Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/16/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200099 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200099.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: DATRIX, s.r.o., Starhradská 6, 851 01 Bratislava, IČO: 36 828 505, zastúpený: JUDr. Jozef Urban, advokát, Komenského 24, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 816 43 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 0007/2010-I/13 zo dňa 19.11.2010, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0007/2010-I/13 zo dňa 19.11.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach č. 005/2010/2.2/TY/ Z,nip/2010/07280 zo dňa 27.08.2010. Prvostupňovým rozhodnutím bolo podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku zastavené konanie AK/2010/00295 o vydanie oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku.
Žalobca má zato, že žalovaný postupoval v rozpore so zásadami správneho konania, keďže nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom a nedal mu príležitosť aby svoje práva a záujmy účinne obhajoval, vyjadril sa k podkladom o rozhodnutia a uplatnil svoje návrhy. Dostatočne sa nevysporiadal ani s návrhmi uvedenými v odvolaní a odvolanie zamietol napriek tomu, že rozhodnutie nemalo oporu v platnej právnej úprave.
Zákon u právnickej osoby nevyžaduje dokladať lektorskú spôsobilosť školiteľov a tiež nevyžaduje preukazovať ich odbornú prax. Spoločnosť DATRIX s.r.o. predložila doklady o odbornej a tiež o lektorskej spôsobilosti školiteľov v zmysle § 27 ods. 9 písm. c/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Národný inšpektorát práce požadoval od spoločnosti DATRIX s.r.o. predložiť pre vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce nad rámec a rozsah stanovený zákonom doklad o trojročnej odbornej praxi školiteľa Ing. O.. Takýto neprimerane rozšírený výklad zákona je v rozpore s ustanoveniami zákona a postup Národného inšpektorátu práce v prvostupňovom konaní a postup žalovaného v druhostupňovom odvolacom konaní je nezákonný.
Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú
správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu.
Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 09.03.2011 žalovaný uvádza, že v § 21 ods. 1 Správneho poriadku nie je ustanovená povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v každom prípade. V odvolaní navyše žalobca ústne pojednávanie nepožadoval. Zdôrazňuje tiež, že žiadosť žalobcu bola predmetom rokovania akreditačnej komisie dňa 25.08.2010, ktorá na základe predložených podkladov neodporučila vydať osvedčenie. Až následne bolo vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Požiadavky na školiteľa sú vymedzené v § 27 ods. 4 písm. a/ v druhom bode zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom dané ustanovenie zavádza legislatívnu skratku školiteľ, v ktorej je použitá aj v nasledujúcom texte zákona. Podľa toho ustanovenia školiteľom je osoba s odbornou spôsobilosťou, odbornou praxou najmenej 3 roky a s lektorskou spôsobilosťou. Znamená to, že tieto požiadavky sú ustanovené tak pre školiteľa určeného fyzickou osobou ako aj pre školiteľa určeného právnickou osobou, čo však žalobca nezobral na zreteľ. Z predloženej dokumentácie mal žalovaný za dokázané, že žalobca aj napriek výzvam na odstránenie nedostatkov podania nepredložil doklad o splnení a dĺžke odbornej praxe najmenej 3 roky školiteľom Ing. O. B. mladšieho, U.. O. B., Daniela B. a U.. A. L..
Vzhľadom na túto argumentáciu navrhuje žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Dňa 13.07.2011 doručil žalobca tunajšiemu súdu vyjadrenie podľa ktorého zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci nestanovuje všeobecné podmienky pre školiteľa ani v § 3 vymedzení niektorých pojmov - pojem školiteľ neuvádza a nevysvetľuje tak, aby tento pojem mohol byť vysvetľovaní ako legislatívna skratka. Rozlišuje, či je školenie vykonané externou odbornou osobou - právnickou, či je školenie vykonávané externou osobou fyzickou alebo je vykonávané u zamestnávateľa jeho vlastným zamestnancom.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.
Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p.. Rozsudok bol vyhlásený dňa 24.07.2012 o 9,00 hod.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca doručil na Národný inšpektorát práce dňa 28.04.2010 žiadosť o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie pre skupinu 01 bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ustanovené pracovné podmienky v rozsahu bodu 01.1 výchova a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa prílohy č. 2 k zákonu v nadväznosti na prílohu č. 2 k vyhláške. K žiadosti žalobca okrem iných dokladov pripojil v zmysle ust. § 27 ods. 9 písm. d/ zákona aj vzorový projekt vypracovaný na výchovu a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov. Po posúdení obsahu žiadosti a predložených dokladov správny orgán prvého stupňa zistil nedostatky podania a preto listom zo dňa 11.05.2010 vyzval účastníka konania - žalobcu na odstránenie nedostatkov podania s poučením o následkoch nedodržania určenej lehoty a neodstránenia nedostatkov a súčasne rozhodnutím zo dňa 11.05.2010 prerušil správne konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Účastník konania doložil doklady resp. písomné stanovisko k zisteným nedostatkom. Následne bola účastníkovi konania zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov - doplnenie zo dňa 02.06.2010. V lehote určenej vo výzve doplnil účastník konania podaním listom zo dňa 15.06.2010 a listom zo dňa 14.07.2010, ktoré správny orgán prvého stupňa posúdil a následne podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku vydal rozhodnutie dňa 27.08.2010 vo veci zastavenia konania o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie č. 005/2010/2.2/TY/Z,nip/2010/07280. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 0007/2010- I/13 zo dňa 19.11.2010, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa § 27 ods. 1, 2 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík sú predmetom výučby na školách pripravujúcich žiakov a študentov na výkon povolania a ďalšieho vzdelávania dospelých vrátane rekvalifikácii.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík.
Podľa vyššie uvedeného ust. ods. 4 o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie môže požiadať
a) fyzická osoba, ktorá má vypracovaný vzorový projekt výchovy a vzdelávania, materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania a má
1. odbornú spôsobilosť na činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, má odbornú prax najmenej tri roky a má osvedčenie o absolvovaní lektorského kurzu alebo doklad o absolvovaní pedagogickej prípravy, alebo
2. jedného zástupcu alebo podľa potreby viacerých zástupcov s odbornou spôsobilosťou na činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie (ďalej len odborný zástupca), a má jednu osobu alebo viaceré osoby s odbornou spôsobilosťou, s odbornou praxou najmenej tri roky a lektorskou spôsobilosťou (ďalej len školiteľ) na jednotlivé činnosti, ak sama nemá odbornú spôsobilosť na činnosť na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie,
b) právnická osoba ak má určeného jedného odborného zástupcu alebo viacerých odborných zástupcov a určeného jedného školiteľa alebo viacerých školiteľov s odbornou spôsobilosťou na činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a má vypracovaný vzorový projekt výchovy a vzdelávania a materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.
Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a oboch rozhodnutí dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. V odvolacom konaní žalovaný preskúmal postup správneho orgánu prvého stupňa ako aj aplikáciu ustanovení zákona a vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v súlade s ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku nemusel nariadiť ústne pojednávanie.
Súd má zato, že Národný inšpektorát práce správne postupoval, keď konanie zastavil, nakoľko žalobca neodstránil nedostatky svojej žiadosti, na ktoré bol viackrát vyzývaný správnym orgánom. Žalobca nepredložil doklad potvrdzujúci minimálne trojročnú odbornú prax školiteľa Ing. O. B. v zmysle požiadavky vyplývajúcej z § 27 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z.
Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje, kto môže požiadať o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Požiadavky na fyzickú osobu sú vymedzené v § 27 ods. 4 písm. a/ v druhom bode. Dané ustanovenie zavádza legislatívnu skratku „školiteľ“, ktorá je použitá aj v nasledujúcom texte zákona. Podľa tohto ustanovenia školiteľom je osoba s odbornou spôsobilosťou, s odbornou praxou najmenej tri roky a s lektorskou spôsobilosťou. Tieto požiadavky ustanovuje zákon všeobecne pre školiteľa bez ohľadu nato, či ide o školiteľa určeného fyzickou osobou, ktorá nemá sama spôsobilosť na činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie alebo ide o školiteľa určeného právnickou osobou.
V § 27 ods. 4 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. je ako podmienka na podanie žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie ustanovené, že právnická osoba musí mať určeného jedného odborného zástupcu alebo viacerých odborných zástupcov a určeného jedného školiteľa alebo viacerých školiteľov s odbornou spôsobilosťou na činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a má vypracovaný vzorový projekt výchovy a vzdelávania a materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania. Z uvedeného vyplýva, že aj školiteľ, ktorého má právnická osoba, musí spĺňať požiadavky a to odbornú prax najmenej tri roky a lektorskú spôsobilosť.
Odborná a lektorská spôsobilosť sa u školiteľa podľa § 27 ods. 5 uvedeného zákona preukazuje dokladom o odbornej spôsobilosti a dokladom o lektorskej spôsobilosti. Odborná spôsobilosť tak ako u odborného zástupcu sa preukazuje osvedčením, preukazom alebo iným dokladom a lektorská spôsobilosť sa na účely vydania oprávnenia na výchovu a vzdelávanie preukazuje osvedčením vydaným akreditovanou vzdelávacou ustanovizňou alebo iným dokladom.
Na preukazovanie odbornej praxe školiteľa zákon nepožaduje špeciálne doklady. Odborná spôsobilosť školiteľa sa posudzuje vo vzťahu k jednotlivým témam uvedeným v učebnom pláne alebo učebnej osnove. To platí aj na posudzovanie odbornej praxe školiteľa, ktorá súvisí s odbornou spôsobilosťou na príslušnú činnosť, ktorá je uvedená ako téma vo vzorovom projekte. Odborná prax školiteľa sa nespája s lektorskou praxou. S týmto názorom žalovaného sa súd stotožnil.
Súd má zato, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, pričom vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní o odvolaní v súlade s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a má za preukázané, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vyvodil správny právny záver a preto rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke posúdili. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.