Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/28/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200183 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200183.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: P. J., štátna príslušnosť India, t.j. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-56/2010 zo dňa 29.12.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2011 sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-56/2010 zo dňa 29.12.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie, ktorým bolo v zmysle § 19 ods. 1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle zastavené konanie o žalobcovej žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalobca s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Žalovaný mal povinnosť skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu na území Slovenskej republiky a v prípade, ak má za to, že tieto nie sú splnené, povinnosť skúmať splnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie o zastavení konania možno vydať po súčasnom splnení dvoch podmienok, a to existencia právoplatného rozhodnutia vydaného v azylovom konaní a skutočnosť, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. V prípade žalobcu existuje právoplatné rozhodnutie vydané v azylovom konaní, to znamená, že prvá podmienka bola splnená. Čo sa týka druhej podmienky, musí byť splnená tak v otázke udelenia azylu, ako aj v otázke poskytnutia doplnkovej ochrany. Žalobca v tomto azylovom konaní predložil správnemu orgánu prvého stupňa dokumentáciu, ktorá mala preukázať opodstatnenosť obáv navrhovateľa z prenasledovania. Správny orgán prvého stupňa obsah týchto správ nevyhodnotil. Ako za takýchto okolností dospel k záveru, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, ani z jeho rozhodnutia, ani z rozhodnutia žalovaného, nevyplýva. Čo sa týka doplnkovej ochrany, táto na rozdiel od azylu, ktorý zohľadňuje individuálne problémy žiadateľov o azyl, sa vzťahuje predovšetkým na všeobecné problémy v jednotlivých krajinách, a teda je neoddeliteľne spätá s posudzovaním aktuálnej situácie v krajine pôvodu. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalovaný povinnosť riadne skúmať situáciu v krajine pôvodu u žalobcu. Ak sa žalovaný nezaoberal situáciou v krajine pôvodu žalobcu, nemohol zistiť, či sa táto zmenila alebo nezmenila, súčasne teda nemohol zistiť, či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva iba to, že sa oboznámil s formálnym priebehom predchádzajúcich konaní o udelenie azylu. Žiadne iné podklady svojho rozhodnutia, ako napr. správy o krajine pôvodu účastníka konania alebo dokumenty, ktoré účastník konania sám predložil vo svojom rozhodnutí, ani odporca, ani žalobca, ani prvostupňový správny orgán, nespomína. Teda možno uviesť, že žiaden iný podklad rozhodnutia ako spisový materiál z predchádzajúcich azylových konaní žalobcu nepoužil. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 14. 04.2011 uviedol, že počas zaistenia v rámci nelegálneho pobytu na území SR žalobca požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Gbely - Adamov dňa 16.09.2010 opakovane o udelenie azylu z politických dôvodov. So žalobcom bol vykonaný pohovor na objasnenie dôvodov jeho opakovanej žiadosti, pri ktorom uviedol, že sa v plnej miere pridŕža dôvodov, ktoré uviedol už v minulosti. Vzhľadom na to, že ním uvádzané dôvody už boli predmetom posudzovania správneho orgánu, rozhodnutím ČAS: MU-513-12/PO-Ž/2010 z 24.09.2010 bolo konanie zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle. Proti uvedenému rozhodnutiu podal jeho právny zástupca rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra č. SLV-OLVS-56/2010 zo dňa 29.12.2010 zamietnutý a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, publikovanú v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v azylových veciach vydané v decembri 2008 vo vydavateľstve Poradca podnikateľa spol. s r.o. Konkrétne v odôvodnení rozhodnutia 1 Sžo KS 124/2005 sa uvádza: „... povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal aj príslušné skutkové zistenia.“ Vzhľadom na subsidiárny charakter doplnkovej ochrany vo vzťahu k § 13a Zákona o azyle, ktorá je automaticky posudzovaná v rámci azylového konania, povinnosť oznámiť skutkový stav sa vzťahuje aj na poskytnutie doplnkovej ochrany. Obdobne je to konštatované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 9 Sža 2/2010, týkajúce sa žalobcu, kde na str. 14 súd konštatuje „hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcich v odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, súd pri rozhodovaní o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa z nich je potrebné vychádzať.“ Obdobne v § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle je ustanovené, že ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva pre žalobcu povinnosť odôvodniť svoju žiadosť dôvodmi alebo skutočnosťami, ktoré sú striktne vymedzené v predmetných paragrafoch zákona, v opačnom prípade bude jeho žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Neustanovuje však povinnosť bez návrhu zisťovať dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany pri zastavení konania. Námietku právneho zástupcu, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal situáciou v krajine pôvodu, preto pokladá žalovaný za neodôvodnenú. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správnych orgánov, boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca počas zaistenia v rámci nelegálneho pobytu na území SR požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Gbely - Adamov dňa 16.09.2010 opakovane o udelenie azylu z politických dôvodov. Prvýkrát požiadal o priznanie postavenia utečenca dňa 20.03.2001 z dôvodu obáv o svoj život v krajine pôvodu, kde pôsobil v policajných zložkách v Pandžábe v okrese Hoshiarpur. Keďže sa mal často zúčastňovať na zásahoch proti teroristom, tí sa mu mali vyhrážať. V rokoch 1985-1986 mal dostať niekoľko výhražných listov, na základe čoho sa rozhodol v roku 1992 opustiť rady polície. Od roku 2000 nevidel svojich mladších bratov. Domnieva sa, že ich mohli zabiť policajti, lebo sa dočítal, že asi 17 chlapcov prišlo do styku s políciou, ale dôkazy o tom nemal. Údajne ho trikrát doma hľadali teroristi, ale on nikdy nebol doma. Do styku s teroristami tak osobne neprišiel. Neuviedol bližšie kedy malo k údajným návštevám teroristov prísť, prípadne čo mali od neho chcieť. Správny orgán sa domnieva, že takýto všeobecný popis znižoval dôveryhodnosť jeho tvrdení o tom, že k uvádzaným skutočnostiam vôbec došlo. V danom prípade sa mal žalobca v prvom rade obrátiť na políciu, ako aj na príslušné orgány v domovskej krajine, ktoré zabezpečujú ochranu svojim občanom a využiť na svoju obranu všetky dostupné prostriedky. Medzinárodná ochrana môže byť poskytnutá žiadateľovi až v prípade, keď mu bola odopretá ochrana krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom. Tú však nevyužil a nepredložil ani žiadny dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia opodstatňovali. Rozhodnutím č. MU-406/PO-Ž/2001 mu nebolo priznané postavenie utečenca, pričom rozhodnutie bolo potvrdené aj v druhom stupni rozhodnutím č. 206-2001/03253, ktoré nadobudlo platnosť 09.11.2001. Žalobca žiadal o priznanie postavenia utečenca, resp. udelenie azylu opakovane v nasledujúcich rokoch, pričom mu postavenie utečenca nebolo priznané, a to rozhodnutím č. MU-33/PO-Ž/2002, č. MU-4801/PO-Ž/2002. Jeho žiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená rozhodnutím č. MU-673/PO-Ž/2003 a nebol mu udelený azyl, rozhodnutie č. MU-6871/PO-Ž/2004, MU-428-44/PO-Ž/2008. Žalobca od piateho konania rozšíril svoje dôvody na prenasledovanie políciou. Tá ho mala prenasledovať, nakoľko vystúpil v roku 1992 z jej radov. Akým spôsobom sa prenasledovanie prejavovalo však konkretizoval až v opravnom prostriedku. Údajne ho začali navštevovať pod zámienkou vyšetrovania. Žalobca však ešte osem rokov po opustení polície ostal žiť v krajine pôvodu, až následne krajinu opustil. Žalobcovi sa tak nepodarilo prezentovať dôvody na udelenie azylu uceleným a presvedčivým spôsobom. Rozhodnutím č. MU-6871/PO-Ž/2004 žalobcovi nebol udelený azyl a neboli konštatované prekážky jeho vyhostenia do krajiny pôvodu. Proti rozhodnutiu sa odvolal na Krajský súd v Košiciach a následne aj na Najvyšší súd SR, pričom súdy potvrdili rozhodnutie Migračného úradu, ktoré nadobudlo dňa 18.08.2010 právoplatnosť. Následne požiadal dňa 09.07.2008 opakovane o udelenie azylu z dôvodov obavy o svoj život v krajine pôvodu a z dôvodu, že ovláda slovenský jazyk. Po objektívnom a komplexnom posúdení jeho žiadosti mu rozhodnutím ČAS: MU-428/PO-Ž/2008 zo dňa 16.09.2009 nebol udelený azyl. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal na Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súdu SR, ktoré potvrdili rozhodnutie Migračného úradu, ktoré nadobudlo dňa 18.08.2010 právoplatnosť. Dňa 16.09.2010 požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Gbely - Adamov o udelenie azylu z politických dôvodov. Bol s ním vykonaný pohovor na objasnenie dôvodov jeho opakovanej žiadosti, pri ktorom uviedol, že sa v plnej miere pridŕža dôvodov, ktoré uviedol už v minulosti. Vzhľadom na to, že ním uvádzané dôvody už boli predmetom posudzovania správneho orgánu rozhodnutím ČAS: MU-513-12/PO-Ž/2010, dňa 24.09.2010 bolo konanie zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i/ Zákona o azyle. Proti uvedenému rozhodnutiu podal rozklad, ktorý bol žalovaným dňa 29.12.2010 zamietnutý a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a v znení a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o azyle) ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak: sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 20 ods. 4 Zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o udelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V danej veci úlohou súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-56/2010 zo dňa 29.12.2010 a rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR ČAS: MU-513-12/PO-Ž/2010 zo dňa 24.09.2010, a to z pohľadu, či sa správne orgány vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu a či sú v súlade so zákonom. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Z administratívneho spisu je preukázané, že prvostupňový správny orgán vykonal v konaní náležité dokazovanie, a to výsluchom žalobcu a obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil, že v prípade žalobcu sa jedná už o šiestu žiadosť o azyl. Žalobca v poslednej žiadosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, podľa ktorých by skutkový stav podstatne zmenil. Všetky skutočnosti boli podľa prvostupňového správneho orgánu počas opakované konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Prvostupňový správny orgán v predchádzajúcich azylových konaniach MU-673/PO-Ž/03 z 11.03.2003, MU-6871/PO-Ž/2004 z 08.10.2004, MU-428-44/PO-Ž/2008 z 21.10.2008 rozhodol o jeho žiadostiach o azyl na území Slovenskej republiky a neudelil mu azyl, ani doplnkovú ochranu. Jeho opakované dôvody o prenasledovaní z rasových, národnostných, náboženských dôvod, ekonomických a politických dôvodov, nemôžu sa považovať za nové skutočnosti, na základe ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil. Sám žalobca uviedol, že nemá žiadne nové dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o azyl a plne sa pridržiava všetkých dôvodov, ktoré uviedol počas vstupných pohovorov. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že dôvody, ktoré uviedol žalobca, nemajú žiadny podstatný vplyv na zmenu pôvodných rozhodnutí a vzhľadom k tomu, že v predchádzajúcich konaniach sa v prípade žalobcu právoplatne rozhodlo o neudelení azylu a v predmetnom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil, prvostupňový správny orgán konanie zastavil. Súd mal za preukázané, že v konaní o azyle sa už právoplatne rozhodlo, a to rozhodnutím č. MU-428-44/ PO-Ž/2008 z 21.10.2009 o neudelení azylu a na základe vlastnej výpovede žalobcu, ktorý zotrval na tom, že podrobne a vyčerpávajúco uviedol dôvody svojej žiadosti v predchádzajúcich azylových konaniach, preukázal, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalovaný správne rozhodol, keď zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ČAS: MU-513-12/PO-Ž/2010 z 24.09.2010 potvrdil. Námietku žalobcu, že žalovaný mal povinnosť skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu na území SR a v prípade, ak mal za to, že tieto nie sú splnené, mal povinnosť skúmať plnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany, vyhodnotil súd ako nedôvodnú a v tejto námietke považuje za dôležité uviesť, že takáto povinnosť správnemu orgánu pri rozhodovaní o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i/ Zákona o azyle nevyplýva. O doplnkovej ochrane rozhoduje správny orgán vtedy, ak to zákon o azyle ustanovuje. Explicitne povinnosť rozhodnúť o tom, či sa žiadateľovi o azyl poskytne doplnková ochrana je vyjadrená v ustanovení § 20 ods. 4 Zákona o azyle (teda v prípadoch ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, v takýchto prípadoch ministerstvo rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu). Pre preskúmanie, či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žalobcu o takýchto skutočnostiach v novopodanej žiadosti o azyl. Pokiaľ žiadateľ o azyl uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nemožno od správneho orgánu žiadať, aby vykonal dokazovanie na žiadateľom neuplatnené a netvrdené skutočnosti (informácia o krajine pôvodu). Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.