Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/32/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200266 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200266.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: AIR-3M s.r.o. so sídlom Geologická 36, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, 815 11 Bratislava v konaní o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/19968-124307/2010/994275-r zo dňa 13.12.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.2.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/19968-124307/2010/994275-r zo dňa 13.12.2010, ktorým žalovaný potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/139183/2010 zo dňa 5.10.2010, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 3b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil sankčný úrok za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov právnickej osoby za obdobie 2008 podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. v lehote splatnosti a v správnej výške v sume 229,60 €. Žalobca je názoru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán ako správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzali z nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, z nesprávne právne posúdených dôkazov a skutkového stavu a z nesprávneho právneho názoru - nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Správca dane a následne žalovaný rozhodol o vyrubení sankčného úroku vo výške 229,60 € za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov z právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008, nakoľko z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 vyplynula daňovému subjektu povinnosť platiť štvrťročné preddavky v sume 3.740,26 € vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a to za obdobie 2. štvrťrok 2007 až I. štvrťrok 2008. Preddavok za obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 3.340,26 € bol rozhodnutím Daňového úradu Bratislava III č. 602/230/18308/2008 zo dňa 28.2.2008 o určení preddavkov inak, podľa § 42 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z.z. upravený, resp. určený na sumu 1.955,12 €. Žalovaný vychádzal zrejme z toho, že žalobca ako daňový subjekt podal dňa 31.3.2008 daňové priznanie z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007, z ktorého mu vyplynula povinnosť platiť preddavky štvrťročne 3.490,21 € a podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. mal žalobca ako daňovník podľa názoru žalovaného zaplatiť vyrovnanie preddavku za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 1.535,09 € do 30.4.2008. Daňový úrad Bratislava II svojim rozhodnutím č. 602/230/18308/2008 zo dňa 28.2.2008 znížil povinnosť zaplatiť preddavok pre žalobcu na sumu 1.955,12 s dátumom splatnosti 31.2.3008. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí č. 602/230/18308/2008 zo dňa 28.2.2008 o stanovení preddavku inak, interpretuje zaplatenie preddavku tak, ako keby bolo v rozhodnutí uvedené „do termínu na podanie daňového priznania za rok 2007“. Žalobca poukazuje na to, že sa jedná o preddavky na daň na rok 2008 a tieto sa vysporiadajú v termíne na podanie daňového priznania za rok 2008, ktorý bol dňa 31.3.2009. Pri podaní daňového priznania za rok 2008 sa rozdiel medzi výslednou daňovou povinnosťou a zaplatenými preddavkami na daň vyporiada a zaplatí v termíne do 31.3.2009. Nesprávny právny názor a nesprávna právna aplikácia právneho prepisu zo strany žalovaného spočíva v tom, že žalovaný vo svojom rozhodnutí tvrdí, že aj daňovník, ktorý má stanovené platenie preddavkov na daň z príjmu právnických osôb inak, podľa § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z.z. je povinný doplatiť preddavok podľa ustanovenia § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. Pritom podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z., ak zaplatené preddavky podľa ods. 7 sú nižšie ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po lehote na podanie daňového priznania. Žalobca však platil preddavok v danom prípade osobitne stanovený poľa § 42 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z.z., a preto neplatil bežné preddavky podľa § 42 ods.7 zákona č 595/2003 Z.z. na daňovníkov platiacich preddavky podľa osobitného režimu sa nevzťahujú všeobecné pravidlá doplácania preddavkov. Tieto všeobecné pravidlá doplatenia preddavkov podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. sa vzťahujú na daňovníkov platiacich bežné preddavky stanovené zákonom. Žalobca uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní porušil ustanovenie § 42 ods. 2, 7, 9 a 11 zákona č. 595/2003 Z.z. ako aj § 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., a preto sa domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil žalovanému vec na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.4.2011 uviedol, že z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 vyplynula žalobcovi povinnosť platiť štvrťročné preddavky v sume 3.740,26 € vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a to za obdobie 2. štvrťrok 2007 - I. štvrťrok 2008, preddavok za obdobie I. štvrťrok 2008, ktorý bol žalobca povinný zaplatiť do 31.3.2008 v sume 3.740,26 bol rozhodnutím č. 602/230/18308/2008 zo dňa 28.2.2008 o určení preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 upravený na sumu 1.955,12 €. Zároveň v tomto rozhodnutí správca dane uviedol, že preddavky na daň z príjmov právnickej osoby určené do termínu na podanie daňového priznania je daňovník povinný vysporiadať podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. Žalobca podal dňa 31.3.2008 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007, z ktorého mu vyplynula povinnosť platiť preddavky podľa § 42 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. štvrťročne v sume 3.490,21 €. Uplatnením ustanovenia § 42 ods. 9 citovaného zákona bol daňovník povinný rozdiel vzniknutý na preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia uhradiť do 30 dní po lehote na podanie daňového priznania, resp. zaplatiť vyrovnanie preddavku za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 1535,09 € do 30.4.2008. Žalovaný ďalej uviedol, že aplikáciu ustanovenia § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. je daňovník povinný spresniť v danom prípade výšku štvrťročného preddavku I.Q 2008 podľa dosiahnutej výšky daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roku 2007 napriek tomu, že bol upravený, resp. znížený rozhodnutím správcu dane na sumu 1.955,12 €. Výška I. štvrťročného preddavku 2008 je závislá od výšky daňovej povinnosti roku 2006, ktorej určená splatnosť je totožná s termínom na podanie daňového priznania za rok 2007 aj úhradou priznanej daňovej povinnosti do 31.3.2008. Správca dane v rozhodnutí č. 602/230/18308/2008 zo dňa 28.2.2008 okrem zmeny výšky preddavku upozornil daňovníka na povinnosť vysporiadania preddavkov zmysle ustanovenia § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z., t.j. po predložení daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2007 je povinný v prípade zaplatenia preddavkov v nižšej sume, ako to vyplýva z prepočtu podľa daňového priznania roku 2007 uhradiť rozdiel na preddavkoch zaplatených od začiatku roka do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania a to do 30.4.2008. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O žalobe žalobcu súd rozhodol v zmysle § 250f O.s.p., teda bez pojednávania rozudkom. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/19968-124307/2010/994275-r zo dňa 13.12.2010, ktorým žalovaný potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/139183/2010 zo dňa 5.10.2010, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 3b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil sankčný úrok za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov právnickej osoby za obdobie 2008 podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. v lehote splatnosti a v správnej výške v sume 229,60 €. Ďalej sa súd zaoberal, či správny orgán prvého a druhého stupňa postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, či správne posúdili skutkový stav na základe dôkazov a vyvodili správny právny názor. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2006 dňa 3.9.2007 k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2006, z ktorého bol povinný podľa § 42 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov platiť štvrťročné preddavky na daň z príjmov právnickej osoby na rok 2007 v sume 3.740,26 €. Daňový subjekt bol povinný zaplatiť tento preddavok za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 do lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007, t.j. do 31.3.2008 v sume 3.740,26 €. Tento preddavok bol znížený na sumu 1.955,12 € so splatnosťou do 31.3.2008 rozhodnutím o určení preddavku inak č. 602/230/18308/2008 dňa 28.2.2008 podľa § 42 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. V predmetnom rozhodnutí je uvedené, že preddavky na daň z príjmov právnickej osoby určené do termínu na podanie daňového priznania je daňovník vysporiadať podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. Daňový subjekt podal dňa 31.3.2008 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007, podľa ktorého mal povinnosť platiť v súlade s § 42 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. štvrťročné preddavky na daň z príjmov právnickej osoby na rok 2008 v sume 3.490,21 €. Z uvedeného dôvodu bol daňový subjekt povinný zaplatiť vyrovnanie preddavku za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 1.535,09 €. Podľa žalovaného si žalobca nesplnil svoju povinnosť tým, že nezaplatil vyrovnanie preddavku za I. štvrťrok 2008 v sume 1.474,63 € podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. a správca dane vyrobil sankčný úrok, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t.j. do 31.3.2009. Správca dane pri výpočte sankčného úroku za nezaplatenie vyrovnania preddavku za I. štvrťrok 2008 vychádzal z údajov v systéme APV DIS, kde sú presne uvedené sumy predpisov platieb preddavkov a tým je vylúčené pochybenie správcu dane pri vyrubení sankčného úroku. Zároveň daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008 uviedol úhrn preddavkov zaplatených za zdaňovacie obdobie v sume 12.425,75 €, predpis preddavkov za rok 2008 je v sume 13.960,84 € a rozdiel predstavuje mínus 1.535,09 €, pričom táto suma je znížená o nevyžiadaný daňový preplatok vyplývajúci z dodatočného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 60,45 €. Daňovému subjektu bol vyrubený sankčný úrok v sume 62,30 € rozhodnutím č. 602/232/127207/2009 zo dňa 24.11.2009 za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov právnickej osoby za obdobie I. štvrťrok 2008, ktorý bol zrušený rozhodnutím č. 602/232/749/2010 zo dňa 7.1.2010, na základe odvolania zo dňa 21.12.2009, nakoľko preddavok za uvedené obdobie bol zaplatený v zákonnej lehote. Rozhodnutím č. 602/232/139183/2010 zo dňa 5.10.2010 správca dane vyrubil daňovému subjektu sankčný úrok vo výške 229,60 € podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 ako aj z ustanovenia § 35b ods. 1 písm. e), ods. 2, § 110j ods. 5 a 110h zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán tak, že rozhodnutím č. I/222/19968-124307/2010/994275-r zo dňa 13.12.2010 potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/139183/2010 zo dňa 5.10.2010. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Podľa § 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, sankčný úrok vyrubí správca dane daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona; pri preddavkoch na daň z príjmov sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Podľa § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške 4 - násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 % pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banku použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdiel dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e), sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty, z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovanom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 1.659,70 € a nepresiahla 16.596,96 € platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie a to vo výške 1 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. Podľa § 42 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovanom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížené úľavy vyplývajúce z tohto zákona, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa § 43 odpočítavanú ako preddavok na daň. Podľa § 42 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. Daňovník, ktorý platí preddavky na daň podľa odseku 4 písm. b) a c), do lehoty na podanie daňového priznania platí preddavky na daň v termíne a vo výške určenej na základe predpokladanej dane. Podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po lehote na podanie daňového priznania. Daňové konanie predstavuje jeden z rozhodovacích procesov v oblasti verejnej správy. Pri daňovom konaní nejde o konanie v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='71/1967 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Nasvedčuje tomu aj znenie ustanovenia § 101 <aspi:// module='ASPI'&link='511/1992 Zb.%2523101'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona SNR č. 511/1992 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='511/1992 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o správe daní a poplatkov a sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov), ktoré výslovne vylučuje pôsobnosť správneho poriadku. Zákon o správe daní a poplatkov je procesnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na konanie o jednotlivých druhoch daní upravených v hmotnoprávnych predpisoch, pokiaľ tieto predpisy neobsahujú osobitné procesnoprávne ustanovenia. Daňové konanie vo všeobecnosti predstavuje rozhodovací proces, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Účelom daňového konania je aj zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti ustanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Preto zákon o správe daní a poplatkov zakotvil inštitút daňovej kontroly (§ 15) a inštitút opakovanej daňovej kontroly (§ 15b). Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='511/1992 Zb.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 511/1992 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='511/1992 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Krajský súd po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s právnymi predpismi a dostatočne zistil skutkový stav na vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 vyplynula žalobcovi povinnosť platiť štvrťročné preddavky za obdobie od 2. štvrťroka 2007 do 1. štvrťroka 2008 vo výške 3.740, 26 €. Správca dane rozhodnutím č. 602/230/18308/2008 zo dňa 28.2.2008 preddavok za obdobie I. štvrťrok 2008 upravil na sumu 1.955,12 € s tým, že doba splatnosti príslušného preddavku bola do 31.3.2008. Správca dane ďalej určil žalobcovi podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 štvrťročné preddavky na daň z príjmov na rok v sume 3.490,21 €. Daňový subjekt sumu 1.955,12 určenú rozhodnutím č. 602/230/18308/2008 zo dňa 28.2.2008 zaplatil dňa 20.3.2008. Zostatok vo výške 1.535,09 € (3490,21 € - 1.955,12 € = 1.535, 09 €) bol daňový subjekt povinný zaplatiť do 30.4.2008. Dňa 27.3.2008 žalobca uhradil sumu len 60,45 € a teda sa dostal do mínusu - 1.474,63 €. Súd poukazuje na to, že nesplnenie povinnosti žalobcu ako daňového subjektu včas a v správnej výške platiť peňažné záväzky správcovi dane je sankcionované sankčným úrokom podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane vyrubí sankčný úrok daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo v zákonom stanovenej výške podľa § 595/2003 Z.z. pri preddavkoch na daň z príjmov sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, avšak najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň z omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane. Zvyšnú sumu 1.474,63 € bol žalobca povinný zaplatiť do dňa 31.3.2009. Túto sumu aj zaplatil dňa 31.3.2009 a teda bol s platbou v omeškaní 335 dní. Vyrubenie sankčného úroku z nedoplatku až do dňa 31.3.2009 vyplynulo uplatnením ustanovenia § 35b ods. 1 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého sa sankčný úrok vyrubí najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, resp. do 31.3.2009. Sankčný úrok vo výške 229,60 € bol žalovaným vypočítaný v súlade so základnou úrokovou sadzbou Národnej banky Slovenska ku dňu 1.5.2008, ktorá bola vo výške 4,25 %. Na záver súd uvádza, že správca dane ako aj žalovaný v danom prípade nemali inú možnosť ako v zmysle platných právnych predpisov podľa § 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. žalobcovi vyrubiť sankčný úrok vo výške 229,60 € za použitia ustanovení § 35b ods. 2, § 110j ods. 5 a § 110h zákona č. 511/1992 Zb. Uvedenými úvahami sa riadil Krajský súd v Bratislave, keď dospel k záveru, že daňové orgány dospeli v danej veci ku správnemu právnemu záveru, ktorý korešponduje platnej právnej úprave. Vo vyrubovacom konaní bol v daných veciach dodržaný postup podľa zákona č. 511/1992 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='511/1992 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Právne závery daňových orgánov posúdil Krajský súd v Bratislave ako správne s tým, že nedošlo v daňovom konaní k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb. %2523250k'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.