Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/30/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200258 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200258.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: U.. E. X., G. G. Č.. XX, XXX XX G. G., právne zastúpený advokátkou: Mgr. Barbora Kleinová Bučková, Severná 14, 036 01 Martin, proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MF/007088/2011-243 zo dňa 27.01.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.02.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/007088/2011-243 zo dňa 27.01.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Ružomberok č. 2009/01189-05 zo dňa 17.06.2009, ktorým bola žalobcovi za porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.) od 01.01.2007 do 17.06.2009 uložená podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. pokuta vo výške 165,- €. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/007088/2011-243 zo dňa 27.01.2011 bolo vydané potom, čo Krajský súd v Bratislave rozsudkom 4S 239/2009-47 zo dňa 03.12.2010 zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25.08.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že toto rozhodnutie ukladá pokutu za obdobie, za ktoré pokutu už nemožno uložiť, konkrétne za obdobie od 1.1.2007 - 17.06.2009, pričom je to v rozpore s ustanovením § 19 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2011, pričom mu ukladá pokutu aj za obdobie od 1.1.2007 do 2.2.2008, za ktoré obdobie došlo k zániku práva uložiť pokutu zo zákona. V rozhodnutí žalovaný uvádza na strane 3, že sa jedná o uloženie pokuty za trvanie protiprávneho stavu nepretržite 29 mesiacov, ktorá odôvodňuje pokutu v primeranej výške 165,- €, s čím sa nemožno podľa žalobcu stotožniť, nakoľko v čase vydávania rozhodnutia už došlo k zániku možnosti uložiť pokutu za 13 mesiacov z uvedených 29 mesiacov, čo sa logicky muselo premietnuť do uloženej výšky pokuty. Žalobca namietal, že pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia bol ukrátený na svojich právach postupom správneho orgánu, tým že mu správny orgán nedoručil dôkaz, ktorý navrhol na vyjadrenie. Predmetný argument súd posudzoval na strane 5 rozsudku 4S 239/2009, kde časť úvahy súdu „Jednalo sa o dôkazný prostriedok navrhnutý žalobcom, ktorého mal byť známy jeho obsah, pretože závisel od jeho konania." je podľa žalobcu omylom, nakoľko v kontexte predmetného prípadu žalobca navrhoval uvedený dôkaz z toho dôvodu, že si bol vedomý, že žiadne vozidlo nemá evidované na dopravnom inšpektoráte, a teda určite žalobcovi nebol známy jeho obsah, pričom pokiaľ správny orgán skutočne zistil, že vozidlo má žalobca evidované a bol by žalobcu na to preukázateľne upozornil, žalobca by bezodkladne vykonal jeho odhlásenie a potom by žalobcovi správny orgán určite neudelil pokutu vo výške 165,- €, ale v nižšej výške. V tejto súvislosti poukazoval na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na strane 3, kde v piatom riadku odspodu správny orgán pri ukladaní pokuty výslovne uvádza, že na žalobcovej strane nedošlo k odstráneniu protiprávneho stavu pred vydaním rozhodnutia. Žalobca mal teda za to, že tým, že navrhol dôkaz a k tomuto dôkazu sa nemohol vyjadriť, žalobca sa usvedčil, pričom preukázateľne, keby mal možnosť sa s daným dôkazom oboznámiť, určite by predložil správnemu orgánu dôkaz o odhlásení vozidla, ktorý by v predmetnom konaní viedol k uloženiu nižšej pokuty. Odhlásenie vozidla žalobca vykonal bezodkladne po tom ako sa dozvedel z prvostupňového rozhodnutia, čo správny orgán zistil na dopravnom inšpektoráte. Na základe uvedeného žalobca je toho názoru, že takýmto konaním Obvodného úradu Ružomberok došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej správny poriadok). Záverom žalobca namietal, že účelom ukladania pokút v zmysle predmetného zákona je okrem funkcie sankčnej aj funkcia preventívna, v rámci ktorej preventívnej funkcie žalobcovi bolo odňaté právo vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia a priložiť potvrdenie o odstránení protiprávneho stavu, ktoré by žalobcovi privodilo priaznivejšiu pokutu a to v súlade s § 3 ods. 3 o správnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.04.2011 uviedol, že do dnešného dňa neboli predložené žiadne nové dôkazy a skutočnosti, preto žalovaný naďalej trvá na svojom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí č. MF/007088/2011-243 z 27. 01. 2011. Podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia druhostupňového rozhodnutia č. MF/007088/2011-243 z 27.01.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2009/01189-05 z 17.06. 2009, čo odôvodňuje tými istými argumentmi, ktoré uplatnil v správnom konaní a v konaní o preskúmanie zákonností rozhodnutia žalovaného č. MF/022239/2009-243 z 25. 08. 2009 (spis zn. č. 4S 239/2009-47), ktoré bolo aj právoplatne skončené rozsudkom č. 4S 239/2009-47 z 03.12. 2010. Žalovaný vychádzajúc z predmetného rozsudku vydal rozhodnutie č. MF/007088/2011-243 z 27.01.2011. S ohľadom na uvedené žalovaný namietal, že konaniu vo veci preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia Ministerstva financií SR č. MF/007088/2011-243 z 27.01.2011 bráni existencia prekážky rei iudicatae podľa §159 ods. 3 O.s.p.. Žalovaný ďalej uviedol, že k preklúzii práva na uloženie pokuty nedošlo aj vzhľadom na ustanovenie § 246d O.s.p.. Žalovaný pri posúdení dodržania procesných lehôt vychádzal z informácií postúpených Slovenskou kanceláriou poisťovateľov v zozname s údajmi o motorových vozidlách, na ktoré nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla doručenom 30.06.2008. V zozname podľa údajov s jednacím číslom XXXXXX bol uvedený ako „začiatok obdobia nepoistenia" pri motorovom vozidle - motocykel MZETZ 150, EČ: E AA dátum: 01. 01.2007. Žalovaný poukázal, že k prerušeniu 3-ročnej prekluzívnej lehoty došlo v čase konania o žalobe o zrušenie rozhodnutia Obvodného úradu Ružomberok č. 2009/01189-05 z 17.06.2009 a druhostupňového rozhodnutia č. MF/022239/2009-243 z 25. 08. 2008 vedenej Krajským súdom v Bratislave pod č. 4S 239/2009 v čase od doručenia žaloby - dňa 07.10.2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 4S 239/2009-47 z 03.12. 2009, t. j. do dňa 05. 01. 2011. Prekluzívna 3-ročná lehota teda plynula v období od 02. 01.2007 do 06.10.2009 (1009 dní) (odo dňa nasledujúceho po dní, keď došlo k porušeniu zákonnej povinnosti do dňa začatia predmetného konania na Krajskom súde v Bratislave pod č. 4S 239/2009) a od 06.01.2011 do 03.02.2011 (28 dní) (od dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. 4S 239/2009-47 z 03.12.2010 do nadobudnutia právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia o uložení pokuty č. MF/007088/2011-243 z 27.01.2011). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalobcu bolo vydané pred uplynutím 3-ročnej prekluzívnej (1096 dní) lehoty stanovenej v § 19 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. [1096 - (1009+28) = 59 dní]. K údajnému porušeniu práva žalobcu ako účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a k námietke ohľadom neprimeranosti uloženej pokuty opakovane žalovaný uviedol, že pri vydaní druhostupňového rozhodnutia bol žalovaný viazaný právnym názorom Krajského súdu Bratislava podľa rozsudku č. 4S 239/2009-47 z 03.12. 2009 a v súlade s ním aj postupoval. Výška uloženej pokuty je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a správne úvahy, ktorými sa žalovaný pri odôvodnení výšky pokuty riadil aj dôsledne popísal v odôvodnení napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Pri posúdení celej veci žalobca vychádzal z obsahu predloženého administratívneho spisu, zvážil všetky okolností prípadu a zdôrazňuje, že správne úvahy, ktoré aplikoval na preukázaný skutkový stav pri rozhodovaní o výške pokuty sa nepriečia zásadám logického myslenia. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., pričom termín a miesto vyhlásenia rozsudku bolo oznámené zákonným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MF/007088/2011-243 zo dňa 27.01.2011, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Ružomberok č. 2009/01189-05 zo dňa 17.06.2009, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 165,- € podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Z obsahu spisu súd zistil, že správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. začalo na podnet správneho orgánu Obvodného úradu Ružomberok, ktorému bol dňa 30.06.2008 doručený zoznam motorových vozidiel, na ktoré nebolo uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Obvodný úrad Ružomberok sa zo zoznamu dozvedel, že v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nebola na tuzemské motorové vozidlo - motocykel MZ ETZ 150, EČ: E. uzatvorená poistná zmluva k 01. 01. 2007 a ako držiteľ nepoisteného motorového vozidla bol v zozname uvedený žalobca. Na základe údajov zo zoznamu - jednacie číslo XXXXXX prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu, aby predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti za obdobie od 01.01.2007 do 01.04.2008. Žalobca reagoval listom zo dňa 28.4.2009, kde uviedol, že v období od 01.01.2007 do 01.04.2008 nebol vlastníkom daného motorového vozidla z dôvodu jeho predaja tretej osobe a za tým účelom navrhol správnemu orgánu vykonanie šetrenia na príslušnom útvare Policajného zboru. Na základe žalobcovho návrhu Obvodný úrad Ružomberok vykonal vo veci šetrenie za účelom zistenia skutkového stavu veci na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Obvodnému úradu Ružomberok bolo oznámené, že predmetné motorové vozidlo je od 17.09.1997 evidované na žalobcu do predmetného dňa. Zo spisu vyplýva, že dané oznámenie dopravného inšpektorátu malo byť faxom doručované žalobcovi, ale doklad o tom, že by ho žalobca aj prevzal, chýba. Prvostupňový správny orgán vydal následne rozhodnutie č. 2009/01189-05 zo dňa 17.06.2009, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 165,- € za porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v čase od 01.01.2007 do 17.06.2009. V spise sa nachádza aj potvrdenie Okresného dopravného inšpektorátu v Ružomberku zo dňa 3.7.2009 o vyradení motorového vozidla z evidencie na základe žiadosti žalobcu. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal a žalovaný následne jeho odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25.08.2009. Toto rozhodnutie napadol žalobca žalobou na súde, o ktorej bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 239/2009-47 zo dňa 03.12.2010 rozhodnuté tak, že krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.08.2009 č. MF/022239/2009-243 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu, že pokuta 165,- € bola uložená bez odôvodnenia. Vychádzajúc z právneho názoru krajského súdu preto žalovaný opätovne rozhodoval a rozhodnutím č. MF/007088/2011-243 zo dňa 27.01.2011 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Z administratívneho spisu súd mal nesporne za preukázané, že za obdobie od 01.01.2007 do 17.06.2009 nebolo na predmetné motorové vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z a v období trvania tohto protiprávneho stavu bol držiteľom daného motorového vozidla žalobca. Uvedené konštatoval už tunajší súd právoplatným rozsudkom č. k. 4S 239/2009-47 zo dňa 03.12.2010, ktorým ale došlo k zrušeniu druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25.08.2009 pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu, že uložená pokuta za porušenie povinnosti stanovej v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nebola náležite odôvodnená. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 381/2001 Z. z. obvodný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 500,- Sk do 100 000,- Sk (15,- € až 3.319,- €). Obvodný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa § 25 ods. 3 vyzve bez zbytočného odkladu toho, kto má podľa § 3 ods. 1 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do siedmich pracovných dní od doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti. Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Podľa § 250j ods. 7 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Žalovaný vychádzal z právneho názoru krajskému súdu, keď pri rozhodnutí č. MF/007088/2011-243 zo dňa 27.01.2011 už odôvodnil výšku uloženej pokuty v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z vo vzťahu k závažnosti porušenia povinnosti a dĺžke trvania protiprávneho stavu. Dôvody uloženia pokuty sú v napadnutom rozhodnutí náležite vysvetlené a zrozumiteľné. Žalobca v podanej žalobe proti rozhodnutiu č. MF/007088/2011-243 zo dňa 27.01.2011 namietal najmä tú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie ukladá pokutu aj za obdobie od 1.1.2007 do 2.2.2008, za ktoré obdobie podľa žalobcu došlo k zániku práva uložiť pokutu zo zákona. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. pokuta podľa odseku 1 sa môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa obvodný úrad o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Podľa § 246d veta prvá O.s.p. ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Z uvedeného je zrejmé, že plynutie prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 19 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. bolo prerušené počas konania na tunajšom súde o žalobe, ktorú žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25.08.2008. Z ustanovenia § 246d veta prvá O.s.p., konkrétne z formulácie „lehoty pre zánik zodpovednosti,“ jasne vyplýva, že prerušenie plynutia lehôt sa týka aj prekluzívnej lehoty, čo je jednoznačne vyjadrené v slove „zánik“. Tým, že doba súdneho preskúmavania nemá vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty, je daná možnosť správnemu orgánu konať a rozhodnúť v zákonom stanovenej dobe. K porušeniu povinnosti došlo už dňa 01.01.2007. K prerušeniu plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty došlo v čase konania o žalobe o zrušenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25.05.2008, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4S 239/2009 v čase od doručenia žaloby Najvyššiemu súdu SR dňa 30.09.2009 (následne uznesením zo dňa 7.10.2009 postúpenej Krajskému súdu v Bratislave) do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 239/2009-47 zo dňa 03.12.2010, t.j. do dňa 5.1.2011. Napadnuté rozhodnutie žalovaný vydal dňa 27.01.2011. Prekluzívna trojročná lehota teda plynula v období od 02.01.2007 do 30.09.2009 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k porušeniu zákona do dňa predchádzajúcemu dňu začatia konania o žalobe o zrušenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25.05.2008), a v období od 6.1.2011 do 27.01.2011 (t.j. v čase odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 239/2009-47 zo dňa 3.12.2010 do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného). Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v trojročnej prekluzívnej lehote podľa § 19 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Námietky žalobcu preto v tejto časti súd hodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach postupom správneho orgánu tým, že správny orgán nedoručil žalobcovi dôkaz - oznámenie dopravného inšpektorátu o evidencii vozidla, ktorý sám navrhol, tieto argumenty už boli uvedené v konaní o žalobe o zrušenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25.05.2008, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4S 239/2009, s ktorými sa krajský súd už vysporiadal. Pokiaľ žalobca namietal, že mu bolo postupom správneho orgánu odobraté právo vyjadriť sa k výsledku dokazovania, možno len zopakovať, že oznámenie dopravného inšpektorátu o evidencii vozidla samo osebe nezmenilo prvotný podklad rozhodnutia a to zistenie, že žalobca ako evidovaný vlastník motorového vozidla neuhradil povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, naopak, toto zistenie podporilo. Nedoručenie oznámenia dopravného inšpektorátu o lustrácii v evidencii vozidla žalobcu preto súd nepovažuje za porušenie práva žalobcu na podanie vyjadrenia k podkladu rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP v celom rozsahu zamietol. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 OSP. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.