Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/28/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200188 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200188.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, 826 86 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. SVS-OP-2011/468/TMC zo dňa 24.1.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 14.02.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. SVS-OP-2011/468/TMC zo dňa 24.1.2011, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Rimavská Sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy č.k. 1365/2009-JDK zo dňa 20.10.2009, ktorým bol Tomáš Radics uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) a žalobca ako poškodený bol odkázaný s uplatneným nárokom na náhradu škody v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch na príslušný súd. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že bol na svojich právach napadnutým rozhodnutím a aj samotným postupom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa ukrátený, nakoľko mu ako poškodenej strane nebola priznaná náhrada škody priamo v priestupkovom konaní, napriek skutočnosti, že ju žalobca v konaní riadne preukázal. Dôvody zamietnutia odvolania žalovaným považuje žalobca za účelové a je zrejmé, že žalovaný sa riadne neoboznámil s argumentáciou žalobcu a ním predloženou dokumentáciou. Žalobca ďalej v žalobe vyhlásil, že náklady uplatnené v sume 497,- Eur sú definitívnymi nákladmi vynaloženými na liečbu poistenca v súvislosti s jeho úrazom a je zrejmé, že ak by došlo k ďalším nákladom na liečbu poistenca, tieto náklady by si žalobca najneskôr na prejednaní veci uplatnil. Ohľadom popisu úkonov, ktoré ošetrujúci lekári vykonali pri ošetrení poistenca p. C. L., nar. XX.X.XXXX v súvislosti s jeho zranením zo dňa 11.6.2009 spôsobené p. A. D., žalobca uviedol, že boli detailne vysvetlené v odvolaní zo dňa 24.11.2009. Diagnózy uvedené vo vyčíslení zodpovedajú medzinárodnej klasifikácii chorôb, 10. vydanie a označenie zdravotných výkonov je v súlade s nariadením vlády SR č. 776/2004 Z.z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o všeobecnú platnú právnu úpravu, tvrdenie žalovaného o nemožnosti zistenia, o aké zdravotné výkony sa jedná, je bezpredmetné. Podľa žalobcu z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. je zrejmé, že nárok žalobcu nie je obmedzený nevyhnutnosťou zdravotnej starostlivosti, t.j. zdravotná poisťovňa má právo na úhradu všetkých vynaložených liečebných nákladov súvisiacich s liečbou poistenca. Ďalej žalobca uviedol, že úhrn účtovnej sumy uvedenej vo vyčíslení predstavuje 497,- Eur. Suma 414,86 Eur, ktorú považuje žalovaný za kolízny úhrn uplatnenej škody, je len ďalšou samostatnou položkou vyčíslených nákladov, a to hospitalizácia poistenca v čase od 11.6.2009 do 16.6.2009 u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - Nemocnice a polikliniky, n.o., pracovisko Rimavská Sobota. Žalobca je toho názoru, že uvedené informácie sú jednoznačne vyjadrené v predmetnom rozpise, špecifikácia zdravotných úkonov poskytnutých poistencovi v súvislosti s jeho úrazom zo dňa 11.6.2009, rovnako aj ich cena vykázaná samotnými poskytovateľmi a hradená žalobcom, sú úplné a nespochybniteľné. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhoval, aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil a priznal žalobcovi ako poškodenému náhradu škody vo výške 497,- Eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 1.4.2011 uviedol, že napadnutým rozhodnutím nebol porušený zákon. Žalovaný namietal, že výška škody, ktorá vznikla žalobcovi vynaložením liečebných nákladov na ich poistenca C. L., nebola spoľahlivo zistená, a preto prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ust. § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch, keď odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na príslušný súd. Žalovaný ďalej uviedol, že dôvody zamietnutia odvolania žalovaným nie sú účelové, ale v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené. Podľa žalovaného nie je zrejmé, čo požadovaná náhrada škody vo výške 497,- Eur zahŕňa. Doklady predložené žalobcom z karty poistenca obsahovali číslo dávky, oddelenie, kód lekára, číslo dokladu, priezvisko, meno lekára, diagnózu, výkon, dátum a účtovnú sumu za výkony vo výške 414,86 Eur. Z uvedeného podľa žalovaného nebolo zrejmé, čo zahŕňa posledná uvedená suma, pretože nebola sumárom uvedených výkonov, ani nekorešpondovala so sumou vo výške 497,- Eur, ktorú si poškodený uplatnil v priestupkovom konaní. Na základe uvedeného nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že rozpísaná špecifikácia a výsledná suma, sú nespochybniteľné. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.k. SVS- OP-2011/468/TMC zo dňa 24.1.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Rimavská Sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy č.k. 1365/2009-JDK zo dňa 20.10.2009, ktorým bolo okrem iného rozhodnuté o tom, že žalobca ako poškodený je odkázaný s uplatneným nárokom na náhradu škody v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch na príslušný súd. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Obvodného úradu Rimavská Sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy č.k. 1365/2009-JDK zo dňa 20.10.2009 bolo rozhodnuté, že sa obvinený A. D. dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch tým, že dňa 11.06.2009 okolo 20.30 hod. v pohostinstve Potkan v Rimavskej Sobote, na ul. Daxnerovej, fyzicky napadol tam zamestnaného čašníka C. L. tak, že po hádke ho začal strkať, najmenej trikrát ho päsťou udrel do oblasti tváre, následkom čoho spadol na zem, kde ho ešte dvakrát kopol do ľavej časti tváre a ľavej ruky, čím mu spôsobil zranenie ľavého oka, nosa, ľavej časti tváre a ramena, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s výrazným obmedzením obvyklého spôsobu života 7 dní. Súčasne bol týmto rozhodnutím žalobca ako poškodený odkázaný s uplatneným nárokom na náhradu škody v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch na príslušný súd s odôvodnením, že z predloženého materiálu nie je možné zistiť aké úkony lekári, ktorí ošetrovali poistenca žalobcu vykonali, či tieto úkony podľa rozsahu zranenia boli nevyhnutné a či týmto úkonom zodpovedá škoda, vyčíslená zdravotnou poisťovňou. Žalobca sa ešte v priebehu samotného priestupkového konania pripojil ku konaniu ako poškodený v dôsledku vzniku škody vynaložením liečebných nákladov na poistenca žalobcu C. L. a listom č. RK/20091001244 zo dňa 24.09.2009 si uplatnil žalobca nárok na náhradu škody vo výške 497,- Eur, ktorú uviedol vo vyčíslení vynaložených liečebných nákladov ich poistenca C. L.. Proti výroku o náhrade škody podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. SVS-230-2010/430/TMC zo dňa 11.02.2010 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/430/TMC zo dňa 11.02.2010, o ktorom rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 3S 204/2010-31 zo dňa 26.10.2010, ktorým napadnuté rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný nepredložil súdu originál administratívneho spisu. Na základe zrušujúceho rozsudku súdu žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. SVS-OP-2011/468/TMC zo dňa 24.1.2011. Podľa § 72 zákona č. 372/1990 Zb., v konaní o priestupku sú účastníkmi konania: a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán. Konanie o náhrade škody v priestupkovom konaní sa označuje ako adhézne konanie. Adhézne konanie nie je podstatou konania o priestupku a nemalo by ho preto zbytočne komplikovať. Je nepopierateľné, že adhézne konanie má význam hlavne vtedy, pokiaľ je možné týmto spôsobom vyriešiť nárok na náhradu škody bez zložitého dokazovania a ďalších s tým spojených úkonov. Nebolo by žiaduce, aby sa adhézne konanie stalo vlastne dominantou celého konania o priestupku. Ustanovenie § 70 ods. 2 zákona o priestupoch ukladá správnemu orgánu povinnosť zaviazať páchateľa priestupku k náhrade škody za splnenia dvoch podmienok. Škoda musí byť spoľahlivo zistená a súčasne nedošlo k jej dobrovoľnej úhrade. Pokiaľ sú obe tieto podmienky naplnené, má správny orgán zásadne povinnosť rozhodnúť o uplatnenom nároku na náhradu škody. Priestupkový orgán nemôže ľubovoľne uvažovať medzi tým, či o náhrade škody rozhodne, či poškodeného odkáže na konanie pred iným orgánom. Správny orgán by mal až v momente, kedy nemožno o nároku poškodeného rozhodnúť, tohto odkázať na konanie vo veciach občianskoprávnych, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Tu budú spadať prípady, kedy sa napr. v priebehu správneho konania zistí, že škoda už bola poškodenému uhradená, prípadne nebola v príčinnej súvislosti so spáchaným priestupkom, pre ktorý bol páchateľ priestupku uznaný vinným, či v prípade, ktorý nastal aj v tejto právnej veci, kedy poškodeným predložené podklady pre priznanie nároku neposkytujú dostatočný podklad pre ich priznanie, atď. Prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobcom predložené vyčíslené liečebné náklady ich poistenca C. L. neposkytujú dostatočný podklad pre rozhodnutie. Konkrétne pri sume 414,86 Eur, ktorá je jednou z položiek vyčíslených liečebných nákladov, vznikla u správneho orgánu pochybnosť, či uvedená suma skutočne zodpovedá liečebným nákladom, ktoré boli poskytnuté poistencovi C. L.. Z predložených vyčíslených liečebných nákladov nebolo možné zistiť, čo konkrétne suma 414,86 Eur skutočne zahŕňa, nakoľko pri tejto položke bola uvedená len diagnóza S06.0 (Vnútrolebkové poranenie), preto správny orgán správne postupoval, keď odkázal poškodeného na civilný súd z dôvodu, že škoda nebola spoľahlivo zistená. Je dôležité si uvedomiť, že toto adhézne konanie je vedené najmä právnymi laikmi, ktorým chýba v tejto otázke súkromného práva potrebná právna erudícia, a preto je na mieste, aby o tejto otázke v prípade, keď škoda nie je spoľahlivo zistená, rozhodoval súd, keďže táto otázka aj primárne spadá do pôsobnosti civilného súdnictva. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že žalobca, ktorý si nárokuje na náhradu škody v priestupkovom konaní, nespĺňa úplne všetky podmienky pre účasť v adhéznom konaní ako poškodený, keďže poškodeným v zmysle § 72 písm. b) zákona o priestupkoch sa rozumie najmä osoba, ktorej škoda bola spôsobená priamo, v tomto prípade je to p. C. L. a žalobcovi - zdravotnej poisťovni vznikla ujma v majetkovej sfére iba nepriamo v dôsledku úhrady nákladov vynaložených na liečbu poistenca. Poškodeným v zmysle § 72 písm. b) zákona o priestupkoch je p. C. L., a preto zdravotná poisťovňa si má nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla nepriamo, uplatňovať v tomto prípade najmä na príslušnom civilnom súde. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že súd mal za to, že zo strany správnych orgánov oboch stupňov pri ich postupe a rozhodnutí nedošlo k porušeniu zákona, resp. ich postup a rozhodnutie boli v rozsahu žaloby v súlade so zákonom a žalobu preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 OSP. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.