Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/43/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200402 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200402.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci navrhovateľa: V. V., bytom W. XXX, t.č. U. W. M. M., S. E. XX, D., právne zastúpený: JUDr. Ivan Syrový, advokát, Sartorisova 10, Bratislava proti odporcovi: Zbor väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, Bratislava v konaní proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh zamieta. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa včas podaným návrhom na pošte dňa 8.2.2011, doručenou na NS SR dňa 11.2.2011, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 8.3.2011, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil odporcovi okamžite upustiť od nezákonného zásahu spočívajúceho v porušovaní navrhovateľovho práva na prijatie balíka s potravinami i s doplnkami výživy v dôsledku rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 3/2007 o prijímaní a odosielaní balíkov vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody (ďalej len rozkaz č. 3/2007). Zároveň žiadal aj uloženie povinnosti odporcovi, aby mu neoprávnene odňaté potraviny boli vydané do užívania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 19.1.2011 mu bol doručený do Ústavu pre výkon väzby v Žiline balík s potravinami, pričom mu nebol vydaný s odôvodnením, že odporca vydal rozkaz č. 3/2007, podľa ktorého sa doplnky výživy posudzujú ako lieky. Takýto záver je podľa navrhovateľa arbitrárny a je v rozpore s princípmi právnej istoty. Navrhovateľ uviedol, že lieky a liečivá majú svoju legálnu definíciu obsiahnutú v zákone o liekoch a sú charakteristické špecifickými vlastnosťami taxatívne vymenovanými práve v zákone o liekoch. Zo zákona o liekoch je podľa žalobcu nepochybné, že doplnky výživy nemožno subsumovať pod pojem ,,lieky“, v tomto zákone nie sú uvedené a nevyznačujú sa žiadnou z vlastností, ktoré lieky charakterizujú a naopak, doplnky výživy definuje zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o potravinách) v ustanovení § 2 ako potraviny. Inými slovami podľa žalobcu je rozkaz č. 3/2007, podľa ktorého sa doplnky výživy posudzujú ako lieky, zmätočný, v zrejmom rozpore so zákonom o potravinách a so zákonom o liekoch, a teda v rozpore s princípmi právnej istoty. Z uvedeného vyplýva, že ak niekto doplnok výživy posudzuje ako liek aj napriek legálnym definíciám potravín v zákone o potravinách a liekov v zákone o liekoch, koná z vlastnej vôle, mimo rámec zákonov a ide o neprípustný prejav svojvôle v činnosti odporcu. K uvedenému navrhovateľ poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 52/99, v ktorom sa uvádza, že medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti (proporcionality). Žalobca je toho názoru, že ak žalovaný v rozpore s právom posudzuje doplnky výživy ako lieky aj napriek ich definovaniu v zákone o potravinách ako potraviny, nevydaním potravín (doplnkov výživy) došlo k nezákonnému zásahu, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach (právo na prijatie balíka s potravinami). V žalobe návrhu navrhovateľ ďalej uvádza, že Zbor väzenskej a justičnej stráže je ústredným orgánom verejnej správy a ústavy na výkon väzby sú mu podriadené a nemá iný účinný prostriedok nápravy, ktorý by mu umožňoval osobitný predpis. Podanie sťažnosti by podľa žalobcu bol účinným prostriedkom nápravy len v prípade, že by do zásahu do jeho právom chránených záujmov nedošlo práve v dôsledku zásahu priamo zo strany žalovaného ako nadriadeného orgánu ústavu. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ navrhoval zakázať odporcovi pokračovať v porušovaní jeho práva na prijatie balíka s potravinami i s doplnkami výživy. Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.4.2011 uviedol, že definície pojmov: potravín, doplnkov výživy, liekov a pod., uvádzané v osobitných zákonoch je potrebné vykladať a používať v súvislosti s účelom a rozsahom zákona, v ktorom sa používajú, pričom na osoby vo výkone väzby sa vzťahuje zákon č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a interné predpisy zboru, ktoré bližšie upravujú, ktoré predmety nesmú byť vydané obvineným vo výkone väzby. Odkaz na definície podľa zákona o potravinách sa týka potravín a nápojov, ktoré možno považovať za zdraviu škodlivé potraviny v zmysle osobitného predpisu (§ 2 ods. 10 zákona o potravinách). Odporca uviedol, že v predmetnej veci bolo vykonané aj šetrenie Okresnou prokuratúrou Žilina, sp. zn.: 3Pn 3/11-30, kde námestník okresnej prokurátorky JUDr. V. X. podnet obvineného V. V. odložil ako nie dôvodný. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ zákonné podmienky v zmysle § 250v ods. 1 OSP na takéto uplatňovanie práva na súdnu ochranu nespĺňa, nakoľko rozkaz č. 3/2007 nebol vydaný pre jednotlivca, ale pre Zbor väzenskej a justičnej stráže, z dôvodu úpravy postupu pri manipulácii, prijímaní, vydávaní a odosielaní balíkov a z dôvodu zaručenej zásady bezpečnosti. Ďalej je odporca toho názoru, že Zbor väzenskej a justičnej stráže je nesprávne určený ako pasívne legitimovaný subjekt. Navrhovateľ mal v návrhu podľa odporcu v zmysle § 250v ods. 2 OSP žalovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré podľa § 2 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov zriaďuje a zrušuje Generálne riaditeľstvo zboru a ústavy zboru. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu umožňoval osobitný predpis, a to zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ktorý v § 3 ods. 1 písm. b) ustanovuje, že sťažnosťou je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal postup odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250v ods. 3 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods. 2 OSP orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa § 250v ods. 3 OSP návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie neumožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol, alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať a posúdiť, či išlo o nezákonný zásah orgánu verejnej správy spôsobenú tým, že žalobcovi nebol vydaný balík s potravinami, ktorý mu bol doručený do ústavu. Podľa § 22 ods. 1 zákona obvinený má právo raz za tri mesiace a mladistvý obvinený raz za mesiac prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti piatich kilogramov; toto obmedzenie sa nevzťahuje na balík s oblečením zasielaným na účely jeho obmeny. Balík možno obvinenému doručiť len poštou. Podľa § 22 ods. 2 zákona sa zakazuje v balíku adresovanému obvinenému zasielať cennosti, alkoholické nápoje, lieky, jedy, omamné látky, psychotropné látky a ich prekurzory a iné obdobné látky, tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť, zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu väzby, alebo ohrozenie bezpečnosti v ústave. Postup pri manipulácii, prijímaní, vydávaní a odosielaní balíkov upravuje rozkaz generálneho riaditeľa č. 3/2007 o prijímaní a odosielaní balíkov vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody, pričom v § 2 ods. 2 písm. c) sa na účely tohto rozkazu rozumejú liekmi okrem iného tiež podporné výživové a potravinové doplnky a vitamíny. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zakotveným do Občianskeho súdneho poriadku od 1.1.2003 zákonom č. 424/2002 Z.z. je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej, alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie je zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Zmyslom právnej úpravy podľa § 250v OSP je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP, keďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Účastníkom konania okrem navrhovateľa je aj správny orgán, proti ktorému žaloba smeruje. Ide o orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v žalobe vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je takýto zbor podriadený. Súd na základe uvedeného poukazuje, že Zbor väzenskej a justičnej stráže Bratislava tak, ako ho označil navrhovateľ za odporcu je nesprávne určený ako pasívne legitimovaný subjekt. Navrhovateľ mal za odporcu označiť Ministerstvo spravodlivosti SR s poukazom na ust. § 250v ods. 2 OSP Ministerstvo spravodlivosti SR podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z.z. zriaďuje a zrušuje Generálne riaditeľstvo zboru a ústavy zboru. Ďalej súd uvádza, že žalobca pochybil, keď nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu umožňoval osobitný predpis a to zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ktorý v § 3 ods. 1 písm. b) ustanovuje, že sťažnosťou je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Preto nesplnil ani túto podmienku konania vyplývajúcu z ust. § 250v ods. 3 OSP. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa zamietol v zmysle ust. § 250v ods. 3 OSP ako nedôvodný, pretože nevyčerpal prostriedky k náprave (podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z.) a odporca je nesprávne určený ako pasívne legitimovaný subjekt. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250v ods. 5 OSP, keď ich náhradu neúspešnému navrhovateľovi nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.