Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/22/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200084 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200084.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľa: D.. D. U. Z. M. L. S. O. P., bytom XXX XX T. X, D.G. Č.. X proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010 v spojitosti s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2011 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. januára 2011 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010, ktorým mu odporkyňa zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu 30. októbra 2010, ako poistencovi prvého piliera, z dôvodu veku, a to v priamej spojitosti s diskrimináciou z titulu pohlavia. Navrhovateľ je názoru, že splnil všetky tri podmienky pre vznik nároku na dávku ustanovené zákonom číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení prislúchajúce žene, ktorá vychovala jedno dieťa (doba zamestnania 30 rokov a 251 dní, dosiahnutý minimálny vek 59 rokov a osobná starostlivosť o jedno dieťa od narodenia do dosiahnutia plnoletosti), pretože ako muž sám vychoval jedno vlastné dieťa na základe rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do výchovy na čas po rozvode manželstva a v zmysle článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má zaručené rovnaké práva ako žena z titulu rovnakého zaobchádzania medzi pohlaviami i v oblasti sociálneho poistenia. Navrhovateľ ďalej poukázal na priamy rozpor postupu odporkyne s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pretože mu nebolo umožnené podať vysvetlenie, nebol prizvaný, nemohol sa k rozhodnutiu vyjadriť alebo podať návrh pred jeho vydaním. Podľa názoru navrhovateľa ide o nezákonný a protiprávny postup orgánu verejnej správy, ktorý je v rozpore s článkom 8 Zmluvy o fungovaní EÚ, článkom 2 a 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, článkom 119 Zmluvy o EHS a článkom 21 a 23 Charty základných práv EÚ, smernicou Rady z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiach so sociálnym zabezpečením (79/7/ EHS), smernicou EP a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, ako aj v rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, príslušnými ustanoveniami O.s.p. a tým aj s § 4 ods. 3 písm. d/ zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vo svojom opravnom prostriedku poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 122/2003. Navrhovateľ je názoru, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch, pretože rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, odporkyňa skutkový stav zistila nedostatočne na posúdenie veci samej, pretože neaplikovala právo EÚ, pri vydaní rozhodnutia nevzala do úvahy, že Slovenská republika je viazaná komunitárnym právom EÚ, ktoré má vždy prednosť pred vnútroštátnym právom, a preto považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v odôvodnení rozhodnutia sú uvedené len všeobecné argumenty a podľa judikatúry ESD nesmú vnútroštátne súdy členského štátu európskej únie vôbec prihliadať na netransponovanie smerníc do vnútroštátnych predpisov, ako aj sú povinné v prípade potreby odstrániť akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia, a podľa ktorej sa určuje vykonávať rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami i v oblasti sociálneho zabezpečenia, riešenia prejudiciálnych otázok o priamej účinnosti dôchodkových systémov a priame uplatnenie v žalobe citovaných smerníc EÚ v tejto oblasti. Navrhovateľ sa ďalej domnieva, že odporkyňa nezisťovala skutkový stav na základe dokazovania, hoci bola povinná si dôkazy zabezpečiť a vykonať, aby dospela k riadnemu zisteniu skutkového stavu, čo malo rozhodujúci vplyv na vadnosť a ničotnosť rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 8. decembra 2010 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie alebo rozhodnutie odporkyne zrušil a vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi prizná dávky riadneho starobného dôchodku s účinnosťou od 30. októbra 2010, prípadne aby konanie o napadnutom rozhodnutí prerušil a požiadal ESD o rozhodnutie o predbežnej otázke a zaviazal odporkyňu na zaplatenie navrhovateľovi náhrady trov konania. Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. mája 2011 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2011 o zamietnutí jeho žiadosti o starobný dôchodok ku dňu 30. októbra 2010, v spojení s návrhom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok ku dňu 30. októbra 2010. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2011 bolo zmenené prvé rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010, ktorým mu bola rovnako zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu 30. októbra 2010 z dôvodu veku a len preto, že nie je ženou, ktorá získala dobu zamestnania vo zvýhodnenej prvej pracovnej kategórii, a to v priamej súvislosti s diskrimináciou z titulu jeho pohlavia a výlučne preto, že je muž. Navrhovateľ je názoru, že opätovne ide o protiprávny a nezákonný postup odporkyne a poukazuje na skutočnosť, že ako muž spĺňa všetky tri podmienky pre vznik nároku na dávku (doba zamestnania 30 rokov a 251 dní, dosiahnutý vek minimálny vek 59 rokov a osobná starostlivosť o dieťa od jeho narodenia do dostiahnutia plnoletosti), ustanovené zákonom číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré prislúchajú žene, ktorá vychovala jedno dieťa, ale rovnako aj jemu, pretože na základe rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do výchovy na čas po rozvode manželstva sám od narodenia vychoval jedno vlastné dieťa. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že ani pred vydaním tohto rozhodnutia mu nebolo umožnené podať vysvetlenie, nebol prizvaný, nemohol sa vyjadriť ani podať návrhy pred vydaním tohto rozhodnutia, a preto rozhodnutie považuje za nezákonné. Odporkyňa pri rozhodovaní opäť nevzala do úvahy, že Slovenská republika je plne viazaná právom EÚ, ktoré má prednosť pred vnútroštátnym právom. V rozhodnutí nebolo odporkyňou opakovane reagované na skutočnosť, že uplatnil túto žiadosť opakovane, s právnym odôvodnením v súlade s prechodným ustanovením § 258 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého sa na predpisy účinné pred 1. januárom 2004 nevzťahuje podmienka postupného vyrovnania veku medzi mužmi a ženami, a preto sa domáha rovnakého práva, s rovnakým nediskriminačným prístupom, systému sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľ poukázal ďalej na skutočnosť, že splnil podmienku v zmysle ust. § 65 ods. 7 písm. d/ zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a preto námietka nedosiahnutia potrebného veku nie je absolútne právne relevantná, pretože druhú žiadosť o starobný dôchodok podal až v roku 2010, aby naplnil zákonnú podmienku postupného vyrovnania veku medzi ženami a mužmi. Zastáva preto názor, že je priamo a neustále diskriminovaný odporkyňou a rozhodnutie odporkyne z 28. apríla 2011 považuje za neplatné od samého začiatku, pretože odporkyňa mu neoznámila, že začala preskúmavať prvé rozhodnutie mimo odvolacieho konania, ktoré nemá odkladný účinok, pričom vydala toto druhé rozhodnutie. Vydaním druhého napadnutého rozhodnutia odporkyne bolo len potvrdené, že pri vydaní prvého rozhodnutia bolo konané v rozpore so smernicami EÚ a rozsudkami ESD, odporkyňa konala aj napriek skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie nie je možné zrušiť alebo zmeniť a prvé rozhodnutie začala preskúmavať z vlastného podnetu v čase kedy vedela, že napadol jej prvé rozhodnutie. Navrhovateľ poukazuje aj na procesné pochybenie odporkyne, ktorá má v zmysle právneho poriadku rozhodnutie vydať a nie svojvoľne ho meniť. Navrhovateľ sa domnieva, že jeho prvý a druhý opravný prostriedok je právne aj antidiskriminačne dôvodný, nakoľko právny poriadok Slovenskej republiky nie je možné používať ako izolovaný právny prvok bez spojenia s právnymi vzťahmi s EÚ. Navrhovateľ vo svojich písomných vyjadreniach poukazoval na to, že právne akty európskej únie a európskeho spoločenstva, najmä Smernica Rady 79/7/EHS, Smernica Rady 86/613/ EHS, Smernia Rady 92/85/EHS, Smernica Rady 96/34/ES, Smernica Rady 2000/43/ES, Smernica Rady 2001/23/ES, Smernica Rady 79/7/EHS, Smernica Rady 86/613/EHS, Smernica Rady 92/85/EHS, Smernica Rady 96/34/ES, Smernica Rady 2000/43/ES, Smernica Rady 2001/23/ES, Smernica Rady Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES neboli transponované do nášho právneho poriadku, a preto majú prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom. Navrhovateľ zmenu rozhodnutia považuje za neprípustnú, pretože vo výroku druhého rozhodnutia sa oproti prvému rozhodnutiu v merite veci nič nezmenilo, žiadal súd, aby k tomuto druhému rozhodnutiu neprihliadal a pridržiaval sa dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 8. decembra 2010 a navrhol, aby súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2011, v spojení s prvým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, alternatívne, aby súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2011 v spojení s prvým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010 zrušil a vydal svoje vlastné rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi prizná dávky riadneho starobného dôchodku s účinnosťou od 30. októbra 2010 alebo konanie v druhom rozhodnutí odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2011, v spojení s rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra uznesením preruší a požiada ESD o rozhodnutie o predbežnej otázke, a navrhovateľovi prizná náhradu trov konania. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 10. mája 2011 uviedla, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť s poukazom na ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10. novembra 2010 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 30. októbra 2010, pretože navrhovateľ dovŕši vek 62 rokov dňa 30. októbra 2013. Podľa dôvodovej správy k zákonu číslo 461/2003 Z.z., že dôchodkový vek sa navrhuje predĺžiť jednotne pre mužov a ženy na 62 rokov z dôvodu zabezpečenia finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Zjednotenie dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok vyplýva z požiadavky implementácie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami ustanovenej Smernicou Rady Európskych spoločenstiev č. 7/1979. Podľa článku 7 tejto smernice členský štát má právo uplatniť si výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, v súvislosti s určením veku odchodu do dôchodku, na účely poskytovania starobného dôchodku. Výnimka je však možná len v prípade, že jej uplatnenie a zachovanie odôvodňuje udržanie dosiahnutej úrovne sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj vo financovaní dôchodkového systému, ktorý od roku 2000 je deficitný, uplatnenie výnimky na zachovanie rozdielneho dôchodkového veku mužov a žien nebude možné odôvodniť. Predlžovanie dôchodkového veku mužov a žien sa navrhuje vykonávať postupne. Predlžovanie dôchodkového veku sa bude týkať tých mužov, ktorí v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšia 65 rokov veku ku ktorému sa pripočíta v roku 2004 - 9 kalendárnych mesiacov a v roku 2005 - 18 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový vek 62 rokov pre všetkých mužov - poistencov sa začne uplatňovať od 1. júla 2007. Predlžovanie dôchodkového veku sa bude týkať tých žien, ktoré v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕšia dôchodkový vek podľa zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, diferencovaný podľa počtu vychovaných detí, ku ktorému sa pripočíta zákonom určený počet kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, v ktorom kalendárnom roku patriaceho do obdobia rokov 2004 - 2014 žena - poistenkyňa dovŕši vek v súčasnosti ustanovený na nárok na starobný dôchodok. Dôchodkový vek 62 rokov pre všetky ženy sa začne uplatňovať od roku 2023. V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, takýmto zákonom je zákon číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil jednu zo zákonných podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. dovŕšenie dôchodkového veku a dôchodkové nároky navrhovateľa boli posúdené v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Keďže Ústava Slovenskej republiky a zákony Slovenskej republiky zakazujú diskrimináciu a nepripúšťajú nerovnaké zaobchádzanie, zákon číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa vzťahuje rovnako na všetkých občanov Slovenskej republiky. Ak by odporkyňa - Sociálna poisťovňa určila dôchodkový vek navrhovateľovi odlišne ako jej ukladá zákon, svojím konaním by navrhovateľa zvýhodnila oproti ostatným občanom Slovenskej republiky. Pozmeňujúcim rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2011 bolo rozšírené napadnuté rozhodnutie zo dňa 8. decembra 2010 toho istého čísla v časti odôvodnenie. Na základe uvedeného žiadala napadnuté rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2011 ako vecne správne potvrdiť. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 25. augusta 2011 poukázala na judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené článkom 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia (THLIMMENOS v. Grécko, číslo 25735/94, rozsudok zo dňa 6. apríla 2000, ods. 44). Podľa vyjadrenia odporkyne navrhovateľ nepreukázal, že by s ním bolo zaobchádzané odlišne ako s inými žiadateľmi o priznanie starobného dôchodku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, dôchodkové nároky navrhovateľa boli posúdené v súlade s príslušnými právnymi predpismi tak, ako to Sociálnej poisťovni ukladá Ústava Slovenskej republiky, ale aj zákon číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľa prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010, je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5Sd 22/2011 a konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2011 bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5Sd 108/2011. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 5Sd 22/2011, 5Sd 108/2011-34 zo dňa 20. júla 2011 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 5Sd 22/2011 a sp. zn. 5Sd 108/2011 s tým, že v konaní sa bude pokračovať pod sp. zn. 5Sd 22/2011. Odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010 zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 30. októbra 2010, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z o sociálnom poistení v znení zákona číslo 555/2007 Z.z. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa § 65 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže navrhovateľ ku dňu 30. októbra 2010 nesplnil podmienku vek 62 rokov, nárok na starobný dôchodok mu vznikne dňa 30. októbra 2013. Odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2011 rozhodla podľa § 65 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona číslo 555/2007 Z.z. a zamietla navrhovateľovu žiadosť zo dňa 10. novembra 2010 o priznaní starobného dôchodku ku dňu 30. októbru 2010. Rozhodla tak s odôvodnením, že ku dňu 30. októbra 2010 navrhovateľ dovŕšil vek 59 rokov, a keďže k 30. októbru 2010 nedosiahol vek 62 rokov podmienku pre určenie iného dôchodkového veku nespĺňa, nesplnil podmienku dovŕšenia dôchodkového veku a nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona číslo 555/2007 Z.z. k tomuto dňu navrhovateľovi nevznikol, a preto zamietla jeho žiadosť. Týmto rozhodnutím zmenila svoje rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 15. februára 2012 uviedol, že odporkyňa už v prípravnom konaní nepostupovala správne, keď vydala napadnuté nezákonné rozhodnutia a všetky relevantné orgány ochrany ľudských práv, ako aj sama odporkyňa vo svojich vyjadreniach uviedli, že je diskriminovaný vo vzťahu k ženám, pretože splnil všetky podmienky stanovené zákonom, neuplatnil si diskrimináciu z pohľadu veku. V roku 1986 mu bol zverený súdom do výchovy syn, ktorého vychoval, spolu žijú, splnil aj vyrovnávací nárok, čo je vyrovananie veku medzi mužom a ženou, a preto žiadal napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušiť ako nezákonné. Zástupca odporkyne prítomný na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10. novembra 2010 požiadal o starobný dôchodok od 30. októbra 2010, o ktorej odporkyňa rozhodla na základe § 65 zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že nie je vecou odporkyne posudzovať nesúlad zákona s ústavou, respektívne s inými predpismi európskej únie, a preto trval na správnosti napadnutých rozhodnutí. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona číslo 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 65 ods. 3 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov. Podľa § 65 ods. 7 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov. Podľa § 65 ods. 9 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 8 <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.%252365'&ucin-k-dni='28.%204.2011'> je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 30. októbra 2010, ku ktorému dňu navrhovateľ nedovŕšil dôchodkový vek, ktorý je pre muža stanovený na 62 rokov veku, v zmysle ust. § 65 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a preto odporkyňa postupovala a rozhodla správne, keď navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok k požadovanému dátumu zamietla. Skutočnosť, že navrhovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok pre nesplnenie zákonných podmienok však nemá sama osebe za následok, že rozhodnutie o jeho dôchodku je diskriminačné z dôvodu, že ustanovenie zákona, obsahujúce takéto podmienky stanovuje odlišne podmienky nárok na starobný dôchodok pre mužov a pre ženy. Námietku navrhovateľa, že bol diskriminovaný z hľadiska pohlavia súd nemohol akceptovať, lebo k diskriminácii môže dôjsť až aplikáciou právneho predpisu subjektom na to oprávneným vo vzťahu ku konkrétnej osobe a len vtedy, ak štát bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádza odlišne s osobami v porovnateľných situáciách, alebo nezaobchádza odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Táto zásada bola formulovaná aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri medzi inými Thlimmenos v. Grécko, č. 25735/94, rozsudok zo 6. apríla 2000, ods. 44). Podmienka veku na nárok na starobný dôchodok je stanovená zákonom číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v zmysle ust. § 65 ods. 4 až 8 rovnako pre všetky ženy a v zmysle ust. § 65 ods. 2 a 3 rovnako pre všetkých mužov v Slovenskej republike. Tým, že odporkyňa o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok rozhodla podľa kritérií, ktoré platia pre všetkých mužov, stanovených v ust. § 65 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nedošlo týmto k rozdielnemu zaobchádzanie s navrhovateľom z titulu pohlavia, pretože dôchodkový vek pre všetkých mužov bez ohľadu na počet vychovaných detí platí v Slovenskej republike rovnako. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by s ním odporkyňa zaobchádzala odlišne, ako s inými žiadateľmi o starobný dôchodok, na ktorých sa vzťahuje § 65 zákona o sociálnom poistení a ktorí sa ocitli v podobnej situácii ako on, teda s tými, ktorí nesplnili podmienky, ktoré pre priznanie tohto druhu dávky dôchodkového poistenia ustanovuje zákon. Navrhovateľ vo svojich podaniach poukazoval na skutočnosť, že odporkyňa sa pri svojom rozhodovaní neriadila smernicami a inými právnymi predpismi európskej únie, ktoré podľa jej názoru majú prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom Slovenskej republiky, no tu je nutné uviesť, že všetky právne akty na ktoré navrhovateľ vo svojich vyjadreniach poukázal, boli prebrané zákonom číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení do právneho poriadku Slovenskej republiky, ich zoznam tvorí prílohu 5 citovaného zákona a súd nedospel k záveru, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý sa týka veci je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Smernica má prednosť pred vnútroštátnym poriadkom vtedy, ak nebola transponovaná do vnútroštátneho poriadku vôbec alebo bolo transponovaná neskoro nesprávne alebo neúplne, čo v danom prípade nemožno použiť a preto súd nepostupoval podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. K ďalšej námietke navrhovateľa, že odporkyňa pri rozhodovaní nepostupovala podľa správneho poriadku je potrebné uviesť, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pretože na toto konanie sa použijú ustanovenia 3. časti zákona o sociálnom poistení, a preto postup odporkyne je v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí i postupu odporkyne vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2010, v spojitosti s rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. apríla 2011 ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, v spojení s § 250l ods. 2, navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.