Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/122/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899559 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010899559.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M.. Č.. X, E., zast. advokátom: JUDr. Ivan Šimovček, Ševčenkova ul. č. 18, Bratislava, proti odporcovi: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. K.. B. Č.. XX, E., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 7. apríla 2010, č. k. 23C 9/2003-447, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal: mixér značky Moulinex, mlynček na kávu značky ETA, dosku na rezance, drevený valček, súpravu sklenených pohárov, súpravu sklenených pohárov so stopkou, 3 sady brúsených pohárov, porcelánový obedový servis, antikorový príbor, antikorové naberačky 8 kusov, drevené varechy 8 kusov, drevený chlebník, antikorové misy 15 kusov, teflónové panvice s pokrývkou 3 kusy, antikorové hrnce, klepáč na mäso, žehliacu dosku a žehličku značky ROWENTA, v celkovej sume 585,87 eur a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území P. E. na L. M. Č. X G. P. E., na parcele číslo XX/X, zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX, C. R. pre J. N. C. B. E., kuchynskú linku značky Astória, digestor značky GORENJE, elektrický sporák s trúbou a keramickou platňou značky GORENJE, mrazničku značky PHILCO, chladničku s mrazničkou značky ETA, stroj na rezance s nadstavcami, značky MARCATO, sadu kuchynských nožov 6 kusov, stojan na nože, 4 obrusy, práčku značky PHILCO, kúpeľňové zrkadlo, kúpeľňové svietidlá k zrkadlu, chodbové svietidlo, posteľ s úložným priestorom, televíznu anténu, antikorové ponorné čerpadlo, veci v hodnote 107.876,02 eur a titulom vyrovnania podielu navrhovateľky uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 42.559,44 eur do troch dní a zároveň povinnosť splatiť Š. X. B. E. C. C. V. F. X, E. zostatok pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o úvere číslo XXX/XXXX/XXXX, uzavretej dňa 11.05.1998. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že účastníci počas trvania ich manželstva nadobudli hnuteľné veci tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku, ktoré v čase vyporiadania mali spolu hodnotu 3.827,26 eur (115.300,-Sk) s tým, že na ich cene ako aj na rozsahu týchto vecí sa zhodli a súhlasili so spôsobom ich vyporiadania. Zahrnutie rodinného domu do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania odôvodnil súd prvého stupňa viazanosťou právnym názorom vysloveným v rozhodnutí odvolacieho súdu (ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený) a zároveň tým, že navrhovateľka v konaní aj svedeckými výpoveďami preukázala, že bola zamestnaná, mala príjem a na stavbe domu sa finančne podieľala, aj keď nie v takej miere ako odporca, ale z prostriedkov, z príjmu, ktorý do BSM patril a preto dospel k záveru, že predmetný rodinný dom tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že hodnota domu aj s vonkajšími úpravami v stave, ako existovali ku dňu zániku manželstva účastníkov konania vyčíslil súdny znalec sumou 142.807,63 eur a nakoľko odporca v konaní svedeckými výpoveďami a s nimi súvisiacimi listinnými dôkazmi - darovacími zmluvami preukázal, že na stavbu rodinného domu mu rodičia darovali finančné prostriedky spolu v sume 1.150.000,- Sk (38.173 eur) a v tejto časti sa tak na stavbe podieľal výlučne svojimi prostriedkami, o túto sumu aj znížil hodnotu nehnuteľnosti, ktorá tak v konečnom dôsledku predstavovalo sumu 104.634,63 eur a podiel, ktorý navrhovateľke prináleží, má hodnotu 52.317,32 eur. Zároveň súd prvého stupňa dospel k záveru na základe svedeckých výpovedí, že pozemok, parcelné číslo 66/4, na ktorom je rodinný dom postavený, do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania nepatrí, keďže ho kúpil odporca výlučne za finančné prostriedky darované rodičmi. Pasíva existujúce v čase zániku manželstva vyporiadal prvostupňový súd tak, že za trvania manželstva dňa 14.12.1992 bola účastníkom poskytnutá mladomanželská pôžička č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 45.000,-Sk a ku dňu zániku ich manželstva (dňa 28.06.2002 nadobudol rozsudok o rozvode právoplatnosť) zostatok nesplatenej časti predstavoval sumu 5.705,50,-Sk (189,39 eur), ktorý dňa 13.06.2003 poslednou splátkou zaplatil odporca a podiel navrhovateľky na nesplatenej časti tak činí 94,70 eur. Úver poskytnutý účastníkom konania za trvania manželstva Š. X. B. E. titulom úverovej zmluvy číslo XXX/XXXX/XXXX, bol ku dňu zániku manželstva nesplatený v sume 662.226,12,-Sk (21.981,88 eur ), a ku dňu rozhodnutia súdu, t. j. ku dňu 07.04.2010 splácal úver odporca v mesačných splátkach po 70,- eur (2. 109,-Sk) a splatil spolu sumu 6.510,50 eur, pričom podiel navrhovateľky na odporcom už zaplatenej časti tohto spoločného dlhu bol vo výške 3.255,25 eur s poukazom na skutočnosť, že rozvedení manželia sa spolupodieľajú aj na pasívach, ktoré vznikli za trvania ich manželstva a existujú aj ku dňu zániku ich manželstva, diel navrhovateľky z oboch pôžičiek, ktorý od zániku manželstva doposiaľ zaplatil odporca a jedna pôžička bola uhradená, tak predstavuje sumu 3.349,95 eur. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že za trvania manželstva účastníci nadobudli hnuteľné veci v hodnote 3.827,26 eur (115.300,-Sk), ktorí s hodnotou a rozsahom súhlasili a rodinný dom, ktorého hodnota za účelom vyporiadania (pri zohľadnení darovaných finančných prostriedkov na výstavbu, investícií odporcu po rozvode manželstva a bez pozemku) je 104.634,63 eur a majetková hodnota podielu navrhovateľky po odčítaní ceny hnuteľných vecí, ktoré získala je 53.645,08 eur, z ktorej sumy bolo potrebné odpočítať podiel navrhovateľky vo výške 3.349,95 eur (94,70 eur) pôžička Slovenskej sporiteľne a 3.255,25 eur, úver Š. X. B. E., ktorý za ňu zaplatil odporca po zániku manželstva zo svojich prostriedkov a diel navrhovateľky na spoločnom zostatku dlhu titulom úveru poskytnutého týmto fondom celkove v sume 15.471,38 eur, ktorý sa zaviazal ďalej splácať odporca, pričom polovica vo výške 7.735,69 eur prináleží navrhovateľke a celková hodnota majetkového podielu navrhovateľky tak predstavuje sumu 42.550,944 eur, ktorú sumu uložil odporcovi s poukazom na zásadu rovnosti podielu účastníkov navrhovateľke zaplatiť. V rozhodnutí ďalej uviedol, že v priebehu konania navrhovateľka žiadala do masy BSM zahrnúť svoju pohľadávku voči odporcovi vo výške 82.000,- eur, predstavujúcu ušlé nájomné za polovicu rodinného domu za obdobie od zániku manželstva do 28.02.2009, avšak na preukázanie dôvodnosti nároku žiadne dôkazy nenavrhla, z dôvodu, ktorého túto pohľadávku prvostupňový súd do masy BSM nezahrnul ani vyporiadal, keď v konaní nie je návrhmi účastníkov konania viazaný. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. vo svojom rozhodnutí uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy v tom, že do masy BSM nezaradil polovicu pozemku, ktorý bol zakúpený zo spoločných finančných prostriedkov za trvania manželstva, nesprávne posúdil hodnovernosť údajných darovacích zmlúv príbuzných odporcu v celkovej výške 1.150.000,- Sk a nesprávne pripočítal aj celý nenávratný príspevok zo Š. X. B. E. vo výške 150.000,-Sk v prospech odporcu, i keď tento príspevok mal byť zohľadnený z hľadiska určenia podielov obidvoch manželov na stavbe rodinného domu a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že kúpnopredajnou zmluvou bola polovica pozemku dňa 08.03.1993 odkúpená od N. R. zo spoločných finančných prostriedkov, a cena pozemku ocenená súdnym znalcom v čase právoplatnosti rozsudku bola stanovená sumou 884. 318,20,-Sk a preto polovica pozemku, ktorý má byť spoločnom bezpodielovom spoluvlastníctve má hodnotu 14.511 eur (437. 159,-Sk ). Namietla, že darovacie zmluvy ktorými odporca v priebehu prvostupňového konania preukazoval finančný dar od svojich rodičov vo výške 1.150.000,- Sk, boli účelové a dodatočne vypracované, nakoľko odporca nepreukázal kedy a na aký účet boli čiastky poukázané, kto ich prevzal a ani to, či boli tieto finančné prostriedky použité na stavbu rodinného domu. Navrhovateľka vo svojom odvolaní uviedla, že náklady na spoločný rodinný dom hradili výlučne zo svojich finančných prostriedkov a pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania, pričom prvostupňový súd neskúmal ich pravosť a pri svojom rozhodovaní vychádzal len z predpojatých výpovedi vlastných príbuzných odporcu a preto navrhla, aby tieto fiktívne darovacie zmluvy súd z hľadiska vysporiadania BSM, neakceptoval. Nesúhlasila s tvrdením prvostupňového súdu, že nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie dôvodnosti jej návrhu, ktorým si uplatnila nárok voči odporcovi titulom ušlého nájomného za polovicu rodinného domu za obdobie od zániku manželstva do 28.02.2009 vo výške 82.000,- eur, keďže ušlé nájomné je iba za polovicu predmetného rodinného domu, ktorý odporca užíval výlučne sám v čase, keď s ich spoločným dieťaťom bývala v prenajatom jednoizbovom byte G. E., pričom k uvedenému ako dôkaz predložila cenové ponuky dvoch realitných kancelárií, z ktorých jasne vyplýva odôvodnenosť tejto pohľadávky voči odporcovi. Uviedla, že jej aktíva predstavujú polovicu hodnoty rodinného domu v sume 2.151.111,30,- Sk (71.403,81 eur ), polovicu hodnoty odkúpeného pozemku v sume 218.579,- Sk (7.255,49 eur), pohľadávku za ušlé nájomné polovice rodinného domu v sume 2.470.332,- Sk (82.000 eur), a hodnotu jej priznaného hnuteľného majetku v sume 585,87 eur a pasíva predstavujú jej podiel na mladomanželskej pôžičke a pôžičke zo Š. X. B. bývania v sume 3.349,95 eur a navrhla po zohľadnení aktív a pasív uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej titulom vyporiadania sumu 157.865,22 eur. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti s poukazom na skutočnosť, že pozemok parcelné číslo XX/X, ktorý vznikol odčlenením od pôvodnej parcely číslo XX/X nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.1993, ktorú uzavrel s N. R. ako predávajúcou s poukazom na skutočnosť že v prípade, ak manželia neprejavia kúpnou zmluvou zhodnú vôľu nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a kúpna cena je zaplatená z peňazí rodičovi jedného z účastníkov, nemôže byť nehnuteľnosť zahrnutá do BSM manželov, pričom navrhovateľka a odporca predmetnou kúpnou zmluvou neprejavili zhodnú vôľu nadobudnúť pozemok do BSM naopak, navrhovateľka v čestnom vyhlásení zo dňa 28.06.1993 uviedla, že súhlasí s tým, aby sa odporca stal výlučným vlastníkom 1/2 pozemku, ktorý získal aj na základe peňažného daru od svojich rodičov. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že navrhovateľka v priebehu prvostupňového konania žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázala svoje tvrdenie o fiktívnosti darovacích zmlúv, ktorými mu jeho rodičia darovali finančné prostriedky na stavbu rodinného domu, ktorý bol postavený výlučne z jeho finančných prostriedkov, pričom vytkol súdu prvého stupňa, že nevzal na zreteľ pri svojom rozhodovaní skutočnosť, že od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v roku 1997 a následne definitívne v roku 1999, splácal splátky úveru a pôžičky výlučne sám a to jednak do zániku BSM v roku 2002, ale aj po jeho zániku a preto podľa jeho názoru predmetom vyporiadania mali byť aj splátky, ktoré odporca uhrádzal síce pred zánikom BSM, ale po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, pretože sa svojim zodpovedným konaním pričinil o udržanie spoločných vecí. Uviedol, že nárok navrhovateľky uplatňovaný v konaní, ale aj v podanom odvolaní titulom ušlého nájomného v sume 82.000,- eur nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, pričom navrhovateľka ani žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého svoj neopodstatnený nárok odvodzovala, neuviedla. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 3 O.s.p. a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, nakoľko dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré bolo nevyhnutné preukazovať a preto riadne nezistil skutkový stav veci, a konanie pred súdom prvého stupňa, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, trpelo takými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového účastníkov konania, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 3. mája 2002, č. k. 23C 11/2000-98, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2002 rozvedené, t. j. k uvedenému dňu zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. V posudzovanej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvého stupňa, keď rozsudok zo dňa 6. februára 2006, č. k. 23C 9/2003-257 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. marca 2007, č. k. 2Co 195/2006-281 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Zrušením pôvodného rozhodnutia sa vec vracia do stavu, aký tu bol pred vydaním rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto je súd povinný sa v ďalšom konaní nielen riadiť intenciami zrušujúceho uznesenia, ale je zároveň povinný naďalej postupovať podľa procesných predpisov. V konaní bolo teda jeho povinnosťou odstrániť vytýkané nedostatky ale aj také, ktoré vytýkané neboli a ktoré v procesnom postupe zistí a až po splnení dôkaznej povinnosti a vyhodnotení dokazovania, môže rozhodnúť znovu. Súd prvého stupňa síce po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku zisťoval existenciu konkrétnych záväzkov (pôžičiek poskytnutých účastníkom konania zo Š. X. B. E. A. C. C.), avšak po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia už žiadne dokazovanie za účelom preukázania pravdivosti tvrdenia odporcu, že jeho rodičia mu za účelom financovania stavby rodinného domu, ktorý patrí do masy ich BSM poskytli financie v celkovej výške 1. 150. 000,- Sk darovacími zmluvami, nevykonal a to napriek tomu, že navrhovateľka túto skutočnosť v priebehu celého prvostupňového konania spochybňovala a tvrdila, že uvedené pôžičky, resp. darovacie zmluvy boli vypracované dodatočne a nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti. Súd prvého stupňa síce v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že mal v konaní za preukázané poskytnutie finančného daru rodičmi odporcu v sume 1. 150. 000,- Sk (38.173,- eur), t. j., že na stavbe rodinného domu sa danou sumou podieľal výlučne odporca, avšak právne relevantným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom neposúdil a nevyhodnotil tvrdenie navrhovateľky o tom, že o uvedených daroch nemala žiadnu vedomosť, poskytnutú sumu nikdy nevidela a nepozná ani účel, na ktorý mala byť odporcovi poskytnutá. Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti svedeckú výpoveď otca odporcu (K. Z.), ktorý na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 03.06.2005 uviedol, že si na spisovanie darovacích zmlúv (nachádzajúcich sa v súdnom spise, na č. l. 140 spisu zo dňa 08.02.1995, 04.11.1998 a 23.03.1999) nespomína a zároveň nevedel uviesť, či ich podpisoval, avšak uviedol, že boli poskytované odporcovi tak, že ich postupne vyberali z termínovaných vkladných knižiek. Z výpovedí rodičov odporcu, jeho sestry a brata vyplýva, že rodičia odporcu pomáhali financovať nielen stavbu rodinného domu odporcu, ale aj jeho sestry (N. N.) a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zamerať svoje dokazovanie na zistenie, aké príjmy vôbec rodičia odporcu dosahovali, či mali založené termínované vkladné knižky (ako tvrdil otec odporcu) a či z týchto vkladných knižiek v spornom období nimi tvrdené čiastky vybrali a či skutočne výlučne oni poskytli odporcovi kúpnu cenu za 1/2 pozemku v sume 31.150,- Sk (1.033,99 eur) v roku 1993, ktorý z masy BSM takisto vylúčil, iba s poukazom na svedecké výpovede rodičov odporcu, z ktorých podľa jeho názoru bolo jednoznačne preukázané, že odporca nehnuteľnosť kúpil za finančné prostriedky darované jeho rodičmi. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach O.s.p. (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 157 ods. 2, § 133 O.s.p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov účastníkov, z vykonaného dokazovania ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon účastníkom ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). V prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané. Predpokladom správneho rozhodnutia o vyporiadaní je predovšetkým zistenie, čo do tohto bezpodielového spoluvlastníctva patrí a čo môže byť predmetom vyporiadania. Z dikcie ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci ako jediný a spoľahlivý základ spravodlivého rozhodnutia. Je nutné však skonštatovať, že napriek tomu, že súd prvého stupňa doposiaľ skutočný stav veci nezistil. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu náležitým spôsobom vykonať dokazovanie vyššie uvedeným spôsobom, bezpečne preukázať, či pozemok, resp. jeho1/2 do BSM patrí alebo nepatrí, právne posúdiť námietky odporkyne k otázke súm, ktoré na stavbu rodinného domu mali požičať rodičia odporcu ale aj jej matka a vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p., rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne presvedčivo odôvodniť, v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.