Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/24/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200217 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200217.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Ing. W. T., T.., nar. XX.XX.XXXX, A. XX/XX, F., zastúpený: JUDr. Ján Mišura, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vedúceho služobného úradu žalovaného č. 101/2427/2010 zo dňa 14.12.2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného č. 101/2427/2010 zo dňa 14.12.2010 a rozhodnutie žalovaného č. 120/112/2009 zo dňa 22.01.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 913 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vedúceho služobného úradu Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 101/2427/2010 zo dňa 14.12.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného č. 120/112/2009 zo dňa 22.01.2009 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe). Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia tvrdiac, že neboli naplnené hmotnoprávne skutočnosti, ktoré sa v zmysle zákona o štátnej službe vyžadujú na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo strany služobného úradu . Poukázal na § 118 ods. 1 písm. a/ bod 3 uvedeného zákona, podľa ktorého je služobný úrad povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy opatrení týkajúce sa väčšieho počtu štátnych zamestnancov. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu odôvodnené len rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného č. 8/2009 týkajúcim sa viacerých zamestnancov, s ktorými sa ukončuje štátnozamestnanecký pomer, pričom toto rozhodnutie neobsahuje údaj o tom, že bolo vopred prerokované s odborovým orgánom. Žalobca tvrdil, že prerokovanie predmetného rozhodnutia s odborovým orgánom sa vykonalo až dodatočne, nakoľko v čase vyhotovovania rozhodnutia č. 120/112/2009 žalovaný nevedel túto skutočnosť preukázať. Žalobca ďalej namietal, že vedúci služobného úradu si nesplnil publikačnú povinnosť v zmysle čl. 4 bod 3 a 4 Smernice na tvorbu a vydávanie organizačno-riadiacich aktov v podmienkach PPA č. 1/2007 zo dňa 30.04.2007, a to ani v deň doručenia rozhodnutia č. 120/112/2009 žalobcovi. Žalobca preto tvrdil, že sa nemohol relevantne vyjadriť k uvedenému rozhodnutiu, čím došlo k zrejmému zásahu do jeho práv. Žalovaný podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza, kde, kedy a akým spôsobom došlo k zverejneniu rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 8/2009 a zverejnenie tohto rozhodnutia žiadnym spôsobom nepreukázal. Nezákonnosť videl žalobca napokon v tom, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s neexistenciou iného vhodného štátnozamestnaneckého miesta pre žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je podľa jeho názoru v tomto smere len deklaratórne, nie je podložené žiadnymi vecnými argumentmi, napr. prehľadom systemizovaných miest a ich skutočného obsadenia konkrétnymi zamestnancami pred a po vykonaní organizačnej zmeny. Tvrdil, že po vecnej stránke nie je možné, aby v štruktúre existovalo voľné štátnozamestnanecké miesto zodpovedajúce zaradeniu žalobcu a súčasne bola v zmysle § 40 ods. 2 písm. a zákona o štátnej službe naplnená podmienka, že služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto. Žalovaný podľa žalobcu ku dňu skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru žiadnym spôsobom nevedel preukázať, že neexistovali pre neho vhodné miesta. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s tvrdením, že opakovane menil počty štátnych zamestnancov na predmetnom úseku pred aj po ukončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu a z tohto dôvodu mal žalobca zato, že žalovaný sa snaží zamaskovať skutočnosť, že na oddelení bol nedostatok referentov na pozícii, ktorú žalobca vykonával. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že pripravované organizačné zmeny boli prerokované v zmysle § 118 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o štátnej službe a čl. 10 Kolektívnej zmluvy na rok 2009 s odborovým zväzom dňa 21.01.2009, ktorý proti nim nenamietal, čo potvrdili dvaja jeho predstavitelia svojim podpisom v zázname o prerokovaní návrhu ORA zo dňa 21.01.2009, teda pred vydaním rozhodnutia zo dňa 22.01.2009 s účinnosťou od 01.02.2009. Žalovaný mal zato, že namietané neuvedenie tejto skutočnosti priamo v rozhodnutí č. 8/2009 nezakladá nezákonnosť rozhodnutia, resp. nie je v rozpore so zákonom. Žalovaný ďalej uviedol, že namietané nesplnenie publikačnej povinnosti nie je dôvodom na nezákonnosť rozhodnutia, pretože predmetné rozhodnutie č. 8/2009 ako organizačno - riadiaci akt nadobúda platnosť rozhodnutím generálneho riaditeľa a účinnosť dňom uvedeným v tomto rozhodnutí. Podľa žalovaného nie je zrejmé, na základe akého predpisu by mal žalovaný v rozhodnutí preukazovať jeho zverejnenie. Uviedol, že rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o štátnej službe. Žalovaný poukázal na to, že so žalobcom bol dňa 27.01.2009 vedený ústny pohovor, ktorého predmetom bolo vysporiadanie jeho štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ku ktorému došlo na základe dodatku č. 2 k rozhodnutiu generálneho riaditeľa PPA č. 21/2007 zo dňa 30.03.2007 o organizačnej zmene v znení dodatku č. 1-200/127/2009 zo dňa 22.01.2009 a rozhodnutia č. 8/2009 generálneho riaditeľa PPA č. 120/83/2009 zo dňa 22.01.2009. Priebeh ústneho pohovoru bol zachytený v zápisnici zo dňa 27.01.2009, v ktorej mal žalobca možnosť vyjadriť sa k veci. Bol teda s organizačnou zmenou oboznámený. Rozhodnutie bolo zverejnené v rovnaký deň, ako bol vedený ústny pohovor so žalobcom, v zmysle čl. 3 a 4 Smernice na vydávanie ORA v podmienkach PPA č. 1/2007 zo dňa 30.04.2007. Žalovaný zdôraznil, že platnosť rozhodnutia sa počíta od písomnej, nie elektronickej formy organizačno-riadiacich aktov vydávaných generálnym riaditeľom, teda v danom prípade od 21.01.2009, s účinnosťou od 01.01.2009. Žalovaný poukázal nato, že pre internú potrebu má všetky vytvorené štátnozamestnanecké/pracovné miesta očíslované podľa organizačného začlenenia, pričom tieto miesta podľa potreby zrušuje, resp. obsadzuje konkrétnymi zamestnancami identifikovanými v organizačnom riadiacom akte názvom organizačného útvaru a menom a priezviskom zamestnanca. Rozhodnutie č. 8/2009 zo dňa 22.01.2009 obsahuje prílohu č. 1, ktorá určuje systemizáciu počtu zamestnancov PPA k 01.02.2009, z ktorej vyplýva zrušenie štátnozamestnaneckého miesta na platobnej sekcii odbore účtovníctva č. 640/05 obsadeného žalobcom. Žalovaný tiež uviedol, že od 01.02.2009 do 30.03.2011 došlo k ďalším trinástim zmenám organizačného poriadku a systemizácie miest, pričom od založenia žalovaného bol organizačný poriadok menený 26- krát, čo však vzhľadom na finančnú a hospodársku situáciu nie je nezvyklé ani protizákonné. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť uplatniť všetky svoje práva v priebehu konania, čoho dôkazom je zápisnica, s obsahom ktorej súhlasil, čo vyjadril svojim vlastnoručným podpisom. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že rozhodnutím generálneho riaditeľa PPA č. 21/2007 bol vydaný Organizačný poriadok PPA, ktorý bol s účinnosťou od 01.02.2009 zmenený dodatkom č. 2. Ten priniesol viaceré zmeny v organizačnej štruktúre PPA. V nadväznosti na uvedený dodatok č. 2, s cieľom racionalizácie počtu zamestnaneckých miest, vydal generálny riaditeľ PPA rozhodnutie č. 8/2009 zo dňa 22.01.2009, ktorým s účinnosťou od 01.02.2009 zrušil viaceré štátnozamestnanecké miesta a zamestnanecké miesta pri výkone práce vo verejnom záujme, medzi inými aj štátnozamestnanecké miesto č. 640/05 na platobnej sekcii v odbore účtovníctva obsadené žalobcom, začlenil niektoré štátnozamestnanecké miesta na iné organizačné útvary PPA v súlade so zmenou organizačného poriadku PPA a schválil systemizáciu počtu zamestnancov k 01.02.2009 tvoriacu neoddeliteľnú prílohu uvedeného rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo platnosť dňom 22.01.2009. Vydaniu uvedených rozhodnutí predchádzalo prerokovanie návrhu dodatku č. 2 k Organizačnému poriadku PPA so zástupcami odborovej organizácie dňa 21.01.2009, pričom podľa záznamu z tohto rokovania prítomní predseda a podpredseda odborovej organizácie nemali pripomienky k predloženým návrhom organizačno-riadiacich aktov. Dňa 27.01.2009 bol so žalobcom uskutočnený ústny pohovor za účasti zástupcov vedenia PPA a podpredsedu odborovej organizácie, ktorého predmetom bolo vysporiadanie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu v súvislosti s jeho zrušením štátnozamestnaneckého miesta vyššie uvedenými rozhodnutiami zo dňa 22.01.2009 s účinnosťou od 01.02.2009. Podľa zápisnice z tohto pohovoru bol žalobca oboznámený s rozhodnutím generálneho riaditeľa PPA č. 8/2009 a so zrušením jeho štátnozamestnaneckého miesta s tým, že nakoľko služobný úrad voľné štátnozamestnanecké miesta obsadzuje výberovým konaním a iné voľné štátnozamestnanecké miesto pre žalobcu nemá, skončí sa jeho štátnozamestnanecký pomer odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe. Žalobcovi bolo umožnené sa k veci vyjadriť a zároveň mu bolo doručené rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe ku dňu 31.01.2009. Zástupca odborov sa podľa zápisnice vyjadril v tom zmysle, že súhlasí s organizačnými zmenami, ale každé jedno skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa bude posudzovať individuálne po komplexnom posúdení. Predmetné organizačno-riadiace akty boli sprístupnené zamestnancom PPA v deň vykonania pohovoru so žalobcom. Za účelom preverenia, či boli splnené hmotnoprávne podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu v žalobou namietanom rozsahu, si súd vyžiadal od žalovaného evidenciu systemizovaných štátnozamestnaneckým miest, ktorými žalovaný disponoval ku dňu 01.02.2009, spolu s menným zoznamom jednotlivých zamestnancov, z ktorého zistil, že ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu (01.02.2009) boli u žalobcu dočasne neobsadené štátnozamestnanecké miesta č. 431/11, č. 520/08, č. 802/14 z dôvodu čerpania materskej resp. rodičovskej dovolenky štátneho zamestnanca, ďalej štátnozamestnanecké miesta č. 722/04, č. 808/11, č. 813/12 pre čerpanie neplateného voľna dotknutými štátnymi zamestnancami, ako aj pracovné miesta pri výkone práce vo verejnom záujme č. 240/09 a č. 520/09, taktiež z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Z predložených dokladov a z vyjadrenia žalovaného tiež vyplynulo, že ku dňu 01.02.2009 bolo voľné štátnozamestnanecké miesto č. 413/08, na ktoré bol na základe schválenej žiadosti z januára 2009 trvale preložený K.. Y. z Ministerstva pôdohospodárstva SR, avšak až ku dňu 06.04.2009. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takého konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c). Podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe štátneho zamestnanca možno na základe jeho písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, b) do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby, c) do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby, d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo e) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení pravidelné miesto výkonu štátnej služby. Podľa § 118 ods. 1 písm. a/ bod 3. zákona o štátnej službe služobný úrad je povinný opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov. Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplynulo, že generálny riaditeľ PPA dodatkom č. 2 zo dňa 22.01.2009 k organizačnému poriadku zmenil organizačnú štruktúru PPA a na jej základe rozhodnutím č. 8/2009 z toho istého dňa rozhodol o zrušení viacerých štátnozamestnaneckých miest, vrátane štátnozamestnaneckého miesta č. 640/05 obsadeného žalobcom. Rozhodnutie o organizačnej zmene, na ktoré nadväzovalo zrušenie štátnozamestnaneckého miesta obsadeného žalobcom, bolo vydané v medziach zákona a interných predpisov upravujúcich organizáciu a činnosť žalovaného. Toto rozhodnutie bolo záväzné smerom dovnútra organizácie a je záväzné i pre súd v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Úlohou súdu bolo na základe žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia i postupu služobného úradu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Pokiaľ ide o prvú námietku žalobcu týkajúcu sa účasti odborového orgánu pri prijímaní návrhov organizačných opatrení týkajúcich sa väčšieho počtu štátnych zamestnancov žalovaného, mal súd za preukázané, že dňa 21.09.2009 boli predmetné návrhy rozhodnutí o organizačných zmenách u žalovaného prerokované so zástupcami odborovej organizácie a taktiež pri osobnom pohovore zástupcov služobného úradu so žalobcom dňa 27.01.2009 bola zabezpečená prítomnosť podpredsedu príslušnej odborovej organizácie. Zákonnú povinnosť vopred prerokovať s odborovým orgánom návrhy opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho poštu štátnych zamestnancov, si preto služobný úrad v danom prípade splnil a z tohto pohľadu bol jeho postup v súlade so zákonom. Ten neukladá služobnému úradu povinnosť konštatovať v rozhodnutí o organizačnej zmene jeho predchádzajúce prerokovanie s odborovým orgánom a preto súd považoval predmetnú námietku žalobcu za nedôvodnú. K nezákonnosti zo strany služobného úradu nedošlo ani v súvislosti s publikovaním organizačno- riadiaceho aktu, ktorým došlo u žalovaného k organizačnej zmene, pretože s umiestnením tohto aktu na intranete agentúry v zmysle čl. 4 ods. 3, 4 Smernice na tvorbu a vydávanie organizačno-riadiacich aktov v podmienkach PPA zo dňa 30.04.2007, ku ktorému došlo v danom prípade dňa 27.01.2009, sa nespája platnosť ani účinnosť zverejňovaného rozhodnutia. Jeho umiestnenie na intranete agentúry plnilo len informačnú funkciu pre zamestnancov, pričom jeho platnosť a záväznosť sa viaže na deň vydania tohto aktu, teda na deň jeho podpisu vedúcim služobného úradu. K vydaniu rozhodnutia generálneho riaditeľa PPA č. 8/2009 (okrem iného aj) o zrušení štátnozamestnaneckého miesta obsadeného žalobcom došlo bez ohľadu na deň jeho zverejnenia na intranete agentúry dňa 22.01.2009 s účinnosťou od 01.02.2009. Za dôvodnú považoval súd ostatnú námietku žalobcu týkajúcu sa nesplnenia zákonných podmienok pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe. Toto ustanovenie predpokladá, že ak bolo miesto štátneho zamestnanca organizačným rozhodnutím zrušené, má zamestnávateľ iniciatívne a v spolupráci s dotknutým štátnym zamestnancom hľadať a pokiaľ možno nájsť vhodné štátnozamestnanecké miesto, na ktorom by sa mohol tento štátny zamestnanec uplatniť. Služobný úrad by mal ponúknuť štátnemu zamestnancovi, ktorého miesto bolo zrušené, všetky voľné štátnozamestnanecké miesta zodpovedajúce jeho vzdelaniu, kvalifikácii a skúsenostiam a to nielen v rámci daného služobného úradu, ale prípadne mu ponúknuť aj trvalé preloženie na vykonávanie štátnej služby do iného služobného úradu alebo aj do iného odboru štátnej služby. Dotknutý štátny zamestnanec má podľa názoru súdu právo sa rozhodnúť, či niektoré z ponúknutých miest obsadí, alebo s ním bude štátnozamestnanecký pomer skončený. Až v prípade, že štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním, možno štátnozamestnanecký pomer skončiť odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe. V danom prípade žalovaný podľa názoru súdu v uvedených intenciách právnej úpravy nepostupoval, pretože podľa obsahu spisu nevyvinul prakticky žiadnu iniciatívu smerujúcu k zachovaniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Predovšetkým žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že nemá pre žalobcu voľné štátnozamestnanecké miesto. Z predloženého prehľadu systemizovaných miest v PPA ku dňu 01.02.2009 totiž vyplynulo, že minimálne štátnozamestnanecké miesto č. 413/08 bolo v tom čase voľné. Na tomto fakte nemení nič skutočnosť, že už v januári 2009 bolo príslušnými nadriadenými schválené trvalé preloženie štátneho zamestnanca Ing. Y. z Ministerstva pôdohospodárstva SR na toto miesto. Nakoľko k trvalému preloženiu menovaného došlo až v apríli 2009, muselo byť štátnozamestnanecké miesto č. 413/08 ku dňu 01.02.2009 považované za voľné, pretože žiaden štátny zamestnanec nemôže v tom istom čase obsadzovať dve štátnozamestnanecké miesta (v danom prípade na Ministerstve pôdohospodárstva SR aj na PPA). Okrem tohto štátnozamestnaneckého miesta mohol žalovaný ponúknuť žalobcovi dočasne neobsadené štátnozamestnanecké miesta po zamestnancoch čerpajúcich materskú resp. rodičovskú dovolenku, či neplatené voľno, a to aj do dočasnej štátnej služby, nakoľko takýmito miestami ku dňu 01.02.2009 disponoval. Vzhľadom na to, že žalovaný považoval podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe za splnené bez toho, aby ponúkol žalobcovi voľné resp. dočasne neobsadené štátnozamestnanecké miesta, ktorými sám disponoval a aby sa aspoň pokúsil o zachovanie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu cestou trvalého preloženia podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe, vychádzal podľa názoru súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného vydané v oboch stupňoch je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. Na ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa porušenia jeho procesných práv či nesprávneho zloženia poradnej komisie vedúceho služobného úradu, na tieto súd nemohol prihliadnuť, pretože boli uplatnené po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty od doručenia rozhodnutia žalovaného v poslednom stupni (§ 250b ods. 1 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 66 € a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za šesť úkonov právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva úkony v roku 2011 po 123,50 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,41 € paušálna náhrada, štyri úkony v roku 2012 - 3x 127,17 € za účasť na meritórnom pojednávaní a 1x účasť na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku v sume 31,79 €, 4x 7,63 € paušálna náhrada, k tomu 20% DPH 141,17 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 913 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.