Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/35/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200381 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200381.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: H.. C. R., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, T., zastúpená: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Bratislave, Chlumeckého 2, Bratislava, za účasti: 1/ INTERSET Bratislava, s.r.o., IČO: 35 879 190, Židovská 3, Bratislava, 2/ I. C., E. XX, T., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č: Xo 123/10-BP zo dňa 20.01.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Xo 123/10-BP zo dňa 20.01.2011 a prvostupňové rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. X-946/10 zo dňa 29.09.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 699,13 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému, spoločnosti INTERSET Bratislava, s.r.o. a Andrejovi Dobruckému sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Xo 123/10-BP zo dňa 20.01.2011, ktorým žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že toto zamietol a prvostupňové rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. X-946/10 zo dňa 29.09.2010 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán nevyhovel návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte. Žalobkyňa v návrhu na opravu údajov v katastrálnom operáte uviedla, že došlo k porušeniu jej vlastníckych práv postupom správy katastra vo veci zápisov rozostavaných bytov v bytovom dome F. (A.), a to na základe zmluvy o postúpení a prevzatí práv a povinností povolenej správou katastra pod V-27617/09 zo dňa 05.02.2010. Zápis je v rozpore so skutočnosťou, t.j. s nezrealizovanou nadstavbou bytov na bytovom dome a žalobkyňa žiadala vymazať zápisy rozostavaných bytov a k nim prislúchajúce spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach, zariadeniach a na pozemku. V žalobe uviedla, že je vlastníčkou bytu č. 3 v dome č. XX na F. ulici v T., ktorého vlastníctvo nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 25.02.2008. Na streche bytového domu, v ktorom býva, má existovať XX rozostavaných bytov, ktoré však v skutočnosti neexistujú a nikdy ani neexistovali a preto podala návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nespravodlivé a žiadala ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, c/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Keďže kataster nehnuteľností musí poskytovať pravdivé údaje o nehnuteľnostiach a o právach k týmto nehnuteľnostiam, s poukazom na neexistenciu rozostavaných bytov iniciovala konanie, v ktorom sa domáhala výmazu rozostavaných bytov z evidencie katastra nehnuteľností. Poukázala na zmluvu o postúpení a prevzatí práv a povinností (V-27617/09 zo dňa 05.02.2010) na základe ktorej bolo v prospech spoločnosti INTERSET Bratislava, s.r.o. zapísané vlastnícke právo k rozostavaným bytom a taktiež na zmluvu o postúpení a prevzatí práv a povinností (V-8543/10 zo dňa 29.04.2010), podľa ktorej správa katastra vykonala zápis vlastníckeho práva k rozostavaným bytom v prospech I. C. (táto zmluva sa týka piatich bytov). Pôvodne sa malo na plochej streche bytového domu na F. ulici č. XX-XX vytvoriť XX bytových jednotiek o celkovej výmere podlahovej plochy 670,70 m2 podľa projektovej dokumentácie a to na základe zmluvy o nadstavbe bytov medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a spoločnosťou STAVMET s.r.o. podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uvedená spoločnosť mala najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti zmluvy požiadať stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na nadstavbu bytov a zároveň mala do 12 mesiacov od právoplatnosti stavebného povolenia dokončiť nadstavbu bytov a vykonať ich kolaudáciu, najneskôr do 31.12.2000. Na základe uvedenej zmluvy Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor zapísal na list vlastníctva poznámku, z ktorej vyplývalo, že dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia o nadstavbe bytov mal stavebník nadobudnúť vlastnícke právo k desiatim vystavaným bytom na streche bytového domu. Žalobkyňa poukázala na viacnásobné postúpenie práv a povinností zo zmluvy o nadstavbe, hoci tento záväzok vzhľadom na uplynutie času podľa § 578 Občianskeho zákonníka zanikol. V rámci týchto postúpení bolo správou katastra poznámkou predpokladané vlastnícke právo v prípade právoplatného kolaudačného rozhodnutia nahradené ako vlastnícke právo k rozostavaným bytom pod poradovým číslom 48-57 vo vlastníctve spoločnosti INTERSET Bratislava, s.r.o.. Dňa 03.12.2009 bola správe katastra predložená modifikovaná zmluva o postúpení a prevzatí práv a povinností (36 rozostavaných bytov) pod č. k. V-27617/09. Žalobkyňa poukázala na formálny prístup správnych orgánov bez snahy vec spravodlivo usporiadať, poukázala tiež na § 3 ods. 16 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj len Katastrálny zákon), podľa ktorého rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. Z § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona vyplýva, že pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu alebo rozostavanému nebytovému priestoru sa predkladá zmluva o výstavbe domu spolu s geometrickým plánom, zmluva o stavbe alebo nadstavbe domu a znalecký posudok o stupni ich rozostavanosti; ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve. Aby správa katastra vykonala zápis práv k rozostavaným bytom, musel byť doložený aj znalecký posudok o stupni ich rozostavanosti, čo však urobené nebolo. Žalovaný vychádzal z názoru, že až zákonom č. 173/2004 Z.z. s účinnosťou od 15.04.2004 sa do Katastrálneho zákona doplnil inštitút rozostavaných bytov, t.j. v čase rozhodovania o návrhu na vklad č. V-6288/99 právna úprava nepoznala pojem rozostavaný byt a zákon v tom čase explicitne neustanovoval náležitosti na zápis rozostavaných bytov do katastra nehnuteľností. K tomuto názoru žalobkyňa uviedla, že podľa zmluvy o nadstavbe z roku 1999 bolo dohodnuté vytvorenie 10 nových bytových jednotiek, avšak neskôr podľa zmluvy o postúpení a prevzatí práv a povinností zo dňa 03.12.2009 si stavebníci dohodli, že vystavajú až 36 menších bytov, t.j. kataster nehnuteľností v roku 2009 zaevidoval iné nehnuteľnosti, ako pôvodne v roku 2000. Žalobkyňa je názoru, že v čase vkladového konania 27617/09 zo dňa 03.12.2009 sa majetkové teleso podstatne zmenilo od stavu zapísaného v roku 2000 a preto v zmysle platnej právnej úpravy v čase vkladového konania 27617/09 bolo potrebné zo strany účastníkov konania doložiť spolu s návrhom na vklad aj znalecký posudok o stupni rozostavanosti bytov a správa katastra mala návrh na vklad preskúmať v rámci úplnosti podania tak z hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej stránky. V danom prípade došlo k porušeniu § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správne orgány sa s námietkami žalobkyne ohľadne rozsahu údajnej rozostavanosti bytov, k otázke dôvodnosti zmeny zápisu práv k nehnuteľnostiam z poznámky, ktorá má iba informatívny účinok a nemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam, na zápis práv vkladom, či k existencii/neexistencii znaleckého posudku nevyjadrili vôbec, resp. len okrajovo. Správne orgány zamietli návrh žalobkyne, hoci vo veci nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a neobsahuje ani náležitosti rozhodnutia s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z rozhodnutia nevyplýva, akými úvahami sa správny orgán riadil a ani to, aké skutkové tvrdenia ho viedli k nevyhoveniu návrhu na opravu chyby. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie. Nesprávny je aj názor žalovaného, že nebolo možné vyhovieť návrhu žalobkyne na opravu chyby, keďže správa katastra nemá právomoc zasahovať a meniť vlastnícke práva k rozostavaným bytom, prípadne riešiť spory vyplývajúce z dohodnutého záväzkového vzťahu. Žalobkyňa však mala za cieľ odstrániť z evidencie katastra údajné stavby, ktoré nikdy neexistovali a neexistujú. Vo vyjadrení k obsahu žaloby žalovaný navrhol túto zamietnuť, keďže považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a v celom rozsahu poukázal na jeho odôvodnenie. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že na základe zmluvy o nadstavbe došlo s poukazom na § 4 bytového zákona k zápisu vlastníctva k pôvodne desiatim bytom a keďže pôvodná právna úprava neriešila inštitút rozostavaných bytov, boli tieto zapísané len do poznámky, ktorá sa však neskôr po novele Katastrálneho zákona transformovala do časti „B“ listu vlastníctva. V podaní zo dňa 25.10.2011 žalovaný uviedol, že rozostavané byty vznikli už na základe zmluvy o nadstavbe povolenej dňa 23.06.2000 a v konaní pod č. V-27617/09 neboli predmetom zápisu rozostavané byty na základe zmluvy o výstavbe, stavbe alebo nadstavbe domu ale na základe zmluvy o prevode práv a povinností a nadväzujúcej zmene projektovej dokumentácie došlo k vzniku ďalších bytových jednotiek, avšak z pôvodných bytov pri zachovaní pôvodnej podlahovej plochy. S poukazom na uvedené by bolo aplikovanie § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona na daný prípad nad rámec zákona. V ďalšom poukázal na právomoc správy katastra v katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 1 písm. a/ Katastrálneho zákona s poukazom na to, čo vlastne žalobkyňa svojim návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte žiadala. Správne orgány skonštatovali, že údaje v katastri nehnuteľností sú v súlade so zmluvami, ktoré tvorili prílohy návrhov na vklad a preto nebol daný dôvod na postup podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona. Poukázal tiež na judikatúru správnych súdov ohľadne konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Napokon poukázal na to, že všetky vydané rozhodnutia sú právoplatné a tieto neboli zrušené súdom ani napadnuté protestom prokurátora, pričom správa katastra nemôže nad rámec stanovený zákonmi zrušiť zápis listín, alebo zasahovať do znenia zmlúv, dohôd a listín, ktoré boli zapísané do katastra nehnuteľností a de facto meniť predmet prevodu alebo jeho časť, ale len opraviť chyby, ktoré vznikli pri zápise týchto dohôd do katastra. Na pojednávaní dňa 18.01.2012 žalobkyňa uviedla, že byt nadobudla podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2008 s právnymi účinkami ku dňu 05.11.2007 a z jej listu vlastníctva zo dňa 04.03.2008 vyplýva, že na tomto liste vlastníctva nie je žiadne obmedzenie jej vlastníckeho práva ako ani poznámka ohľadne rozostavaných bytov. Uznesením č.k. 2 S 35/11-26 zo dňa 28.09.2011 súd pribral do konania účastníkov správneho konania I. C. a spoločnosť INTERSET Bratislava, s.r.o. a to s poukazom na § 250 ods. 1 O.s.p., keďže ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď žalobkyňa bola ukrátená napadnutým správnym rozhodnutím na svojich právach, keďže toto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ho ako nezákonné spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa zastúpená jej právnym zástupcom dňa 02.06.2010 doručila Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu žiadosť na opravu údajov v katastrálnom operáte. So žiadosti je zrejmé, že žalobkyňa nesúhlasí s postupom správneho orgánu, ktorý nemá vecnú, zmluvnú a ani faktickú oporu. Poukázala na nesporný skutkový stav a na § 3 ods. 15, 16, § 46 ods. 4,5,6 Katastrálneho zákona a najmä na skutočnosť, že v katastri zapísané rozostavané byty v skutočnosti neexistujú a ani nikdy neexistovali. Objektívny stav je teda v rozpore so stavom v katastri nehnuteľností, pričom spochybnila existenciu znaleckého posudku o stupni rozostavanosti „rozostavaných“ bytov. Namietala vadnosť a nepreskúmateľnosť postupu správy katastra, ktorá zapísala vlastnícke právo k rozostavaným bytom v rozpore s existujúcou právnou úpravou, k bytom, ktoré nie sú ani rozostavané, t.j. fakticky neexistujú, v prospech osoby, ktorá k nim nemá žiadny vzťah a nie je ani údajným stavebníkom, neprihliadla na to, že nikto nemá právoplatné stavebné povolenie a v rozsahu, ktorý nemá akúkoľvek zmluvnú oporu. Žiadala o preskúmanie veci a zabezpečenie opravy chyby v katastrálnom operáte, nakoľko už pri zapisovaní údajov podľa zmluvy o postúpení a prevzatí práv a povinností podľa V-27617/09 zo dňa 05.02.2010 bolo zrejmé, že ide o údaje vadné a nezapísateľné. Oprava chyby mala spočívať vo výmaze zápisu v žiadosti vymenovaných bytov. Následne správa katastra v súlade s § 18 ods. 3 Správneho poriadku upovedomila o začatí konania všetkých známych účastníkov (listom zo dňa 21.06.2010), aby sa mohli vyjadriť k predmetu konania s tým, že správa katastra v oznámení uviedla, že v súlade s § 46 Správneho poriadku vydá rozhodnutie o nevyhovení návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte. Rozhodnutím č. X-946/10 zo dňa 29.09.2010 správa katastra nevyhovela žiadosti žalobkyne o opravu chyby v katastrálnom operáte. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa namietala vady konania, porušenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku v súvislosti s § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona, nepreskúmateľnosť a vadnosť postupu správy katastra, nesprávne právne posúdenie a napokon nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. Xo 123/10-BP zo dňa 20.01.2011 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správy katastra potvrdil. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Z § 47 ods. 3 Správneho poriadku okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené. Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ Katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Podľa § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu, ani na zánik práv k nehnuteľnostiam, to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1. Podľa § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. Na tieto ustanovenia zákona sa odvolali aj správne orgány vo svojich rozhodnutiach, pričom vyslovili názor, že zápisy vlastníckeho práva k rozostavaným bytom na LV 4630, k.ú. Ružinov, boli vykonané v súlade s listinami, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté v konaní o povolení vkladu a prípadné posúdenie zákonnosti postupu správy katastra pri rozhodovaní o návrhu na vklad nespadá pod inštitút opravy chyby, ale do právomoci prokuratúry, ako i z dôvodu, že došlo na dotknutých nehnuteľnostiach k ďalším právnym zmenám, správa katastra nemôže vykonať výmaz vlastníckeho práva v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Okrem tohto názoru správa katastra vo svojom rozhodnutí presne opísala vznik zápisu rozostavaných bytov v katastri nehnuteľností a údaje ohľadne viacerých prevodov práv a povinností týkajúcich sa rozostavaných bytov. Žalovaný okrem toho ako odvolací orgán vo svojom rozhodnutí poukázal ešte na zákon č. 173/2004 Z.z., ktorý s účinnosťou od 15.04.2004 novelizoval Katastrálny zákon a s poukazom na túto novelu uviedol, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad č. V-6288/99 právna úprava nepoznala pojem rozostavaný byt, pričom nebol porušený zákon tým, že správa katastra si nevyžiadala predloženie znaleckého posudku o stupni rozostavanosti k zmluve o nadstavbe, keďže to v tom čase zákon nevyžadoval. S týmto tvrdením žalovaného je možné súhlasiť a taktiež treba súhlasiť s názorom žalovaného odvodeného z judikatúry NS SR, že správa katastra nemá oprávnenie v konaní podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov konania a rozhodnutie vo veci opravy chyby nenahrádza ani nemôže nahrádzať rozsudok vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Správny orgán si v takomto konaní nemôže urobiť ani úsudok o vzniku vlastníckeho práva a ani riešiť takéto otázky ako predbežné. Predmetom opravy chyby v katastrálnom operáte teda nemôže byť riešenie vlastníckych sporov, sporov v prípade porušenia záväzkov alebo zmluvných dojednaní zmluvnými stranami. Ani správny súd v tomto súdnom preskúmavacom konaní nemá právomoc rozhodovať o veciach, ktoré sú predmetom konania na Okresnom súde Bratislava II. Samotný postup správy katastra v súvislosti so zápisom 36 bytov do katastra nehnuteľností však súd považuje za nezákonný. Odhliadnuc od spornosti zápisu prvých desiatich bytov podľa zmluvy o nadstavbe povolenej rozhodnutím č. V-6288/99 zo dňa 23.06.2000 je potrebné uviesť, že tvrdenie žalovaného uvedené v podaní zo dňa 04.11.2011, že v konaní č. V-27617/09 neboli predmetom zápisu rozostavané byty na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu tak, ako je to zákonodarcom sformulované v ustanovení § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona a že predmetom konania, v ktorom správa katastra rozhodnutím č. V-27617/09 zo dňa 05.02.2010 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o prevode práv a povinností uzatvorenej medzi spoločnosťou INTERSET Group, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou INTERSET Bratislava, s.r.o. ako postupníkom, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod práv a povinností, záväzkov a pohľadávok zo zmluvy o nadstavbe, ku ktorej nadväzovala zmena projektovej dokumentácie, čím malo dôjsť k vzniku ďalších bytových jednotiek (celkom 36), avšak z pôvodných bytov pri zachovaní pôvodnej podlahovej plochy, je nesprávne a právne neudržateľné. Po prvé preto, že v čase rozhodnutia správy katastra o tejto zmluve už Katastrálny zákon poznal pojem rozostavaný byt a taktiež upravoval aj náležitosti potrebné k zápisu takéhoto bytu do katastra. Je evidentné, že postupom správy katastra došlo k zmene desiatich „rozostavaných“ bytov na 36 „rozostavaných“ bytov, pričom žiaden z týchto bytov nebol nikdy rozostavaný a v podstate neexistuje. Súd je v tejto súvislosti v zhode s názorom žalobkyne, že najneskôr v čase vkladového konania č. V- 27617/09 zo dňa 03.12.2009 právna úprava zaväzovala na strane účastníkov konania doložiť spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva k rozostavaným bytom aj znalecký posudok o stupni rozostavanosti a správa katastra mala povinnosť v rámci úplnosti podania z hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej stránky túto okolnosť skúmať. Argument žalovaného, že k zmene počtu bytov došlo titulom zmeny projektovej dokumentácie, avšak pri zachovaní pôvodnej podlahovej plochy, neobstojí, pretože týmto spôsobom by sa mohlo majetkové teleso neustále meniť, čo je najmä z pohľadu vlastníkov ostatných bytov v predmetnom bytovom dome neakceptovateľné. Je potrebné si v tejto súvislosti položiť otázku, či by správa katastra po predložení akejkoľvek zmeny projektovej dokumentácie (napr. na nebytové priestory) zapísala čokoľvek na list vlastníctva, teda aj predmet, ktorý by bol nereálny či už z právneho alebo zo stavebného hľadiska. Podľa názoru súdu teda správa katastra pri zápise rozostavaných bytov pochybila a keď už sa odvoláva na právoplatné rozhodnutia, ktoré neboli zrušené súdom ani napadnuté protestom prokurátora, a teda podľa jej názoru nie je možné žiadosti žalobkyne o opravu chyby v katastrálnom operáte vyhovieť, je povinná svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Takto však správne orgány nepostupovali, ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a správne žalobkyňa poukázala na to, že tieto iba poukazujú na vykonané dôkazy, najmä na stručné opísanie procesu zápisu vlastníckych práv k rozostavaným bytom na A., avšak súčasťou obsahu na zákonné vedenie správneho konania je aj právo účastníka na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. V novom konaní správne orgány dôkladne vyhodnotia žiadosť žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte majúc na zreteli, že cieľom tejto žiadosti bolo odstránenie z evidencie katastra nehnuteľností neexistujúcich rozostavaných bytov, pričom správne orgány aj náležite odôvodnia samotný proces zápisu zmluvy o nadstavbe, podľa ktorej malo vzniknúť desať bytov, čo bolo pôvodne zapísané do poznámky a ako a kedy sa z tejto poznámky vlastníctvo k bytom objavilo na liste vlastníctva v časti „A“. Pre úplnosť treba uviesť, že vyjadrenia žalovaného v súdnom konaní k námietkam žalobkyne nemôžu nahrádzať riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia, keďže účastník správneho konania má právo poznať názor správneho orgánu už v správnom konaní a nie až v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov a preto ho ako aj prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala voči žalovanému úspech, priznal právo na ich náhradu v celkovej sume 699,13 eur. Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok 66 eur (ktorý žalovaný zaplatí priamo žalobkyni) a z trov právneho zastúpenia žalobkyni advokátom, ktorý vo veci vykonal celkom 4 úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia, vyhotovenie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 28.09.2011 a účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012, t.j. 3x 123,50 eur a 1x 127,25 eur, 3x režijný paušál po 7,41 eur a 1x 7,63 eur, čo spolu s 20% DPH (105,52 eur) predstavuje sumu 633,13 eur, ktorú žalovaný zaplatí v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. žalobkyni na účet jej právneho zástupcu č. 2627190089/1100 (Tatra banka, a.s.). O trovách právneho zastúpenia bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Žalovanému, ako ani spoločnosti INTERSET Bratislava s.r.o. a I. C. ako účastníkom konania súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže títo účastníci vo veci úspech nemali. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.