Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/40/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200366 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200366.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy č. 45, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Rada pre reguláciu, Bajkalská č. 27, 820 07 Bratislava, zastúpeného advokátom, JUDr. Milošom Kvasňovským, Mestská 2/A, 831 03 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 11/14067/10/RpR zo dňa 21.12.2010 v spojení s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0007/2010/P-ZK zo dňa 19.8.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 11/14067/10/RpR zo dňa 21.12.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a konanie z a s t a v u j e. Návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p., z a m i e t a. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 278,27 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Z. V. R..F.., č. XXX XXX XXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/14067/10/RpR zo dňa 21.12.2010, ktorým žalovaný zastavil odvolacie konanie vo veci odvolania žalobcu zo dňa 27.9.2010 proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0007/2010/P-ZK zo dňa 19.8.2010. Uviedol, že rozhodnutím zo dňa 30.11.2009 boli pre žalobcu určené na obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 maximálne ceny za dodávku plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť ako aj podmienky ich uplatňovania. Dňa 4.8.2010 žalobca podal návrh na zmenu predmetného rozhodnutia na obdobie od 1.10.2010 a následne od 1.11.2010 do 31.12.2010. Správny orgán dňa 17.8.2010 vyzval žalobcu na nahliadnutie do administratívneho spisu, oboznámenie sa s podkladmi. Žalobca nahliadol do spisu dňa 18.8.2010, pričom vzniesol výhradu, že nebol oboznámený s príslušnými podkladmi. Dňa 19.8.2010 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 0007/2010/P-ZK, ktorým v zmysle § 14 ods. 5 a § 12 ods. 1 písm. q) zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania (ďalej len zákon o regulácii) konanie o návrhu žalobcu zastavil. Žalobca sa v určenej lehote voči predmetnému rozhodnutiu odvolal s odôvodnením, že odporuje prameňom práva Európskej únie, namietol aplikáciu zákona č. 429/2008 Z.z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o podávaní cenových návrhov) Prvostupňový správny orgán žalobcovi následne doručil výzvu, aby predložil doklad preukazujúci schválenie podania odvolania valným zhromaždením spoločnosti. Žalobca reagoval listom zo dňa 22.10.2010 ktorým žiadal správny orgán o pokračovanie v konaní a neprekračoval svoje právomoci. Žalobca v ďalšom konaní opäť namietal okolnosť, že pri nahliadnutí do spisu mu nebolo umožnené oboznámiť sa s dokladmi pred vydaním rozhodnutia tým, že obsah spisu nezodpovedal kritériám správneho poriadku. Dňa 21.12.2010 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) v spojení s § 1 zákona o podávaní cenových návrhov, konanie vo veci odvolania zastavil. Podľa žalobcu došlo vydaním rozhodnutí k ukráteniu jeho práv. V ďalšom texte žaloby žalobca prezentoval svoj výklad zákona o regulácii a zákona o podávaní cenových návrhov v zmysle dôvodových správ k týmto zákonom, jeho noviel, poukázal pri ich výklade na čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle prezentovaného právneho názoru žalobcu, nie je možné v zmysle § 1, druhá veta zákona o podávaní cenových návrhov na odvolacie konanie aplikovať predmetný zákon. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku upravujúceho spôsob rozhodnutia v odvolacom konaní, v zmysle ktorého žalovaný nepostupoval. Žalobca vyjadril nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa ktorého je rozhodnutie o zastavení konania cenovým rozhodnutím, odvolanie žalobcu je teda odvolaním voči cenovému rozhodnutiu a konanie o odvolaní spadá pod úpravu zákona o podávaní cenových ponúk a je potrebné k jeho podaniu predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia žalobcu. Podľa neho sa žalovaný v predmetnom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so znením § 1, druhá veta zákona o podávaní cenových návrhov. Podľa žalobcu, akékoľvek rozhodnutie žalobcu o jeho odvolaní by nemalo vplyv na zmenu ceny, a teda v tomto prípade nie je potrebný predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia k podaniu odvolania. Žalovaný svojim rozhodnutím nesprávne vec právne posúdil. Žalobca ďalej namietal nesprávny právny postup žalovaného. Poukázal na ust. § 3 ods. 2, § 19 ods. 3, § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku v zmysle ktorých správne orgány nepostupovali. Správne orgány neumožnili žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, nevyzvali žalobcu na odstránenie vád podania, nepoučil ho o možnosti zastaviť konanie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcu nevyzval na odstránenie vád spočívajúcich v súhlase valného zhromaždenia preto, že dodatočné doloženie takéhoto súhlasu zo zákona nie je možné. Postupovali tak v rozpore aj s inými konaniami v obdobných veciach, čím porušili zásadu materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku. Tvrdenie žalovaného, že súhlas valného zhromaždenia spoločnosti nie je možné dodatočne predložiť podľa žalobcu nezodpovedá zákonu. Zákon o podávaní cenových ponúk neurčuje, že spoločnosť nemôže podať cenový návrh bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia, nestanovuje, v akom čase má byť uznesenie valného zhromaždenia prijaté. Z uvedeného vyplýva, že predmetný súhlas s návrhom možno zabezpečiť aj dodatočne, čo nevylučujú ani príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa následných schválení úkonov predstavenstva valným zhromaždením. Podľa žalobcu bol postup žalovaného v konaní o odvolaní v rozpore so zákonom a poukázal na vyššie uvedené dôvody. Podľa názoru žalobcu je zákon o podávaní cenových ponúk v rozpore s právom Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky, a preto ho nemožno aplikovať. Poukázal na čl. 18, čl. 49, čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ohľadom zákazu diskriminácie, slobody usadiť sa vlastníctva a majetkovej účasti, voľného pohybu kapitálu pri splnení štyroch Krausových kritérií. Podľa žalobcu zákon o podávaní cenových ponúk, mu bráni podávať návrhy na schválenie zvýšenia ceny plynu pre domácnosti a núti zahraničného akcionára na prispievanie na cenu plynu pre domácnosti. V danom prípade môže Slovenská republika ako akcionár žalobcu blokovať uznesenie valného zhromaždenia, a teda jeho zahraničného akcionára. Jedná sa o diskrimináciu voči regulovaným subjektom na podnikaní ktorých sa štát nepodieľa. Napadnuté rozhodnutia sú podľa žalobcu v rozpore s primárnym právom Európskej únie. Žalobca žiadal súd, aby sa v tejto súvislosti obrátil na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o rozhodnutie prejudicionálnej otázky, či je zákon o podávaní cenových návrhov v súlade so zákazom diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, slobodou usadzovania, voľným pohybom kapitálu a so štyrmi Krausovými kritériami ako vyplývajú zo zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalobca namietal rozpor zákona o podávaní cenových ponúk s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 35 ods. 1) ako i z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu, žalovaný nebol príslušný na konanie vo veci odvolania. Poukázal na ust. § 8 ods. 3, § 12 ods. 5 a 6, § 14 ods. 6 zákona o regulácii. Rozhodnutie o zastavení konania nie je prvostupňovým rozhodnutím podľa § 12 ods. 6 zákona o regulácii. Toto rozhodnutie bolo vydané podľa 14 ods. 6 zákona o regulácii. Žalovaný nie je najbližšie nadriadeným orgánom Úradu podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, preto je jeho rozhodnutie nulitné. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca obe rozhodnutia správnych orgánov zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nahradiť trovy konania. Pred rozhodnutím vo veci samej, právny zástupca žalobcu požiadal súd o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. Žiadal, aby súd pred rozhodnutím požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežných otázkach podľa čl. 267 Zmluvy o Európskej únii a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov v zmysle ustanovení čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p., súd konanie preruší, ak b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. V zmysle uvedeného ustanovenia, súd preruší konanie podľa § 109 ods. 1, písm. b) O.s.p. len v prípade, ak sám dospeje k názoru, že nastal dôvod na prerušenie a nie ak k takémuto názoru dospel účastník konania (R 53/1999). Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle § 8 ods. 3 zákona o regulácii je odvolacím orgánom vo veciach odvolania voči rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaným v prvostupňovom konaní, a teda aj pre cenové rozhodnutia. Žalovaný konal podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku v spojení s § 1 zákona o podávaní cenových návrhov. Prvostupňový správny orgán v danom prípade konal v súlade s ust. § 14 ods. 5, § 12 ods. 1 písm. q) zákona o regulácii a § 3 písm. i) a § 4 písm. i) výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 10.6.2009, č. 1/2009, § 4 ods. 6, 19 až 21 výnosu č. 4/2008 z 23.7.2008, ktorým sa dopĺňa výnos úradu č. 4/2007 zo dňa 31.7.2007, ktorým sa ustanovuje rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny v plynárenstve v znení výnosu č. 7/2008 z 1.10.2008, výnosu č. 4/2009 z 10.6.2009 určil pre žalobcu rozhodnutím č. 0015/2010/P zo dňa 30.11.2009 na obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 maximálne ceny za dodávku plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť. Návrhom žalobcu doručeným dňa 4.8.2010 žiadal žalobca zmenu rozhodnutia zo dňa 30.11.2009, čím začalo cenové konanie o zmene rozhodnutia. Rozhodnutím č. 0007/2010/P- ZK zo dňa 19.8.2010 úrad návrh zamietol a konanie zastavil, pretože návrh nebol schválený valným zhromaždením. Žalovaný na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím konanie zastavil, pretože žalobca nepredložil iný návrh v cenovom konaní, ktorým podľa žalovaného je aj odvolanie, v súlade so zákonom o podávaní cenových návrhov. Podľa žalovaného v danom prípade sa o doplnenie návrhu na požiadanie môže jednať o prípady doplnenia výpisu z obchodného registra, výročnej správy a pod., ktoré nemá vplyv na zmenu ceny. Takéto doplnenie nie je potrebné zdokladovať súhlasom valného zhromaždenia. Podľa žalobcu nie je možné odvolacie konanie oddeliť od prvostupňového, pretože sa jedná vždy o cenové konanie, pričom nie je rozhodujúce, či je to rozhodnutie vo veci alebo zastavenie konania. Akékoľvek odvolanie má vplyv na cenu, pretože cenu ovplyvní tak rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zastavení konania a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu, ako i rozhodnutie, ktorým by bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého odvolanie proti procesnému rozhodnutiu v cenovom konaní nemusí byť odsúhlasené valným zhromaždením. Podľa neho, každé odvolanie v cenovom konaní je návrhom v cenovom konaní a má vplyv na cenu. K námietke žalobcu ohľadom nezákonnosti postupu správnych orgánov žalovaný uviedol, že z § 1 zákona o podávaní cenových návrhov vyplýva povinnosť predkladateľa cenového návrhu ako aj iného návrhu v cenovom konaní, doložiť k nemu súhlasné stanovisko valného zhromaždenia spoločnosti. Predmetné stanovisko nemôže byť doložené dodatočne. Schválenie návrhu ceny resp. iného návrhu v cenovom konaní valným zhromaždením musí teda vykonať valné zhromaždenie pred podaním návrhu. Žalobca je najväčším regulovaným subjektom dodávajúcim plyn pre domácnosti, je vybavený právnym oddelením, využíva služby profesionálnych právnikov a z predchádzajúcich konaní mu musel byť známy postup a náležitosti súvisiace s podávaním cenových návrhov a nebol dôvod, aby správny orgán od neho žiadal doklad o ktorom vedel, že ho nemôže predložiť, pretože pred podaním návrhu sa neuskutočnilo valné zhromaždenie. Po preskúmaní odvolania žalovaný zistil, že podanie odvolania nebolo schválené valným zhromaždením, na čo úrad žalobcu vyzval, aby odstránil vady odvolania a predložil súhlas valného zhromaždenia s jeho podaním. Podľa jeho názoru aj na odvolacie konanie je potrebné aplikovať zákon o podávaní cenových návrhov, pretože akékoľvek rozhodnutie o odvolaní má vplyv na zmenu ceny. Na základe vyjadrenia žalobcu už žalovaný nevyzýval ďalším podaním na odstránenie vád podania. Žalovaný žalobcu na možnosť zastavenia konania upozornil na osobnom stretnutí ústne, o čom bol vyhotovený záznam dňa 16.12.2010. Z uvedeného dôvodu bol postup v danej veci v súlade so zákonom. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že zákon o podávaní cenových ponúk účinný k 8.11.2008 je osobitným predpisom vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, upravujúci postup obchodných spoločností pri podávaní návrhov ceny a iných návrhov v cenovom konaní podľa § 14 ods. 1 zákona o regulácii. Novela účinná od 1.9.2009 rozšírila ustanovenie § 1o definíciu iného návrhu v cenovom konaní, podľa ktorého iným návrhom v cenovom konaní je aj odvolanie proti cenovému rozhodnutiu. Do prijatia zákona o podávaní cenových ponúk prináležalo oprávnenie podávať návrhy na zmenu cien predstavenstvu obchodných spoločností a jeho účinnosťou toto oprávnenie prešlo na valné zhromaždenie. Žalobcom uvádzaná judikatúra riešiaca diskrimináciu sa vzťahuje na skutkovo odlišné prípady, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení citoval z príslušných rozhodnutí a uviedol, že pre daný prípad sú nepoužiteľné. Zákaz diskriminácie, tak ako je konštituovaný v normách Európskej únie sa vzťahuje na prípady zakladania obchodných spoločností, pobočiek v inom ako materskom štáte a ich podnikanie. Nevzťahuje sa na zákon o podávaní cenových návrhov, pričom žalobca je obchodnou spoločnosťou založenou podľa slovenského práva na území Slovenskej republiky, svoju činnosť vykonáva bez obmedzení vo vzťahu k štátnej príslušnosti jej akcionárov. Zahraniční akcionári žalobcu majú také isté práva ako slovenskí akcionári a predloženie rozhodnutia valného zhromaždenia o cenovom návrhu neovplyvňuje výkon ich práv a nemôže byť vo vzťahu k nim diskriminačné. Zákon stanovuje rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti bez rozdielu a bez ohľadu na národnostné zloženie ich akcionárov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na príslušné časti stanov spoločnosti žalobcu z ktorých vyplýva, že ani Slovenská republika (51 % akcií) ako väčšinový akcionár nemôže vo veciach rozhodovať sama, pretože na rozhodnutie valného zhromaždenia je potrebných najmenej 52 % hlasov. V stanovách je odkaz aj na pôsobnosť valného zhromaždenia vo veciach podľa zákona o podávaní cenových návrhov. Žalovaný ďalej citoval z ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa činnosti akciových spoločností. Podľa jeho názoru zákon o podávaní cenových návrhov je objektívny, rešpektujúci práva a povinnosti vyplývajúce aj z iných predpisov. Skutočnosť, že minoritný akcionár sa musí podriadiť požiadavkám majoritného akcionára teda vyplýva aj z iných predpisov a nemôže sa jednať o priamu resp. nepriamu diskrimináciu. Predmetný zákon sa vzťahuje na všetky regulované subjekty bez ohľadu na ich akcionársku štruktúru alebo štátnu príslušnosť spoločníkov. V danom prípade nenastal rozpor medzi komunitárnou normou a normou vnútroštátnou a nie je preto potrebné žiadať o položenie prejudiciálnej otázky. Podľa žalovaného nemôže dôjsť k porušeniu práva podnikať, ak rozhodnutia úradu nezaručia spoločnosti zisk ale len umožňujú jeho dosiahnutie. Neistota v otázke dosiahnutia zisku patrí k vlastnostiam podnikania v zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR vyjadrenom v jeho rozhodnutí PL. ÚS 13/97. Ústavný súd SR doposiaľ nevyslovil protiústavnosť zákona o podávaní cenových návrhov, a preto nie je dôvod na spochybňovanie jeho zákonnosti a ústavnosti. Príslušnosť žalovaného konať o podanom odvolaní žalobcu je daná ustanoveniami zákona o regulácii. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli oznámené zákonom určeným spôsobom. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup ( § 245 ods. 1 O.s.p.). Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 4.8.2010 žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu návrh na zmenu cenového rozhodnutia č. 0015/2010/P zo dňa 30.11.2009, ktorým úrad určil maximálne ceny za dodávku plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť od 1.1.2010 do 31.12.2010, a to s účinnosťou od 1.10.2010. V návrhu žalobca uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti predložiť predmetný návrh spolu s rozhodnutím valného zhromaždenia o tomto návrhu, avšak s ohľadom na hroziace straty predkladá predstavenstvo spoločnosti návrh bez tohto rozhodnutia. K návrhu boli pripojené výpočty a prílohy odôvodňujúce návrh žalobcu. Podaním zo dňa 16.8.2010 správny orgán žalobcovi oznámil začatie cenového konania. Elektronickým podaním zo dňa 17.8.2010 správny orgán žalobcu informoval o možnosti nahliadnuť do spisu, oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie. Žalobca dňa 18.8.2010 nahliadol do spisu. V zápisnici uviedol, že nahliadnutím do spisu nemal možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia. Dňa 19.8.2010 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 0007/2010/P-ZK, ktorým podľa § 14 ods. 12 zákona o regulácii cenové konanie o zmene rozhodnutia č. 0015/2010/P zo dňa 30.11.2009 zastavil z dôvodu, že žalobca nepredložil svoj návrh s rozhodnutím valného zhromaždenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na odstránenia vád podania, t.j. predloženie rozhodnutia valného zhromaždenia v tomto prípade nepristúpil z dôvodu, že žalobca sám v návrhu uviedol, že o zmenu cenového rozhodnutia žiadal bez rozhodnutia valného zhromaždenia z obavy pred vznikom škôd, z čoho vyplýva, že v čase podávania návrhu nedisponoval rozhodnutím valného zhromaždenia. Správny orgán konanie zastavil z tohto dôvodu z úradnej povinnosti. Žalobca podané odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu odôvodňoval tvrdením, že na odvolacie konanie vo veci cenového návrhu sa neaplikuje zákon o podávaní cenových návrhov, pretože podľa § 1 tohto zákona iným návrhom v cenovom konaní je len také odvolanie, ktoré smeruje voči cenovému rozhodnutiu a ktoré má vplyv na zmenu ceny. V ďalšom texte uvádzal dôvody zhodné s obsahom žaloby, ktoré sú popísané vyššie. Správny orgán listom zo dňa 19.10.2010 vyzval žalobcu na doplnenie odvolania tak, aby predložil doklad o schválení podania odvolania valným zhromaždením. Žalobca reagoval podaním obsahujúcim poukaz na námietky uvedené v odvolaní, ktoré doplnil. Žiadaný doklad nepredložil. Podaním zo dňa 13.12.2010 oznámil žalovaný žalobcovi možnosť oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia. V zmysle zápisnice zo dňa 16.12.2010 žalobca vzniesol výhrady voči obsahu spisu tvoriaceho podklad pre rozhodnutie, ktorý neobsahuje výsledky zisťovania správneho orgánu. Žalovaný prerokoval odvolanie žalobcu a napadnutým rozhodnutím odvolacie konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol argumenty popísané vo vyjadrení k žalobe (viď vyššie). Podľa ust. § 13 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 písm. a) až c), zákona o regulácii, v znení účinnom v čase podania cenového návrhu žalobcom, regulovaný subjekt má právo a) podať návrh na zmenu rozhodnutia o regulácii, b) žiadať o vyňatie z regulácie, c) podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam úradu a regulačnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak. Regulovaný subjekt je povinný a) vykonávať regulovanú činnosť v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi, 1c) b) dodržiavať určený spôsob cenovej regulácie a uskutočňovať dodávky tovaru a služieb v súlade so schválenými alebo určenými cenami, c) predložiť návrh na určenie ceny tovaru alebo služby, ktorých cena je regulovaná, spôsobom a v rozsahu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom podľa § 12 ods. 10. Cenové konanie v zmysle zákona o regulácii upravujú jeho ustanovenia §§ 14 a 15. Podľa § 14 ods. 1 až 12 zákona o regulácii, konanie o cenovej regulácii (ďalej len "cenové konanie") sa začína podaním návrhu ceny regulovaným subjektom úradu alebo z podnetu úradu. Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil cenový návrh, a ministerstvo. Účastníkom cenového konania začatého z podnetu úradu je regulovaný subjekt, ktorému úrad doručí oznámenie o začatí cenového konania a ministerstvo. Návrh ceny obsahuje a) označenie regulovaného subjektu, b) návrh ceny podľa schváleného spôsobu určenia ceny, c) ostatné podklady určené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. Ak je návrh ceny neúplný alebo je v rozpore s § 12 ods. 10 a § 14 ods. 3 písm. c), úrad vyzve účastníka cenového konania, aby v ním určenej lehote odstránil nedostatky. Úrad návrh ceny zamietne, ak účastník cenového konania v lehote určenej úradom neodstránil nedostatky návrhu; v takom prípade môže úrad určiť cenu na základe konania z vlastného podnetu aj bez návrhu ceny účastníka cenového konania. Rozhodnutie úrad doručí účastníkovi cenového konania a uverejní spôsobom podľa odseku 5. Úrad rozhodne o návrhu ceny vydaním cenového rozhodnutia (ďalej len "rozhodnutie"), ktoré doručí účastníkovi cenového konania a uverejní vo Vestníku úradu a na internetovej stránke úradu. Úrad môže z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka cenového konania začať konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia, ak a) bolo vydané na základe nepravdivých, nesprávnych alebo neúplných údajov predložených účastníkom cenového konania, b) ide o stav núdze, 7) c) nastali zmeny v spôsobe a v rozsahu regulácie ceny, d) došlo k výraznej zmene ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny, e) bol regulovaný subjekt vyňatý z regulácie. Ak účastník cenového konania požiada úrad o poskytnutie informácie o spôsobe určenia ceny, na základe ktorej vydal rozhodnutie, úrad je povinný túto informáciu poskytnúť. Zamestnanci úradu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri cenovom konaní, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí účastník cenového konania; povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na zamestnancov ministerstva a zamestnancov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pri posudzovaní návrhu ceny podľa § 12 ods. 6. Na cenové konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou oddielov 2 až 4 štvrtej časti a piatej časti, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiu vydanému v cenovom konaní je prípustné odvolanie v lehote 40 dní. Odvolanie vo veciach cien nemá odkladný účinok. Ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi o odložení vykonateľnosti rozhodnutia sa nepoužijú. Úrad cenové konanie zastaví, ak regulovaný subjekt nepredloží návrh ceny a iné návrhy v cenovom konaní schválené valným zhromaždením podľa osobitného predpisu (zákon č. 429/2008 Z.z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Podľa § 15 zákona, konanie vo veciach podľa § 5 ods. 1 písm. e), g) až k) a bb), dd), qq), oo), ss), tt) a uu) sa začína z podnetu úradu alebo na návrh účastníka konania. Účastníkom konania podľa § 5 ods. 1 písm. e), j), bb), dd), qq), oo), ss), tt) a uu) je navrhovateľ, vo veciach podľa § 5 ods. 1 písm. g), h), i) a k) navrhovateľ a prevádzkovateľ sústavy, siete alebo zásobníka. V konaní na prvom stupni rozhoduje vecne príslušný odbor úradu. O odvolaní rozhoduje predseda úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ústne konanie na prvom stupni je verejné s výnimkou, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak skutočnosti, ktoré sa majú prerokovať alebo predložiť v konaní, majú povahu utajovanej skutočnosti alebo tajomstva chráneného osobitnými predpismi. Na konanie podľa odsekov 1 až 4 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o regulácii, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva cenovú reguláciu podľa tohto zákona. Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona o regulácii, rada pre reguláciu rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu úradu vydanému v konaní v prvom stupni podľa § 5 ods. 1 písm. e), g), j), k), cc), dd) a kk) a o odvolaní proti rozhodnutiu úradu vydanému v prvom stupni podľa § 12 ods. 6. Z uvedeného vyplýva, že Rada pre reguláciu, nie je príslušným orgánom na rozhodovanie o odvolaní voči rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v cenových konaniach, pretože zákon o regulácii žalovaného nezaložil vo svojom ust. § 8 ods. 3, Rade pre reguláciu právomoc rozhodovať o odvolaní voči rozhodnutiam úradu vydaným podľa § 5 ods. 1, písm. f), ktoré kogentným spôsobom určuje príslušnosť žalovaného rozhodovať v presne vymedzených odvolacích konaniach. V zmysle § 15 ods. 3 zákona o regulácii, o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vydanému Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, rozhoduje jeho predseda, pretože zákon neustanovil v danom prípade právomoc žalovaného. Z napadnutého rozhodnutia, z jeho formálnych znakov (hlavička, pečiatka a pod.) je nepochybné, že odvolacie rozhodnutie vydal žalovaný, t.j. orgán, ktorý nebol oprávnený na vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Na základe uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 11/14067/10/RpR zo dňa 21.12.2010 zrušil podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. a konanie zastavil. Súd zrušil len rozhodnutie orgánu, ktorý nemal právomoc rozhodovať o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu o zastavení konania. O odvolaní žalobcu bude rozhodovať príslušný orgán. V zmysle ust. § 250j ods. 7 O.s.p., sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci, súd považoval úvahy na položenie prejudiciálnych otázok Európskemu súdnemu dvoru ako i návrhu Ústavnému súdu, za predčasné. Keďže súd nerozhodol o položení predbežných otázok, nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., preto návrhy na prerušenie konania podané žalobcom, zamietol. S poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66 € a v nákladoch právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška), za úkony vykonané v roku 2012 vo výške tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1, vyhlášky, v zmysle písomného vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu: 1/ prevzatie veci podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v sume 58,69 € tarifnej sadzby, 2/ návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. v sume 58,69 € (§ 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 14 ods. 8), 3/ návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. v sume 58,69 €, (§ 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 14 ods. 8), 4/ účasť na vyhlásení rozsudku v sume 14, 67 € (§ 14 ods. 5, písm. b). Súd priznal žalobcovi náhradu za úkony advokáta vo vyčíslených sumách, ak neprevyšovali stanovené sadzby v zmysle vyhlášky. Žalobcovi súd priznal aj paušálnu náhradu 4 x 7,63 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, prislúchajúce k vykonaným úkonom. Priznaná náhrada trov žalobcu predstavuje sumu 287,27 €. Súd nepriznal žalobcovi náhradu DPH k priznanej odmene advokáta, pretože v konaní nebol predložený doklad o tom, že právny zástupca žalobcu je platcom DPH. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku v časti, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a konanie zastavené, odvolanie nie je prípustné (§250ja ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, druhá veta O.s.p.) Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné. (§ 246c ods. 1, druhá veta, O.s.p.)