KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Sd/4/2011 z 12. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2012, sp. zn. 5Sd/4/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011200046.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/4/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200046
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200046.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou v právnej veci navrhovateľa: E. F. I.
M. N. Í. V., W.. X. R. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie,
Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 27. októbra 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne
č. XXX XXX XXXX zo dňa 27. októbra 2010, ktorým odporkyňa navrhovateľovi priznala od 7. júla 2010
starobný dôchodok v sume XXX,XX Eur mesačne. Opravný prostriedok podal z dôvodu, že nesúhlasí
s výškou priznaného starobného dôchodku vzhľadom na počet odpracovaných rokov - 36, starobný
dôchodok považuje za nízky a ponižujúci z titulu nedocenenia jeho celoživotnej práce. V súvislosti s
tým poukázal na ocenenia, ktoré získal za svoju umeleckú a výtvarnú činnosť vykonávanú v Slovenskej
republike a v USA. Vo vyjadrení zo dňa 1. augusta 2011 navrhovateľ opísal svoju zlú sociálnu situáciu a
vymenoval mesačné náklady, ktoré je povinný platiť, zároveň poukázal na skutočnosť, že počas svojho
života nikdy nečerpal dávky počas svojej práceneschopnosti, nepoberal trinásty a štrnásty plat ako iní
občania, školu vyštudoval na vlastné náklady a vždy platil štátu dane.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 7. januára 2011 uviedla, že navrhovateľove námietky považuje
za nedôvodné, pretože dôchodkové nároky navrhovateľa posúdila podľa evidenčného materiálu
nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej poisťovne a podľa dokladov, ktoré navrhovateľ predložil spolu
so žiadosťou o starobný dôchodok a podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení zákona č. 555/2007 Z. z. k dovŕšeniu dôchodkového veku 62 rokov. Sumu starobného dôchodku
odporkyňa vypočítala podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), t. j. ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a
aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t. j. z rozhodných skutočností zistených podľa dostupných dokladov v
súlade s platnými právnymi predpismi. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že navrhovateľovi bola podľa § 60
zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba poistenia v rozsahu 13 249 dní, t. j. 36 rokov a 109 dní,
v období rokov 1963 - 1987 a 1998 - 2010. Priemerný osobný mzdový bod bol vypočítaný podľa § 61 až
63 a § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, t. j. z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 1978 -
1987 a 1998 - 2009, ktorý činí po úprave podľa § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení hodnotu 0,7305.
Aktuálna dôchodková hodnota podľa § 64 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
za kalendárny rok 2010 je 9,2246. Suma starobného dôchodku zhodnotením rozhodných skutočností



náležala v sume 244,70 Eur mesačne, ktorá sa zvýšila podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov o 3,05 %, t. j. o 7,50 Eur na sumu 252,20 Eur. Pokiaľ ide o dobu výkonu
zamestnania v USA, odporkyňa uviedla, že táto sa s poukazom na § 255 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom
poistení nehodnotí a navrhovateľ si musí uplatniť nárok na dávku priamo v USA, nakoľko ide o nezmluvnú
cudzinu. Vymeriavacie základy v jednotlivých kalendárnych rokoch u navrhovateľa odporkyňa zhodnotila
podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vyhotovených Slovenským národným divadlom
v Bratislave (1978 - 1987). U samostatne zárobkovo činnej osoby (1998 - 2003) a dobrovoľne poistenej
osoby dôchodkového poistenia (2004 - 2010) odporkyňa hodnotila vymeriavacie základy preukázané
na evidenčnom liste dôchodkového poistenia (tieto boli preukázané Sociálnou poisťovňou, pobočkou v
Bratislave). Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzané dôvody - umelecká, spoločenská a kultúrna činnosť
navrhovateľa - odporkyňa uviedla, že na tieto námietky nemôže prihliadať. V závere svojho vyjadrenia
odporkyňa skonštatovala, že navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, a preto s poukazom na
skutkový a právny stav navrhla tunajšiemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľky prejednal
a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, výsluchom právnej zástupkyne
navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX a s celým
obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav.

Žiadosťou zo dňa 7. júla 2010 požiadal navrhovateľ o starobný dôchodok ku dňu 7.júla 2010. V období
od 1989 - 1995 pracoval v USA a nárok na starobný dôchodok si chce uplatniť aj z USA.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 27. októbra 2010 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 7. júla 2010 starobný
dôchodok v sume 252,20 Eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnila tak, že navrhovateľ ku dňu 7.
júla 2010 dovŕšil vek 62 rokov, čím podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšil dôchodkový
vek. Podľa § 60 ods. 8 zákona č. 161/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového
poistenia je 365 dní. Keďže ku dňu 7. júla 2010 navrhovateľ získal 13 249 dní (t. j. 36 rokov a 109
dní) obdobia dôchodkového poistenia, splnil tak k uvedenému dátumu podmienky nároku na starobný
dôchodok. Sumu starobného dôchodku odporkyňa určila podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný
mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky
rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v
rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2009 navrhovateľ nezískal aspoň 22
kalendárnych rokov, ktoré sú podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení potrebné pre zistenie
priemerného osobného mzdového bodu, preto bolo rozhodujúce obdobie podľa § 63 ods. 8 prvej
vety zákona o sociálnom poistení rozšírené postupne pred 1. januárom 1984 tak, aby v ňom bolo
zahrnutých 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení. Suma starobného
dôchodku patriaca navrhovateľovi za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný
dôchodok je 244,70 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,7305 x
36,2987 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,2246 = 244,70 Eur
mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení
zvýšil odo dňa priznania dôchodku o 3,05 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z. z.), čo je o 7,50 Eur mesačne, na
252,20 Eur mesačne.

Listom zo dňa 6. novembra 2010 odporkyňa oznámila navrhovateľovi, že mu bude poukazovať na účet
starobný dôchodok vo výške 252,20 Eur mesačne, vždy k osemnástemu dňu v kalendárnom mesiaci, a
to od decembra 2010. Súčasne poukázala na účet navrhovateľa aj dôchodok za obdobie od 7. júla 2010
do 17. decembra 2010 vo výške 668,48 Eur. Túto skutočnosť mu predmetným listom oznámila.



Na pojednávaní konanom dňa 13. júna 2012 sa osobne zúčastnili navrhovateľ a poverená zástupkyňa
odporkyne. Navrhovateľ sa na predmetnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržal svojho návrhu a
vyjadrenia zo dňa 3. februára 2011. Odporkyňa sa taktiež v plnom rozsahu pridržala svojich písomných
vyjadrení.

Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.

Podľa § 255 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
zamestnanie v cudzine získané po 30. apríli 1990, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné v sume
určenej podľa predpisov účinných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo
dňa zaplatenia poistného.

Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutých
rozhodnutí a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľ ku dňu 7. júla 2010 dosiahol
dôchodkový vek a zároveň získal k tomuto dátumu 36 rokov a 109 dní dôchodkového poistenia, čím
splnil zákonné podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení.
Sumu starobného dôchodku odporkyňa vypočítala v súlade s § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
to znamená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný
osobný mzdový bod odporkyňa vypočítala v súlade s § 61 až § 63 a § 255 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení, t. j. z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 1978 - 1987 a 1998 - 2009, ktorý po úprave
podľa § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení činil 0,7305. Dobu dôchodkového poistenia odporkyňa
zhodnotila v rozsahu 13 249 dní, t. j. 36 rokov a 109 dní. Vychádzala pritom z období rokov 1963 - 1987 a
1998 - 2010. Aktuálna dôchodková hodnota za rok 2010 činí v zmysle § 64 zákona o sociálnom poistení
9,2246. Zhodnotením rozhodných skutočností odporkyňa určila starobný dôchodok navrhovateľa vo
výške 244,70 Eur mesačne. Následne zvýšila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku v súlade s
§ 82 zákona o sociálnom poistení na sumu 252,20 Eur mesačne. Súd dospel k záveru, že odporkyňa
v napadnutom rozhodnutí uviedla všetky skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre výpočet starobného
dôchodku a svoj postup náležite a zrozumiteľne opísala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ
ide o dobu výkonu zamestnania v USA, odporkyňa túto nemohla pri výpočte navrhovateľovho starobného
dôchodku zohľadniť, nakoľko absentuje právny základ, t. j. dvojstranná medzinárodná zmluva medzi
Slovenskou republikou a USA o sociálnom zabezpečení. To znamená, že navrhovateľ si svoj nárok
na dávku bude musieť uplatniť priamo v USA. Pokiaľ ide o navrhovateľovu námietku týkajúcu sa
nedocenenia jeho celoživotnej práce s ohľadom na dĺžku doby jeho zamestnania, získané ocenenia za
prácu ako aj skutočnosť, že platil dane, počas svojej práceneschopnosti nepoberal dávky, ani trinásty a
štrnásty plat a školu vyštudoval na vlastné náklady, súd dospel k záveru, že ide o subjektívne hodnotenie
navrhovateľovej sociálnej situácie, na ktoré súd nemôže prihliadať ako na právne relevantné. Proces
priznania starobného dôchodku sa striktne viaže na príslušné právne predpisy, ktoré upravujú za akých
podmienok a v akej výške majú oprávnené subjekty nárok na starobný dôchodok a na jeho výplatu. Súd
preto nemôže posudzovať postup odporkyne a jej rozhodnutia s ohľadom na navrhovateľove subjektívne
pocity.



Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej
spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci
je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postupu správneho
orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa
27. októbra 2010 ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 250s prvej vety O.s.p. proti rozsudku súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je
prípustné odvolanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol
v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky,
písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak

je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,



c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam