Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/2/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200012 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200012.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: I. Y., Budatínska 79, 851 06 Bratislava, zastúpený: AK Legal Counsels, s.r.o., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava 45, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2231-DLD zo dňa 12.10.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.01.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2231-DLD zo dňa 12.10.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP-9223/2010-Po, Kb/28- P24 zo dňa 02.04.2010. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená podľa § 106 ods. 3 písm. d stavebného zákona pokuta vo výške 8.300,- eur za správny delikt, ktorého sa dopustil tým, že užíval dočasné stavby bývalého zariadenia staveniska, na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX katastrálneho územia Petržalka na X. ulici v Bratislave, ktorým uplynul určený čas trvania a účel, na ktorý boli zriadené. Žalobca má za to, že v súlade s ustanovením § 107 ods. 1 stavebného zákona, nebola Mestská časť Bratislava - Petržalka ako príslušný stavebný úrad oprávnená uložiť pokutu pre prekluziu práva, t. j. po uplynutí dvoch rokov odo dňa, kedy sa dozvedel o skutočnosti odôvodňujúcej uložiť pokutu, čo bolo najneskôr v roku 1996 ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa, nedostačujúco zistili skutkový stav a nevysporiadali sa so skutkovou otázkou, či ide o zariadenie staveniska alebo o riadne stavby - nehnuteľnosti, užívané žalobcom bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že predmetné stavby sú vo vlastníctve žalobcu ako fyzickej osoby, nie ako fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. Nesprávne označenie účastníka konania v správnom konaní, predstavuje dôvod, pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie zrušené, nakoľko druhostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a táto skutočnosť taktiež predstavuje vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Stavebný zákon rozlišuje medzi priestupkom, kde sú subjektom fyzické osoby, u ktorých je potrebné preukázať zavinenie a správnym deliktom, pri ktorom sú subjektom právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, u ktorých zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Žalovaný, okrem iného, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca neuposlúchol výzvu stavebného úradu na odstránenie stavby a svojím konaní zasahuje do práv a oprávnených záujmov vlastníka pozemku. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že nie on, ale vlastníci pozemku zasahujú prostredníctvom tretieho subjektu do jeho Ústavou garantovaných práv a oprávnených záujmov, nakoľko tretí subjekt na pokyn vlastníkov pozemku, vykonáva demolačné práce stavieb, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, čo správne orgány opomenuli. Z dôvodu ochrany ústavného práva žalobcu, bolo dňa 13.08.2010 v tejto veci nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol vlastníkom pozemku ako aj tretím subjektom vykonávajúcim demolačné práce nariadené, aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k znehodnocovaniu majetku žalobcu, na predmetných pozemkoch. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 04.03.2011, žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Účastníkom konania v správnom delikte nebol žalobca ako fyzická osoba, ale ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie pod menom I. Y., N.: XX XXX XXX. Z obsahu žaloby však vyplýva, že žalobu podal žalobca ako fyzická osoba, identifikovaná rodným číslom. Nehnuteľnosť využíva žalobca na podnikateľskú činnosť, čo sám aj v žalobe uvádza. Nakoľko sa v konaní preukázalo, že zariadenia bývalého staveniska neužíva na výkon podnikateľskej činnosti I. Y., fyzická osoba oprávnená na podnikanie, jedná sa o správny delikt. Subjektom, ktorý sa dopustil protiprávneho konania, bola osoba, ktorá užívala predmetné objekty, pričom toto konanie nemusí byť viazané na vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaný nepovažuje vzhľadom na zákonnú definíciu zariadenia staveniska (§ 43i ods. 2 Stavebného zákona) a vzhľadom na objektové zloženie bývalého zariadenia staveniska, používaný termín stavby za zmätočný. Kúpna zmluva nedefinuje kupujúceho rodným číslom, prípadne dátumom narodenia ako je uvedené v žalobe, ale naopak, pri podpise žalobcu na zmluve je odtlačok pečiatky s názvom jeho firmy, z čoho vyplýva, že kúpnu zmluvu podpisoval ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol. K vyjadreniu žalovaného doručil žalobca súdu dňa 27.04.2011 stanovisko, v ktorom namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu tvrdiac, že skutočnosť, že štátny stavebný dohľad, ktorý mal byť príslušným stavebným úradom Mestskej časti Bratislava -Petržalka dňa 14.01.2010 potvrdil, že predmetné objekty sú užívané na prevádzku letnej a zimnej údržby, pričom ale táto skutočnosť nebola preukázaná na základe zápisnice z tohto štátneho stavebného dohľadu. Ďalej tvrdí, že prvostupňový správny orgán ústne neprejednal predmetný správny delikt, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Žalobca má tiež za to, že správne orgány konali zmätočne a náležite nezistili skutkový stav veci, keď osobe oprávnenej na podnikanie uložili pokutu za užívanie dočasných stavieb bývalého zariadenia staveniska, v prípade, v ktorých sa však kolaudačné rozhodnutie nevyžaduje. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali so skutočnosťou, či ide o stavby ako také alebo o zariadenie staveniska, ktoré nepodlieha kolaudácii. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 03.05.2010 bolo vydané oznámenie o začatí konania o uložení pokuty a to na základe toho skutkového stavu, že Mestská časť Bratislava - Petržalka ako príslušný stavebný úrad v rámci územného konania na umiestnenie stavby L. dom VOJ. navrhovateľa P., a.s. Bratislava na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v kat. území L. spojeného s ústnym konaním a umiestneným zisťovaním dňa 14.01.2010 zistila, že na stavebnom pozemku, kde má byť umiestnená stavba sa nachádzajú budovy, ktoré boli súčasťou bývalého zariadenia staveniska P na Bosákovej ulici v Bratislave sa užívajú ako sociálno-prevádzková budova a sklad bez kolaudačného rozhodnutia. Stavby nie sú zaznačené v katastrálnej mape ani zapísané v liste vlastníctva. Z oznámenia I. Y. zo dňa 14.12.2009 stavebný úrad zistil, že vlastníkom a užívateľom predmetných stavieb je I. Y. „Y.“ Budatínska 79, Bratislava fyzická osoba oprávnená na podnikanie podľa živnostenského oprávnenia č. XXX-XXXX. Podľa fotokópii niektorých článkov kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.05.1996 medzi predávajúcim STAVING, š.p. v likvidácii Bratislava a I. Y. uvedené objekty bývalého zariadenia staveniska kúpil I. Y. s tým, že kupujúci vykoná na vlastné náklady právne vysporiadanie nehnuteľnosti v súlade s platnou právnou úpravou. K oznámeniu o začatí konania sa vyjadril žalobca I. Y. vyjadrením zo dňa 10.05.2010 v ktorom uviedol, že stavby boli riadne zakreslené v katastrálnej mape a ako dlhodobý užívateľ pozemkov mal prednostné právo na ich odkúpenie. V roku 2005 ho navštívil konateľ VODOTIKY a.s. s tým, že má záujem o pozemky a odkúpi aj moje nehnuteľnosti. Na základe vzájomných ústnych dohôd, ktoré prebiehali pred svedkami mu prepustil svoje prednostné právo na pozemky XXXX/XX a XXXX/XX. Tieto dohody neboli zo strany VODOTIKY a.s. dodržané. V roku 2006 sa stala firma VODOTIKA MG spol. s r.o. Bratislava a VODOTIKA a.s. Bratislava vlastníkov pozemkov a v tom čase boli vymazané aj jeho nehnuteľnosti z katastra na pozemkoch č. XXXX/XX a XXXX/XX na Bosákovej ulici č. 4 v Bratislave. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie dňa 02.06.2010 č. UKSP-9223/2010-Po, Kb/28-P24, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.300,- eur podľa ust. § 106 ods.3 písm. d/ stavebného zákona za užívanie dočasných stavieb bývalého zariadenia staveniska a to sociálno - prevádzkovej budovy, oceľovej haly, kotolne, murovaného skladu na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v kat. úz. L. na Bosákovej ulici v Bratislave, ktorým uplynul určený čas trvania a uplynul účel na ktoré boli priradené ako prevádzku strediska zimnej a letnej údržby ciest bez kolaudačného rozhodnutia od roku 2009 doteraz. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. A/XXXX/XXXX-DLD, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa ust. § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenie ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 43 Stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Podľa § 43i ods. 2 Stavebného zákona, zariadením staveniska sa rozumejú stavby a zariadenia, ktoré počas uskutočňovania stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác slúžia prevádzkovým účelom, výrobným účelom, skladovacím účelom a sociálnym účelom; týmto účelom slúžia dočasne. Podľa § 139d ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona, jednoduché stavby sú prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m. Podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činnosti, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí, alebo životné prostredie vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene a užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Podľa ust. § 82 ods. 1, 4 Stavebného zákona, ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku. Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Podľa § 88 ods. 5 Stavebného zákona, vlastník zariadenia staveniska vopred prerokuje so stavebným úradom možnosť ďalšieho využitia zariadenia staveniska ak ho možno po dokončení výstavby využiť na iné účely. Podľa výsledku prerokovania buď predloží stavebnému úradu návrh na zmenu účelu užívania, prípadne na stavebné úpravy, alebo zariadenie staveniska po dokončení výstavby odstráni. Podľa ust. § 106 ods. 3 písm. d/ Stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 mil. Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Správne zistil skutkový stav veci a vyvodil správny záver s ktorým sa súd stotožnil. Súd mal za preukázané, že Mestská časť Bratislava Petržalka, ako príslušný stavebný úrad podľa § 1117 Stavebného zákona rozhodnutím zo dňa 02.06.2010 č. UKSP-9223/2010-Po, Kb/28-P24 uložila účastníkovi konania I. Y. ako osobe oprávnenej na podnikanie podľa ust. § 106 ods. 3 písm. d/ Stavebného zákona pokutu vo výške 8.300,- eur za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť tým, že užíval dočasné stavby bývalého zariadenia staveniska a to sociálno-prevádzkovú budovu, oceľovú halu, kotolňu, murovaný sklad na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, kat. úz. L. na Bosákovej ulici v Bratislave, ktorým uplynul určený čas trvania a uplynul účel na ktorý boli zriadené a to, ako prevádzku strediska zimnej a letnej údržby ciest bez kolaudačného rozhodnutia, v čase od roku 2009 doteraz. Porušenie stavebného zákona zistil stavebný úrad dňa 14.01.2010 v rámci konania o umiestnení stavby Polyfunkčný dom - VODOTIKA spojenom s miestnym zisťovaním. Dňa 22.05.1996 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim U. š.p. v likvidácii Bratislava a kupujúcim I. Y., Bosákova 4, Bratislava podľa ktorej kúpil kupujúci nehnuteľnosti zariadenia staveniska VHS 4 na Bosákovej ulici v Bratislave a v čl. 7 tejto zmluvy kupujúci berie na vedomie, že predávajúci nie je majiteľom pozemku na ktorom sa veci uvedené v čl. 2 tejto zmluvy nachádzajú a že tieto objekty majú charakter dočasných stavieb a nemajú stavebné a užívacie povolenie. Súd zistil, že objekty zariadenia bývalého stanoviska sa na predmetných pozemkoch nachádzajú a stavbám, ktoré sú užívané uplynula doba na ktoré boli povolené a sú bez príslušného povolenia nelegálne užívané a teda došlo k protiprávnemu konaniu. V spisovom materiály sa nenachádzajú dôkazy, ktoré by potvrdzovali podanie žiadosti o zmenu užívania bývalých stavieb zariadenia staveniska na stredisko zimnej a letnej údržby ciest. Kolaudačné konanie začína výlučne na návrh stavebníka ( § 79 ods. 1 Stavebného zákona), čiže žalobcu. Stavebný úrad začal v roku 2010 na základe návrhu na vydanie územného rozhodnutia podaného spoločnosťou VODOTIKA - MG spol. s r.o. o územné konanie a až v rámci ktorého si overil skutočnosti rozhodné pre začatie konania o správnom delikte. Súd má za to, že prekluzívna, subjektívna lehote a prejednávanom prípade začala plynúť dňa 17.12.2009. Podľa § 43i ods. 2 Stavebného zákona, sa zariadením staveniska rozumejú stavby a zariadenia, ktoré počas uskutočňovania stavby, zmeny stavby alebo udržiavací prác slúžia prevádzkovým účelom, výrobným účelom skladovacím účelom a sociálnym účelom a týmto účelom slúžia dočasne. Žalobca kupoval predmetné nehnuteľnosti podľa vyššie uvedenej zmluvy ako zariadení staveniska, ktorým vypršala doba ich dočasného užívania a teda sú nelegálne užívané bez príslušného povolenia. Súd z predloženého spisového materiálu mal za preukázané, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 3 písm. d/ Stavebného zákona. Pri správnych deliktoch zákon vychádza z objektívnej zodpovednosti. Na uplatnenie zodpovednosti za správny delikt je potrebné aby konanie naplnilo všeobecné znaky správneho deliktu najmä protiprávnosť konania a jeho znaky podľa skutkovej podstaty vymedzenej v zákone. Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktoré spočíva v porušení alebo nesplnení právnej povinnosti, ktorá vyplýva z normy právneho práva. Protiprávnosť je základným pojmovým znakom správneho deliktu. Tak ako skonštatoval žalovaný spory medzi vlastníkom pozemku a žalobcom týkajúce sa neoprávnených zásahov do práv žalobcu nie sú rozhodujúce v konaní o uložení pokuty, ktoré začalo z dôvodu vzniku nezákonného stavu. Tento stav nastal okamihom uplynutia lehoty a účelu umiestnenia dočasných stavieb. Pôvodný vlastník a následne žalobca boli povinný postupovať v zmysle ust. § 88 stavebného zákona. Žalobca nadobudol do vlastníctva predmetné objekty s vedomím, že ich existencia, resp. užívanie nie je v súlade so zákonom. Táto skutočnosť vyplýva aj z článku predloženej kúpnej zmluvy v zmysle ktorého je nadobúdateľ povinný zosúladiť dočasné stavby bývalého zariadenia staveniska zo stavebným zákonom. Užívanie objektov bez príslušného, zákonom ustanoveného povolenia naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu za ktorý ho je správny orgán povinný sankcionovať. Pri rozhodovaní o uložení sankcie i výšky pokuty žalovaný správne zohľadnil druh, charakter, rozsah a dobu nepovoleného užívania dočasných stavieb najmä skutočnosť, že stavebník priznal termín ich nadobudnutia. Objekty nadobudol v právnom stave nezodpovedajúcemu zákonu, v správnom konaní neboli z jeho strany zbytočné prieťahy, je vlastníkom dotknutých objektov. Disponoval súhlasným stanoviskom Hlavného mesta SR Bratislava, súhlasom predchádzajúceho vlastníka. Jedná sa o jeho prvý stavebný správny delikt. Platil daň z nehnuteľnosti a užívaním stavby nedošlo k poškodeniu životného prostredia. Žalovaný však správne zohľadnil i skutočnosť, že žalobca užíval nehnuteľnosti v rozpore s povolením o čom mal dlhodobú vedomosť a napriek tomu nevyvinul úsilie zabezpečiť súlad so záujmami spoločnosti, neuposlúchol výzvu stavebného úradu na odstránenie stavby a svojim konaním zasiahol do práv a oprávnených záujmov vlastníka pozemku. Pri ukladaní pokuty nedošlo k neprimeranej tvrdosti pri aplikácii zákona a uloženie pokuty vo výške 8300,- eur bolo výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, ktorý sa zaoberal všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje. Čo sa týka námietky žalobcu, že predmetné stavby sú vo vlastníctve žalobcu ako fyzické osoby a nie fyzické osoby oprávnenej na podnikanie tak je uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.06.2010, čo podľa neho predstavuje dôvod pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie zrušené. Súd považuje túto námietku za irelevantnú. Nositeľom práv a povinností je fyzická osoba I. Y., nar. 03.04.1953, Budatínska 79, Bratislava a dodatok „osoba oprávnená na podnikanie“ je doplňujúci údaj. Jeho záväzky trvajú a nezbaví sa ich ani po zániku živnostenského oprávnenia. To isté platí aj pre námietku žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Súd má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, pričom vychádzal so spoľahlivo zisteného stavu veci a toto rozhodnutie obsahovalo všetky predpísané náležitosti a bolo vydané v zmysle § 46 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia bol formulovaný presne, určito, stručne a úplne. Vyjadroval riešenie veci, ktorá bola predmetom správneho konania. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní o odvolaní v súlade s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a mal za preukázané, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vyvodil správny právny záver a preto rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.