Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/44/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200401 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200401.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu : O. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Srbskej republiky (Kosovo), bytom L., Srbská republika, zastúpeného advokátom, Mgr. Matúšom Bereseckým, Farská č. 33, 949 01 Nitra proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova č. 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.:UHCP-BA- HCP-KZ-8-001/2010 zo dňa 18.10.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.p.: UHCP-BA-TT- AV-25-2010 zo dňa 9.7.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu prostredníctvom Krajského súdu v Nitre dňa 8.3.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.p.: UHCP-BA-HCP-KZ-8-001/2010 zo dňa 18.10.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie UHCP-BA-TT-AV-25-2010 zo dňa 9.7.2010, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený do Talianskej republiky a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov, t.j. od 9.7.2010 do 9.7.2012 podľa § 57 ods. 1 písm. b) bod 1 a 7 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) . Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný doplnil dokazovanie na základe ktorého dospel k záveru, že žalobca nemal povolenie pracovať na území Slovenskej republiky, toto povolenie si nezabezpečil a nemal právo sa ako cudzinec zdržiavať na území Slovenska. V rozpore s týmto tvrdením však správny orgán konštatoval, že podľa § 22 ods. 7 písm. n) zákona č. 5/2004 Z.z. sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje od cudzinca, ktorého vyslal zamestnávateľ so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie na územie Slovenskej republiky v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom. Žalobca preukázal dokladmi skutočnosť, že je zamestnancom spoločnosti ARIFAJ COSTRUZIONI DI ARIFAJ SHQIPE a bol pridelený na prácu v spoločnosti DORIA STAVBY, s.r.o. v ktorej nebol zamestnaný, a teda neporušil slovenské právne predpisy. Žalobca sa domnieval, že ak má povolenie na pobyt v Talianskej republike, mohol sa zdržiavať aj na území Slovenskej republiky. Na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že boli ukrátené jeho práva, a preto žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu z ktorého zistil, že počas represívno - bezpečnostnej akcie dňa 9.7.2010 zameranej na dodržiavanie povinností cudzinca bol žalobca kontrolovaný na adrese na Hlavnej ulici v Galante pri vykonávaní murárskych prác na stavbe hotela. Žalobca predložil povolenie na pobyt v Talianskej republike č. ITA68514AY s platnosťou do 10.6.2011. Pri kontrole predložil aj cestovný doklad republiky Kosovo bez udeleného víza. Vzniklo teda podozrenie, že žalobca sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez oprávnenia a vykonáva pracovnú činnosť bez príslušného oprávnenia. Z tohto dôvodu bol predvedený na OCP PZ Trnava. V podanom vysvetlení uviedol, že pricestoval dňa 8.7.2010 z Talianska, pretože mu bola ponúknutá práca na hotelovom komplexe v Galante pre firmu Doria stavby s.r.o., ktorej majiteľom je taliansky štátny príslušník. So spoločnosťou sa skontaktoval prostredníctvom priateľa na území Talianska. Pracovno - právny vzťah v tom čase žalobca nevedel preukázať. Na základe uvedených dôvodov bolo vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 9.7.2010 a v tento deň bolo aj doručené žalobcovi. Žalobcovi bola zároveň určená 7 - dňová lehota na vycestovanie. V odvolacom konaní žalovaný zistil, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiaval bez oprávnenia, t.j. bez udeleného víza mimo cestovného dokladu na jednotnom formulári na udelenie víza mimo cestovný doklad, čím podľa prvostupňového správneho orgánu porušil ustanovenia zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom nezistil prekážku administratívneho vyhostenia. V konaní bolo následne po podaní odvolania vykonané ďalšie dokazovanie z ktorého vyplynulo, že žalobcovi nebolo udelené povolenie na zamestnanie príslušným Úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Poukázal na znenie § 21 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, podľa ktorého nemôžu zamestnávatelia so sídlom na území Slovenskej republiky zamestnať cudzinca bez udeleného povolenia na zamestnanie a na prechodný pobyt za účelom zamestnania. Takýto postup je v rozpore s § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z dokladov predložených v konaní nebolo možné vyvodiť, či bol žalobca vyslaný na územie Slovenskej republiky zamestnávateľom so sídlom v inom štáte Európskej únie v rámci poskytovania služieb tohto zamestnávateľa. Je povinnosťou zamestnávateľa oznámiť zamestnávanie občana - cudzinca na informačnej karte. Táto povinnosť nebola v danom prípade dodržaná. Zamestnávateľovi vyplýva povinnosť pred zamestnaním cudzinca, ktorý nie je štátnym príslušníkom štátu Európskej únie ohlásiť zamestnanie takejto osoby na informačnej karte a overiť doklad, že sa jedná o rodinného príslušníka občana EÚ dokladom o povolení trvalého pobytu a pod. Podľa názoru žalovaného bolo prvostupňové rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. V napadnutom rozhodnutí sa riadne vysporiadal s odvolacími námietkami. Preskúmaním dokladov zistil, že predložené doklady žalobcu oprávňujú na vykonávanie práce na území Talianskej republiky a neoprávňujú ho na vykonávanie závislej pracovnej činnosti pre zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky. Žalobca v konaní nesplnil povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, nepreukázal, že bol firmou ARIFAJ COSTRUZIONI DI ARIFAJ SHQIPE, ktorá ho prijala do pracovného pomeru dňa 5.7.2010, vyslaný na prácu na Slovensko. Podľa žalovaného žalobca aj v prípade, ak by bol vyslaný zamestnávateľom za prácou na území Slovenska, bol povinný pred začatím práce požiadať príslušné oddelenie cudzineckej polície o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania v zmysle zákona č. 48/2002 Z.z. Povolenie na pobyt na území Talianskej republiky sa vzťahovalo len na územie predmetného štátu, pričom žalobca sa na území Slovenska zdržiaval bez platného víza, ktorého udelenie je pre občanov Kosova za týmto účelom povinné. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p.. Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti a správnosti rozhodnutia oboch správnych orgánov, t.j. žalovaného a prvostupňového správneho orgánu ako i posúdenie zákonnosti postupu, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup ( § 245 ods. 1 O.s.p.). Predmetom zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov je okrem iného ustanoviť podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky a vycestovanie cudzincov z územia Slovenskej republiky, ktoré nie sú ustanovené v osobitnom predpise, podmienky a postup administratívneho vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky, priestupky a iné správne delikty na úseku vstupu a pobytu ( § 1 ods. 1 písm. a/,f/,j/ zákona). Súd preskúmaval napadnuté rozhodnutia len v medziach žaloby, ak námietky v nej boli totožné s námietkami uvedenými v podanom odvolaní s ktorými mal možnosť sa správny orgán vysporiadať, pretože súd nemôže nahrádzať činnosť správneho orgánu ani porušiť princíp dvojinštančnosti správneho konania. Z obsahu predloženého spisového materiálu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že dňa 9.7.2010 bol žalobca predvedený na oddelenie cudzineckej polície v Trnave za účelom podania vysvetlenia svojho pobytu na území Slovenskej republiky. Uviedol, že do Talianska prišiel pred 14 rokmi, kde pracoval v rôznych firmách. Kamaráti mu dohodli prácu na území Slovenska pre spoločnosť Doria stavby s.r.o., pracovnú zmluvu pre Slovensko nemá, má uzavretú pracovnú zmluvu v Taliansku odkiaľ pricestoval za účelom zamestnania. V Taliansku má povolený prechodný pobyt do 10.6.2011, má finančné prostriedky pre návrat do Talianska, nemá prekážky pre návrat do domovskej krajiny. Nie je stíhaný, prenasledovaný ani odsúdený, na území Slovenska nemá žiadnu rodinu a v žiadnom štáte nežiadal o udelenie azylu. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie vydané podľa § 57 ods. 1 písm. b) bod 1. a 7. zákona o pobyte cudzincov, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený do Talianskej republiky a bol mu zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov od 9.7.2010 do 9.7.2010. Žalobcovi bola určená lehota na vycestovanie. Dôvody vydaného rozhodnutie sú popísané vyššie vo vyjadrení žalovaného K podanému odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca predložil zmluvu o dodávke prác na stavbe hotela v Galante uzatvorenú medzi spoločnosťami DORIA STAVBY s.r.o. a spoločnosťou ARIFAJ COSTRUZIONI DI ARIFAJ SHQIPE zo dňa 1.7.2010, pracovnú zmluvu žalobcu so spoločnosťou ARIFAJ COSTRUZIONI DI ARIFAJ SHQIPE zo dňa 5.7.2010 s určením miesta výkonu práce, a to v sídle na Via Cal di Mezzo 53 v Montebelluna, rodný list, doklad o zaplatení odvodov na území Talianska a súvisiace podklady k zamestnaniu v Taliansku. V spise sa nachádza potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 30.7.2010, podľa ktorého žalobcovi nebolo udelené povolenie na zamestnanie s poukazom na ust. § 21 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci ako i stanovisko úradu k danej problematike zamestnávania cudzincov. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie č.p.:UHCP-BA-HCP-KZ-8-001/2010 zo dňa 18.10.2010 s odôvodnením obsahom sa zhodujúcim s jeho vyjadrením k žalobe, ktoré je popísané vyššie. Podľa ust. § 56 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o skončení pobytu cudzinca s určením lehoty na jeho vycestovanie a času zákazu vstupu, ak tento zákon neustanovuje inak. Hromadné vyhostenie cudzincov na základe jedného rozhodnutia je neprípustné. Podľa § 57 ods. 1 až 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí zákaz vstupu a) na päť rokov, ak 1. ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu, 2. bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia, 3. poruší predpisy o omamných látkach a psychotropných látkach, 4. pri kontrole podľa tohto zákona predložil falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby, 5. vykonáva inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt alebo vízum, alebo 6. uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na pobyt, b) do piatich rokov, najmenej však na jeden rok, ak 1. vstúpi na územie Slovenskej republiky bez oprávnenia alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez oprávnenia, 2. odmieta hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, 3. zdržiava sa na území Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a koná v rozpore s touto medzinárodnou zmluvou alebo s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky, 4. uvedie v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby, 5. zistí, že účel, na ktorý bolo cudzincovi udelené povolenie na prechodný pobyt, zanikol a že cudzinec túto skutočnosť neoznámil policajnému útvaru, 6. marí výkon rozhodnutia štátneho orgánu alebo 7. iným spôsobom závažne poruší alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy. Policajný útvar môže administratívne vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu najviac do 10 rokov, ak cudzinec vážne ohrozuje bezpečnosť štátu. Ak je viacero dôvodov na administratívne vyhostenie podľa odseku 1, policajný útvar určí čas zákazu vstupu podľa najprísnejšieho ustanovenia. Cudzinec, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav cudzinca. Občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru a zvýhodnenému cudzincovi určí policajný útvar lehotu na vycestovanie najmenej 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 58 ods. 1 až 3 zákona o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený. Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. Osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá má povolený trvalý pobyt, možno administratívne vyhostiť iba v prípade, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2. V danom prípade neboli v konaní preukázané prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 58 zákona o pobyte cudzincov, tak ako to správne skonštatoval správny orgán. Z ustanovenia § 78 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahuje sa konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok). V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad je zásada materiálnej pravdy. Z § 3 ods. 4 prvá veta správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. V danom prípade mal súd z obsahu spisu preukázané, že správny orgán postupoval v súčinnosti so žalobcom, preskúmal doklady predložené žalobcom, obstaral si doklady potrebné k rozhodnutiu. Žalobca mal priestor v rámci správneho konania pred prvostupňovým aj odvolacím orgánom preukázať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Úlohou správneho orgánu v konaní nie je vyhľadávanie dôvodov pre rozhodnutie v prospech účastníka konania, a teda bolo na žalobcovi aby predložil v konaní relevantné dôkazy. Skutočnosti, ktorými žalobca v rámci správneho konania preukazoval oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky a vykonávanie prác na stavbe boli podľa názoru súdu pre rozhodnutie žalovaného neakceptovateľné. Podľa ust. § 21 ods. 1 až 4 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky má aj cudzinec, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona, ak a) mu bolo udelené povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo b) ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje osobitný predpis. 22a) Zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, môže prijať do zamestnania len cudzinca, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1, ak zákon neustanovuje inak. Cudzinec podľa odseku 1 písm. a) pred príchodom na územie Slovenskej republiky požiada písomne príslušný úrad o povolenie na zamestnanie sám alebo prostredníctvom budúceho zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ku ktorej bude vyslaný vykonávať prácu. Príslušný úrad na udelenie povolenia na zamestnanie je úrad, v ktorého územnom obvode bude cudzinec vykonávať zamestnanie. Podľa ust. § 22 ods. 1 až 7 predmetného zákona, povolenie na zamestnanie môže príslušný úrad udeliť cudzincovi, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri vydávaní povolenia na zamestnanie úrad prihliada na situáciu na trhu práce. Povolenie na zamestnanie obsahuje najmä a) meno, priezvisko a dátum narodenia cudzinca, b) adresu v štáte trvalého pobytu a adresu na doručovanie písomností, c) miesto výkonu práce, d) druh vykonávanej práce, e) názov a sídlo, identifikačné číslo zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa, f) obdobie, na ktoré sa vydáva. Na udelenie povolenia na zamestnanie nie je právny nárok. Úrad udelí povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce cudzincovi, a) ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, b) ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní (stáž) najviac na obdobie jedného roka, c) do 26 rokov veku, ktorý je zamestnávaný príležitostnými a časovo obmedzenými prácami v rámci výmeny medzi školami alebo v rámci programov pre mládež, ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje, d) ktorý vykonáva v Slovenskej republike sústavnú vzdelávaciu činnosť alebo vedeckú činnosť ako pedagogický zamestnanec alebo ako akademický zamestnanec vysokej školy, alebo ako vedecký zamestnanec, výskumný zamestnanec, alebo ako vývojový zamestnanec vo výskumnej činnosti, e) ktorý vykonáva duchovenskú činnosť z poverenia registrovaných cirkví alebo náboženských spoločností, f) ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, g) ktorému bolo predĺžené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, h) ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života. 24) Povolenie na zamestnanie sa vyžaduje aj vtedy, ak cudzinec a) je v pracovnom pomere so zamestnávateľom, ktorý má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky s pracovnoprávnou subjektivitou mimo územia Slovenskej republiky a ktorý ho vysiela na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou vykonávať prácu na území Slovenskej republiky, b) bude zamestnaný v prihraničnej oblasti Slovenskej republiky a najmenej raz za týždeň sa bude vracať do štátu susediaceho so Slovenskou republikou, kde má svoj trvalý pobyt; prihraničnou oblasťou Slovenskej republiky sa rozumie územie okresu, ktoré prilieha ku štátnym hraniciam. Povolenie na zamestnanie sa nevyžaduje u cudzinca, a) ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo má povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania podľa osobitného predpisu, b) ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu mu umožňuje osobitný zákon, c) ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia a jeho zamestnanie na území Slovenskej republiky nepresiahne 10 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok, d) ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, ktorou je výskum alebo vývoj, a jeho pedagogická činnosť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu nepresiahne 50 kalendárnych dní v kalendárnom roku, e) ktorý je zahraničný Slovák, f) ktorý je žiadateľom o azyl a vstup na trh práce mu umožňuje osobitný predpis alebo ktorému bol udelený azyl, g) ktorému sa poskytlo dočasné útočisko, h) ak jeho zamestnanie na území Slovenskej republiky nepresiahlo sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní alebo celkovo 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku a ktorý je 1. pedagogický zamestnanec, akademický zamestnanec vysokej školy, vedecký, výskumný alebo vývojový pracovník, ktorý je účastníkom odborného vedeckého podujatia, 2. výkonný umelec, ktorý sa zúčastňuje na umeleckom podujatí, 3. osoba, ktorá v Slovenskej republike zabezpečuje dodávky tovaru alebo služieb alebo tento tovar dodáva, alebo uskutočňuje montáž na základe obchodnej zmluvy, prípadne uskutočňuje záručné a opravárenské práce, i) ktorý je prijatý do zamestnania na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, je uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a ktorá ustanovuje, že na prijatie cudzinca do zamestnania nie je potrebné povolenie na zamestnanie, j) ktorý je rodinný príslušník člena diplomatickej misie, zamestnanca konzulárneho úradu alebo rodinný príslušník zamestnanca medzinárodnej vládnej organizácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva uzatvorená v mene vlády Slovenskej republiky zaručuje vzájomnosť, k) ktorý je člen záchrannej jednotky a poskytuje pomoc na základe medzištátnej dohody o vzájomnej pomoci pri odstraňovaní následkov havárií a živelných pohrôm a v prípadoch humanitárnej pomoci, l) ktorý je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu, 28) m) ktorý vykonáva prácu v rámci sústavnej prípravy na povolanie v školách a školských zariadeniach zaradených do siete škôl, školských zariadení alebo predškolských zariadení, n) ktorého vyslal zamestnávateľ so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie na územie Slovenskej republiky v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom, V danom prípade žalobca nepredložil doklad o tom, že by v rámci uzatvorenej pracovnej zmluvy so zamestnávateľom so sídlom v Taliansku bol po predbežnom prerokovaní vyslaný na výkon práce mimo dohodnuté miesto, na územie Slovenskej republiky. Výkon služby v danom prípade nebol na Slovensku zabezpečovaný firmou zamestnávateľa žalobcu ale inou spoločnosťou so sídlom na Slovensku, a preto sa pre výkon murárskych prác žalobcom vyžadovalo pracovné povolenie. Uzatvorený pracovnoprávny vzťah žalobcu so spoločnosťou ARIFAJ COSTRUZIONI DI ARIFAJ SHQIPE teda nemožno vzťahovať na výkon zamestnania na území Slovenska pre predmetnú spoločnosť. Podľa ust. § 2 ods. 1 až 5 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, 2) b) je cudzincom 3) a nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis 4) a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak alebo c) je uchádzačom o zamestnanie a nesplní oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu. 5) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, 2) b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu 6) alebo c) cudzinca, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Nelegálna práca je aj práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený právny vzťah podľa osobitného predpisu. Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený právny vzťah podľa osobitného predpisu. Na účely tohto zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj sprostredkovanie zamestnania spôsobom, ktorý nie je v súlade s osobitným predpisom. Žalobca preto porušil zákonný predpis, ak nemal udelené povolenie na zamestnanie platné pre územie Slovenskej republiky a vykonával na území Slovenska teda nelegálnu prácu. Podľa čl. 5 bod 1, Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 526/2006, na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky: a) majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu; b) majú platné vízum v prípade, že sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt; c) zdôvodnia účel a podmienky plánovaného pobytu a majú dostatočné prostriedky na živobytie na dĺžku plánovaného pobytu a na návrat do svojej krajiny pôvodu alebo na tranzit do tretej krajiny, v ktorej ich určite prijmú, alebo sú schopní získať takéto prostriedky zákonným spôsobom; d) nejde o osoby, na ktoré bolo vydané v SIS upozornenie na účely odopretia vstupu; e) nepokladajú sa za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a najmä na nich z takéhoto dôvodu nebolo vo vnútroštátnych databázach členských štátov vydané upozornenie na účely odopretia vstupu. Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 539/2001, od štátnych príslušníkov tretích krajín na zozname v prílohe I sa vyžaduje, aby mali víza pri prechode vonkajších hraníc členských štátov. V prílohe I predmetného nariadenia sa medzi krajinami, ktorých príslušníci musia mať pri prechode do Schengenského priestoru platné víza sa nachádza aj Srbsko, ktorého ja žalobca štátnym príslušníkom. Podľa čl. 2 predmetného nariadenia na účely tohto nariadenia "vízum" znamená povolenie vydané členským štátom alebo rozhodnutie prijaté týmto štátom, ktoré sa vyžaduje s cieľom: - vstupu kvôli zamýšľanému pobytu v tomto členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch, ktorý nepresahuje celkom tri mesiace, - vstupu s cieľom tranzitu cez územie tohto členského štátu alebo viacerých členských štátov, s výnimkou tranzitu na letisku. Žalobca v konaní nevedel preukázať, že by mal udelené vízum na vstup do Slovenskej republiky, resp. povolenie na vstup aj do iného členského štátu okrem Talianska. Na základe uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali správne, ich rozhodnutie bolo v súlade so zákonnou úpravou, v konaní nebola zistená taká vada, ktorá by spôsobila nezákonnosť vydaných rozhodnutí, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a žalovaný nemá na náhradu zo zákona nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.