 54,53 € ) podľa vyhl.č. 163/2002 Z.z., vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v spojení s opravným uznesením zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov prvostupňového konania, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p., vychádzajúc z toho, že vo veci samej bol v odvolacom konaní úspešný odporca ( odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil ), a naopak vo výroku o trovách ( prvostupňového ) konania bol úspešný navrhovateľ, keď odvolací súd výrok v časti náhrady trov prvostupňového konania na základe jeho odvolania zmenil, t.j. každý z účastníkov bol úspešní v rámci odvolacieho konania len v časti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.