Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/3/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200121 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200121.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Kresťanskodemokratické hnutie, KDH - Vajnory, so sídlom Roľnícka 116, Bratislava, zastúpeného pani JUDr. Katarínou Bielikovou, advokátkou so sídlom Roľnícka 116, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava Vajnory, so sídlom Roľnícka 109, Bratislava, IČO: 00 603 201, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 26.1.2011 proti rozhodnutiu odporcu číslo: 9336/1567/2010 zo dňa 23.12.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č.: 9336/1567/2010 zo dňa 23.12.2010 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a konanie vo veci, v ktorej bolo zrušené rozhodnutie vydané z a s t a v u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. Odporca je povinný zaplatiť v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava titulom súdneho poplatku 33,- eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.: 9336/1567/2010 zo dňa 23.12.2010 odporca - Mestská časť Bratislava - Vajnory „ako príslušný správny orgán" podľa § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) a v spojení s ust. § 13 ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení) v konaní začatom na podnet odporcu pre porušenie ust. čl. 3 ods. 3.2 bodu 3.2.6 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Vajnory č. 3/2009 zo dňa 30.4.2009 o vyhradení miest na umiestňovanie volebných plagátov v Mestskej časti Bratislava - Vajnory (ďalej len VZN č. 3/2009) uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 3 000,- eur, ktorú mal uhradiť v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ porušil ust. čl. 3 ods. 3.2 bod 3.2.6 VZN č. 3/2009 tým, že umiestnil volebné pútače mimo miest vyhradených mestskou časťou a že tak urobil i napriek tomu, že odporca listom zo dňa 12.11.2010 upozornil navrhovateľa, že umiestňovať volebné plagáty je možné len na vyhradených miestach, ktoré určuje VZN č. 3/2009. Na ostatných miestach verejného priestranstva na území Mestskej časti Bratislava - Vajnory je umiestňovanie volebných plagátov zakázané a v prípade porušenia ustanovení tohto všeobecne záväzného nariadenia môže byť uložená sankcia. Ďalej dôvodil, že skutočnosť, že volebné pútače boli od dňa 12.11.2010 do 29.11.2010 umiestnené na verejných priestranstvách v Mestskej časti Bratislava - Vajnory, vyplýva z listu navrhovateľa zo dňa 11.11.2010 adresovanom odporcovi, v ktorom navrhovateľ oznamuje odporcovi, že v dňoch 12.11.2010 od 10:00 hodiny do 29.11.2010 do 24:00 hodiny rozmiestni svoje volebné pútače v Mestskej časti Bratislava - Vajnory. To, že boli tieto pútače umiestnené mimo miest vyhradených VZN č. 3/2009 vyplýva aj z úradných záznamov hliadok mestskej polície zo dňa 12.11.2010 a 17.11.2010. Navrhovateľ i napriek výzve mestských policajtov odmietol predmetné pútače odstrániť. Odporca na základe uvedeného začal konanie o uložení pokuty. Pri určovaní výšky pokuty odporca zohľadnil nielen skutočnosť, že boli porušené ustanovenia VZN č. 3/2009, ale aj zásada rovnosti politických strán a nezávislých kandidátov, keďže k odstráneniu volebných pútačov nedošlo ani v období 48 hodín pred začatím volieb, kedy je vedenie predvolebnej kampane v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov zakázané. Proti tomuto rozhodnutiu pod navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 26.01.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že skôr ako umiestnil volebné pútače na verejných priestranstvách Mestskej časti Bratislava - Vajnory, listom zo dňa 4.11.2010 požiadal odporcu o udelenie súhlasu s umiestnením informačných - reklamných zariadení na verejnom priestranstve (v termíne 10.11.2010 - 27.11.2010) a o následné vyrúbenie dane za užívanie verejného priestranstva. Keďže odporca túto žiadosť nepovažoval za úplnú, vyzval navrhovateľa na jej doplnenie. Listom zo dňa 22.11.2010 navrhovateľ doplnil takmer všetky odporcom požadované údaje s výnimkou jedného. Uviedol, že situáciu s umiestnením volebných pútačov na podklade katastrálnej mapy nemohol zdokumentovať, a preto sa zaviazal k tomu, že volebné pútače bude umiestňovať vo vzdialenosti min. 15 m od križovatiek a min. 1 m od hranice vozovky, pričom bude dbať na to, aby nezúžil priechodnosť chodníkov a neobmedzil vjazd do jednotlivých budov. Po tomto objasnení skutkového stavu pred rozmiestnením volebných pútačov sa navrhovateľ v odvolaní zaoberal problémom umiestnenia volebných pútačov. K tomuto problému sa vyjadril z hľadiska viacerých právnych predpisov (zákon č. 346/1990 Z.z. o voľbách do samosprávy obcí, zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách /ďalej len cestný zákon/, zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /ďalej len stavebný zákon/, VZN č. 3/2009). Uviedol, že politická strana je oprávnená použiť v rámci volebnej kampane aj iné nosiče informácií (v zmysle odvolania sú tým myslené volebné plagáty na informačných - reklamných zariadeniach, ktoré nie sú bilboardmi, t.j. nie sú spojené so zemou pevným základom). Ďalej, vychádzajúc z gramatického výkladu ustanovenia čl. 3 ods. 3.2, bodu 3.2.5 VZN č. 3/2009 uviedol, že odporca vyňal spod pôsobnosti predmetného VZN umiestňovanie plagátov na povolených informačných a reklamných zariadeniach. A nakoniec v súvislosti s neudelením súhlasu s osobitným užívaním verejného priestranstva zo strany odporcu poukázal na viaceré ustanovenia cestného zákona a zhodnotil, že odporca nesprávne právne posúdil vec, keď navrhovateľovi neudelil tento súhlas. V závere návrhu nakoniec uviedol, že postup odporcu bol nezákonný, ba až šikanózny, pričom došlo k porušeniu viacerých ústavou garantovaných práv a slobôd (čl. 26 ods. 2, čl. 29 ods. 2, čl. 30 ods. 4, čl. 31, čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky). Navyše z napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, ktorému subjektu bola pokuta uložená. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 2.3.2011 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne a navrhol súdu, aby návrh navrhovateľa zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne. V súvislosti s navrhovateľovými námietkami uviedol, že navrhovateľ skutočne požiadal odporcu o povolenie zabratia verejného priestranstva, avšak jeho žiadosť nebola úplná. I napriek odporcovej výzve na doplnenie navrhovateľ túto správne nedoplnil. Predovšetkým nešpecifikoval verejné priestranstvá, na ktorých chce reklamné zariadenia umiestniť. Z ďalších navrhovateľových podaní odporca zistil, že navrhovateľ má v úmysle na verejných priestranstvách Mestskej časti Bratislava - Vajnory umiestňovať volebné plagáty. Upozornil ho preto, že v zmysle VZN č. 3/2009 môže volebné plagáty umiestňovať len na miestach na to vyhradených. Keďže z podkladov predložených navrhovateľom bolo zrejmé, že navrhovateľ plánuje umiestniť volebné plagáty mimo miest vyhradených na tento účel, odporca rozhodol tak, že navrhovateľovi súhlas s osobitným užívaním pozemnej komunikácie neudelil a ani mu nevyrúbil daň za užívanie verejného priestranstva. Rovnako bola posúdená navrhovateľova žiadosť aj príslušným cestným orgánom. Odporca na tomto mieste podotkol, že mestská časť nemôže udeliť súhlas na určitú činnosť podľa cestného zákona alebo VZN o dani za užívanie verejného priestranstva, pokiaľ by táto činnosť zároveň predstavovala porušenie iného všeobecne záväzného nariadenia vydaného touto mestskou časťou (v tomto prípade VZN č. 3/2009). Odporca ďalej uviedol, že nesúhlasí s navrhovateľovým výkladom ustanovenia čl. 3 ods. 3.2.5 VZN č. 3/2009 a je presvedčený o tom, že je nesprávny. Ak by sa totiž toto ustanovenie vykladalo tak, ako to uviedol v opravnom prostriedku navrhovateľ, legislatívna úprava vyhradenia miest na verejných priestranstvách pre umiestňovanie volebných plagátov by stratila celkom zmysel. V závere vyjadrenia a s poukazom na ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, ktoré mali byť podľa navrhovateľa odporcom porušené, odporca uviedol, že nie odporca, ale práve navrhovateľ narúšal svojim konaním slobodnú a demokratickú súťaž politických síl pred komunálnymi voľbami, keď nerešpektoval ustanovenia VZN č. 3/2009 a hromadne rozmiestňoval volebné plagáty svojho kandidáta na verejných priestranstvách, ktoré však pre tento účel neboli vyhradené. Týmto boli znevýhodnení ostatní kandidáti, ktorí svoje volebné plagáty umiestňovali výlučne na miestach na to vyhradených. Pokiaľ ide o identifikáciu navrhovateľa v napadnutom rozhodnutí, odporca je presvedčený, že táto je správna, nakoľko navrhovateľ sa na podaniach, ktoré boli odporcovi doručované, označoval rovnakým spôsobom ako je to uvedené v hlavičke napadnutého rozhodnutia. Súd vzhľadom na posúdenie veci podľa ust. § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) o podanom návrhu rozhodol bez nariadenia pojednávania za použitia ust. § 250f ods. 3 O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a konanie zastaviť (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Súd vo veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom spisu odporcu, osobitne s písomným vyhotovením napadnutého rozhodnutia. Obsahom spisu odporcu bola navrhovateľova žiadosť o povolenie zabratia verejného priestranstva zo dňa 4.11.2010, odporcova výzva na doplnenie zo dňa 8.11.2010, doplnenie údajov k žiadosti zo dňa 10.11.2010, opätovná výzva odporcu na doplnenie údajov zo dňa 11.11.2010, písomné zamietnutie navrhovateľovej žiadosti zo dňa 12.11.2010, opätovná žiadosť o povolenie na zabratie verejného priestranstva reklamnými panelmi zo dňa 22.11.2010 a výzva na doplnenie žiadosti zo dňa 24.11.2010. Obsahom spisu sú aj úradné záznamy Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 12.11.2010, 17.11.2010 o umiestnení volebných pútačov mimo vyhradených miest (s príslušnou fotodokumentáciou) a úradný záznam zo dňa 25.11.2010 o porušení volebného moratória, oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 19.11.2010 a odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania. Z jeho obsahu je zjavné, že napadnuté rozhodnutie vydala Mestská časť Bratislava - Vajnory ako správny orgán. Podľa ust. § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení obec môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6638 eur, ak poruší nariadenie. Podľa ust. § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len zákon o Bratislave), územie Bratislavy tvoria katastrálne územia jej mestských častí uvedené v prílohe. Podľa bodu č. 15 prílohy (zoznam mestských častí a ich katastrálnych území) k vyššie citovanému zákonu katastrálne územie Vajnory tvorí Mestskú časť Vajnory. Podľa ust. § 29 zákona o Bratislave ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavné mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona o Bratislave starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch mestskej časti a pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov miestneho úradu; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Podľa ust. § 28 ods. 2 písm. b) zákona o Bratislave, starosta môže uložiť právnickej osobe pokutu do 6 638,- eur, ak právnická osoba poruší všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti. Podľa ust. § 47 ods.5 správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Podľa ust. 250 ods. 3 O.s.p. súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3. Podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. S poukazom na zistený stav veci, osobitne s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia je zjavné, že toto bolo vydané Mestskou časťou Bratislava - Vajnory ako správnym orgánom a podpísal ho starosta tejto mestskej časti. Táto skutočnosť je zrejmá z písomného vyhotovenia rozhodnutia, nakoľko ako správny orgán vydávajúcu rozhodnutie (v zmysle ust. § 47 ods.5 správneho poriadku) je uvedený odporca, t. j. Mestská časť Bratislava - Vajnory. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu dospel k záveru, že vydanie napadnutého rozhodnutia odporcom - Mestskou časťou Bratislava - Vajnory je v rozpore s ust. § 28 ods. 2 písm. b) zákona o Bratislave, ktoré výslovne uvádza, že pokutu v zmysle citovaného ustanovenia môže právnickej osobe uložiť výlučne starosta mestskej časti (teda nie mestská časť - odporca). Naviac napadnuté rozhodnutie je v rozpore aj s ust. § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení, ako aj s ust. § 17 ods. 3 zákona o Bratislave, ktorý zákon je vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení lex specialis. Citované ust. § 17 ods. 3 zákona o Bratislave totižto taxatívne vymenúva postavenie starostu mestskej časti Bratislavy. Podľa tohto ustanovenia starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch mestskej časti a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov miestneho úradu; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Rozhodnutie o uložení pokuty je bezpochyby administratívnoprávnym rozhodnutím a teda vydať ho mohol výlučne starosta odporcu ako správny orgán. Nie mestská časť (odporca), ktorá je v rozhodnutí označená ako správny orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal. Totožné postavenie starostu vyplýva aj z ust. § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení. Ak teda napadnuté rozhodnutie vydal odporca (Mestská časť Bratislava - Vajnory) a nie starosta Mestskej časti Bratislava - Vajnory, bolo bezpochyby vydané orgánom na to zákonom neoprávneným. Ak teda zákon o Bratislave je vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení lex specialis, konanie o uložení pokuty právnickej osobe za porušenie všeobecne záväzného nariadenia sa riadi zákonom o Bratislave, ktorý výslovne stanovuje, že pokutu právnickej osobe môže uložiť výlučne starosta mestskej časti a nie mestská časť. Súd s poukazom na zistenie skutočnosti, že totižto napadnuté rozhodnutie nebolo vydané správnym orgánom zákonom na to oprávneným, pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia nebol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného opravného prostriedku, ale toto rozhodnutie posúdil z úradnej povinnosti, danej mu citovaným ust. § 250j ods. 3 O.s.p. Pretože opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na jeho vydanie nebol zákonom oprávnený, súd toto rozhodnutie zrušil a s poukazom na znenie druhej vety ust. § 250j ods. 3 O.s.p. súčasne konanie vo veci, v ktorej bolo zrušené rozhodnutie vydané zastavil. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O trovách navrhovateľa súd rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na ich náhradu i napriek tomu, že bol v konaní úspešný, nakoľko trovy konania nežiadal. Odporca bol v konaní neúspešný a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. V zmysle Položky 10, písm. b) Prílohy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (poplatkový zákon) sa súdny poplatok 33.- eur platí za konanie o opravnom prostriedku správneho orgánu, ak rozhodol okresný súd alebo krajský súd. Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto s poukazom na ust. § 2 ods. 4, veta druhá poplatkového zákona nie je poplatníkom. Preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok prešla na odporcu. I keď je tento obcou, v danej veci vydané (napadnuté) rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci verejného a spoločensky prospešného záujmu vo všeobecnom význame týchto pojmov, teda sa na odporcu nevzťahuje jeho oslobodenie od platenia súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 2, písm. b) poplatkového zákona. Preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti výroku o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výrokom rozsudku, týkajúcich sa trov konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).