Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/17/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200101 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200101.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: D.. H. N., Č. J. X-X, XXX XX Č., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48377-1/2010-BA, 1110033852 zo dňa 12.11.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 48377-1/2010-BA, 1110033852 zo dňa 12.11.2010 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 19911-12/2010-TT zo dňa 24.08.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas doručenou žalobou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2011 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 48377-1/2010-BA, 1110033852 zo dňa 12.11.2010, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 19911-12/2010-TT zo dňa 24.08.2010 vo veci nepriznania nároku na úrazový príplatok od 24.06.2010 do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku úrazu zo dňa 24.06.2010. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za nesprávne a nezákonné, nakoľko tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán na odôvodnenie svojho rozhodnutia neuviedol žiadnu inú skutočnosť ani podporný argument. Vôbec nebolo vysvetlené, aké skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, či prebehlo dokazovanie, ani akými sa úvahami Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava pri rozhodovaní riadila. Podľa žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú len citované niektoré ustanovenia zákona o sociálnom poistení a konštatovanie pobočky Sociálnej poisťovni, že uvedené poškodenie žalobcovho zdravia nie je možné považovať v zmysle zákona o sociálnom poistení za pracovný úraz. Rozhodnutie podľa názoru žalobcu pôsobí nepresvedčivo a účelovo. Prvostupňový správny orgán sa taktiež vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že samotný zamestnávateľ uznal úraz za pracovný. S touto námietkou nepreskúmateľnosti sa žalovaná vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadala. Žalobca poukázal, že jednou zo základných požiadaviek na to, aby bol postup správneho orgánu vyhodnotený ako zákonný je vykonať v postačujúcom rozsahu všetky úkony predpokladané v ustanovení § 201 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení). Navyše k nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu vo forme nedostatočného odôvodnenia sa Najvyšší súd SR smerom k žalovanej už viackrát vyjadroval, napr. v rozsudku sp.zn. 1So 111/2010. Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku, rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje. Žalobca upozorňoval v žalobe aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.5.2010, sp.zn. 4 Sžso 22/2009. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko prvostupňový správny orgán veľmi nedôsledne a všeobecne odôvodnil svoje rozhodnutie, tak žalobca ako účastník konania nemal možnosť zaujímať stanoviská k skutočnostiam odôvodňujúcim právny záver druhostupňového správneho orgánu, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo spochybnenie a vyjadrovať sa aj k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu konania. Žalobca mal za to, že mu bola tým znemožnená realizácia procesných práv účastníka a v takom prípade je prakticky dôsledkom nerešpektovania princípu dvojinštančnosti konania odvolacím orgánom, lebo účastníkovi konania odopiera možnosť prieskumu správnosti nových, poprípade z pohľadu orgánu konajúceho v prvom stupni dosiaľ neriešených zistení. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí obmedzila na citáciu niektorých ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom ani jedno z nich nevylučuje, že pracovným úrazom je úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri športových aktivitách, ktoré povinne nariadil zamestnancovi zamestnávateľ. Bližšie myšlienky, ktoré ho k danému rozhodnutiu viedli, nerozviedla. Na základe uvedeného žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné, nakoľko podľa žalobcu nie sú dostatočne odôvodnené. Ďalej žalobca nesúhlasil ani s tým ako správne orgány v napadnutých rozhodnutiach predmetnú vec právne posúdili. Nakoľko nešlo o takú činnosť, ktorá by bezprostredne ohrozila žalobcov život alebo zdravie, žalobca nemohol odmietnuť zúčastniť sa týchto aktivít podľa ust. § 47 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce) bez toho, aby porušil pracovnú disciplínu a žalobca bol povinný na príkaz zamestnávateľa sa branno-športového dňa zúčastniť. Výkon aktivít, ako je branno-športový deň zamestnávateľovi neukladá žiadna právna norma, ale takúto činnosť ani žiadnym spôsobom, či už Zákonník práce alebo niektorá iná norma upravujúca pracovno-právne vzťahy nezakazuje. Žalobca uviedol, že zamestnávateľ úraz uznal za pracovný štatutárnym orgánom a uznal teda aj to, že činnosť bola realizovaná na príkaz zamestnávateľa. Podľa žalobcu v danom prípade je nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona o sociálnom poistení v súvislosti s ustanoveniami Zákonníka práce, nakoľko Zákonník práce ustanovuje základné pravidlá vzťahov, ktoré vznikajú pri pracovnom pomere medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zamestnanec a zamestnávateľ sa musia v súvislosti so vzájomným pracovným pomerom primárne riadiť ustanoveniami Zákonníka práce, preto je nepoužitie jeho ustanovení v prejednávanej veci neodôvodnene zužujúcim právnym posúdením danej veci. V prípade, ak by správny orgán prihliadal na daný prípad, ako na prekročenie právomoci zo strany zamestnávateľa (a zamestnanec nebol by ,,komerčne poistený“), zamestnanec by sa bez svojho zavinenia ocitol počas účasti na športových aktivitách na príkaz zamestnávateľa bez právnej ochrany, ktorej účelom je aj úrazové poistenie v rámci sociálneho poistenia. Žalobca je toho názoru, že zanedbanie povinnosti zo strany zamestnávateľa by bolo neoprávnene na škodu žalobcu ako zamestnanca. Okrem toho žalobca ako zamestnanec v pracovnom pomere bol povinný sa na príkaz zamestnávateľa na danej akcii zúčastniť, prebiehala v pracovnom čase, čo potvrdil i zamestnávateľ. Odmietnuť účasť na branno-bezpečnostnom dni by žalobca mohol iba s rizikom sankcií zo strany zamestnávateľa. Žalovaná síce vo svojom rozhodnutí citovala § 8 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, vôbec však na toto ustanovenie neprihliadla, pričom žalobcovu účasť na branno-športovom dni možno kvalifikovať práve na základe tohto ustanovenia. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.03.2011 uviedla, že z priloženej dokumentácie vyplývalo, že postup Sociálne poisťovne, pobočka Trnava, vo veci posudzovania nároku navrhovateľa na úrazový príplatok bol správny. Z oznámenia poistnej udalosti zo dňa 29.06.2010 ako i zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 29.06.2010 vyplýva podľa žalovanej, že úraz žalobcu zo dňa 24.06.2010 zamestnávateľ síce považuje z pracovný, ale v zmysle zákona o sociálnom poistení predmetný úraz, ktorý žalobca utrpel počas organizovanej športovej aktivity nemožno na účely nároku na úrazový príplatok považovať za pracovný úraz v zmysle zákona o sociálnom poistení. Zo zákonnej definície pracovného úrazu na účely sociálneho poistenia jednoznačne vyplýva, že za pracovný úraz na účely sociálneho poistenia nemožno považovať úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri športových aktivitách, ktoré priamo nesúvisia s výkonom jeho práce podľa pracovnej zmluvy alebo s činnosťou zamestnávateľa, aj keď tieto aktivity zamestnávateľ organizuje. Podľa názoru žalovanej zamestnávateľ koná nad rámec svojich povinností, ak nariaďuje svojim zamestnancom účasť na takýchto akciách alebo činnostiach ako povinnú. Pokiaľ ide o námietky žalobcu v súvislosti s poukazom na jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce, týkajúce sa plnenia pracovných povinností a príkazov zamestnávateľa, ako aj definície pracovného úrazu, tieto sú z hľadiska zákona o sociálnom poistení a posudzovania nároku na úrazovú dávku nepodstatné. Žalovaná ďalej uviedla, že definície pracovného úrazu podľa Zákonníka práce ako aj zákona o sociálnom poistení sú obdobné. Za pracovný úraz aj Zákonník práce považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho vôli, náhlym násilným pôsobením vonkajších vplyvov. V prípade, ak zamestnávateľ dal žalobcovi príkaz na výkon tejto činnosti, ktorá nesúvisí s jej pracovnou náplňou, mal žalobcu na takúto skutočnosť upozorniť a zabezpečiť poistenie žalobcu pre prípad úrazu v komerčnej poisťovni, nakoľko na takýto druh úrazu sa úrazové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení nevzťahuje. Zákon o sociálnom poistení vo svojich ustanoveniach definuje jednotlivé pojmy, z ktorých pri svojej rozhodovacej činnosti žalovaná vychádza a je nimi viazaná a nie je oprávnená sa od nich odchýliť. Pojmy definované Zákonníkom práce sa aplikujú v rámci pracovno-právnych vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom, avšak nemožno ich preberať a aplikovať v rámci sociálneho poistenia. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná navrhovala, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie svojej pobočky v Trnave č. 19911-12/2010-TT zo dňa 24.08.2010, ktorým rozhodla, že žalobca podľa § 85 v nadväznosti na § 8 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na úrazový príplatok, nakoľko úraz, z titulu ktorého si uplatňuje nárok na úrazový príplatok ako dávku úrazového poistenia, nespĺňa definíciu pracovného úrazu podľa § 8 zákona o sociálnom poistení. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 24.06.2010 o 9.30 hod., zamestnávateľ uznal za pracovný úraz. Táto skutočnosť je zrejmá zo zamestnávateľom vyplneného tlačiva pre Sociálnu poisťovňu oznámenia poistnej udalosti zo dňa 29.06.2010 ako i zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, doručenom žalovanej dňa 07.07.2010. Zároveň prvostupňový správny orgán listom zo dňa 09.07.2010 žiadal od zamestnávateľa žalobcu písomné vyjadrenie, či považuje tento úraz za pracovný v zmysle § 8 zákona o sociálnom poistení, na čo zamestnávateľ žalobcu odpovedal listom doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava dňa 16.08.2010, v ktorom uviedol, že úraz žalobcu považuje za pracovný úraz a to z tých istých dôvodov ako uvádza žalobca v žalobe. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 19911-12/2010-TT zo dňa 24.08.2010 rozhodla, že žalobca podľa § 85 v nadväznosti na § 8 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na úrazový príplatok, nakoľko úraz, z titulu ktorého si uplatňuje nárok na úrazový príplatok ako dávku úrazového poistenia, nespĺňa definíciu pracovného úrazu podľa § 8 zákona o sociálnom poistení a tým nie sú splnené podmienky nároku na úrazový príplatok ustanovené v § 85 zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie zo dňa 29.09.2010, o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím č. 48377-1/2010- BA, 1110033852 zo dňa 12.11.2010 tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Podľa § 195 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa § 8 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec uvedený v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Podľa § 83 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. O otázke, či ide alebo nejde o pracovný úraz Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/44/2011 z 24.11.2011) Prejednanie a rozhodnutie veci, ktorej predmetom je určenie, že určitý úraz je pracovný, patrí v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 14 Zákonníka práce do právomoci všeobecného súdu. V danom prípade zamestnávateľ žalobcu písomnosťami zo dňa 29.06.2010 (oznámenie poistnej udalosti a záznam o registrovanom pracovnom úraze), adresovanými žalovanej, úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 24.06.2010, výslovne uznal za pracovný. Zamestnávateľ žalobcu dokonca na výzvu pobočky Sociálnej poisťovne potvrdil, že úraz žalobcu považuje za pracovný. Takéto vyhlásenie (uznanie) zamestnávateľa je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, pokiaľ sa neplatnosť tohto právneho úkonu neuplatní žalobou na súde v občianskoprávnom konaní. Súd zdôrazňuje, že úlohou súdov v konaní podľa piatej časti O.s.p. (správne súdnictvo) nie je riešiť otázku či úraz je pracovný alebo nepracovný. Riešenie takej otázky spadá do právomoci všeobecného súdu v občianskoprávnom konaní podľa prvej, druhej a tretej časti O.s.p. Správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď tvrdili, že úraz, ktorý utrpel žalobca, nespĺňa definíciu pracovného úrazu v zmysle § 8 písm. a) zákona o sociálnom poistení. S poukazom na vyššie uvedené je pre Sociálnu poisťovňu záväzné vyjadrenie, resp. uznanie zamestnávateľa žalobcu o tom, že predmetný úraz žalobcu je pracovný. Na základe uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej vrátiť spisový materiál pobočke ako správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie o nároku žalobcu na úrazovú dávku, pričom oba správne orgány sú v novom konaní viazané právnym názorom súdu. Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania. Žalobca si však žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP), preto mu ich náhradu súd nepriznal. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.