Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/17/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200102 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200102.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Anna P., bytom P. nábrežie 17, Bratislava, zastúpený Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, Námestie SNP č. 22, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislava, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP- P-XXX/DI-BCP-XXXX zo dňa 06.12.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2011 domáhal, aby súd rozhodnutie žalovaného č. KRP- P-136/DI-BCP-2010 zo dňa 06.12.2010 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že dňa 29.05.2010 v čase o 7,28 hod. bežal v Bratislave cez električkovú trať na Štefanovičovej ulici, pričom narazil do bočnej strany električkovej súpravy č. 7779-7780, následkom čoho utrpel ťažké zranenia v tvárovej oblasti. Prvostupňový správny orgán v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou žalobca uznal vinným za spáchanie dopravného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba zák. č. 372/1990Zb.) a bola mu uložená pokuta vo výške 150,- eur. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zrušené z dôvodu, že rozhodnutie je príliš všeobecné a nie je možné rozpoznať, ktoré dôkazy boli rozhodujúce pre posúdenie viny. Rozhodol o tom žalovaný rozhodnutím zo dňa 31.08.2010 č. KRP-P-136/DI-BCP-2010. Na základe zrušujúceho rozhodnutia rozhodoval opätovne prvostupňový správny orgán a vo veci vykonal nové šetrenie a dňa 10.11.2010 vydal rozhodnutie, ktorým žalobca bol opätovne uznaný vinný za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. za čo mu bola uložená pokuta vo výške 150,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a rozhodnutím žalovaného zo dňa 06.12.2010 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Žalobca uvádza, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri rozhodovaní o druhom odvolaní nevzali do úvahy všetky dôkazy, predovšetkým výpoveď žalobkyne. Zároveň sa žalovaný nezaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní zo dňa 22.11.2010, že výpoveď svedka neobstojí, nakoľko po jej preverení na mieste nehody by vyšetrujúci orgán musel dospieť k záveru, že svedok zo svojho miesta nemohol vidieť tieto skutočnosti, ktoré tvrdí, že videl, navyše ide o osobu bez trvalého bydliska, ktorú nie je možné opätovne predvolať na výsluch a prípadne konfrontovať s ostatnými výpoveďami. Žalobca naďalej trvá na tom, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní nevzali do úvahy jej výpoveď, svoje rozhodnutie založili len na výpovedi svedka, ktorá pri bližšom skúmaní na mieste činu nemôže obstáť, a uznali ju vinnou za spáchanie priestupku bez náležitého vyšetrenia celej nehody. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že je potrebné zdôrazniť, že žalobca dňa 29.05.2010 o 7,28 hod. bežal v Bratislave cez električkové koľajisko mimo riadne vyznačený a riadený priechod pre chodcov šikmo na os vozovky na Štefanovičovej ulici pri križovatke so Žilinskou ulicou, pričom sa dostatočným spôsobom nepresvedčil o voľnosti vozovky a narazil do bočnej časti električkovej súpravy č. 7779-7780. Žalovaný ďalej uvádza, že mal dostatočne zistené a preukázané, že žalobca 29.05.2010 o 7,28 hod. bežal cez električkové koľajisko mimo riadne vyznačenia riadený priechod pre chodcov šikmo na os vozovky na Štefanovičovej ulici pri križovatke so Žilinskou ulicou v Bratislave, pričom sa dostatočným spôsobom nepresvedčil o voľnosti vozovky a narazil do bočnej časti električkovej súpravy č. 7779-7780, ktorú viedol vodič N. P.. Použitie alkoholu účastníkmi dopravnej nehody nebolo zistené, žalobca utrpel ťažkú ujmu na zdraví a to otras mozgu a zlomeninu tvárového skeletu, na električke č. 7779-7780 vo vlastníctve Dopravného podniku Bratislava nevznikla žiadna škoda. Žalovaný uvádza, že zo samotnej výpovede žalobcu je zrejmé, že sa dostatočne nepresvedčil či môže bezpečne prebehnúť cez Štefanovičovú ulicu, nakoľko uviedol, že predtým ako sa rozhodol prebehnúť sa pozrel doľava, kde nič nebolo, doprava, kde videl električku, ktorej vzdialenosť od neho nevie presne uviesť a opätovne doľava, kde nič nebolo a následne sa rozhodol prebehnúť, t.j. žalobca si bol vedomý prichádzajúcej električky sprava, avšak opätovne sa vôbec nepresvedčil, či električka je v takej vzdialenosti, aby mohol bezpečne prejsť. Žalovaný uvádza, že vo veci vypovedal svedok dopravnej nehody Ján X., ktorý uviedol, že sedel na zastávke električiek Z. a čakal na električku smerom do mesta. Z jeho výpovede vyplýva, že vodič električky dával zvukové výstražné znamenie a brzdil, čo upútalo jeho pozornosť. Podľa jeho vyjadrenia, videl ženu bežiacu cez električkové koľaje s MP3 prehrávačom a následne ako narazila do ľavého boku električky a spadla. Z fotodokumentácie je preukázateľné, že zo zástavky na ktorej sedel svedok je možné považovať jeho výpoveď za hodnovernú, nakoľko svedok mal priamy a dostatočný výhľad na zrážku žalobcu s električkou. Žalovaný nevzal obranu žalobcu týkajúcu sa daného svedka do úvahu, nakoľko prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení druhého rozhodnutia dostatočne vysporiadal s danou námietkou a to, že dopravná nehoda sa stala mimo križovatky na rovnom úseku Štefanovičovej ulici. Taktiež žalovaný poukazuje na záznam o podaní vysvetlenia vodiča Igora P., z ktorého je preukázané, že vodič hneď ako zbadal žalobcu, ktorý bežal šikmo cez cestu a smeroval cez električkové koľaje začal zvoniť a následne aj brzdiť. Skutočne, že vodič zvonil potvrdil aj svedok Ján X.. Žalovaný poukazuje v ďalšej časti svojho vyjadrenia na ust. § 53 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zák. č. 8/2009 Z.z.). Na základe zisteného skutočného stavu ako aj z obsahu spisového materiálu je dostatočne preukázané, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 53 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 8/2009 Z.z. a tým sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. Žalovaný uvádza, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu sa opiera nielen o výpovede svedkov a listiny založené v spise a o pripojenú fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody ale aj zohľadnil výpoveď a námietky žalobkyni a preto žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako bezdôvodnú zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave najmenej 5 dní vopred. V súlade s ust. § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Úlohou súdu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného či bolo vydané v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že vo veci bolo prvý krát rozhodnuté rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č.p.: ORP-P-XXX/I-DI-BCP-XXXX dňa 28.07.2010, ktorým rozhodol, že žalobca porušil ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ tohto zákona bola obvinenému uložená sankcia - pokuta vo výške 150,- eur. Týmto bol uznaný žalobca vinným zo spáchania priestupku proti predpisu o bezpečnosti a plynulosti premávky dôsledkom čoho vznikla dopravná nehoda. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie na základe, ktorého žalovaný vydal dňa 31.08.2010 rozhodnutie č.p.: KRP-P-XXX/GI-BCP-XXXX, ktorým rozhodnutím bolo vyhovené odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie rozhodnutie. Z odvolacieho rozhodnutia žalovaného vyplýva, že úlohou správneho orgánu prvého stupňa bude, aby v novom rozhodnutí neopomenul uviesť porušením akého zákona a akej povinnosti bola spôsobená dopravná nehoda, dostatočne sa vysporiadať so všetkými námietkami obvinenej ako aj z nedostatkami postupu pri rozhodovaní a jeho povinnosťou je presvedčivo zdôvodniť svoj postup a rozhodnutie v zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Následne vydal prvostupňový správny orgán druhé rozhodnutie č.p.: ORP-P-338/I-DI-BCP-2010 zo dňa 10.10.2010, ktorým rozhodol, že žalobca bol uznaný vinným za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ priestupkového zákona a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ tohto zákona bola uložená žalobcovi sankcia vo výške 150,- eur, zároveň bol zaviazaný na zaplatenie trov konania. Z druhého prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že žalobca porušil ust. § 53 ods. 1, 3, 4 zák. č. 8/2009 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný druhým rozhodnutím zo dňa 06.12.2010 č.p.: KRP-P-XXX/DI-BCP-XXXX rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán rozhodol o priestupku na základe právne relevantných dôkazov, ďalej sa správny orgán prvého stupňa dostatočne vysporiadal so skutkovým stavom ako aj námietkami odvolacieho orgánu v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 31.08.2010. Vyhodnotením dôkazov nachádzajúcich sa v priestupkovom spise žalovaný má za objektívne preukázané, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce a ust. § 53 ods. 1, 3, 4 zák. č. 8/2009 Z.z. v dôsledku čoho sa dopustil priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Zo záznamu z dopravnej nehody spísaného dňa 29.05.2010 vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že chodkyňa P. bežala cez električkové koľajisko pomedzi zástavky električiek „Žilinská“ na Štefanovičovej ulici, pričom sa nepresvedčila či môže bezpečne prejsť a nereagovala na zvukový signál električky č. 7779-7780, ktorú viedol vodič P. následkom čoho došlo k nárazu chodkyne do ľavej bočnej časti električky. Použitie alkoholu vodičovi električky nebolo zistené. Pri dopravnej nehode došlo k ťažkému zraneniu žalobcu, ktorý bol prevezený na lekárskej ošetrenie do nemocnice Mickiewiczova. V spise je založený záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 29.05.2010 svedka Y. X. v ktorom je uvedené, že dňa 29.05.201 v čase od 7,30 hod. sedel na zastávke električiek Žilinská a čakal na električku smerom do mesta. Z pravej strany videl bežať nejakú ženu. Najskôr ho upútalo cinganie električky, ktorá strašne cingala ešte keď bola asi dva metre za označníkom zástavky električky na jeho strane koľajiska. Vodič prudko brzdil no žena sprava stále bežala a prechádzala cez električkové koľaje. Hoci vodič brzdil žena bežiaca cez koľajnice mu narazila do ľavého boku električky a spadla na zem. Myslí si, že poranenia si spôsobila pri páde na zem. Pri páde tejto žene vypadol prehrávač MP3, ktorý jej vrátil späť do vrecka. Príčinu nehody vidí v tom, že žena bežala ešte cez vozovku - cez prechod pre chodcov na červenú a keď bežala počúvala MP3 a nepočula zvonenie električky a ani sa nepozrela, či môže bezpečne prejsť a náhle vbehla na koľajnice a narazila do ľavej časti električky - asi pol metra za smerovkou. Vodič električky určite nie je na vinne, zvonil, brzdil a snažil sa zrážke zabrániť. Zo záznamu o podaní vysvetlenia spísaného dňa 29.05.2010 z vodičom električky N. P. vyplýva, že dňa 29.05.2010 v čase 7,28 hod. viedol električku číslo linky 2/3 v smere von z centra mesta a približoval sa k zastávke električiek - Žilinská. Na svetelnej križovatke, ktorá je pred zástavkou mu svietil signál pre električku voľno tak plynule prechádzal. Z ľavej strany som si všimol bežať nejakú ženu, ktorá bežala šikmo cez cestu a smerovala cez električkové koľaje. Hneď ako ju zbadal, začal zvoniť a následne aj brzdiť. Táto žena sa vôbec nepozrela na koľajisko či niečo nejde a v ušiach mala slúchadlá, preto asi nepočula zvonenie električky. Keď bol už prednou časťou električky za lavičkou na sedenie na zastávke električiek, táto žena narazil do ľavej časti električky asi pol metra za smerovkou. Potom spadla na zem a zranila sa. To je všetko čo vie uviesť k nehode. Z druhého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.11.2010 vyplýva, že žalobca dňa 29.05.2010 v čase o 7,28 hod. bežal v Bratislave cez električkové koľajisko mimo riadne vyznačený riadený priechod pre chodcov šikmo na os vozovky na Štefanovičovej ulici pri križovatke so Žilinskou ulicou, pričom sa dostatočným spôsobom nepresvedčil o voľnosti vozovky a narazil do bočnej časti električkovej súpravy 7779-7780, ktorú viedol vodič Varín následkom čoho utrpela ťažké zranenia. Prvostupňový správny orgán v druhom rozhodnutí konštatuje, že z plániku a náčrtku miesta dopravnej nehody vyplýva, že dopravná nehoda sa nestala na križovatke ulíc Žilinská - Štefanovičová ale v jej blízkosti - 26 metrov od obrubníka Žilinskej ulice, čo zároveň dokazuje, že ak žalobca skutočne podľa jeho výpovede prebehol cez priechod pre chodcov cez vozovku v križovatke nepokračovala v behu kolmo na os vozovky ale naopak šikmo smerom ku Kýčerského ulici a vzhľadom na dĺžku električkovej súpravy a miesto kde k nárazu došlo nemohla vidieť na farby semaforu, keďže ten bol v tej dobe prikrytý prichádzajúcou električkovou súpravou. Z fotodokumentácie zabezpečenej z miesta nehody vyplýva, že miesto nárazu žalobcu do električky bol ľavý predný bok električky, kde postava žalobcu zanechala nad logom Dopravného podniku Bratislava, a.s. odtlačok na laku električky. Z druhého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutkový stav, vysporiadal sa s tvrdeniami žalobcu v druhom rozhodnutí a na základe vykonaných dôkazov došlo k vyvráteniu tvrdenia žalobcu uvádzaného v žalobe a to, že opis dopravnej nehody uvádzanej žalobcom nezodpovedá skutočnosti a tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie, že správne orgány oboch stupňov sa nevysporiadali s jeho výpoveďou. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že druhé rozhodnutia správnych orgánov boli vydané iba na základe výpovedí svedka ako aj na základe výpovedi vodiča električky. Súd konštatuje, že správne orgány oboch stupňov vydali druhé rozhodnutia na základe materiálu založeného do spisu a to fotodokumentácia zdokumentované miesto dopravnej nehody, náčrtok miesta dopravnej nehody a zabezpečené boli aj výpovede svedka ako aj vodiča električky. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označený v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo tresný čin. Podľa § 3 zák. č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť na priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Súd konštatuje, že zákon o priestupkoch v ust. § 51 zakotvuje subsidiárne použitie Správneho poriadku (ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní). To znamená, že správne orgány musia v konaniach pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§3), ustanovenie Správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.), ako aj ustanovenie Správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania - vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl). Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa ods. 1 písm. e/, g/ až i/ možno uložiť pokutu od 150,- eur do 800,- eur a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, aj prichádza vozidla s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd. Podľa § 53 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z., mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo prechodu pre chodcov, ak sa z ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy vychádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Podľa § 53 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z., pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a to len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastaviť. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. Podľa § 32 ods. 1,2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1,2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhnúť dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 1,2 a 4 Správneho poriadku, na dokazovanie možno možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd konštatuje, že správny orgán pri svojom rozhodovaní riadne zistil skutočný stav veci a taktiež zohľadnil výpoveď žalovaného pred Odborom dopravných nehôd Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave. Z jej výpovede je zrejmé, že sa dostatočne nepresvedčil či môže bezpečne predbehnúť cez Štefanovičovú ulicu, nakoľko uviedol, že predtým ako sa rozhodol prebehnúť sa pozrel doľava kde nič nebolo, doprava kde videl električku, ktorej vzdialenosť nevie presne uviesť a na opätovne doľava a následne sa rozhodol prebehnúť. To znamená, že žalobca si bol vedomý prechádzajúcej električky sprava, avšak opätovne sa nepresvedčil či električka je v takej vzdialenosti, aby mohol bezpečne prebehnúť. Súd z administratívneho spisu zistil, že z plániku a náčrtu z miesta dopravnej nehody je zrejmé, že krvavá stopa sa nachádzala 15,7 m od hlavného bodu merania (roh nástupného ostrovčeka bližšie smerom do centra mesta) a 2,1 m od pomocného bodu merania (okraj nástupného ostrovčeka) s priemerom 0,9 m čo preukazuje rozpor medzi tvrdením žalobcu, že bežal cez priechod pre chodcov cez Štefanovičovú ulicu kolmo cez cestu a koľaje a miestom, kde bola zdokumentovaná krvavá stopa. Prvostupňový správny orgán zistil, že dopravná nehoda sa nestala na križovatke ulíc Žilinská - Štefanovičová ale v jej blízkosti 26 m od obrubníka Žilinskej ulice. Smer behu žalobcu taktiež preukazuje plán a náčrtok z miesta dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke z miesta dopravnej nehody, ktorú bezprostredne po spísaní zápisnice podpísali, teda súhlasili s jej obsahom svedok Y. a vodič električky N. P.. Smer behu žalobcu potvrdzujú aj samotné výpovede spísané pred orgánom objasňujúcim predmetnú dopravnú nehodu. Z uvedeného popisu dopravnej nehody bolo zistené, že žalobca nebežal cez priechod pre chodcov kolmo cez cestu a koľaje ale šikmo na os vozovky na Štefanovičovej ulici mimoriadne vyznačený a riadený priechod pre chodcov. Taktiež je potrebné konštatovať, že z fotodokumentácie je preukázané, že zo zástavky na ktorej sedel svedok je možné považovať jeho výpoveď na hodnovernú, nakoľko svedok mal priamy a dostatočný výhľad na zrážku žalobcu s električkou. Z výpovede svedka vyplýva, že vodič električky dával zvukové výstražné znamenia, brzdil, čo upútalo jeho pozornosť. Podľa jeho vyjadrenia je preukázané, že videl ženu bežiacu cez električkové koľaje s MP3 prehrávačom a následne ako narazila do ľavého boku električky a spadol na zem. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán mal dostatok podkladov pre vydanie druhého rozhodnutia a z toho dôvodu rozhodol tak, že žalobu žalobcu podľa § 250 ods. 1 O.s.p. zamietol. Súd z námietok žalobcu nezistil dôvody, ktoré by spochybňovali hodnovernosť zistených dôkazov, iba všeobecná formulácia bez bližšej konkretizácie, že nebola zohľadnená výpoveď žalobcu v rozhodnutiach správnych orgánov nie je právne opodstatnená, pretože z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že s námietkami žalobcu a s jeho výpoveďou sa riadne správne orgány vysporiadali. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.