Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/13/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200083 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Ing. B. O., E. XX, K., právne zastúpený: Mgr. Zuzanou Papšíkovou, advokátkou Jégeho 8, Bratislava proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-68/DI-SK-2006 zo dňa 20.12.2010 spolu s rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V č.p. ORP-P-1994/DI-2005- V zo dňa 20.1.2006, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.1.2011 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRP- P-68/DI-SK-2006 zo dňa 20.12.2010 ako aj rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave 5 č. ORP-P-1994/DI-2005-V zo dňa 20.1.2006, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 mu bola uložená sankcia, pokuta vo výške 4000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 4 mesiacov. Uvádzal, že Krajské riaditeľstvo vo výroku rozhodnutia zo dňa 16.11.2010 č. KRP-P-68/DI-SK-2006 vydaného podľa § 12 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodlo o zamietnutí podnetu žalobcu, podľa názoru žalobcu mal predmetným rozhodnutím rozhodnúť o tom, či vylučuje alebo nevylučuje zamestnanca správneho orgánu z dôvodu predpojatosti, čo sa vo výrokovej časti rozhodnutia vôbec neuvádza a tak toto rozhodnutie nie je rozhodnutím o vylúčení zamestnanca podľa § 12 ods. 1. Tým samotné konanie o priestupku pred Krajským riaditeľstvom trpí vážnou procesnou vadou a teda rozhodnutie o odvolaní nie je zákonné. Poukazuje, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia žalovaný nebral do úvahy všetky dôvody uvádzané žalobcom, pre ktoré mal byť npor. J. vylúčený. Je názoru, že v dôsledku konania viacerých pracovníkov Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Bratislava 5, pri prejednávaní dopravnej nehody zo dňa 12.4.2001, ich konanie naplnilo aj znaky trestného činu, a preto podal trestné oznámenie ako aj sťažnosť. Tieto skutočnosti spôsobujú, že npor. J. má určitý pomer k osobe žalobcu. Je viac než zrejmé, že pokiaľ nejaká osoba voči inej podá trestné oznámenie, osoba voči ktorej bolo podané bude nepriateľsky naladená voči podávateľovi. Takáto situácia jednoznačne navodzuje stav, keď vzniká pochybnosť o nepredpojatosti. Keďže Krajské riaditeľstvo túto skutočnosť, ktorú žalobca v odvolaní uviedol, nezobralo pri rozhodovaní o vylúčení zamestnanca vôbec do úvahy, vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu, čo spôsobilo aj vydanie chybného rozhodnutia. Ďalej uvádza, že odôvodnenie žalovaného neobsahuje úvahy správneho orgánu pri aplikácii § 9 ods. 1 správneho poriadku, t.j. nie sú tam úvahy o pomere npor. J. k veci samotnej alebo k účastníkovi. Pri rozhodovaní o otázke vylúčenia zamestnanca pre predpojatosti je potrebné skúmať, či zamestnanec rozhodujúci vo veci nad pomer k veci alebo k účastníkovi konania, či k jeho zástupcovi a s prihliadnutím na tieto skutočnosti je potrebné rozhodnúť. Samotné rozhodnutie však vôbec neobsahuje zmienku o § 9 ods. 1 správneho poriadku, ktorý určuje, v ktorých prípadoch je zamestnanec vylúčený a je teda zrejmé, že Krajské riaditeľstvo s predmetným ustanovením pri vydávaní rozhodnutia nepracoval, čím pri rozhodovaní nepoužilo podstatné ustanovenie správneho poriadku. Taktiež správny orgán mal uviesť, že na vylúčenie zamestnanca prejednávajúceho vec postačuje pochybnosť o tom, že je nepredpojatý, čo vyplýva z § 9 ods. 1 správneho poriadku. Už samotný fakt, že žalobca podal trestné oznámenie a sťažnosť aj na npor. J. túto pochybnosť jednoznačne vyvoláva. Je názoru, že pri ukladaní sankcii nezobral tak prvostupňový orgán ani žalovaný do úvahy všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodovanie. Pri evidovaní rozhodnutia bolo potrebné brať do úvahy aj prípadnú spoluvinu vodiča druhého auta, t.j. najmä námietku žalobcu o tom, že druhý vodič nedodržal § 18 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase dopravnej nehody (ďalej len zákon č. 315/1996 Z.z.). Túto námietku žalovaný vyhodnotil len vo vzťahu k tomu, či zo strany žalobcu bol spáchaný priestupok, ale pri hodnotení uložených sankcií sa týmto vôbec nezaoberal. Žalobca tiež uviedol, že k zraneniu osôb došlo v dôsledku nepoužitia bezpečnostných pásov, čo prvostupňový orgán ani žalovaný nebrali do úvahy pri rozhodovaní. Žalobca má zato, že pokiaľ by boli osoby v automobile č. 2 riadne pripútané, k ich zraneniam by nedošlo. Ďalšia okolnosť, ktorá mala byť braná do úvahy je fakt, že k nehode došlo v dôsledku toho, že žalobca sledoval inú udalosť, ktorá sa v tom momente diala v cestnej premávke a snažil sa vyhnúť inej možnej kolízii, ktorú predpokladal. Až v dôsledku tejto situácie nastal stav, keď sa zmenšila vzdialenosť medzi autami žalobcu č. 2 a následne aj zrážka. Nejednalo sa tu o situáciu, pri ktorej by žalobca telefonoval, fajčil, alebo vykonával iné činnosti, ktoré spôsobili, že by sa riadne nevenoval vedeniu vozidla. Táto skutočnosť musí byť braná do úvahy pri udeľovaní sankcii. S prihliadnutím na fakt, že k zraneniu osôb došlo v dôsledku toho, že oni sami porušili povinnosti účastníka cestnej premávky, s prihliadnutím na skutočnosť, že celá situácia vznikla a súvisela s tým, že žalobca musel riešiť vyhnutie sa inej konfliktnej situácii považuje uloženú sankciu za neprimeranú, len v časti zákazu vedenia motorového vozidla, teda za nezákonnú. Vo vzťahu k námietke žalobcu o povinnosti prihliadať na porušenie § 18 ods. 3 zákona č. 315/1996 zo strany vodiča druhého auta neobstojí ani úvaha správneho orgánu, že to považuje za účelové tvrdenie žalobcu, keďže sa v zápisnici z ústneho pojednávania neobjavuje. Žalobca je názoru, že je úlohou správnych orgánov v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku zistiť úplne a presne skutkový stav a zaobstarať si na to potrebné doklady. Je názoru, že prvostupňový aj odvolací orgán mali vyhodnotiť a skúmať, či k dopravnej nehode prispel svojim správaním aj vodič druhého auta alebo nie. Záver prvostupňového správneho orgánu, že námietku ohľadom spoluviny druhého vodiča „neberie do úvahy“ je chybným vyhodnotením skutkového stavu, majúceho vplyv na druhy a výšky uložených sankcií. Rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu v časti uloženia sankcie považuje za nepreskúmateľné, a preto je potrebné ich v tejto časti zrušiť. Rozhodnutie o predpojatosti do výrokovej časti neobsahuje to, o čom malo Krajské riaditeľstvo rozhodovať t.j. o vylúčení, či nevylúčení zamestnanca nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pretože Krajské riaditeľstvo neprihliadlo na najzávažnejšiu skutočnosť uvádzanú žalobcom (podanie trestného oznámenia na npor. J.) zakladajúcu vznik pochybnosti o nepredpojatosti. V dôsledku nezákonných rozhodnutí ako aj postupov správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach, a preto žiada tieto napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť žalovanému na nové konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu z ktorého vyplýva, že žalobca porušil povinnosť vodiča, ustanovil v § 16 ods. 1 zákona č. 315/1996 Zb., čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku v zmysle § 22 ods. 2 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. Uviedol, že v predmetnej veci konal opakovane a bol viazaný právnym názorom vyjadreným v rozsudku NS SR č. 6Sžo 371/2009, ktorým napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 1S 178/2006-38 zo dňa 2.6.2009 potvrdil. Krajský súd v Bratislave predmetným rozsudkom rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa predpojatosti npor. B. J.. Súd ale ďalej v odôvodnení konštatoval, že námietka žalobcu týkajúca sa § 47 ods. 3 správneho poriadku nie je právne opodstatnená. Vydané rozhodnutie správneho orgánu podľa Krajského súdu bolo v súlade s uvedeným ustanovením a bolo riadne odôvodnené. Taktiež súd uviedol, že žalovaný riadne odôvodnil celé rozhodnutie, zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Podľa Krajského súdu, žalovaný reagoval v podstatnej časti rozhodnutia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia žalobcu, i keď ich pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy. Opakovane preskúmal podnet na vylúčenie zamestnanca podaný dňa 7.3.2006 žalobcom. Zistil, že zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený nie je, pretože nezistil skutočnosť nasvedčujúcu vylúčenie zamestnanca a mal zato, že bola dodržaná nestrannosť rozhodovania a rozhodnutia správneho orgánu vo veci. Tvrdenie žalobcu, že zamestnanec správneho orgánu sa obvinenému nepredstavil, uvítal ho so slovami: „ Á pán O., darex , že ....“ čím označil miesto, kde sa stala 12.4.2001 dopravná nehoda, ktorú npor. B. J. prejednával a o ktorej rozhodoval, nespôsobila porušenie nestrannosti pri rozhodovaní. Žalovaný je názoru, že zamestnanec správneho orgánu pri rozhodovaní bol schopný udržať si potrebný objektívny úradný nadhľad nad posúdením a rozhodnutím konkrétnej veci, zaručujúci zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Ďalej uviedol, že po odstránení tejto vytýkanej procesnej vady pokračoval v odvolacom konaní a opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu. Navrhol žalobu zamietnuť a napadnuté tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie ako zákonné potvrdiť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, ktoré je zrejmé skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V súlade s ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať všetky úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktorý, má zákonom predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty vo výške 4.000,- Sk a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 mesiacov za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 14.11.2005 bola vypracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku Okresným riaditeľstvom PZ v Dunajskej Strede, Okresný dopravný inšpektorát, ktorému bolo oznámené spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., do ktorého je podozrivý žalobca tak, že dňa 22.10.2005 v čase okolo 10,20 hod pri meste Šamorín časť Mliečno po ceste č. 1/63 viedol osobné motorové vozidlo značky Renault 25, ev. č. BA 896 AC smerom od mesta Bratislava na mesto Dunajská Streda. kedy na priamom úseku cesty v km 25,900 pred križovatkou vedľajších ciest č. III/0638 a č. III/06311 v dôsledku nedodržania bezpečnostnej vzdialenosti pred ním osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot 206, ev. č. BA 582 HT vedeného vodičom M. E., ktorý v križovatke ciest vozidlom zastavil, aby dal prednosť oproti idúcim vozidlám pred odbočením doľava, prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla, ev. č. BA XXX HT, pri dopravnej nehode spolujazdkyňa J. E., Z. E. a spolujazdec Z. A. utrpeli zranenia do 7 dní. Pri dychovej skúške u vodičov požitie alkoholu nebolo zistené. Na motorovom vozidle žalobcu vznikla hmotná škoda cca 50 000,- Sk a na motorovom vozidle č. 2 BA XXX HT vznikla hmotná škoda asi cca 100 000,- Sk. Dňa 22.10.2005 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch žalobcom ako aj M. E.. So J. E. bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch dňa 11.10.2005. Takéto záznamy boli spísané aj s Z. E. a Z. A. s uvedením, že ich zranenia po 7 dňoch ich neobmedzovali v bežnom živote a práce neschopní boli iba 7 dní. Z lekárskych tvrdení, ktoré boli vystavené dňa 25.10.2005 vyplýva, že neboli vystavené doklady o práce neschopnosti. Súčasťou spisu Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej strede je aj fotodokumentácia z dopravnej nehody. Zo zápisnice z ústneho prejednania priestupku, ktorá bola spísaná dňa 20.1.2006 vyplýva, že žalobca bol poučený podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. Zápisnicu podpísal s tým, že žiadal o doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia a nevzdal sa práva na podanie odvolania. Dňa 20.1.2006 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č.p.: ORP-P-1994/DI-2005/V, z ktorého rozhodnutia vyplýva opis priebehu dopravnej nehody. Žalobca tak ako opísal nehodu túto potvrdil vo svojich výpovediach aj M. E. a J. E.. Žalobca na prejednaní priestupku uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s vyšetrovacou správou, viac k veci nemal čo dodať. V ďalšej časti rozhodnutia prvostupňový správny orgán všeobecne charakterizuje, na základe akých dôkazov dospel k rozhodnutiu, že za spáchanie dopravného priestupku bolo potrebné uložiť sankciu podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 4000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 4 mesiacov. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že predmetné rozhodnutie vydal vylúčený pracovník správneho orgánu. V tomto odvolaní žalobca opisuje, na základe čoho dospel k záveru, že pracovník prvostupňového správneho orgánu npor. B. J. mal byť vylúčený z prejednávania veci. Žalobca tiež k odvolaniu uvádza, že prvostupňový správny orgán nebral do úvahy spoluúčasť vodiča pána E. pri nehode, ktorý by mohol nehode zabrániť, keby pri odbočovaní neporušil § 18 ods. 3 zákona č. 315/1996 Zb. Tento nedostatok bol vytknutý na mieste nehody pánovi E. zo strany policajta, ktorý dopravnú nehodu šetril na mieste. Žalobca uvádza, že pravdepodobnou príčinou ľahkého zranenia bola skutočnosť, že neboli pripútaní spolujazdci bezpečnostnými pásmi. Žalovaný v rozhodnutí zo dňa 28.3.2006 č. KRP-P-68/DI-SK-2006 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V dôsledku, že rozhodnutie žalovaného č. KRP- P-68/DI-SK-2006 zo dňa 28.3.2006 v spojitosti s rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave 5 č. ORP-P-1994/DI-2005/V zo dňa 20.1.2006 napadol žalobca žalobou na súde. Súd rozhodnutím zo dňa 2.6.2009 v konaní 1S 178/2006-38 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že zrušil rozhodnutie žalovaného z toho dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa predpojatosti npor. B. Zervana, ktorý podpísal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a iba z toho konštatuje vo svojom rozhodnutí, že túto námietku považuje za právne irelevantnú a účelovú, pretože túto námietku neuplatnil žalobca pred začatím ústneho pojednávania priestupku podľa § 10 správneho poriadku. Tento záver žalovaného súd považuje za nesprávny. Takýto podnet môže podať žalobca v priebehu správneho konania až do vydania rozhodnutia vo veci t.j. aj v rámci odvolacieho konania. Správny poriadok neviaže túto povinnosť účastníka konania na moment začatia správneho konania vo veci (§ 18 ods. 1), pretože tieto skutočnosti sa môže účastník konania dozvedieť až v jeho priebehu. V danom prípade žalobca túto predpojatosť zamestnanca správneho orgánu namietal v odvolacom konaní a žalovaný sa s ňou v zmysle uvedených ustanovení nezaoberal, preto súd považoval, že ide o procesnú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Preto bolo úlohou žalovaného, aby námietku predpojatosti zamestnanca správneho orgánu preskúmal s poukazom na ust. § 10 správneho poriadku a s touto námietkou je potrebné, aby ich žalovaný preveril, či v danom prípade je námietka opodstatnená a potom vo veci rozhodnúť. Na základe zrušenia rozhodnutia žalovaného súdom, žalovaný vo veci opätovne konal a rozhodol a vydal rozhodnutie č. KRP-P-68/DI-SK-2006 zo dňa 16.11.2010, ktorým podnet žalobcu na vylúčenie zamestnanca správneho orgánu zamietol a ďalším rozhodnutím zo dňa 20.12.2010 č. KRP-P-68/ DI-SK-2006 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave 5 o priestupku č.p.: ORP-P-1994/DI-2005-V zo dňa 20.1.2006. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány majú nato, aby konanie prebehlo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednania rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom môžu mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa § 10 správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. Podľa § 11 ods. 1 správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich o vylúčenie (§ 9 ), oznámi to bez zmeškania svojmu najbližšiemu nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Podľa § 11 ods. 2 správneho orgánu, predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 22 ods. 2 správneho poriadku, zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval a predmet konania, ktoré osoby sa na nej zúčastnili, ako konanie prebiehalo, keď návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Podľa § 32 ods. 1 správneho orgánu, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkom konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy čestné vyhlásenie ako aj skutočnosť všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určí správny orgán. Zákon o priestupkoch okrem iného zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku, to znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). Zakotvením zásady prezumpcie neviny v priestupkovom zákone znamená, že pri aplikácii ustanovení priestupkového zákona, musí byť zásadne rešpektovaný všeobecný demokratický princíp (prezumptio boni viri) „každý občan je poriadny, pokiaľ mu nebude dokázaný opak“. Vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuky cestného práva. Zákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku 4 základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že priestupca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. V každej priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku a za tým účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné dôkazy. Súd je názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava 5, z ktorého vyplýva, že žalobca porušil ust. § 16 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. účinného v čase spáchania priestupku, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom v čase spáchania priestupku. Súd poukazuje, že žalovaný v predmetnej veci konal opätovne, pretože bol viazaný právnym názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu č.k. 6Sžo 371/2009. Najvyšší súd SR predmetným rozsudkom napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 178/2006-38 zo dňa 2.6.2009 potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie o odvolaní Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č.p. KRP-P-68/DI-SK-2006 zo dňa 28.3.2006 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa predpojatosti npor. B. Súd ale ďalej v odôvodnení skonštatoval, že námietka žalobcu týkajúca sa § 47 ods. 3 správneho poriadku, nie je právne opodstatnená. Vydané rozhodnutie správneho orgánu podľa vyjadrenia Krajského súdu bolo v súlade s uvedeným ustanovením a bolo riadne odôvodnené. Taktiež súd uviedol, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Podľa krajského súdu žalovaný reagoval v ostatnej časti rozhodnutia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia žalobcu, i keď ich pri svojom rozhodnutí nebral v úvahu. Žalovaný dňa 16.11.2010 vydal podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie č.p.: KRP-P-68/ DI-SK-2006, v ktorom preskúmal podnet na vylúčenie zamestnanca podaný dňa 7.3.2006 žalobcom, ktorý rozhodnutím zamietol. Žalovaný opätovne preskúmal predmetný podnet v zmysle § 10 správneho poriadku a zistil, že v danom prípade zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený nie je. Súd sa stotožnil s názorom správneho orgánu a nezistil skutočnosť nasvedčujúcu vylúčenie zamestnanca a mal za to, že bola dodržaná nestrannosť rozhodovania správneho orgánu vo veci. Zamestnanec správneho orgánu nemal osobný záujem na tom, aby bolo v konkrétnej veci vydané rozhodnutie s určitým obsahom. Správny orgán prvého stupňa rozhodol nestranne a zákonne vo veci dopravnej nehody. Súd je názoru, že správny orgán rozhodol zákonne, keď nepovažoval predpojatého zamestnanca len z toho dôvodu, že v konaní rozhodoval aj vo veci dopravnej nehody zo dňa 12.4.2001. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaný pri vydávaní rozhodnutia o vylúčení zamestnanca nemal žiadnu vedomosť o trestnom stíhaní zamestnanca, ktorý vo veci rozhodoval. Tvrdenie žalobcu, že p. E. porušil § 18 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. považoval za účelové. Súd poukazuje, že v zmysle § 18 ods. 3 zákona o cestnej premávke pred odbočením vľavo, vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. V zmysle § 18 ods. 4 citovaného zákona, vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch. Súd má za to, že vodič p. E. si splnil povinnosti jemu vyplývajúce z vyššie uvedených ustanovení. Žiadne z porušení uvedených povinností nie sú uvedené v spisových materiáloch a taktiež uvedené porušenia žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Na námietku žalobcu, že pokiaľ by osoby v automobile č. 2, čiže p. E. boli riadne pripútané, k ich zraneniu by nedošlo, súd uvedené tvrdenie považuje iba za domnienku, ktorú nemá žalobca žiadnym spôsobom podloženú. Súd mal za dostatočne preukázané, že vodič p. Taraba so svojím motorovým vozidlom v križovatke ciest zastavil z dôvodu, že dával prednosť oproti idúcim motorovým vozidlám. Žalobca sledoval situáciu v križovatke sprava (prichádzajúci traktor z vedľajšej cesty). Žalobca bol povinný venovať sa plne videniu motorového vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, ktorá sa zmenila v čase, kedy žalobca sledoval situáciu v cestnej premávke vpravo. V dôsledku nesledovania situácie v cestnej premávke, žalobca nedodržal za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby mohol zastaviť svoje vozidlo. Na ďalšiu námietku žalobcu o neprimeranosti sankcie súd uvádza, že za priestupok, ktorého sa dopustil žalobca možno v zmysle § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku uložiť sankciu a to pokutu vo výške 232,36 € a zákaz činnosti do jedného roka. Žalobcovi bola uložená sankcia, pokuta vo výške 4.000,- Sk (132,78 €) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 4 mesiace. Súd považoval uložené sankcie za zákonné a dôvodné a postup správneho orgánu pri ukladaní sankcie v medziach zákona s prihliadnutím najmä na závažnosť predmetného skutku v súlade s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po prejednaní veci dospel k záveru, že nakoľko bolo napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.