Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/15/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200094 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200094.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská ul. č. 68, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1405-6000/2010-ON-261 zo dňa 12.1.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 24. januára 2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo 1411 - 6000 /2010 - ON - 265 zo dňa 12. januára 2011, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi ako verejnému obstarávateľovi, odstrániť protiprávny stav nasledovne: Odstrániť podbod 32. 3. 3 „Pravidlá uplatnenia stanovených kritérií na vyhodnotenie ponúk“ časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ súťažných podkladov v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 zákona číslo 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) na základe námietok podaných spoločnosťou LE CHEQUE DEJEUNER s.r.o. V predmetných námietkach okrem iného v článku IV, namietala spoločnosť neprípustnosť losovania ako prostriedku, ktorým by sa malo rozhodnúť o úspešnom uchádzačovi verejného obstarávania. Žalobca uviedol, že dňa 11. novembra 2010 bolo vo Vestníku verejného obstarávania číslo 216/2010 zverejnené Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania 07075 MSS na nadlimitnú zákazku realizovanou podlimitných postupov obstarávania „Zabezpečenie stravovania zamestnancov rezortu práce sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom stravovacích lístkov“, ktorú vyhlásil žalobca ako verejný obstarávateľ. V bode časti A bod 32. 3. 2 súťažných podkladov pre dané verejné obstarávanie bolo uvedené, že pokiaľ by dvaja alebo viacerí uchádzači ponúkli najnižšiu cenu stravovacieho lístku vyjadrenú percentom v rovnakej výške, o víťazovi sa rozhodne hlasovaním za prítomnosti notára. Potrebu určenia hlasovania do súťažných podkladov žalobca záujemcov vysvetlil v článku IV Oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu zo dňa 29. novembra 2010, v odpovedi č. 1 Vysvetlenia súťažných podkladov zo dňa 30. novembra 2010 v článku IV Vyjadrenia k podaným námietkam zo dňa 13. decembra 2010 ako aj na ústnom pojednávaní v rámci konania o námietkach. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na špecifickosť predmetného verejného obstarávania v rámci ktorého zadal jediné kritérium vyhodnotenia, a to najnižšiu cenu stravovacieho lístka vyjadrenú percentom z nominálnej hodnoty. Žalobca tým sledoval dosiahnutie takého priebehu a výsledku verejného obstarávania, pri ktorom by za stravovací lístok platil menej ako je jeho nominálna hodnota. Žalobca ďalej uvádzal okolnosti, na základe ktorých nestanovil iné kritérium pre vyhodnotenie najvýhodnejšej ponuky. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol neprípustnosť losovania v tomto verejnom obstarávaní so zdôvodnením o jeho možnej netransparentnosti. Vzhľadom na okolnosť, že štyria z piatich záujemcov v tomto verejnom obstarávaní sú členmi Asociácie eminentov stravných lístkov, je dôvodná obava, že záujemcovia by sa mohli dohodnúť na spoločnom postupe, a preto žalobca považoval možnosť losovania v prípade, že najnižšiu cenu ponúknu viacerí uchádzači, za nevyhnutnú. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 35 ods. 6 zákona, ako aj rozsudok Súdneho dvora zo dňa 13. apríla 2010 vo veci C - 78/08 v, ktorom konštatuje, že losovanie je taký spôsob výberu kandidátov, ktorý sa nezakladá na schopnostiach dotknutých kandidátov ale náhode, avšak je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať či sa takýto proces výberu kandidátov zdá nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov. V danom prípade nominálna cena stravovacieho lístka je dopredu daná objednávateľom, a teda možnosti pohybu ceny sú značne obmedzené. Žalobca vyvinul všetko úsilie aby záujemcom podal potrebné a relevantné informácie na to, aby mohli svoju ponuku čo najlepšie vypracovať. V prípade, ak by dvaja alebo viacerí uchádzači ponúkli rovnakú cenu nastane situácia, podľa ktorej bude predmetné verejné obstarávanie nevyhodnotiteľné a v konečnom dôsledku zmarené. Losovanie v tomto prípade pokladá žalobca za legitímne, pretože je nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa. Žiadne iné kritérium nie je v tomto prípade vhodnejšie. Podľa žalovaného, možnosť losovania aj v prípade domnelej netransparentnosti, mala byť uvedená v Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 18. novembra 2010 číslo C - 226/09, podľa ktorého má verejný obstarávateľ právo špecifikovať kritéria, pokiaľ tým nediskriminuje žiadneho zo záujemcov alebo uchádzačov aj po lehote na predkladanie ponúk, a to aj napriek tomu, že v prvotnom oznámení neboli kritéria špecifikované v takej miere ako boli špecifikované po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk. V bode 44 predmetného rozsudku je uvedené, že verejný obstarávatelia neporušil zásadu rovnosti zaobchádzania ani z nej vyplývajúcu povinnosť transparentnosti, keďže všetkým potenciálnym uchádzačom sprístupnil potrebné informácie o verejnej zákazke pred dátumom na predloženie ponúk. Podľa názoru žalobcu, ako verejný obstarávateľ neporušil princíp diskriminácie alebo princíp transparentnosti tým, že možnosť losovania nebola uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, keďže bola od začiatku uvedená v súťažných podkladoch. Každý zo záujemcov mal k tejto informácii rovnaký prístup okamžite po zverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a sprístupnení súťažných podkladov v rovnaký deň. Podľa názoru žalobcu zvolený postup bol legitímny a rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V dodatku svojej žaloby žalobca uviedol, že žalovaný sa vo svojej rozhodovacej praxi doposiaľ nevyjadril, či stravovacie lístky majú alebo nemajú byť predmetom verejného obstarávania. Pokiaľ by stravovacie lístky boli zahrnuté do kategórie cenných papierov podľa § 1 ods. 2 písm. j) zákona, tento by sa na takéto obstarávanie nevzťahoval. Zároveň žiadal súd aby sa k tejto problematike vyjadril. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16. marca 2011 uviedol, že žalobca vyhlásil verejnú súťaž, pričom sa jednalo o nadlimitnú zákazku zadávanú postupom zadávania podlimitných zákaziek podľa § 25 v spojení s § 91 zákona vo Vestníku verejného obstarávania číslo 216/210. Vo svojom vyjadrení popísal priebeh obstarávania a uviedol okolnosť, že uchádzač LE CHEQUE DEJEUNER s.r.o. , podal obstarávateľovi dňa 22. novembra 2010 žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. b) zákona, ktorú žalobca listom doručeným dňa 29. 11. 2010 zamietol. Dňa 7. decembra 2010 uchádzač doručil písomné námietky proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch vo verejnej súťaži žalobcovi a dňa 8. 12. 2010 žalovanému. Žalovaný na základe podaných námietok napadnutým rozhodnutím nariadil žalobcovi odstrániť protiprávny stav. Podaná žaloba sa svojim obsahom obmedzuje len na problematiku úpravy losovania v predmetnom postupe zadávania zákazky. Podľa jeho názoru argumentácia žalobcu poukazujúca na nevhodnosť aplikácie iných hodnotiacich kritérií v súvislosti s obstarávaním stravných lístkov nemá pre posúdenie meritórnej otázky právnu relevanciu. Poukázal na pod bod IV. 2. 1. Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom žalobca stanovil ako kritérium vyhodnotenia ponúk najnižšiu cenu. Poukázal na bod 32. 1 časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ súťažných podkladov, v ktorom bolo konkretizované stanovenie ceny, ako i podbod 32. 3. 3 časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v ktorom je uvedené, že pokiaľ by dvaja alebo viacerí uchádzači ponúkli najnižšiu cenu stravovacieho lístka vyjadrenú percentom v rovnakej výške o víťazovi sa rozhodne losovaním. Uviedol, že štádium hodnotenia ponúk podľa § 42 zákona pozostáva z dvoch procesných podštádií, pričom v rámci prvého, verejný obstarávateľ hodnotí ponuky podľa § 42 ods. 1 zákona, čiže hodnotí, či predložená ponuka spĺňa požiadavky na predmet zákazky stanovené verejným obstarávateľom v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a súťažných podkladoch a v nasledujúcom štádiu hodnotí ponuky, ktoré neboli vylúčené podľa § 42 ods. 1 a ods. 4 v rámci kritérií určených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch na základe pravidiel ich uplatnenia určených súťažných podkladoch. Ponuky sa vyhodnocujú na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo najnižšej ceny. S úspešným uchádzačom následne verejný obstarávateľ uzatvorí zmluvu. Podľa názoru žalovaného, stanovenie úspešného uchádzača môže vzísť len z hodnotenia kritérií, ktoré odrážajú ekonomickú alebo finančnú výhodnosť ponuky. Losovanie ako inštitút selekcie uchádzačov nemožno považovať za kritérium zohľadňujúce ekonomickú alebo finančnú výhodnosť, nakoľko predstavuje náhodný výber spomedzi ponúk, ktoré sú rovnako ekonomický alebo finančne výhodné. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na možnú diskrimináciu uchádzačov, pretože losovanie sa malo v danom prípade aplikovať na ponuky, ktoré boli z pohľadu ich finančnej výhodnosti zhodné. Diskrimináciu možno badať vo vzťahu k uchádzačom, ktorí by v prípade aplikácie hlasovania neboli vylosovaní a nebola by s nimi uzavretá zmluva. Voči uchádzačom ktorý predložili rovnako ekonomicky výhodnú ponuku pôsobí náhodný výber losovaním znevýhodňujúco. Žalovaný ďalej uviedol, že § 35 ods. 6 zákona neupravuje uzavretý výpočet kritérií, ktoré nemožno v procese verejného obstarávania uplatňovať. Nemožno dospieť k záveru, že zákon umožňuje uplatňovať v procese verejného obstarávania len tie kritéria, ktoré sú upravené v predmetnom ustanovení, nakoľko v procese verejného obstarávania je možné uplatniť len hodnotiace kritéria a pravidlá, ktorej nekolidujú so základnými princípmi podľa § 9 ods. 4 zákona. Podľa jeho názoru stanovenie losovania v súťažných podkladoch je v rozpore s úpravou § 35 a princípmi podľa § 9 ods. 4 zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že rozsudok SD, na ktorý žalobca v žalobe poukázal, nemožno považovať za právne a skutkovo priliehavý vo väzbe k danej veci. V súvislosti so zmienkou o losovaní uvedenou v bode 80 a 81 predmetného rozsudku je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade sa súdny dvor zmieňuje o losovaní v súvislosti s umožnením prístupu k štúdiu v rámci vyššieho vzdelávania študentom pochádzajúcim z iných členských štátov, pretože táto možnosť je základom zásady voľného pohybu študentov. Je zrejmé, že v rámci uvedeného rozsudku nie je riešená aplikácia losovania v procese zadávania zákaziek vo verejnom obstarávaní. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona, v zmysle ktorého verejný obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi, t. j. môže uzavrieť zmluvy s viacerými subjektmi. Na základe uvedeného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že v prípade, ak by neuplatnil postup losovania, viedlo by to k zmareniu verejného obstarávania. Na daný prípad nemožno aplikovať ani ďalší z rozsudkov súdneho dvora citovaný žalobcom v žalobe, pretože súdny dvor dospel k citovanému záveru z dôvodu, že predmetom posudzovaného postupu zadávania zákazky boli neprioritné služby v prípade, v ktorých smernica nevyžaduje aplikáciu článku 53 ods. 2. Predmetom obstarávania v tomto prípade boli rovnako neprioritné služby, ktoré sú upravené v prílohe 3 zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol povinný postupovať podľa § 35 ods. 2 písm. a) zákona, podľa ktorého kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedie verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré predstavuje ekvivalent k článku 53 ods. 2 smernice. Na základe vyššie uvedených dôvodov žiadal žalovaný súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň žiadal, aby v prípade, ak súd žalobu nezamietne, položil prejudiciálnu otázku súdnemu dvoru európskych spoločenstiev, týkajúcu sa možnosti hlasovania v prípade zhodnosti ponukových cien v procese verejného obstarávania. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i posúdenie zákonnosti postupu, ktorý predchádzal vydaniu jeho rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup ( § 245 ods. 1 OSP). Súd sa pred skúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia musel zaoberať otázkou vyslovenou žalobcom v žalobe, či sa na predmet obstarávania vzťahuje žalovaným aplikovaný zákon, či sa nejedná o predmet obstarávania, ktorý je vylúčený z úpravy zákona o verejnom obstarávaní podľa § 1ods. 2 písm. j) zákona. Žalobca v tejto súvislosti polemizoval, či sa v prípade stravných lístkov nejedná o cenný papier. V odkaze pod ust. § 1 ods. 2 písm. j ) zákona je uvedené, že zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmetom sú finančné služby súvisiace s emisiou, predajom, nákupom alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov alebo vykonávanie ďalších operácií na finančných trhoch, najmä operácie s cieľom získať peňažné prostriedky alebo vlastné zdroje financovania s odkazom na úpravu § 8 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov § 5 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V danom prípade je potrebné odlišovať pojmy ceniny a cenné papiere. Podľa názoru súdu sú stravné lístky ceninami, definovanými ako ekvivalent meny pre zaplatenie služieb, nákupu a ostatného vyrovnania za poskytované služby, obdobne ako kolky a známky. Stravné lístky preto nie sú cennými papiermi v zmysle úpravy a definície § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch zapísaných v zmysle zákona a súvisiacich s činnosťou centrálneho depozitára a obchodovania na burze. Žalovaný preto postupoval správne, keď v danom prípade aplikoval zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase vyhlásenia verejnej súťaže. Z obsahu predloženého spisového materiálu predloženého žalovaným, obsahu, súdneho spisu ako i z vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že žalobca ako verejný obstarávateľ, vyhlásil v Úradnom vestníku č. 216/2010 zo dňa 11.11.2010 pod značkou 07075 - MSS verejnú súťaž na nadlimitnú zákazku realizovanou podlimitných postupov obstarávania „Zabezpečenie stravovania zamestnancov rezortu práce sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom stravovacích lístkov“. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v oddieli IV. Postup bol určený, že kritériom na vyhodnotenie ponúk má byť najnižšia cena. Iný spôsob výberu úspešného uchádzača v oznámení uvedený nebol. V oznámení boli zároveň okrem iného uvedené aj termíny a podmienky pre získanie súťažných podkladov. Súčasťou súťažných podkladov, ktoré mohli záujemcovia následne získať od obstarávateľa, bola aj rámcová dohoda v rámci ktorej v podbode 32. 3. 3 časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v je uvedené, že pokiaľ by dvaja alebo viacerí uchádzači ponúkli najnižšiu cenu stravovacieho lístka vyjadrenú percentom v rovnakej výške o víťazovi sa rozhodne losovaním. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalovaný napriek výzve súdu o predloženie kompletného administratívneho spisu, nepredložil doklady - Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, Súťažné podklady, ktoré boli nevyhnutné pre preskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Tieto doklady však boli súčasťou podanej žaloby, a preto súd nemal prekážku preskúmať jeho rozhodnutie i bez kompletného administratívneho spisu. Podľa ust. § 34 ods. 9, 11 a 12 zákona, verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom určené pravidlá na hodnotenie kritérií musia byť nediskriminačné a musia podporovať spravodlivú súťaž. V pravidlách na hodnotenie kritérií nesmú byť zahrnuté kvadratické, kubické alebo podobné rovnice. (11) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne súťažné podklady každému záujemcovi, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Úhrada za súťažné podklady, ak sa vyžaduje, nesmie presiahnuť skutočné náklady na ich rozmnoženie. Ak je to nevyhnutné, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže doplniť informácie uvedené v súťažných podkladoch, ktoré preukázateľne oznámi súčasne všetkým záujemcom najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk. Tieto informácie nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania alebo s oznámením použitým ako výzva na súťaž. Podľa ust. § 35 ods. 1 a 2 zákona, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocuje ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk. Ponuky sa vyhodnocujú na základe a) ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo b) najnižšej ceny. Kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedie a) verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, b) obstarávateľ v oznámení použitom ako výzva na súťaž, vo výzve na potvrdenie opätovného záujmu podľa § 78 ods. 3, vo výzve na predloženie ponuky alebo vo výzve na rokovanie alebo v súťažných podkladoch. Podľa ust. § 9 ods. 1 a 4 zákona, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. Pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. V danom prípade súd dospel k záveru, že postupom žalobcu došlo k porušeniu zákona, keď v rámci kritéria na vyhodnotenie ponúk zverejnenom v Oznámení o vyhlásení verejnej súťaže, ako jediné kritérium uviedol najnižšiu cenu. Predmetné kritérium je v rozpore s obsahom súťažných podmienok v časti 32, Vyhodnotenie ponúk a podmienky elektronickej aukcie, podbod 32.3.3, v zmysle ktorého, pokiaľ by dvaja alebo viacerí uchádzači ponúkli najnižšiu cenu stravovacieho lístka vyjadrenú percentom v rovnakej výške, o víťazovi sa rozhodne losovaním za prítomnosti notára. Uvedené pravidlo podľa názoru súdu je v rozpore s kritériom zverejneným v Oznámení o vyhlásení verejnej súťaže, pretože o víťazovi verejného obstarávania môže v konečnom dôsledku rozhodnúť losovanie za prítomnosti notára, čo je v rozpore s ust. § 42, resp. § 43 zákona. V zmysle ust. § 42 a § 43 zákona, je na vyhodnotenie ponúk oprávnená len komisia zriadená na tento účel, prípadne výsledok elektronickej aukcie. V danej veci si obstarávateľ v Oznámení o vyhlásení verejnej súťaže určil (odd. IV. Postup, bod IV.2.2) že v obstarávaní využije elektronickú aukciu. Podľa ust. § 43 ods. 1 až 3 zákona, elektronická aukcia na účely tohto zákona je opakujúci sa proces, ktorý využíva elektronické zariadenia na predkladanie a) nových cien upravených smerom nadol, b) nových cien upravených smerom nadol a nových hodnôt, ktoré sa týkajú určitých prvkov ponúk, alebo c) nových hodnôt, ktoré sa týkajú určitých prvkov ponúk. Účelom elektronickej aukcie je zostaviť poradie ponúk automatizovaným vyhodnotením, ktoré sa uskutoční po úvodnom úplnom vyhodnotení ponúk. Elektronická aukcia sa nepoužije, ak ide o zákazku na poskytnutie služby, ktorej charakteristické parametre a hodnoty nie sú kvantifikovateľné a nemožno ich vyjadriť podľa odseku 5 písm. a). Vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri zadávaní zákazky použiť elektronickú aukciu, ak možno presne určiť technické požiadavky týkajúce sa predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť elektronickú aukciu aj pri zadávaní zákazky v rámci dynamického nákupného systému a pri opätovnom otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi rámcovej dohody. Pri elektronickej aukcii sa § 41 nepoužije. Bolo v záujme verejného obstarávateľa, aby si pred vyhlásením verejnej súťaže ozrejmil možné situácie po predložení ponúk a už v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania určil v kritériách pre výber uchádzačov parametre a podmienky tak, aby tieto nemusel v priebehu konania meniť a upravovať tak, aby nedochádzalo k rozporu so zásadou transparentnosti a so zákonom. V prípade, ak si zvolil formu elektronickej aukcie, za podmienky, že bolo možné zadanie kvantifikovateľných položiek a parametrov, je daný v zmysle zákona postup využívajúci možnosť zadávania nových cien upravených smerom nadol a následne výber záujemcu s najnižšou ponukou. V prípade vyhodnocovania ponúk formou elektronickej aukcie, nie je podľa názoru súdu možný postup - určenie víťaznej ponuky formou losovania tak, ako to vyhodnotil aj správny orgán. V danom prípade preto žalovaný postupoval správne, keď verejným obstarávateľom určený postup vyhodnotenia ponúk v časti 32, Vyhodnotenie ponúk a podmienky elektronickej aukcie, podbod 32.3.3, nariadil zo súťažných podkladov odstrániť, pretože je v rozpore s kritériami určenými v Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v rozpore s princípmi verejného obstarávania v zmysle dôvodov uvedených vyššie. Súd žalobu zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p., žalobcovi nepriznal ich náhradu pretože nemal úspech v konaní a žalovanému toto právo zo zákona neprislúcha. Rozhodnutie bolo odhlasované členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.