Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/38/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200364 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200364.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO 35 815 256, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, právne zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Rada pre reguláciu, so sídlom Bajkalská 27, 820 07 Bratislava, právne zastúpená JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Mestská 2/A, 831 03 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09/14065/10/RpR zo dňa 21.12.2010 spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 0005/2010/P-ZK zo dňa 18.8.2010 o návrhu na prerušenie konania takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 4.3.2011sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09/14065/10/RpR zo dňa 21.12.2010 spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 0005/2010/P-ZK zo dňa 18.8.2010. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 0005/2010/P-ZK zo dňa 18.8.2010, ktorým zamietol návrh na zmenu rozhodnutia č. 0015/2010/P zo dňa 30.11.2009 a cenové konanie zastavil, nakoľko regulovaný subjekt Slovenský plynárenský priemysel, a.s. nepodal návrh na zmenu cenového rozhodnutia schválený valným zhromaždením. Proti rozhodnutiu č. 0005/2010/P-ZK podal žalovaný odvolanie v súlade s ustanovením § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v zákonom stanovenej lehote. Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, zvážil všetky dôvody uvedené v odvolaní a rozhodol, že konanie vo veci odvolania proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0005/2010/P-ZK zo dňa 18.8.2010 sa zastavuje. Písomným podaním zo dňa 27.4.2012 doručenom Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa sa žalobca domáhal prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., nakoľko žalovaný ako orgán štátnej správy aplikoval zákon č. 429/2008 Z.z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorý je podľa žalobcu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie v tejto veci prerušil a podal na Ústavný súd návrh v zmysle ustanovení čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky na posúdenie súladu čl. I Lex SPP s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1,3 a 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov má samostatnú povahu, preto aj správne súdnictvo má samostatnú povahu (§ 246c ods. 1 prvá veta). Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je špecifickým konaním a nie je pokračovaním administratívneho konania. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva. Použitie iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len analogicky na základe ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.. Primeranosť znamená obdobné použitie, t. j. analogickú aplikáciu všeobecných ustanovení O.s.p., ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných prostriedkoch. Primeranosť použitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva (§ 244 O.s.p.) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať. Ustanovenie § 109 O.s.p upravuje jednak prekážky konania zapríčiňujúce obligatórny postup konajúceho súdu v podobe prerušenia konania (§ 109 ods. 1 O.s.p) a jednak prekážky, vyskytnutie ktorých dáva súdu možnosť konanie prerušiť (§ 109 ods. 2 O.s.p.). Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V istých prípadoch tak súd musí konanie prerušiť, v iných prípadoch buď konanie preruší, alebo urobí iné vhodné opatrenia na bezprieťahové odstránenie vady konania. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 53/2010 k povinnosti všeobecného súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. uviedol, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne rozhodnutie v danom prípade môže dôjsť len v prípade, ak všeobecným súdom zvolený procesný postup [neakceptovanie návrhu sťažovateľa podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku] dosiahne takú intenzitu, ktorá ovplyvní rozhodnutie vo veci samej. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. II. ÚS 269/09 uviedol, že všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd"). Ak však účastník konania odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na preskúmanie súladu aplikovanej normy s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), má všeobecný súd v zásade tieto možnosti: -buď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy -alebo vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú, alebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá vec ústavnému súdu. V tomto zmysle nemožno pod domnienkou (čl. 144 ods. 1 ústavy) či pod dospením k záveru [§ 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku] rozumieť úplne voľnú úvahu súdu. Z ústavy ako priamo záväzného a aplikovateľného práva vyplýva subjektívne právo účastníka na rozhodnutie, ktoré je v súlade s ústavou, resp. na rozhodnutie vychádzajúce z ústavne súladnej normy, na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd, nie však automatické subjektívne právo na podanie návrhu na ústavnom súde. Všeobecný súd je povinný korektne sa vysporiadať s uvedeným podnetom jedným z troch označených spôsobov, tak z hľadiska hmotných základných práv, ako aj z hľadiska riadneho odôvodnenia vyžadovaného právom na súdnu ochranu. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedeného rozhodol, že konanie nepreruší podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., nakoľko prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a názor účastníka konania je v tomto smere irelevantný. Krajský súd v Bratislave sa s podnetom žalobcu vysporiadal tak, že ako všeobecný súd vykoná ústavne konformný výklad právnej normy prípadne vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.