Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Ntok/2/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011010004 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Horváthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011010004.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alžbety Horváthovej, sudkýň JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Evy Vajdičkovej, v trestnej veci odsúdeného Ľ. L., o návrhu na povolenie obnovy konania podanej odsúdeným vo veci Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1T 57/1993, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. apríla 2012 v Bratislave takto
r o z h o d o l :
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh na povolenie obnovy konania podaný odsúdeným Ľ. L., B.. XX.XX.XXXX, vo veci Krajského súdu v Bratislave sp.zn.1T 57/1993 sa z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Krajským súdom v Bratislave rozsudkom zo dňa 06.10.1993 sp.zn. 1T 57/93 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2To 4/94 zo dňa 03.03.1994 bol O. L. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí podľa § 140 ods. 1 alinea druhá Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
1)
- v presne nezistený deň v mesiaci júni v roku 1991 v kasíne H., P. U. na námestí U. v X. si od Y. W. zapožičal finančnú hotovosť vo výške 6000 Kčs s tým, že pôžičku zaplatí do dvoch týždňov, čo však neurobil a ešte v tom istom mesiaci júni r. 1991 v presne nezistený deň v kasíne H. v X. ako náhradu za uvedenú pôžičku tomuto odovzdal dva kusy falšovaných 100 USD bankoviek, pričom ani do ukončenia vyšetrovania, t.j. 03.05.1993 dlh vo výške 6000 Kčs poškodenému neuhradil,
2)
v presne nezistený deň koncom roka 1991 v T. v byte N. Y. na Z. ulici č. X/XX si od tohto zapožičal finančnú hotovosť vo výške 10.000 Kčs s tým, že pôžičku splatí do jedného mesiaca, čo však neurobil a na opakované urgencie poškodeného N. Y. dlh splatiť ako náhradu za uvedenú pôžičku tomuto dňa 30.03.1992 v jeho byte v T., Z. ul. č. X/XX odovzdal tri kusy falšovaných 100 USD bankovič, na čo keď poškodený zistil, že ide o falzifikáty, jeden kus mu z ruky vytrhol a z bytu odišiel, pričom ani do ukončenia vyšetrovania,. t.j. 03.05.1993 dlh vo výške 10.000 Kčs poškodenému neuhradil.
Za to bol odsúdenému uložený podľa § 140 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
V uvedenej trestnej veci podal dňa 07.07.2011 odsúdený O. L. návrh na povolenie obnovy konania, ktorý odôvodnil tým, že celá vec bola voči nemu vykonštruovaná, bol krivo obvinený najmä svedkom N. Y., ktorý na krivú výpoveď nahovoril aj ďalších svedkov a toY. G. a Z. H., ktorí potom vypovedali
v jeho neprospech. S N. Y. spolupracovali v oblasti kožušníctva a keď v roku 1990 došlo medzi nimi k nedorozumeniu začal sa správať pomstychtivo. Nikdy nepopieral, že od N. Y. si peniaze nepožičal. Dohodli sa však, že tieto peniaze mu nemusí vrátiť, ale môže ich použiť na dane z kožuchov, ktoré spolu predávali. Nemal žiadne falošné peniaze a tieto mu dňa 30.03.1992 v jeho byte nevrátil, lebo v tomto čase sa nachádzal u svojej spolužiačky T. B. v T., kde s jej manželom oslavovali narodenie ich dcéry. Ako nový dôkaz, ktorým by boli vyvrátené všetky jeho obvinenia zo spáchaného skutku, navrhol vykonať výsluchom svedka T.. V., ošetrujúceho lekára svedka N. Y., ktorým mal byť tento svedok uznaný za „blázna“.
Odsúdený na verejnom zasadnutí krajského súdu predniesol návrh na povolenie obnovy konania spolu s písomným doplnením tohto návrhu, v ktorom sa podrobne zaoberal skutkovými okolnosťami a svedeckými dôkazmi, ktoré boli súdom I. stupňa v pôvodnom konaní vykonané. Opakovane tvrdil, že týchto skutkov sa nedopustil a usvedčovaný bol svedkom N. Y., ktorý pre duševné ochorenie nebol osobou hodnovernou. Okrem toho navrhol vypočuť aj vyšetrovateľa Y. C. na postup vo vyšetrovaní od roku 1993 a na zodpovedanie otázky, prečo bolo začaté stíhanie až v roku 1993, keď ku skutku malo dôjsť v roku 1991.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že v ňom neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu či už výroku o vine alebo treste rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1T 57/1993.
Krajský súd ako súd príslušný na rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 397 Tr. por. preveril dôvodnosť podaného návrhu so zameraním sa na okolnosti, ktoré by bolo potrebné objasniť a v tomto smere vykonal aj potrebné šetrenie. Zadovážil si dôkazný materiál trestného spisu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. Z-2 1T 145/94, na základe ktorého bol obžalovaný N. Y., nar. 19.08.1956 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1To 14/03 zo dňa 18.06.2003 uznaný za vinného z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a iné za skutky spáchané v rokoch 1992 a 1993. Zistil pritom, že v tejto veci bolo svedkovi N. Y. ako obvinenému nariadené skúmanie duševného stavu znalcami psychiatrami MUDr. T. V. a MUDr. T. Š., ktorými bol podaný znalecký posudok dňa 09.04.2009.
Pri tomto skúmaní boli znalcom predložené aj predchádzajúce znalecké posudky znalcov MUDr. K., MUDr. B., MUDr. P., MUDr. T., MUDr. V., MUDr. O. z roku 1998 a 1999. V týchto znaleckých posudkoch bolo konštatované, že N. Y. mal v roku 1992 psychické problémy, pre ktoré aj bol hospitalizovaný a tieto sa týkali požívania alkoholu. Netrpel však duševnou chorobou v užšom slova zmysle. Zistené u neho boli neurotické depresívne ťažkosti. Bol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a bol schopný ovládať svoje konanie. Chápal zmysel trestného konania.
Až v roku 2007 bolo znalcami psychiatrami MUDr. V. a MUDr. Š. zistené, že N. Y. trpí na duševnú chorobu schizo-afektívnu psychózu, ktorá má dopad na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a pre ktorú nie je schopný v plnom rozsahu reálne chápať zmysel trestného konania.
Ako z uvedeného vyplýva, v čase spáchania činov (r. 1991) svedkovi N. Y. nebola zistená psychická choroba v dôsledku ktorej by boli narušené jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Pokiaľ N. Y. ako svedok vypovedal v trestnej veci odsúdeného Ľ. L. opakovane dňa 17.12.1992, 22.04.1993 a tiež dňa 06.10.1993, nebol v tom čase daný dôvod k inému posudzovaniu jeho výpovede z pohľadu vierohodnosti a pravdivosti.
Odsúdený Ľ. L. uvádzal už v pôvodnom konaní skutočnosti, ktoré mali ovplyvniť pravdovravnosť svedka Y., keď tvrdil, že z jeho strany to celé bolo vykonštruované a ku krivému obvineniu došlo z pomstychtivosti svedka N. Y..
Tieto skutočnosti teda neboli súdu skôr neznáme a rovnako tak je zo spisu zrejmý priebeh celého vyšetrovania v prípravnom konaní od začatia trestného stíhania odsúdeného O. L., a to na základe uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 17.12.1992.
Pokiaľ odsúdený v podanom návrhu na obnovu konania uviedol, že v kritickom čase, kedy mal byť v byte u N. Y., sa v Malackách vôbec nenachádzal, ale bol u svojej spolužiačky T. B., túto skutočnosť krajský súd nepreveroval preto, že už pri konfrontácii so svedkom Y. dňa 19.01.1993 odsúdený vypovedal, že celý čas bol s pánom T. R. a oslavovali narodenie dcéry. Aj v tomto prípade teda nejde o novú skutočnosť, ktorá by bola súdu skôr neznáma.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Krajský súd opierajúc sa o uvedené ustanovenie konštatoval, že pre povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného Ľ. L. Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1T 57/93 neboli splnené podmienky, keďže nevyšli najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine.
Krajský súd nepristúpil k výsluchu bývalého vyšetrovateľa Y. C., pretože po 20-tich rokoch si nemôže pamätať ako a prečo začalo trestné stíhanie až v roku 1993.
Vzhľadom na uvedené dôvody potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia na Krajskom súde v Bratislave.